Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205904
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117205904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcom,JUDr.JozefomJaselským,vprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. Č., G.. X.X.XXXX, K.
I. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 755,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 755,45 EUR spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo
sumy 755,45 EUR od 24.2.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku.

2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 11.7.2013 uzavrel so žalovaným v súlade s § 269 ods.
2, § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej len
„VOP“) Zmluvu č. 1153045001 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil
a viedol osobný účet žalovaného. V zmysle ods. 3.8 VOP žalovaný ako klient je povinný mať na účte
dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru,

poplatkov v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu a akýchkoľvek finančných záväzkov voči žalobcovi.
Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o
čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 23.2.2017 internú účtovnú transakciu,
kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet; ide o internú
transakciu žalobcu, nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle ods. 3.12 VOP, ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a to vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od
1.7.2012) až do vyplatenia celej pohľadávky; úrok vo výške 28 % p.a. si žalobca uplatnil zo sumy 755,45
EUR (nepovolené prečerpanie účtu) odo dňa nasledujúceho po prevode debetného zostatku na účte
žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 4.5.2017, napriek výzve súdu
nevyjadril.4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 755,45 EUR s prísl. Súd dňa 27.5.2018 v
súlade s § 177 a nasl. CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 20.4.2018.

5. Súd sa oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, Zmluvou o povolenom prečerpaní na účte, Európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s.,
Sadzobníkom poplatkov Prima banka Slovensko, a.s., výpisom z účtu žalovaného, Odstúpením od

zmluvy o účte, pričom zistil nasledovné:

6.Žalobcaažalovanýuzatvorilidňa11.7.2013Zmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktov
a služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol osobný účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR.

7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.5.2014 Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte na základe,
ktorého žalobca zriadil žalovanému povolené prečerpanie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky
600,- EUR s variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu podpisu činila 19,9 % v zmysle podmienok
uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení
(ďalej len „VOP“). Klient v čl. 3 uvedenej zmluvy vyhlásil, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s jeho

súčasťami a to so znením VOP a Sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

8. Žalobca podaním zo dňa 8.2.2017 odstúpil od príslušnej zmluvy o účte z dôvodu, že účet žalovaného
bolajpoupozornenívnepovolenomprečerpaní,ktorývuvedenémudňučinil138,96EURstým,žespolu
so zánikom zmluvy o účte zanikli všetky zmluvy o poskytovaní bankových produktov/služieb Žalobca

zároveň vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto
oznámenia.

9. Žalobca vykonal dňa 23.2.2017 „Bezhotovostný prevod. Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu/
Prevedenie dlhu klienta“, internú účtovnú transakciu, ktorá nie je úhradou zo strany žalovaného, keď

debetnýzostatoknaúčtežalovanéhovovýške755,45EURpreviedolnasvojpohľadávkovýúčet,zatvoril
účet žalovaného s nulovým zostatkom.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“)
účinného v čase uzavretia zmluvy účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období touto

časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu

zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca zriadil a viedol v
prospech žalovaného bežný účet. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok

v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súladeaj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako

spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj VOP bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

12. Keďže sa Zmluva zrušila od počiatku odstúpením zo strany žalobcu, nastal režim bezdôvodného

obohatenia (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 23Co/40/2017-80, z 28.3.2018).

13. S ohľadom na podanú žalobu považuje súd za potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe v
podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne
a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok. Ustanovenie § 132 ods. 2 CSP jednoznačne kladie
žalobcovi povinnosť opísať všetky rozhodujúce skutočnosti v priamo žalobe. Žaloba má však skôr len

rámcovú (formulárovú) podobu s uvedením požadovanej výšky údajného dlhu bez uvedenia všetkých
nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd
rozhodnúť (a to už vo vzťahu k tzv. istine - kde absentujú výslovné a zrozumiteľné tvrdenia o poskytnutí
peňažnýchprostriedkovvurčitejvýške).Žalobcatvrdí,žedošloknepovolenémuprečerpaniupeňažných
prostriedkov na účte žalovaného, nijakým spôsobom však nepreukázal, ako k tomuto nepovolenému

prečerpaniu došlo, pričom zo Zmluvy nevyplýva, že by poskytnutá platobná karta bola kreditná, ktorou
by bolo možné čerpať peňažné prostriedky nad rámec tých, ktoré sa na účte nachádzajú. Ako listinný
dôkaz žalobca predložil len mesačný výpis transakcií z účtu žalovaného za mesiac február 2017. Z
predmetného výpisu vyplýva len tá skutočnosť, že v tomto mesiaci, kedy podľa tvrdenia žalobcu bol
účet zrušený, bola položka vo výške 755,45 EUR vyrovnaná. Celá argumentácia k uplatnenému nároku

žalobcu je v postate založená len na dôvere v jeho strohé vyčíslenie v predmetnom výpise z účtu
žalovaného vypracovanom žalobcom.

14. V sporovom konaní, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo
kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (nakoľko v prejednávanej veci sa jednoznačne jedná o

spotrebiteľskú zmluvy) v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, v súdnom konaní
nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných (nepreskúmateľných) vyčíslení
sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených a preukazovaných skutočností musí
právo vyplývať. V návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný ani oprávnený

vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje
(vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností
právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť
zamietnutý.

15.Vdanomprípadezožalobyvyplývalento,žežalobcamalbezprávnehodôvodu(§710ObZ)vykonať
z účtu žalovaného v jeho prospech platby, aj keď žalovaný na to nemal potrebné peňažné prostriedky
(nepovolený debet). Skutočnosti kedy, v akej výške došlo k plneniu za žalovaného, či žalovaná suma
predstavujeskutočnéplnenie,alebosúvnejobsiahnutéajrôznepoplatkyaúrokyúčtovanéžalovanému,
žalobca súdu nepreukázal. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno neuniesol, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.