Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010432
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617010432.10

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Martina Michalanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. februára 2019,
v trestnej veci proti G. S., obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1,písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 29.1. 2019 sp.zn. 5T/69/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného G. S..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 29.1. 2019 sp.zn. 5T/69/2017 podľa § 72 ods.1
písm.b/ Tr.por., § 79 ods.3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného G. S. o prepustenie z väzby na
slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 80 ods.1 písm.a/ Tr.por. súd nenahradil väzbu prijatím ponúknutej záruky dôveryhodných osôb,
a to prom. práv. O. S. - otcom obžalovaného a C. S. - matkou obžalovaného za ďalšie správanie sa
obžalovaného.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd neprijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť obžalovaný G. S., ktorú zahlásil
hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a po poučení o
možnosti podať opravný prostriedok.

Sťažnosť obžalovaného G. S. následne odôvodnil obhajca obžalovaného. V písomných dôvodoch
sťažnosti navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a jeho prepustiť z väzby na slobodu,
resp. dôvod väzby nahradiť prijatím niektorého z inštitútov ako sa toho domáhal v žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že okresný súd na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu jeho osoby,

vo veci vykonal takmer celé dokazovanie a na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj jeho
obhajoby je toho názoru, že došlo k takému oslabeniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu, že neexistuje dôvod, aby trestné stíhanie proti jeho osobe sa aj naďalej viedlo
väzobne.

Už samotná táto skutočnosť dáva sama osebe dôvod na to, aby bol prepustený z väzby na slobodu a aby

trestné stíhanie voči jeho osobe nebolo vedené vo väzbe, pokiaľ by predsa aj nadriadený krajský súd bol
toho názoru, že aj v tomto štádiu trestného stíhania je naďalej daný dôvod väzby, tento navrhol nahradiťv zmysle jeho návrhu na prepustenie z väzby, resp. väzbu nahradiť nasadením mu monitorovacieho
zariadenia.

Podľa názoru sťažovateľa, argumenty uvádzané v písomnom vyhotovení uznesenia, ktorý zamietol jeho
žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočné a
navyše spôsobilé legitimizovať ďalšie trvanie väzby jeho osoby.

Tvrdenia poškodenej H., práve výsluchmi svedkov na hlavnom pojednávaní boli natoľko oslabené, že nič

nebráni súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu. V dôvodoch sťažnosti obžalovaný taktiež poukázal
na ust. § 82 ods. 4 Tr. por., t.j. na možnosť monitorovania jeho osoby technickými prostriedkami v zmysle
zák. 78/2015 Z.z.

Na podklade sťažnosti obžalovaného G. krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. ako nadriadený orgán pri
rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, a to na podklade
doposiaľ vykonaného dokazovania, aj nadriadený krajský súd opätovne dospel k záveru, že aj v tomto

štádiu trestného stíhania naďalej pretrvávajú dôvody pre obmedzenie osobnej slobody obžalovaného
G. z dôvodov tzv. preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods.1 písm.c) Tr.por.

Už v predchádzajúcich rozhodnutiach nielen okresný súd, ale aj nadriadený krajský súd opakovane
poukázal na osobu obžalovaného G. a jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť, z ktorej vyplýva

dôvodná obava z možného pokračovania v páchaní obdobnej trestnej činnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 29.1.2019 súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca JUDr. MUDr.
Jána Uhrína, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria a sexuológie a na podklade takto
doplneného dokazovania spolu už s dôkazmi vykonanými pred okresným súdom, aj nadriadený súd

dospel k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie, a to v zmysle návrhu obžalovaného, ktorý navrhol,
aby bol vo veci vypočutý psychológ PhDr. Ľudovít Beleš a boli prečítané listinné dôkazy súvisiace s
komunikáciou obžalovaného s poškodenou na sociálnych sieťach.

Nadriadený krajský súd aj v tomto štádiu trestného konania považuje za nutné zdôrazniť a poukázať, že

na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania v žiadnom prípade nie je možné robiť záver
o takom oslabení dôkaznej situácie, ako sa to snaží vykresliť obžalovaný G. S. vo svojich vyjadreniach,
resp. v dôvodoch písomne podanej sťažnosti.

Pokiaľ sa týka nahradenia väzby niektorým z inštitútov v zmysle Trestného poriadku, opätovne

nadriadený krajský súd poukazuje na osobu obžalovaného G. S., predovšetkým jeho prechádzajúce
odsúdenia, ako aj dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý bola na jeho osobu podaná
obžaloba.

Nahradenie väzby niektorým z inštitútov Trestného poriadku tak, ako to navrhuje obžalovaný G. S. je len

možnosťou, ale úlohou súdu je skúmať, či pre takýto postup sú splnené aj materiálne podmienky tak,
ako na to poukazuje zákonodarca v ustanovení § 80 Tr.por.

V tomto štádiu trestného konania ani nadriadený krajský súd nezistil také konkrétne skutočnosti, ktoré by
umožňovali nahradenie väzby niektorým z inštitútov v zmysle § 80 Tr.por., tak ako sa toho alternatívne

domáha obžalovaný G. S.. V tomto smere nadriadený krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého
rozhodnutia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.

Pokiaľ obžalovaný G. S. v písomných dôvodoch sťažnosti eventuálne navrhol nahradiť dôvod väzby
použitím technických prostriedkov v zmysle ustanovenia § 82 ods. 4 Tr. por. s poukazom na ustanovenie

zák. č. 78/2015 Z.z., nadriadený krajský súd považuje za potrebné poukázať, že táto otázka ohľadne
jeho osoby už bola riešená, pričom zo správy zo šetrenia k realizácii prípadnej možnej kontrole pohybu
jeho osoby použitím monitorovacieho zariadenia, tzv. náramku, vyplýva, že na adrese H. č. XX, kdesa obžalovaný mieni v prípade nahradenia väzby zdržiavať, je signál pokrytia spoločnosťou Orange
Slovensko v bielom poli, čo znamená, že je pre monitorovanie technickými prostriedkami nedostupný.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nadriadený krajský súd sťažnosť obžalovaného G. S. ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.