Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010008
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010008.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného T. U., pre pokračovací zločin krádeže podľa
§ 212 odsek 1, 4 písmeno b/, d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 02.10.2018 sp. zn. 2T/2/2018, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 04. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného T. U., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a ,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. U. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa §
212odsek1,4písmenob/,d/Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písmenoe/Trestného

zákona, pre skutok, že
dňa 11. mája 2017 v presne nezistenom čase okolo XX.XX hod. v X. na F. ulici vošiel do súvisle múrom
oploteného areálu Q. pevnosti, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX, katastrálne územie X.,
ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku tak, že múr preliezol v blízkosti zadnej steny budovy,
následne z bočnej steny budovy bývalej ruskej kasárne odcudzil časti medených odkvapových zvodov v
počte 6,5 ks, každý o dĺžke najmenej 10 metrov a zo zadnej časti steny vyššie uvedenej budovy odcudzil

ďalšie časti medených odkvapových zvodov v počte 2 ks, každý o dĺžke najmenej 10 metrov, čím pre
J. X. spôsobil škodu vo výške 2 150,- eur,
- následne opätovne dňa 15. mája 2017 v presne nezistenom čase okolo 03.00 hod. v X. na ulici F.
vošiel do súvisle múrom oploteného areálu Q. pevnosti, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX,
katastrálne územie X., ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku tak, že múr preliezol v blízkosti
zadnej steny budovy, následne zo zadnej steny budovy bývalej ruskej kasárne odcudzil časti medených

odkvapových zvodov v počte 2 ks, 1 ks o dĺžke 9,3m a 1 ks o dĺžke 4m, spolu 13,3m, čím pre Mesto
Komárno spôsobil škodu vo výške 406,- eur,
teda Mestu Komárno spôsobil celkovú škodu 2 556,- eur,

Pre tento zločin mu bol podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ust. § 36 písmeno l/, písmeno

n/, Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu
odňatia slobody, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku, uložil povinnosť náhrady škody pre poškodeného:
Mesto Komárno, IČO: 00 306 525, so sídlom Komárno, Nám. gen. Klapku 1, v sume 2 556,- eur.Podľa ustanovenia § 288 odsek 2 Trestného poriadku, poškodeného: Mesto Komárno, IČO: 00 306 525,
so sídlom Komárno, Nám. gen. Klapku 1, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení a to do výroku o treste.
V zdôvodnení prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Ľubice Bičianovej uviedol, že uvedený trest
považuje za neprimerane prísny. Neboli zohľadnené dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 Trestného zákona. Navrhol použiť ustanovenie § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného

zákona, nakoľko sa priznal k spáchaniu trestného činu, úprimne ho oľutoval a je prejavil ochotu v
splátkach uhradiť škodu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, hoci k nemu bol riadne a včas
upovedomený, obhajkyňa zotrvala na argumentácií v smere vyhovenia odvolania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry po zhodnotení napadnutého výroku rozsudku súdu I. stupňa sa
stotožnila s vyjadrením Okresnej prokurátorky v Komárne, v časti argumentácie, že neboli splnené
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a napadnutý výrok rozsudku súdu I. stupňa
považovala za zákonný a správny a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí doplnenie dokazovania, v rámci ktorého prečítal
rozhodnutie Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave zo
dňa 15.08.1963 č. 1085/1963-KPS, na podklade ktorého renesančná pevnosť v meste Komárno bola
rozhodnutím školskej a kultúrnej komisie bývalého Okresného národného výboru v Komárne 31.05.1963

č. 31/V/63-Ša zapísaná do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Západoslovenskom
kraji.

Tento dôkaz dopĺňa dôkazy uvedené na č. l. 33 až 35 spisu, týkajúcich sa národnej kultúrnej pamiatky
podľa príslušného čísla listu vlastníkov a konkrétnej parcely.

Odvolací súd limitovaný podaným odvolaním považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný učinil
vyhlásenie o vine, ktoré po akceptácií prokurátorom bolo prijaté súdom I. stupňa. K tejto časti
nenapadnutého výroku súdu I. stupňa dodáva, že kvalifikačný znak predmetného objektu, do ktorého
sa vlámal obžalovaný požíval ochranu podľa osobitného prepisu - zákona č. 22/1958 o kultúrnych

pamiatkach a predmetný predpis bolo potrebné zohľadniť aj vo výrokovej časti o vine, nie len z pohľadu
jeho všeobecného znenia.

Z pohľadu uloženého trestu súd I. stupňa zákonným spôsobom aplikoval ustanovenie § 34 Trestného
zákona, t. j. zásady pre ukladanie trestu, ak opakujúce sa konanie obžalovaného v priebehu 11., resp.

15. mája 2017, ktorým si prisvojil vec z národnej kultúrnej pamiatky a činil tak vlámaním sa do objektu,
pričom spôsobil škodu v hodnote 2 556,- €, spáchal zločin krádeže v zmysle § 212 odsek 1, 4 písmeno
b/, d/ Trestného zákona.

Súd I. stupňa správne prihliadol na základnú trestnú sadzbu v zmysle § 212 odsek 4 Trestného

zákona a vzal do úvahy obe poľahčujúce i priťažujúcu okolnosť. V rámci zníženej trestnej sadzby v
rozsahu troch rokov až sedem rokov a osem mesiacov, obžalovanému uložil pre oba činy pokračujúceho
skutku trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch, bol obžalovaný vo výkone
trestu odňatia slobody a nebol dôvod postupom podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, obžalovaného

zaradiť do miernejšieho výkonu trestu odňatia slobody alebo uložiť obžalovanému trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby ako navrhovala obhajoba s využitím ustanovenia § 39
Trestného zákona, pretože neboli zistené ani také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa,
ktoré by zohľadnili uloženie trestu kratšieho trvania. Naopak je potrebné zdôrazniť fakt, že obžalovanýsa vlámania do objektu dopustil voči osobitne chránenej kultúrnej pamiatke a tento fakt mu bol zrejmý
od počiatku, ku ktorému konaniu sa napokon v celom rozsahu doznal.

Na podklade týchto skutočností nemohlo byť vyhovené obžalovanému pri ukladanom treste a odvolanie,
ktoré smeroval do výroku o treste bolo zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.