Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Anna Slovinská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212339
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617212339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48,
proti žalovanej X. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F., P. F. XX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Mgr. Ernest Vokál, so sídlom v Prešove, Hlavná 31, o zaplatenie 1.582,51 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 9Csp/230/2017-77 zo dňa 24.4.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e napadnutý zaväzujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,14 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
od 20.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie čiastočne čo do
zaplatenia istiny v sume 14 € s príslušenstvom zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol,
že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
Kežmarok sa žalobou zo dňa 19.6.2017 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 582,51 € s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela so žalovanou dňa
6.12.2013 pod č. 5020524. Na základe uvedenej zmluvy poskytla táto spoločnosť žalovanej pôžičku
vo výške 1.718,51 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte
30 po 74,76 € mesačne až do zaplatenia celkovej sumy 2.242,80. Z tejto sumy žalovaná uhradila
374,37 €, svoju povinnosť riadne splácať poskytnutú pôžičku nesplnila. Veriteľ spoločnosť Consumer

Finance Holding a.s. vyzvala žalovanú listom zo dňa 25.6.2014 k úhrade dlžných splátok a bola
upozornenána vyhláseniesplatnosticeléhodlhu.Keďžekúhradedlžnýchsplátoknedošlo,bolapôžička
zosplatnená dňa 19.8.2014. V zmysle žaloby žalobcu súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti
ktorému podala včas žalovaná odpor, kde namietala rozpor s dobrými mravmi. Ako spotrebiteľke jej
bola poskytnutá pôžička za cenu, ktorá prevyšuje 100 % priemernej ceny porovnateľných úverov
poskytovaných bankami, úrok z úveru totiž presahoval úroky, za ktoré v tom čase t.j. v decembri 2013
poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa pohybovali ročne vo výške 11,02 %. Takto dohodnutý

úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a zmluva tiež
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/,
pretože zmluva obsahuje iba indikatívny výpočet RPMN, ktorý je v rozpore so zákonom, pretože výška
RPMN je neurčitá, nezrozumiteľná tak dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Tiež zmluva neobsahujevýšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konkrétny termín konečnej splátky,
preto sa táto zmluva považuje za bez úrokov a bez poplatkov.

3.Keďžedošlozostranyžalobcukčiastočnémuspäťvzatiužalobypredpredbežnýmprejednanímsporu,
t.j. začatím pojednávania, súd v zmysle ustanovení § 145 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil (čo
do zaplatenia sumy 14 € s príslušenstvom).

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1,6

Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2 písm. f/, i/, k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, ale aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s námietkou žalovanej, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie C - 42 /15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Kláre Biróovej, kde sa konštatuje, že článok
10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má

vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Taktiež
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát

stanovil túto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Na to reagovala aj legislatíva, ktorá s účinnosťou
od 1.5.2018 zákonom č. 279/2017 Z.z. upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd poukázal v tomto smere aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.

5. V súvislosti s námietkou o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie
argumentoval, že v predmetnej zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti jún 2016. Už podľa
uvádzaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 je zrejmé, že článok 10 ods. 2 písm. b/
smernice sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy zo dňa
6.12.2013 boli aj Všeobecné obchodné podmienky, kde v článku 6 bod. 6.1, bod 6.2 vyplýva, že dátum
konečnej splatnosti je možné bez ťažkostí určiť z údajov uvedených v zmluve a tým dátumom je jún
2016. Preto nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie presnej
špecifikácie rozčlenenia splátok úveru a absencie termínu konečnej splatnosti úveru.

6. V odôvodnení rozsudku súdu je ďalej uvedené, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 24,04 %. Podľa štatistických údajov NBS zistených na internetovej stránke
v mesiaci decembri 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5
rokov poskytovaných bankami vo výške 11,02 %. Je evidentné, že v prípade tejto úverovej zmluvy

sa jedná o viac ako dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby. Aj keď je všeobecne
známe, že nebankové subjekty, poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než
úroky, než banky v danom čase, miera tohto prekročenia je neakceptovateľná, ak prekročí rámec
dobrých mravov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, v zmysle ktorého
pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v ťažkej
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Tomuto názoru zodpovedajú v prevažnej
väčšine aj rozhodnutia všeobecných súdov (ako príklad uviedol rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, podľa ktorého je neprijateľná taká výška úrokov, pokiaľ

prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % a v tom prípade odporuje aj
dobrým mravom). V danej veci bol dojednaný v úverovej zmluve zo dňa 6.12.2013 úrok, ktorý prekročil
dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v tom čase. Súd prvej inštancie
preto posúdil dojednaný úrok za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu ustanovenie
úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné. Keďže žalovaná uhradila z poskytnutého

úveru len sumu 374,37 €, zaviazal ju súd na zaplatenie sumy ešte 1 330,17 €, ktorá tvorí rozdiel medzi
sumou poskytnutej pôžičky a žalovanou uhradených splátok a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo
sa týka námietky žalovanej, že má už splatené všetky tri úvery súd uviedol, že predmetom tohto konania
bol len nárok zo zmluvy č. 5020524 zo dňa 6.12.2013 a súd nemohol započítavať žalovanej úhrady zpredchádzajúcich dvoch zmlúv v tomto konaní. Zo strany žalovanej nebol podaný vzájomný návrh, ani
nebolizjejstranypredloženésúdupredchádzajúcedvezmluvy,ktoréuzatvorilaspredchodcomžalobcu.

7. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami vl. nar. č. 87/1995 Zb. priznal
súd žalobcovi s priznanou sumou aj zákonné úroky z omeškania.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a zistil, že v
konaní mal úspech žalobcu v rozsahu 68 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej práve v takomto rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti rozsudku.

9. V zákonnej lehote proti I. a IV. výroku rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a písm. h/ CSP. Podľa nej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
skutočnosť, že od žalobcu nezískala žiadne plnenie, ale účelom použitia pôžičky bola úhrada dvoch

predchádzajúcich pôžičiek od Slovenskej požičovne ev.č. 6092171, kde neuhradila zostatok istiny vo
výške 232,51 € a ev.číslo 7073885, ktorú uhradila celú. Nakoľko v čase konania nemohla uplatniť
predmetné zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, má za to, že má uhradiť iba
neuhradenú čiastku istiny tak, ako uviedla na pojednávaní. Zároveň pripojila kópie predmetných zmlúv
k svojmu odvolaniu, ako aj výpisy z platieb. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Zo strany žalobcu vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.

§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2018, pričom verejné
vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

12. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli

preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebolo

zistené, že by súd nesprávne hodnotil vykonané dokazovanie, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru

odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní

neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,

preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd uvádza, že argumenty a dôkazy, ktoré žalovaná predložila v odvolacom konaní
nemožno vziať do úvahy, lebo nie sú splnené podmienky novôt v odvolacom konaní, aké má na
mysli ustanovenie § 366 CSP. Žalovaná nepreukázala, že prostriedky procesnej obrany, na ktoré sa

v odvolaní odvoláva, nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je
pravdivé jej tvrdenie, že už v odpore namietala, že predmetná pôžička bola použitá na splatenie dvoch
predchádzajúcich úverov, pretože v dôvodoch odporu sa takéto tvrdenie nenachádza. Žalovaná až na
pojednávaní dňa 24.4.2018 uviedla tieto skutočnosti, nevzniesla vzájomný návrh a nemala návrhov
na ďalšie dokazovanie, platí tu sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 153 CSP a súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou v plnom rozsahu vyporiadal.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná, preto jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešnému žalobcovi bola priznaná v plnom rozsahu náhrada trov
odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.