Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200195
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. J. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, C., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44515-2/2018-BA zo
dňa 9.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 44515-2/2018-BA zo dňa 9.5.2018 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 44515-2/2018-
BA zo dňa 9.5.2018, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Dunajská Streda č. 700-0510274918-GC04/18 zo dňa 19.2.2018 predpisujúce jej podľa §§ 144
ods. 1, 152a a 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení poistné za obdobie mesiacov
január 2009 až jún 2010 v sume 4 694,90 eur.

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.2.2008 žalobkyni
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá
status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti

vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení, nakoľko z neho nie je zrejmé, na
základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek
odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Sociálna poisťovňa ju naviac, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.

Žalobkyňa má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala o o
zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila
údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia navýkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO,
licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba
ukončila z dôvodu, že od 1.3.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť

Eärendil, s.r.o., ktorej bola zamestnankyňou. V tejto súvislosti poukazovala na právny názor Krajského
súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu
(v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne
orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 18Sa/1/2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi

zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu
na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého
právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie L1A.
Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú
zárobkovú činnosť nevykonávala, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia

podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal¸ že podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za

oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje nielen povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia , ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni
dňom 28.2.2008 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja zrušené povolenie prevádzkovať

zdravotnícke zariadenie, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0495/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov,označovanáakoL1A,nazákladektorejmôžusamostatnúzdravotníckuprax
vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.

v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 103 028,00 Sk) vzniklo
žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osoby od 1.7.2008 do 30.6.2009 a na základe príjmu dosiahnutého za rok 2008 jej vzniklo povinné
poistenie od 1.7.2009 do 30.6.2010. Nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A, aj po 28.2.2008, kedy jej bolo zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej nezaniklo
dňom 28.2.2008, ale až 30.6.2010, nakoľko v rozhodujúcom období , t.j. v roku 2009, nedosiahla

relevantný príjem. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením
zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de
fakto stotožnením sa s právnym názorom žalovaného. Poukazoval tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh
poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení
alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, s tým, že právne postavenie žalobkyne

ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebolo sporné a Sociálna
poisťovňa o ňom preto ani nebola oprávnená rozhodnúť, nakoľko žalobkyňa síce dňa 10.3.2008 podala
odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 28.2.2008, ale na základe výzvy pobočky
Sociálnej poisťovne dňa 14.12.2017 opravila svoju registráciu a podala registračný list FO- odhlášku zosociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.6.2010. Na základe tohto registračného listu, údaje
ktorého korešpondujú s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010, žalobkyni povinné poistenie trvalo do
30.6.2010.

Žalovaný poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
rozhodnutiach sp. zn. 1 Sžso/81/2014, 1Sžso/16/2016 7Sžso/20/2010, ako aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne č.k.25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017, Krajského
súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017 a Krajského súdu v Prešove 5Sa/8/2017, 5Sa/7/2017, 7Sa/5/2017 a
2Sa/18/2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, pričom
v zmysle §§ 202 ods.2 a 203 ods.2 v spojení s § 134 ods.2 písm. d) SSP (zákon č.162/2015 Z.z.) žalobu
posudzoval neformálne a rozhodnutie preskúmal aj nad rozsah žalobných dôvodov, pričom dospel k
záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 9.5.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 19.2.2017
predpisujúce žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie mesiacov január 2009
až jún 2010, na základe zistenia, že žalobkyňa poistné a príspevky za tieto mesiace neodviedla, čím

porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona (zákon č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení), §128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1
a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona
č.43/2004 Z.z.

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a
podanie odhlášky z poistenia ku dňu 28.2.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Spornou
zostala zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne vo veci a právne posúdenie otázky, či žalobkyňa
zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 28.2.2008 a podaním

odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie
zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

8. V súlade s argumentáciou žalovaného správneho orgánu je potrebné konštatovať, že zákon o
sociálnompoistenívustanovení§172ods.1vylučujepoužitievšeobecnéhopredpisuosprávnomkonaní

na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v
§ 185 ods.4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania
prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou v tejto súvislosti bolo ustálené,
že za takýto prvý úkon je v prípade rozhodnutia o predpísaní poistného možné považovať doručenie
rozhodnutia, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na všeobecnej

požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

9. Naproti tomu, hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní - zákon. č. 71/1967 Zb., platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady
vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy , vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické

odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade tieto zásady a princípy dodržané
neboli. Odhliadnuc už od značného časového odstupu medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný
a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (9 rokov!),

odôvodňujúceho záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia, je z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia
dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii
právnych predpisov rozhodnutie pobočky poisťovne o predpísaní poistného zo dňa 19.2.2018
potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám
ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis

právnej úpravy sociálneho poistenia, konštatovanie zistenia neodvedenia poistného a príspevkov za
mesiace január 2009 až jún 2010 s výpočtom týmto konaním porušených ustanovení zákona, ako
aj konštatovanie , že účastníčka konania má od 27.12.2005 licenciu L1A na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, na základe čoho správny orgán bez vysvetlenia súvislostí a ozrejmenia vlastnýchúvah, najmä vo vzťahu k otázke trvania povinného poistenia žalobkyne, uzavrel, že „ vzhľadom na
porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“.
V neposlednom rade neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj,

obsiahnutý v jeho výroku, o tom, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci
orgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia.

11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s
odvolacími námietkami žalobkyne obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia

dôvodu posudzovania žalobkyne v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v
súvislosti s platnou licenciou L1A, avšak jeho konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky
zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 zákona a je z neho zrejmé, na základe ktorých
ustanovení zákona pobočka poisťovne dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého
rozhodnutia (?) a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je formálnym, nemajúcim
oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Dunajská Streda zo dňa 19.2.2018,

nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a
skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

12. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že na základe výzvy pobočky Dunajská Streda

účastníčka konania dňa 14.12.2017 podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla
ako dátum zániku poistenia 31.6.2010, čo malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať
rozhodnutie o tom, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.2.2008, ale
zaniklo dňa 30.6.2010, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného
poistenia, a to aj v súvislosti s predchádzajúcou odhláškou žalobkyne zo dňa 31.10.2008 s dňom zániku

poistenia 31.10.2008.
Možno iba predpokladať, že žalovaný mal na mysli zosúladenie názorov účastníkov na okamih zániku
povinného poistenia, ktoré (zosúladenie názorov) však popiera obsah žaloby v predmetnej veci a
nepodporuje ho ani obsah predloženého administratívneho spisu, z obsahu ktorého nie je zrejmý
dôvod podania registračného listu zo dňa 14.12.2017 a nevyplýva z neho zámer žalobkyne „opraviť“

nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu.

13. Obsah spisového materiálu neodôvodňuje záver o nespornosti zániku poistenia, o opaku čoho
svedčí práve existencia dvoch odhlášok z poistenia s rozdielnym dátumom zániku poistenia, preto
neodôvodňuje ani postup správneho orgánu vo veci (vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného bez

predchádzajúceho rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia), nesúladný s jeho obvyklým postupom
v obdobných prípadoch sociálneho poistenia lekárov majúcich pôvod v dodatočnom zistení Sociálnej
poisťovne o existencii ich licencie L1A v období po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a odhlásení sa zo sociálneho poistenia v tejto súvislosti.

14. Súd má za to, že samotné podanie dvoch registračných listov - odhlášok z poistenia v danom prípade
odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne neodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovaného ani
správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné vysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú.
Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je tak nielen nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov,
ale aj výsledkom postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov

(legitímneho očakávania).

15. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z
dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný, pokiaľ po
vysporiadaní sa s argumentáciou žalobkyne zotrvá na svojom právnom názore na význam licencie L1A
pre posudzovanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (tunajší súd vo svojej rozhodovacej
praxi k tejto otázke zaujal negatívne stanovisko), zabezpečí zákonnosť postupu pri predpísaní poistného
zodpovedajúcu okolnostiam prípadu - spornosti okamihu zániku povinného poistenia žalobkyne.

16. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.