Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010312
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617010312.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného U. N., pre prečin poškodzovania
cudzejvecipodľa§245ods.1Tr.zák.,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduMalacky
sp. zn. 2T/19/2017 zo dňa 23. 04. 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. N., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/19/2017 zo dňa 23. 04. 2018
bol obžalovaný U. N. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že:

„dňa 31.03.2017, v čase okolo 21.10 h v L., na E. gen. M.R. F. v blízkosti večierky N. v smere do centra

mesta, pristúpil k osobnému motorovému vozidlu značky N. N., červenej farby, V.: MA-XXX BM, F.: Z
pričom päsťami začal udierať po jeho kapote, následne vyskočil na kapotu a trhal ramienko predného
stierača na strane spolujazdca, čím týmto konaním spôsobil poškodenému I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
škodu na uvedených častiach osobného motorového vozidla v celkovej výške 585,31,- Eur."

Za uvedený prečin mu bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 49

ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol
obžalovaný, v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. povinný nahradiť poškodenému I. Q. spôsobenú škodu vo
výške 585,31 Eur.

Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný proti nemu podal

riadne a včas odvolanie, čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil písomnými podaniami doručenými
okresnému súdu dňa 09. 05. 2018 a dňa 04. 07. 2018.

V písomne zdôvodnených odvolania v podstate uviedol, že vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu, a
to najmä vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, považuje uložený trest za neprimerane prísny.
Poukázal na to, že ku skutku sa priznal a tento i úprimne oľutoval, je zamestnaný, snaží sa žiť slušným

životomanepožívaalkoholickénápojeaaniinénávykovélátky. Vyjadrilpresvedčenie,žeprespoločnosť
bude prínosnejší, ak bude pracovať, zapájať sa do spoločenského života a platiť dane. Dodal, že od
prejednávaného skutku sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti
základné zásady trestania, najmä požiadavku primeranosti trestu. Krajskému súdu navrhol, aby mu bol
uložený alternatívny peňažný trest.

Okresná prokuratúra Malacky sa v lehote danej jej okresným súdom k podanému odvolaniu
obžalovaného nevyjadrila.Krajský súd v Bratislave vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods. 5
Tr. por. keďže boli splnené pre to všetky zákonné podmienky, pričom obžalovaný mal upovedomenie

o termíne verejného zasadnutia riadne prevzaté a bol v ňom upozornený na možnosť vykonať verejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že trest
uložený obžalovanému je primeraný a okresným súdom bol ukladaný v súlade so zákonom a preto

navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Poškodený I. Q. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť s
tým, že obžalovaný mu doposiaľ nič neuhradil so spôsobenej škody.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, primárne konštatoval prípustnosť odvolania a tým absenciu

dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného U. N. nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v

súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Úvodom je nevyhnutné konštatovať, že obžalovaný U. N., po riadnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, ods. 2 , ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v podanej obžalobe,
následkom čoho okresný súd, po splnení všetkých zákonom prepísaných podmienok, v súlade s § 257
ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine s tým, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Na takomto základe potom prvostupňový súd vykonal dokazovanie len v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré
sú správne, pričom v dôvodoch rozsudku správne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného

dokazovania v naznačenom smere. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé ako sa vyrovnal
s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaného, a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke uloženého trestu čo
do jeho druhu a výmery a náhrady škody ako to predpokladá § 168 Tr. por. S dôvodmi rozsudku súdu
prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, stotožňuje a na tieto aj v podrobnostiach

poukazuje.

Pokiaľ sa týka odvolacieho argumentu obžalovaného o prísnosti uloženého trestu, krajský súd uvádza,
že prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery zákonným spôsobom prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný a prerokúvaného trestného činu sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženej mu trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/31/2016 zo dňa 04. 03. 2016 a právoplatným dňa 12. 05. 2016,

ktorá skúšobná doba plynie od 13. 05. 2016 do 12. 11. 2019. Je síce pravdou, že na obžalovaného sa v 3
prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak skutočnosť, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky
trestného činu a skutočnosť, že bol za tento skutok súdom právoplatne odsúdený, sú dve rozdielne
skutočnosti. Právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate zánikskutočnosti odsúdenia a jej účinky sú ako v prípade zahladenia odsúdenia, v dôsledku čoho na toto
právoplatné odsúdenie nebude možné prihliadať v neskoršom konaní pre iný trestný čin. Táto fikcia
však neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin, lebo nepôsobí tak, že „ikviduje"

samotný fakt spáchania činu. Preto nebráni súdu, aby v neskoršom konaní, súvisiacom so skorším
trestným činom a odsúdením na nepodmienečný trest, k tejto skutočnosti relevantne prihliadol a hodnotil
ju z hľadiska jej materiálového významu pre riešenú otázku.

Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát priestupkovo prejednávaný pre

delikty proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku.

Vyššie uvedené skutočnosti len dotvárajú celkový, pre obžalovaného nepriaznivý obraz o jeho osobe,
ktorá nerešpektuje právny poriadok.

Neobstojí teda odvolacia námietka obžalovaného o neprimeranej prísnosti okresným súdom

vymeraného trestu. Naopak. Odvolací súd považuje súdom prvého stupňa uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac za skôr mierny až benevolentný, najmä vzhľadom na osobu
obžalovaného, ako aj na to, že prerokúvaný trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom za zločin. Pokiaľ obžalovaný argumentuje, okrem iného aj tým, že
trest nemá spôsobovať páchateľovi zbytočné útrapy, tak bol to práve obžalovaný, ktorý spôsobil útrapy

a to poškodenému I. Q., ktorý je občanom ťažko zdravotne postihnutým. V tomto kontexte odvolací
súd uvádza, že obžalovanému nemohol sprísniť trest uložený prvostupňovým súdom, nakoľko možnosť
zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v neprospech obžalovaného vo výroku o treste je podmienená
odvolaním prokurátora podaným v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius), ktoré v tomto
prípade podané nebolo.

Napokon súladný so zákonom je i výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,keďžeobžalovanýnebolvposlednýchdesiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody, tento nebol odvolaním napadnutý, avšak poškodenému bola
priznaná ním uplatnená výška náhrady škody v ce om rozsahu.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov

napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného L. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.