Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010222
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118010222.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného Q.. W. F. a spol., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I z 14.06.2018 sp. zn. 9T/18/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 10.
januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 14.06.2018 sp. zn. 9T/18/2018 bolo podľa § 282 ods.
1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. trestné stíhanie
podmienečne zastavené proti obžalovanému Q.. W. F., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

obvinený Q.. W. F. napriek tomu, že sa dňa 27.07.2017 dopustil priestupku proti majetku podľa § 50
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý bol prejednaný v blokovom konaní OR PZ Bratislava
II, OO PZ Trnávka a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 15,- € blokom č. 11075892, tak obvinení
F., S. U. P., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, dňa 08.08.2017 v čase asi o 14.35 hod. v O., na
Q. T. X, v predajni OD O., prišli k regálu s alkoholom, kde obvinený Q.. F. si vložil do ruksaku 2 kusy
fliaš vodky zn. Absolut, obvinený Q.. S. vybral z regálu 3 kusy fliaš vodky Absolut, ktoré si schoval za

pás nohavíc a prikryl ich tričkom, obvinený W. P. si vzal z regálu 1 kus fľaše Jagermeister a 2 kusy fliaš
vodky Absolut, ktoré si schoval pod oblečenie a následne obvinení spoločne prešli s týmto tovarom cez
pokladničnú zónu bez zaplatenia von z predajne, čím spoločnosti O., s. r. o., so sídlom O. XX/A, O.,
spôsobili škodu krádežou vo výške 115,83 €.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. bola obžalovanému Q.. W. F. skúšobná doba podmienečne zastaveného

trestného stíhania určená v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch svojej
sťažnosti sa domáhal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že obžalovaný Q.. W. F. je okrem tohto
trestného stíhania, súčasne stíhaný aj v inej trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Bratislava

Nové Mesto - západ pod ČVS: ORP-XX/NMZ-O.-XXXX, pre tri čiastkové útoky zakladajúce pokračujúci
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. Z uvedeného rezultuje záver, že obžalovaný Q..
W. F. sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti. Od ďalšieho
páchania majetkovej trestnej činnosti ho neodradila ani tá skutočnosť, že dňa 08.08.2017 mu bolo
vznesené obvinenie pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.
zák., ktorý je predmetom aktuálneho trestného konania. Skutočnosť, že predmetných protiprávnych

konaní sa dopustil až po spáchaní prečinu, o ktorom sa aktuálne vedie trestné konanie a pre ktoré mu
bolo okresným súdom podmienečne zastavené trestné stíhanie, nebráni tomu, aby takáto protiprávnačinnosť mladistvého obžalovaného bola predmetom posudzovania v rámci hodnotenia jeho osoby a
doterajšieho života v čase rozhodovania súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Podľa
názoru prokurátora je nutné skúmať správanie páchateľa tak pred činom, ako aj po ňom, teda skúmať

osobu páchateľa a jeho doterajší život k momentu rozhodovania súdu o podmienečnom zastavení
trestného stíhania. Sťažovateľ poukázal aj na hodnotiacu správu vypracovanú Reedukačným centrom
Veľké Leváre zo dňa 27.11.2017, ktorá sa vzťahovala na obžalovaného Q.. W. F.. Predmetná hodnotiaca
správa nebola vykonaná (prečítaná) na hlavnom pojednávaní, čo vyplýva aj zo zápisnice z hlavného
pojednávania a to aj napriek skutočnosti, že vykonanie tohto dôkazu navrhol prokurátor už v obžalobe.

Takéto konanie súdu mohlo zjavne spôsobiť nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia. Hodnotenie
jeho osoby prokurátor považuje so zreteľom na skutočnosti uvádzané v predmetnej hodnotiacej správe
za vysoko negatívne. Charakteristika osoby menovaného s poukazom na jeho negatívne povahové
vlastnosti a správanie v spoločnosti, nepochybne zvyšuje škodlivosť a závažnosť spáchaného trestného
činu. Je zjavné, že páchanie trestnej činnosti mladistvým obžalovaným je logickým vyvrcholením
jeho stupňujúceho sa negatívneho správania. Prokurátor poukázal hlavne na časť tejto hodnotiacej

správy, v ktorej sa uvádzalo, že dohovory ani tresty podľa vnútorného poriadku reedukačného centra
nemali na mladistvého obžalovaného žiadny efekt, pričom sám sa netajil tým, že svoje správanie
nehodlá zmeniť, vyhlasoval, že plánuje naďalej utekať a páchať trestnú činnosť, pretože aj tak sa
mu nič nestane. Vzhľadom na uvedené možno mať oprávnené pochybnosti o tom, či odklon v
podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania mladistvého obžalovaného s určením skúšobnej

doby 24 mesiacov, navyše bez uloženia akýchkoľvek primeraných povinností a obmedzení splní účel
predmetného trestného stíhania. So zreteľom na skutočnosť, že sa mladistvý obžalovaný dopustil
stíhaného prečinu formou spolupáchateľstva v súčinnosti s ďalšími osobami, prokurátor zastáva názor,
že prvostupňový súd sa mal zaoberať možnosťou uloženia primeraného obmedzenia v zmysle § 51
ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Rovnako poukázal na časť hodnotiacej správy reedukačného centra, v ktorej sa

uvádzalo, že mladistvý obžalovaný užíva omamné látky (opakovane mal po návrate z úteku pozitívny
test na prítomnosť pervitínu v moči), preto bolo potrebné uložiť aj primerané obmedzenie v zmysle §
51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Obžalovaný Q.. W. F. prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním, ktoré bolo

doručené okresnému súdu dňa 16.11.2018 sa vyjadril k sťažnosti podanej prokurátorom. V tomto
vyjadrení poukázal na zápisnicu o hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že okresný súd umožnil
stranám vyjadriť sa, prípadne pripomienkovať a podať návrhy na doplnenie dokazovania, pričom
prítomný prokurátor sa nevyjadril, nemal pripomienky a nenavrhol prečítanie hodnotiacej správy
Reedukačného centra Veľké Leváre. Napokon ani zástupkyňa Reedukačného centra Veľké Leváre sa

vzdala práva podať sťažnosť, čím z pohľadu obhajoby dôsledne netrvala na skutočnostiach uvedených
v hodnotiacej správe. Vzhľadom na uvedené mladistvý obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Sťažnostný súd na neverejnom zasadnutí podľa § 304 ods. 1 Tr. por. doplnil konanie listinným dôkazom

nevyhnutným na to, aby mohol o sťažnosti rozhodnúť. Krajský súd preto prečítal hodnotiacu správu
Reedukačného centra vo Veľkých Levároch ohľadom obžalovaného Q.. W. F. zo dňa 27.11.2017
(na č. l. 97-98), na ktorú prokurátor poukazoval vo svojej sťažnosti. V tomto smere treba dodať,
že dôkazné bremeno prokurátora ťaží iba do výroku o vine, pričom vykonávanie dôkazov k osobe
obžalovaného (napr. aktualizácia registra trestov, registra priestupkov, zabezpečovanie ďalších súdnych

spisov, vyžiadanie si správy o povesti a napokon oboznamovanie takýchto listinných dôkazov), to je
doménou konajúceho súdu. Tu sa uplatní ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého, súd môže
vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal

podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Nadriadený súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo

vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Pokiaľ
okresný súd opomenul v tomto konaní prečítať listinný dôkaz k osobe obžalovaného (hodnotiacu správu
reedukačného centra), tak tento nedostatok konvalidoval krajský súd v rámci sťažnostného konania.Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 282 ods. 1 Tr. por. súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní

zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.

Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia
do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

a/ vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonaná slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b/ nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c/ vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému
skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sú taxatívne uvedené v
ustanovení § 216 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom v odôvodnení napadnutého
uznesenia bolo inak na tieto podmienky správne poukázané, vrátane toho, že ide o podmienky, ktoré
sú kumulatívne. Tieto podmienky možno členiť na formálne, materiálne a podmienky spočívajúce
v prejavení vôle obžalovaného a prípadne v aktívnom konaní obžalovaného. Formálna podmienka

je, že musí ísť o prečin na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody neprevyšujúci päť rokov.
Prejavená vôľa obžalovaného musí zahrňovať priznanie k trestnému činu a súčasne musí obžalovaný s
podmienečným zastavením trestného stíhania súhlasiť. Obžalovaný taktiež musí nahradiť škodu, pokiaľ
bola činom spôsobená, alebo urobiť iné opatrenie na náhradu škody, alebo inak odstrániť ujmu vzniknutú
trestným činom. Materiálna podmienka spočíva v tom, že podmienečné zastavenie trestného stíhania

je dostačujúce vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život, ako aj na
okolnosti prípadu.

Sťažnostný súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vyššie uvedené podmienky pre
podmienečné zastavenie trestného stíhania boli splnené. Obžalovaný mladistvý je stíhaný pre prečin, pri

ktorom sadzba trestu odňatia slobody je určená len hornou hranicou a to vo výmere 2 roky. V prípravnom
konaní pri svojom výsluchu súhlasil s podmienečným zastavením trestného stíhania. V konaní pred
súdom na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.
prijal toto vyhlásenie a vykonal dokazovanie iba ohľadom skutočnosti podstatných pre uloženie druhu

trestuajehovýmery.Čosatýkanáhradyspôsobenejškody,zvýsluchuzástupcupoškodenejspoločnosti
O., s.r.o., O. XX/A, O. vyplynulo, že poškodená spoločnosť si v tomto trestnom konaní neuplatňuje
náhradu škody, nakoľko odcudzený tovar bol vrátený v nepoškodenom stave naspäť do predaja.

Z pohľadu sťažnosti prokurátora sa sťažnostný súd zaoberal osobitne otázkou, či takémuto postupu

nebrániloustanovenie§216ods.1písm.c/Tr.por.týkajúcesajednakosobymladistvéhoobžalovaného,
jednak okolnosti prípadu.

Osobu mladistvého obžalovaného treba posudzovať z komplexného hľadiska, či viedol pred spáchaním
prečinu riadny život, či dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, či

plnil si povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíval svoje práva, nenarúšal občianske spolunažívanie
a či sa nedopúšťal priestupkov alebo trestných činov.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný mladistvý doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynuli tri záznamy. V prvom prípade išlo

o priestupok proti majetku z 27.07.2017, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 15,- eur (tento
priestupok je súčasťou skutkovej vety napadnutého uznesenia a zároveň našiel výraz aj pri právnej
kvalifikáciistíhanejtrestnejčinnosti).Vdruhomprípadeišloopriestupokprotiverejnémuporiadkuzodňa
19.03.2017, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 16,- eur. V treťom prípade išlo o priestupok protimajetku zo dňa 04.02.2016, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, z čoho možno usúdiť
istú náchylnosť mladistvého obžalovaného k protiprávnemu konaniu, ale výskyt, charakter, závažnosť
a intenzita dvoch priestupkov (jeden priestupok bol už zohľadnený pri právnej kvalifikácii skutku t. j.

uplatňuje sa tu zásada „ne bis in idem“), nemôže byť výlučným a jediným podkladom pre záver, že
mladistvý obžalovaný neviedol riadny život. Pokiaľ ide o hodnotiacu správu reedukačného centra, tu
nemožno preceňovať takým spôsobom, ako to prezentoval prokurátor v podanej sťažnosti. Táto správa
svedčí skôr o psychickej nezrelosti menovaného, negatívnych povahových črtách, či o jeho vzdore voči
pobytu v takomto type zariadenia (išlo o časté úteky), čo je zrejme podmienené aj jeho nedobrými

rodinnými pomermi, resp. zázemím.

Čo sa týka okolnosti prípadu, správne prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že mladistvý
obžalovaný predmetný skutok spáchal vo forme spolupáchateľstva, pričom sa tu prejavil nevhodný vplyv
kolektívu, čo vzhľadom na jeho vek a nezrelosť zohralo podstatnú úlohu. Významnou je aj okolnosť, že
týmto protiprávnym konaní nebola spôsobená škoda, nakoľko odcudzený tovar bol vrátený do predaja.

Z uvedeného hodnotenia osoby mladistvého obžalovaného, ako aj s prihliadnutím na okolnosti
prípadu, možno vyvodiť záver, že takýto spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa možno považovať za
dostačujúci.

Ak prokurátor v podanej sťažnosti poukazoval na súbežné trestné stíhanie obžalovaného Q.. W. F. pred
inou zložkou Policajného zboru SR, k tomu krajský súd dodáva, že v tejto trestnej veci nebolo vydané
žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť, a preto tu treba uplatňovať zásadu
prezumpcie neviny.

Rovnako okresný súd nepochybil, keď podľa § 216 ods. 2 Tr. por. mladistvému obžalovanému uložil
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Aj podľa názoru nadriadeného súdu takto určená skúšobná doba
podmienečne zastaveného trestného stíhania je primeraná a zodpovedá zákonu. Na strane druhej
v posudzovanej veci nebolo nevyhnutné mladistvému obžalovanému osobitne a zvlášť uložiť, aby v
skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti, smerujúce k tomu, aby viedol riadny

život, alebo sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu (§ 216 ods. 2, ods. 4 Tr. por.),
hoci na takýto chýbajúci výrok upozorňoval prokurátor vo svojej podanej sťažnosti. Navyše nejde
ani o obligatórnu povinnosť súdu. Napriek tomu treba zdôrazniť a vysloviť, že takýmto odklonom od
mimo trestných prostriedkov v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, súd I. stupňa
poskytol mladistvému obžalovanému možnosť preukázania schopnosti rešpektovať právne normy,

plniť si povinnosti voči štátu a spoločnosti, nenarúšať občianske spolunažívanie, hlavne nedopúšťať sa
trestných činov a priestupkov. Práve vedenie riadneho života v skúšobnej dobe musí umožňovať záver,
že spáchaný prečin, pre ktorý bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania, bol len
jeho výnimočným vybočením. Pre prípad, ak by mladistvý obžalovaný nesplnil všetky podmienky, ktoré
sú potrebné na rozhodnutie, že sa v skúšobnej dobe osvedčil ( § 421 Tr. por. s poukazom na § 419 Tr.

por.), súd už v priebehu skúšobnej doby môže vydať uznesenie, že sa v trestom stíhaní pokračuje.

Na podklade týchto úvah, nadriadený súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého
uznesenia a preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú
zamietol.