Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/386/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116203486
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116203486.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Endepro, s.r.o. v likvidácii, Bratislava 2 821 09,
Mlynskénivy49,IČO:35805731(pôvodneProvidentFinancial,s.r.o.,sosídlomBratislava,Mlynskénivy
49, IČO: 35 805 731), proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., E. XXA/XXXX, o zaplatenie
sumy 1.800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.

septembra 2016, č. k. 9C/58/2016-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 749,20 eura s príslušenstvom, ako aj výroku o náhrade trov konania z r u š u j
e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 29. septembra 2016, č. k. 9C/58/2016-96 rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 749,20 eur s 5 % úrokom z omeškania od 30.9.2016 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.050,80 eur s 5,0
% úrokom z omeškania so sumy 1.800 eur od 9.11.2015 do 29.9.2016, úrok z omeškania 5,05 % zo
sumy 1.050,80 od 30.9.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 0,05 % zo sumy 749,20 eur od 30.9.2016
do zaplatenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka § 48 ods.
2, § 52 ods. 1, 2, 3 § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 2,
§ 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, 9, § 11 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 5.8.2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
1280 eur, s úrokovou sadzbou 22,38 %, RPMN 70,38 %, s priemernou hodnotou RPMN 48,52 %. Z
predmetného úveru zaplatila žalovaná sumu 530,80 eura. Úver sa zaviazala žalovaná splatiť v lehote

60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky bol v zmluve uvedený ako 7. deň 60-teho týždňa pri
uzavretí zmluvy, pričom splátka 28,30 eura predstavovala týždennú splátku. Žalobca od predmetnej
zmluvy odstúpil listom zo dňa 12.9.2016 a žiadal žalovanú uhradiť iba rozdiel medzi poskytnutým úverom
a zaplatenou sumou.

4. Poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové

pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonomurčenéhospôsobuvýkladuniejepodstatnézavinenie.Súdnemusípreskúmavať,taktiežaniakýmkoľvek
spôsobom preukazovať, že žalobca pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s
úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné

vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné
ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.

5. Citujúc časť nálezu Ústavného súdu z 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 ďalej uviedol, že v

spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu
nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z vyššie
uvedeného princípu rovnosťou prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať),
že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto
spôsobom, spreneverí sa dôvera druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania, a
takému nekalému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

6. Vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, a to iba s
poukazom na ním uplatňovanú po späťvzatí žalovanú sumu ako rozdiel medzi výškou poskytnutého
úveruazaplatenousumou,pretožepredmetnýúverbolbezúročnýabezpoplatkovataktiežvzhľadomna
odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi iba rozdiel poskytnutého

plnenia, ktorú sumu požadoval žalobca po čiastočnom späťvzatí. Odstúpením od úverovej zmluvy
vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 144 CSP súd
konanie v časti zastavil.

7. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu podľa § 255 ods. 2CSP
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla,
že žiada o anulovanie všetkých úverov, ktoré kedy mala u spoločnosti Provident s.r.o., keď u uvedenej

spoločnosti mala celkovo tri úvery a dva boli uhradené, ba vysoko preplatené. Prvý úver bol poskytnutý
28.11.2012 na sumu 320 eur. Viac spoločnosť o ďalší úver nekontaktovala a úver poctivo splácala.
Dňa 22.4.2013 ju navštívil zamestnanec Providentu a ponúkol jej ďalší úver na sumu 320 eur. Dňa
5.8.2013 ju opäť navštívil zamestnanec Providentu a ponúkol jej ďalší tretí úver na sumu 1280 eura s
tým, že dva predchádzajúce úvery sa vyplatia zo sumy 1280 eur. Viac ako 50% zo sumy jej ihneď zobrali

na dva predchádzajúce úvery. To sú nekalé praktiky Providentu. Žalobca tvrdil, že celkovo uhradila
530,80 eura, ale ona uhradila celkovo 590,80 eura a niekoľkonásobne preplatila úvery, viď. príloha. Jej
ekonomická situácia je náročná aj dnes, stále viac a viac ťažkostí má jej rodina a hlavne s nimi spojená
nielen výchova neplnoletého dieťaťa, ale hlavne pokrytie jeho potrieb, čo jasne a zreteľne vyplýva nielen
z ústavy Slovenskej republiky. Prednosť pred všetkým má jednoznačne neplnoletý človek. K odvolaniu

pripojila aj prehľad o splátkach k zmluve č. XXXXXXXXX a platobnej histórii, k zmluve č. XXXXXXXXX
a k zmluve č. XXXXXXXXX.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná ako spotrebiteľka nemala v tomto konaní právneho zástupcu.

11.1. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti žalobcu vyplýva, že spoločnosť Provident Financial
s.r.o., vstúpila do likvidácie a zmenila obchodné meno na Endepro s.r.o. v likvidácii, vstúpila do likvidácie
dňa 1.3.2018 a od 4.4.2018 zmenila obchodné meno.

11.2. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania postupujúc podľa § 378 ods.
1 a § 295, § 296 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel
k záveru, že je potrebné v napadnutej časti rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec

vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), zároveň zrušiť
aj rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania, keďže tento výrok je závislý od výroku rozhodnutia
vo veci samej.12.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13.1. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13.2. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13.3. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Ustanovenie § 295 CSP predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v
civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných
hmotným právom. Zaobstarávanie a vykonávanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio nie je
novou myšlienkou, ktorú by prinášala rekodifikácia. Táto idea bola podrobne rozpracovaná v judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie a medzičasom sa v širokej miere etablovala aj vo vnútroštátnej

rozhodovacej činnosti súdov všetkých inštancií. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/
EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu

neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k
posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. (Števček. M,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1029-1030 s.).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1 280 eur z
titulu nesplateného spotrebiteľského úveru uzavretého dňa 5.8.2013, pričom celková čiastka, ktorú bola
povinná zaplatiť žalovaná podľa zmluvy bola 2 380,80 eura.

16. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná v podaní zo dňa 6.4.2016, okrem iného, uviedla, že
komunikuje zo spoločnosťou Provident a na základe toho posielala aj list a že súčasne komunikuje aj
vo veci iných úverov, ktoré mala tri. Ďalej z obsahu spisu (do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie) vyplýva, že žalovaná súdu predložila výzvy adresované spoločnosti Provident Financial

s.r.o., v ktorých apeluje na okamžité riešenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXX a úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX.

17. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovanej je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal (§ 295 a § 296 CSP) vyššie uvedenými zmluvami, na ktoré v priebehu konania žalovaná

poukazovala, hoci tieto mohli mať relevantný vplyv na posúdenie obsahu zmluvného vzťahu (resp. jeho
platnosť), z ktorého nárok žalobca v tomto konaní uplatnil. Hoci žalobou uplatnený nárok mal podľa
skutkového vymedzenia súvisieť so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX., je legitímnym a
zákonným cieľom spotrebiteľskej právnej ochrany posúdiť možné nekalé praktiky žalobcu v súvislosti s
kontraktačným procesom a dôvodmi, ktoré viedli žalobcu alebo žalovanú k uzavretiu zmluvu. Ak išlo o

uzavretie novej v poradí tretej spotrebiteľskej zmluvy treba sa zaoberať aj tým, či uvedená zmluva nie
je len „faktickou“ zmenou obsahu právneho vzťahu z predchádzajúcich dvoch úverových zmlúv.18. Poukazujúc na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd opätovne vec právne posúdi z hľadiska
zákonnosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Prihliadne na obsah záznamov o zaplatení jednotlivých
splátok žalovanou zo zmluvy č. XXXXXXXXX (č. l. 155) a zo zmluvy č.XXXXXXXXX (č. l. 156), vo vzťahu

kuktorýmmožnozistiť,žeobeboli„splatené,doplatené“dňa19.8.2013,pričomzisťovanierozhodujúcich
skutočností bude smerovať k dôvodu, pre ktorý si žalovaná zobrala v poradí tretí úver uzavretý dňa
5.8.2013, a po zistení, na aký účel sa časť poskytnutých prostriedkov použila (je možné, že z tretieho
úveru vyplatila dva predošlé úvery) vyhodnotí zákonnosť praktík žalobcu, ktorý poskytol úver, hoci mal
vedomosťožalovanejinsolventnostianazákladetakéhovyhodnoteniaposúdiplatnosťaleboneplatnosť

úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX, resp. či nejde o zmluvu fakticky prepojenú s predchádzajúcimi dvoma
zmluvami.

V prípade, ak prvoinštančný súd vyhodnotí nezávislosť (izolovanosť) zmluvy zo dňa 5.8.2013, až
následne zhodnotí povinné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy (zák. č. 129/2010 Z.z.) a v prípade
rozporu zmluvy (alebo jej neúplnosti) zo zákonom vyvodí záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

a dôsledkoch odstúpenia od zmluvy.

V oboch prípadoch prihliadne taktiež na odvolacie dôvody týkajúce sa výšky skutočne zaplatených
splátok (najmä na č. l.147-153) s prihliadnutím na preverenie správnosti svojho skutkového zistenia
(zisteného na základe tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, bod 3. napadnutého rozsudku) ohľadne

čiastočného plnenia vo výške 530,80 eura s porovnaním s protokolom o platobnej histórii zákazníka
(č. l. 76-77).

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie žalovanej za dôvodné, v
dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP tak, že rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP), pričom súdu prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní pridŕžať právneho názoru
odvolacieho súdu uvedeného v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).