Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216221
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616216221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne N. W., nar. X.E. XXXX, bytom Š.
XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o neplatnosť zmluvy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. septembra 2017 č.k.
8Csp/139/2016-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalobkyňa má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 18.9.2017 č.k. 8Csp/139/2016-66 určil spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere číslo 708300662 zo dňa 21.10.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou N. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom Š. XXX a žalovaným POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO
35 807 598, za bezúročný a bez poplatkov (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok
II.). Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 21.10.2015 k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX. Zmluvou sa žalovaný zaviazal bez zbytočného odkladu po
podpise zmluvy poskytnúť žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 200,- Eur a žalobkyňa sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov
a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom
termíne predstavuje sumu 196,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 396,- Eur. Odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov bola dohodnutá vo výške 56,- Eur a predstavuje ročnú percentuálnu mieru

nákladov vo výške 28 %. Úrok je uvedený vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru, až do jeho
úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu
140,- Eur. Žalobkyňa sa zmluvne zaviazala celkovú sumu 396,- Eur zaplatiť do 21.10.2016, čo je termín
konečnej splatnosti úveru. V prípade neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, a za každú zaslanú
upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalobkyňa ďalej
zobralanavedomie,ževýškapriemernejhodnotyročnejpercentuálnejmierynákladov jevovýške25,88

%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Žalobkyňa bola označená menom a priezviskom, a okrem čísla OP a trvalého bydliska bolo uvedené
v zmluve aj jej rodné číslo.3. Podľa súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok
2016, priemerná ročná percentuálna miera nákladov pri ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do
1 500,- Eur so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov predstavovala 25,88 %. Pri spotrebiteľských

úveroch poskytovaných bankami do 1 roka priemerná úroková miera predstavovala v mesiaci jún 2015
6,79 %.

4. Po citácii § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. k 21.októbru 2015 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 2 písm. a/, b/. d/, g/, h/, i/,

zákona č. 129/2010 Z.z., § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 52 ods. 1 až 4 Obč.zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1,2,3,6 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., § 39 OZ, § 39a OZ, § 3 ods.
1 OZ a § 137 CSP súd uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňouažalovanýmdňa21.10.2015jenepochybnespotrebiteľskouzmluvouvzmyslevšeobecných
ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred
žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti. Zmluvu uzatvorila
ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"),
čo je zrejme aj v danej veci. Skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj zo samotnej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015 je neplatná, alternatívne sa domáhala určenia, že úver poskytnutý
na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Ak má byť žalobca v konaní o určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešný, musí byť z hľadiska procesného splnená podmienka,
že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení
je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto

určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu.

6. Žalobkyňa tvrdila, že má naliehavý právny záujem na rozhodnutí, že úver je bezúročný a
bezpoplatkový, pretože má záujem na zistení, aký je jej dlh, a v akej výške ho má platiť. Faktom je,

že je to žalobkyňa, ktorá musí preukázať na čo jej môže takéto určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poslúžiť. Súd dospel k názoru, že žalobkyni, ktorá sa v konaní nedomáha vydania bezdôvodného
obohatenia, by mohol výrok súdu pomôcť odstrániť stav právnej neistoty, týkajúci sa jej skutočného
dlhu,zvlášťkeďženepreukázala,žeby žalovanýmposkytnutýúveružvcelomrozsahusplatila,dokonca
že by plnila i naviac, a preto má na rozhodnutí naliehavý právny záujem.

7. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená
dňa 21.10.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobkyni sumu 200,- Eur. Žalobkyňa sa zmluvne zaviazala zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj (odplatu
a úrok čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje) sumu 196,- Eur, t. j.

zaplatiť celkovú čiastku 396,- Eur. Výška odplaty bola v zmluve určená v sume 56 € a úrok vo výške
70 % ročne z poskytnutého úveru. Žalobkyňa sa zaviazala celkovú sumu 396 € zaplatiť v lehote do
jedného roka t.j. do 21.10.2016. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28
%. Je zrejme, že pri výpočte tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaný vychádzal len z odplaty
dojednanej v zmluve t.j. zo sumy 56 € a úroky do jej výpočtu zahrnuté neboli.

8. Ročná percentuálna miera nákladov je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov a ukazovateľov
v zmluve, pretože musí zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť. Z ročnej
percentuálnej miery nákladov vyplýva aký drahý je úver, a je tak indikátorom posúdenia výhodnosti
či nevýhodnosti úveru. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejší úver, ktorý má najnižšiu ročnú percentuálnu

mieru nákladov. Aj z uvedených dôvodov ročná percentuálna miera nákladov musí obsahovať výšku
všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí uhradiť t.j. výšku jednorazových poplatkov (napr. poplatok za
poskytnutie úveru), výšku pravidelných poplatkov (napr. poplatkov za poistenie úveru), ako aj úrokovú
sadzbu. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak okrem výškyposkytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru
patrí aj dojednaná úroková sadzba. Uvedené vyplýva aj z § 2 písm. g/ a i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumejú celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

9. Pokiaľ teda žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú sadzbu,

je potrebné takto určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov považovať za nesprávnu. Je pritom
nepochybné, že ak by do výpočtu bol zahrnutý aj dojednaný úrok uvedený v zmluve, ročná percentuálna
miera nákladov by bola oveľa vyššia. Súd tak konštatoval, že ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je uvedená nesprávne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa, a už len z tohto dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobkyni na základe
uvedenej úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení § 9 ods. 2

písm. h/ a § 11 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

10. Navyše, žalovaný nepreukázal aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j.
nepreukázal že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch , v zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Za porušenie tejto povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch

na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalovaný totiž nepredložil žiadny doklad o
posudzovaní spôsobilosti žalobkyne ako dlžníka splácať úver. V takýchto prípadoch je potom v zmysle §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný
a bez poplatkov.

11. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov aj z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a to dátum narodenia spotrebiteľa, pretože
žalobkyňu, ktorá má v zmluve uvedené rodné číslo, je možné bez problémov identifikovať. Tiež sa
nestotožňuje s tým, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l zákona č. 129/2010 Z.z.

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to s poukazom na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016.

12. Celkové náklady žalobkyne za poskytnutý úver vo výške 200,- Eur predstavujú podľa predmetnej
úverovejzmluvysumu196,-Eur.Uvedenúodplatuzaúver,súdpovažovalzaodplatuvrozporesdobrými
mravmi. Dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd považoval za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu
takmer100%poskytnutéhoúveru.Vsúvislostistýmpoukázalajnavýškuúrokovejsadzbyzúveru,ktorá

podľa zmluvy činí 70 % ročne. Priemerné úroky pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (zisťované z internetovej stránky NBS) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných v
mesiaci jún 2015 s dobou splácania do jedného roka predstavovala priemerná úroková sadzba 6,79 %
ročne. Z tohto porovnania je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade je mnohonásobne
násobne vyšší ako priemerný úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. V

rozpore s dobrými mravmi, je ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Naviac žalovaným žiadaný úrok z
úveru ročne 70 % spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán úverovej
zmluvy. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná

sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená, a nesmie vybočiť z určitých aj právom
akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu žalovaným poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.13. Po citácii § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd konštatoval, že
žalobkyňa si uplatnila aj právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- Eur, avšak súd jej

návrhunevyhovel.Akovyplývazosamotnéhoinštitútufinančnéhozadosťučinenia;ideozadosťučinenie,
ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa
spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať.
Ďalšou podmienkou, ktorú musí súd zohľadniť, je, že finančné zadosťučinenie môže priznať iba v
prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane

spotrebiteľa. Žalobkyňa však nebola úspešná v uplatnení porušenia svojho práva ako spotrebiteľa v
konaní, (žaloba v časti určenia neplatnosti právnych úkonov) čím s poukazom na ustanovenie § 3 ods.
5 veta posledná z.č. 250/2007 Z.z. neboli splnené základné predpoklady na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia od žalovaného. Ďalším dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa
ako spotrebiteľ by mala pri uzatváraní úverových zmlúv postupovať s opatrnosťou, čo u žalobkyne nie
je možné konštatovať. Žalobkyňa nepoprela, že okrem tejto zmluvy uzavrela aj ďalšie úverové zmluvy,

a mala teda možnosť oboznámiť sa s podmienkami poskytovania úverov zo strany žalovaného. Mala
vedomosť aj o výške odplát ktoré žalovaný za poskytnutie úverov požaduje. Napriek tomu so žalovaným
uzatvorila ďalšiu zmluvu a čerpala úver. K uzavretiu zmluvného vzťahu ju nikto nenútil, peniaze jej boli
zo strany žalovaného poskytnuté a doposiaľ neuhradila ani žalovaným poskytnutú istinu, a preto súd
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie nepriznal. V tejto časti žalobu zamietol.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
sa žalobou domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy, a priznania finančného zadosťučinenia.
Úspešná bola len čiastočne a preto súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

15. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že spotrebiteľský úver (špecifikovaný v
petite rozsudku), je bezúročný a bez poplatkov, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol
zrušiť rozsudok v napadnutom výroku a vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/, d/. f/, h/. Vyčítal súdu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý
je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Taktiež sa súd nevyporiadal s prekážkou
res iudicata, lebo vydaný rozhodcovský rozsudok napĺňa definíciu právoplatne rozhodnutej veci. Z
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny
úkon, a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Pripomenul, že z hľadiska res

iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná, lebo aj v takomto prípade
res iudicata naďalej existuje. Podľa odvolateľa nedošlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré by zmluvu o
úvere bolo možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve je uvedené, že „Veriteľ sa na
žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúročný úver v sume 200 € a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné plnenie vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo
výške 196 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396 €“. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli,
že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane dňa 21.októbra 2016. Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 396 € v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 €, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom

23.novembra 2015.

16. Podľa odvolateľa nemožno tu hovoriť o absencii výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

17. Po citácii § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1, a § 1 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. uviedol, že
nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Vyslovil názor, že úrok nie je
odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v

súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielen
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane
vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je „nebankovým“ subjektom, ktorého riziko podnikania ako
aj podnikateľské náklady sú (rozdielne), vyššie oproti bankám.18. Pokiaľ ide o samostatnú výšku príslušného poplatku žalovaný poukázal na to, že v čase uzavretia
zmluvy žalobkyni vyhovoval, a nič proti výške nenamietala. Zmluvu uzavrela a peňažné prostriedky

od žalovaného (prostredníctvom zástupcu) prevzala. Bolo na žalobkyni, či na dané podmienky zmluvy
pristúpi alebo nie. V závere odvolania poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9.novembra
2016 C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená na jednom dokumente, ale všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 musia byť vyhotovené písomne. Čl. 10 ods. 2
písm.h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 23 Smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že
v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, že táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolateľa dohodnutá
výška odmeny (poplatku) nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, resp. s dobrými mravmi.

19. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Odvolacie námietky žalovaného považovala za nedôvodné. K námietke žalovaného,
že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem uviedla, že žalobkyňa na určení bezúročnosti

a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru mala a má naliehavý právny záujem, lebo jej právo bolo
ohrozené a bez daného určenia súdom jej postavenie by sa stalo neistým. Žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

20. Uviedla, že jej právne postavenie by bolo bez tohto určenia ohrozené a neisté, a práve takéto určenie
vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorí pevný základ pre ich budúce právne
vzťahy. Pokiaľ ide o uzatvorenú dohodu o plnení v splátkach, poukázala žalobkyňa na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/40/2016 zo dňa 27.2.2017, v ktorom súd považoval uzavretie

osobitnej dohody o splátkach úveru za obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa vyslovila
názor, že žalovaný uzatváraním takýchto spotrebiteľských zmlúv so spotrebiteľmi v ich nepriaznivých
finančných situáciách zneužíva dôveru, ľahkomyselnosť a neskúsenosť spotrebiteľov. Takéto konanie
považuje žalobkyňa za rozporné s dobrými mravmi a úver poskytnutý za takýchto podmienok za
„úžerný“, presnejšie úžernícky.

21. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam vo svojich predošlých podaniach, na ktorých zotrval v plnom rozsahu.
Pretože žalobkyňa vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti, žalovaný považuje svoje predošlé
podanie za dostačujúce.

22. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 13.decembra 2017. Ďalšie
vyjadrenia vo veci neboli podané.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I., ktorým súd určil spotrebiteľský úver poskytnutý na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015 uzavretý medzi žalobkyňou
a žalovaným za bezúročný a bez poplatkov.

25. Proti výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, odvolanie podané nebolo a tak
nadobudol právoplatnosť.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.decembra 2018 o 11.20 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené dňa 5.decembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1, 3

CSP.

28. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b/, d/, f/, h/ CSP.

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postup

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,

aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie
procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým
o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods.1 písm.a/, b/, c/
CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom výroku súdneho

rozhodnutia vo veci samej.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

32. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

33. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

35. Rozhodnutiu súdu v napadnutom výroku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
ust. § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanoveniaalebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

36. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

37. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

38.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací

súd uvádza nasledovné:

39. Žaloba v prejednávanej veci bola doručená súdu dňa 23.10.2016, t.j. v čase účinnosti CSP, ktorý
upravoval druhy žalôb podľa ich obsahu v § 137 CSP.

40. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
- určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP)
- o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu ((§ 137 písm. d/ CSP).

41. Okrem žalôb uvedených v § 137 písm. a/ až d/ CSP je možné podať aj iné žaloby, v § 137 neuvedené,
ktoré predpokladá hmotné právo.

42. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem
žalobcu (písm. c/) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného

predpisu, najmä hmotného práva (písm. d/), inak je takáto žaloba neprípustná.

43. Ako vyplýva z ust. § 137 písm. c/ CSP v porovnaní s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., určovacou žalobou
sa možno domáhať už iba určenia, či tu právo je alebo nie je, nie však určenia právneho vzťahu, resp.
určenia neexistencie právneho vzťahu.

44. Určenia právnej skutočnosti, akou sú aj neplatnosť právneho úkonu, aj určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, sa možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/CSP).

45. V čase podania žaloby i rozhodovania súdu prvej inštancie (18.9.2017) nebola prípustná žaloba o

určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov.

46. S účinnosťou od 1.1.2018 však bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.,
a to zákonom č. 279/2017 Z.z..

47. V zmysle § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

48. S účinnosťou od 1.1.2018, a teda aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, už bola daná

možnosť podať žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je
zákon 129/2010 Z.z., a preto je potrebné žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti považovať
za prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré súd určil, že
spotrebiteľský úver uzavretý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
21.10.2015 medzi žalobkyňou a žalovanými je bezúročný a bez poplatkov, sú opodstatnené. V zmluveo spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa -žalobkyne-(viď § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z.).

50.Zozmluvyospotrebiteľskomúverezodňa21.10.2015č.XXXXXXXXXvyplýva,žežalovanýposkytol
žalobkyni sumu 200 € a žalovaná sa zaviazala okrem tejto sumy zaplatiť aj odplatu a úrok, čo v prípade
riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 196 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku
396 €. V zmluve výška odplaty bola určená sumou 56 €, a úrok vo výške 70% ročne z poskytnutého
úveru. Žalobkyňa sa zaviazala celkovú sumu 396 € zaplatiť v lehote do jedného roka, t.j. do 21.10.2016.

V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28% a je zrejmé, že pri výpočte
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaný vychádzal len z odplaty dojednanej v zmluve, t.j.
zo sumy 56 €. Úroky do jej výpočtu nezahrnul. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov
spojených s poskytnutím úveru patrí aj dojednaná úroková sadzba. Uvedené jednoznačne vyplýva z §
2 písm. g/ a i/ zákona č. 129/2010 Z.z. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa v zmysle uvedeného

rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

51. Pokiaľ teda žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú sadzbu,
bolo potrebné takto určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov považovať za nesprávnu. Odvolací súd
sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že ak by do výpočtu bol zahrnutý aj
dojednaný úrok uvedený v zmluve, ročná percentuálna miera nákladov by bola oveľa vyššia.

52. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ročná percentuálna miera nákladov v predmetnej zmluve
o úvere bola nesprávne určená v neprospech žalobkyne, a už len z tohto dôvodu je potrebné úver
poskytnutý žalobkyni považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. h/ a § 11
ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení.

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že náklady žalobkyne za poskytnutý úver vo výške 200 €, ktoré boli
reprezentované sumou 196 €, je treba považovať za odplatu v rozpore s dobrými mravmi.

54. Dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou (dohodou) podľa § 39 OZ.

55.Odvolacísúdpritakávasúduprvejinštancie,ževrozporesdobrýmimravmijepovažovanéajto,aksa
poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu takmer 100% poskytnutého úveru. V súvislosti s tým aj
odvolací súd poukazuje na výšku úrokovej sadzby úveru, ktorá podľa zmluvy činí 70% ročne. Priemerné
úroky pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (zisťované z internetovej
stránky NBS) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných v mesiaci október 2015 s dobou splácania

do jedného roka predstavovala priemerná úroková sadzba 6,79% ročne. Z toho je jednoznačne zrejmé,
že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade je mnohonásobne vyšší ako priemerný úrok, za
ktorých obdobných podmienok banky úver poskytovali. Žalovaným žiadaný úrok z úveru ročne 70%
spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán úverovej zmluvy. Úrok z úveru
vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ,

nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie
je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov
dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 OZ, a aj z tohto dôvodu možno poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

56. Neopodstatnená je námietka žalovaného ohľadom res iudicata, pretože v danom spore nebol
preukázaný rozhodcovský rozsudok, o ktorom píše žalovaný vo svojom odvolaní.

57. Taktiež nepatričná je námietka žalovaného ohľadom výšky odplaty, že táto je v súlade s dobrými
mravmi, s prihliadnutím na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej
inštancie odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o
náhrade trov prvoinštančného konania, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej

odvolací súd priznal nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).