Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010947
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110010947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň

JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci obžalovaného N. H., pre prečin
krádeže podľa §212 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 18.11.2011 sp. zn. 2T/136/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
decembra 2012 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste,
spôsobe jeho výkonu a o uloženom ochrannom opatrení.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

N. H., Q.. XX.XX.XXXX T. U., U. U.,
R. Č.. XX

ukladá

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§73ods.1,§74ods.1Tr.zák.saobžalovanémuukladáochrannépsychiatrickéliečenieústavnou
formou

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného N. H. uznal vinným v bode 1 z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2 zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
1. v presne nezistenom čase dňa 18.06.2010 v Bratislavena ulici R. Č. XX v byte na 3 poschodí, v ktorom
býva obvinený spolu so svojou matkou N. H. a starým otcom J. Y., z izbičky (komory), v ktorej majú
uložený nepoužívaný nábytok, odcudzil poškodenému J.K. Y. čierny vojenský drevený kufrík s finančnou
hotovosťou 3.400,- €, pričom asi po dvoch hodinách mu tieto peniaze priniesla vrátiť jeho dcéra N. H.,
avšak po ich prepočítaní zistil, že z nich chýba 220,- €, presne čiastka, ktorú deň predtým od neho žiadal

obžalovaný, aby mu ju požičal a tiež zistil, že jeho kufrík bol vrátený na pôvodné miesto, pričom na
ňom bola už odlomená petlica, čím bola poškodenému J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. U., R. Č.. XX
spôsobená škoda v celkovej výške cca 3.400,- €,2. v presne nezistenom čase dňa 18.06.2010 v Bratislave na ulici R. Č.. XX v byte na 3 poschodí, v
ktorom býva obvinený spolu so svojou matkou N. H. a starým otcom J. Y., začal sa poškodenému J.
Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. U., R. Č.. XX a to v čase potom, ako mu jeho dcéra priniesla odcudzené

peniaze, vyhrážať, že ak v pondelok, t.j. 21.06.2010 neprepíše byt na neho, že ho tak udrie, že ho zabije
a vo svojom konaní pokračoval aj dňa 20.06.2010, kedy sa mu vyhrážal, že ak sa mu nepodarí získať
vlastníctvokbytu,tentopodpálianábytokvyhádževon,pričomnovýsizaobstarázpeňazípoškodeného.
Za tieto činy okresný súd obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenému J. Y. vo výške 220,-
Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný poukázal v ňom na to, že ohľadom
skutku pod bodom 1 bol súdom I. stupňa správne vyhodnotený skutkový stav s ustálením právnej
kvalifikácie podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Namietol však ustálenie skutkového stavu pod
bodom 2 a právne posúdenie skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák. Navrhol kvalifikáciu tohto skutku zmierniť a jeho

konanie posúdiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a uložiť mu
trest odňatia slobody podstatne kratšieho trvania spolu s ochrannou psychiatrickou liečbou a zaviazať
ho k náhrade škody.
Verejného zasadnutia krajského súdu sa obžalovaný nezúčastnil. Písomne požiadal aby súd verejné
zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti a to vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav.

Krajský súd verejné zasadnutie vykonal za účasti obhajcu obžalovaného podľa § 293 ods. 5 Tr. por.
Obhajca obžalovaného v záverečnom návrhu poukázal na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného
v kontexte so znaleckým posudkom vypracovaným znalcami z odboru psychológie a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok s tým, aby krajský súd rozhodol vo veci sám, a aby zmenil právnu kvalifikáciu skutku
pod bodom 2 v zmysle jeho návrhu uvedenom v odvolaní a pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie §

39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie zamietnuť. S rozhodnutím prvostupňového súdu sa
stotožnil nielen vo vzťahu k výroku o vine, ale aj právnej kvalifikácii. Do pozornosti dal znalecký
psychiatrický posudok ktorým bol posudzovaný duševný stav obžalovaného v čase spáchania skutku.
Aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. nepovažoval za správnu.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti
ktorému podali odvolatelia obvolanie, ako aj správnosť postupu odvolania ktoré im predchádzalo a po
doplnení znaleckého dokazovania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd po splnení si prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci

popísaného v bode 1, 2 obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr por. a tieto okresný súd správne
vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Skutkové zistenie súdom I. stupňa tak v bode 1 ako aj v bode 2 rozsudku zodpovedá vykonanému
dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. Skutkové zistenie pod bodom 1 obžalovaný ani nenamietal.
Namietal iba ustálenie skutku pod bodom 2 a jeho právnu kvalifikáciu ako zločinu vydierania podľa §

189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2 obžalovaný bol nepochybne usvedčený výpoveďou svedka J. Y., ktorý
je blízkou osobou obžalovaného.Krajský súd o vierohodnosti výpovede tohto svedka nemal žiadne pochybnosti. Svedok vedel vyhodnotiť
situáciu pri ktorej sa mu obžalovaný vyhrážal ublížením na zdraví a zabitím, ak byt neprepíše na neho
a ak sa mu nepodarí získať vlastníctvo k bytu. Ako je zo spisu známe nestalo sa po prvýkrát čo si

obžalovaný u neho vynucoval konanie na dosiahnutie svojho ciela.
Výpoveď svedka J. Y. bola podporená aj výpoveďou svedkyne N. H., matky obžalovaného. Svedkyňa
uviedla, že zo strany obžalovaného to bol teror, keď si zmyslel, že chce byt poškodeného, bol schopný
mu aj ublížiť. V minulosti ho už napadol aj s nožom.
Podľa znaleckého posudku znalcov psychiatrov podaného dňa 25.08.2010 klinické vyšetrenie ukázalo,

že obvinený trpí zníženými rozumovými schopnosťami. Je výbušný a tieto výbuchy a afekty hnevu a
zlosti majú agresívny charakter. Jeho psychické funkcie v právnom chápaní však nezakladajú podstatné
zníženie alebo vymiznutie rozpoznávacích či ovládacích schopností. V čase skutku obžalovaný dokázal
rozpoznaťnebezpečnosťaprotiprávnosťsvojhokonania.Vďakakusklonomkneprimeranýmafektívnym
reakciám a agresivite, len v zmenšenej miere mohol ovládať svoje konanie. Ide o ľahko znížené
ovládanie schopnosti, nie však o ich vymiznutie.

Uvedený znalecký posudok bol v odvolacom konaní doplnený a aktualizovaný bol aj duševný stav
obžalovaného vzhľadom na predkladané lekárske správy ošetrujúcej lekárky J.. U..
Zo záverov doplňujúceho posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. D. F. G. J.. P. U., O.. vyplýva,
že súčasný duševný stav obžalovaného zodpovedá ľahkému stupňu duševnej zaostalosti v pásme
debility a to jej eretickej formy. Retardované inteligenčné schopnosti nie sú liečiteľné, ale je možné

ovplyvniť poruchy správania pomocou farmakoterapie o čo sa psychiatri usilujú od jeho 5 rokov života.
Napriek tejto liečbe je stav obžalovaného zhoršený. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti to však
nepostihuje. Pri jeho výbušnosti, impulzivite, pri subjektívnej nekritickosti a tým aj katatýmnym úsudkom
je jeho správanie nepredvídateľné a neočakávané. Vzhľadom na tieto poruchy správania nedokáže
zvládnuť účasť na verejnom zasadnutí bez vážneho ohrozenia zdravia. Hrozí možnosť autoagresivity

alebo prepuknutie paranoidnej psychózy. Vplyv väzby a výkonu trestu by mohlo vážne poškodiť jeho
zdravie a nemožno vylúčiť aj dokonanú samovraždu.
Ako z uvedeného vyplýva, v čase skutku obžalovaný bol za svoje skutky trestne zodpovedný. Svojim
konaním tak naplnil všetky pojmové znaky tak prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák. ako aj pojmové znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.
Obžalovanému za uvedené činy prichádzal do úvahy úhrnný asperovaný trest odňatia slobody, keďže
jeden zo skutkov je zločinom kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Súd potom páchateľovi uloží trest nad jednu polovicu
takto uloženej trestnej sadzby odňatia slobody.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste v ktorom obžalovanému bol uložený v zmysle § 41 ods.
2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov t.j. už trest, ktorý bol asperovaný mal za
to, že vzhľadom na psychický stav obžalovaného a jeho mentálnu úroveň, ako aj riziká vyplývajúce z
jeho psychického stavu, by tento trest odňatia slobody bol trestom neprimeraným a nebol by riešením,
ktorým by sa mala dosiahnuť náprava obžalovaného, a to s poukazom aj na nález Ústavného súdu

PL.ÚS 106/2011 podľa ktorého v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z.z., nie je ukladanie trestu nad jednu
polovicu určenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd riešenie videl predovšetkým v uložení ochranného liečenia, ktorým by bolo možné
dosiahnuť ochranu spoločnosti za súčasného uloženia trestu kratšieho trvania. Zrušil preto napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému uložil

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na dlhšiu
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Obligatórne uložil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie
ústavnou formou podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., ktoré liečenie obžalovaný vykoná v ústavnej zdravotnej
starostlivosti.
Na základe týchto dôvodov krajský súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok