Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/266/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811207645
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8811207645.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. S., H..

X.X.XXXX, R. C. D. H. R. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom M.R.
Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: P.. A. S.E., H.. X.XX.XXXX, R. C. C. XXX/
X, D. H. R., o zaplatenie 1413,65 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1458,55 eur a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu vystavil fiktívnu zmenku znejúcu
na meno A. S., R. C. D. Č.. XX, zo dňa 11. 10. 2001 na sumu 620.000,- Sk splatnú 29.12.2001.
Zaplatenia vyššie uvedenej zmenky sa žalovaný proti žalobcovi domáhal podaním návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu, na základe ktorého Krajský súd v Prešove pod č.k. 6Zm 6/02-7 dňa
22. 3. 2002 takýto zmenkový platobný rozkaz vydal. V zákonnej lehote žalobca podal proti zmenkovému
platobnému rozkaz námietky a následne podal na žalovaného trestné oznámenie. Po podaní trestného

oznámenia bolo konanie na Krajskom súde v Prešove prerušené a po skončení trestného konania
krajskýsúdzmenkovýplatobnýrozkazzrušil.RozsudokKrajskéhosúduvPrešovez30.9.2009č.k.6Zm
6/2002-168 vo veci samej (ktorou bol zrušený zmenkový platobný rozkaz č.k 6Zm 6/2002-7 zo dňa 22. 3.
2002)bolpotvrdenýrozsudkomNajvyššiehosúduSRč.k.2Obo125/2006zodňa24.2.2010. Vtrestnom
konaní, ktoré proti žalovanému bolo vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 10T
25/2007,žalovanýrozsudkomzodňa29.10.2008,ktorýnadobudolprávoplatnosť6.8.2009,boluznaný
za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného

do 31. 12. 2005. Uvedeným rozsudkom bol žalovanému uložený trest odňatia slobody s podmienečným
s odkladom na skúšobnú dobu a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie. Žalobca poukázal na § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s konaním
žalovaného, konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp. M 6Zm 6/02 i konaním na Okresnom súde
vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 10T 25/2007 vznikla žalobcovi hmotná škoda za úhradu nákladov
právneho zastupovania v trestnom konaní. V súlade s vyššie uvedenými právnymi ustanoveniami si
žalobca nárokuje zaplatenie náhrady škody v sume 1458,55 eur, ktorá pozostáva z nákladov právneho

zastupovania v trestnom konaní.

3. Žalovaný uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko nárok žalobcu na náhradu škody
je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Premlčacia doba začala plynúť deň poprávoplatnosti rozsudku t.j. 7.8.2009 a žaloba došla súdu 8.9.2011. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť
v celom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, zmenkovým platobným rozkazom
sp.zn. 6Zm/6/02, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 2 Obo/125/2006, Rozsudkom
tunajšieho súdu sp.zn. 10T/25/2007, vyúčtovaním trov právneho zastúpenia advokáta JUDr. Juraja
Labanca zo dňa 5.1.2010 a potvrdením o splácaní trov za zastupovanie v trestnom konaní vystavené
JUDr. Jurajom Labancom dňa 11.7.2011. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými

podaniami sporových strán a ich prednesmi na pojednávaniach, trestným spisom tunajšieho súdu sp.zn.
10T/25/2007 a z neho rozsudkom zo dňa 29.10.2008 spisovej značky 10T/25/2007 ako aj jednotlivými
úkonmi v trestnej veci JUDr. Labanca, prehľadom realizovaných úhrad a platieb právnemu zástupcovi
žalobcu JUDr. Labancovi za obdobie od septembra 2010 do augusta 2012, výsluchom svedka JUDr.
Juraja Labanca, kópiami podacích lístkov ohľadne podania vyúčtovania trov poškodeným dňa 5.1.2010
a tiež vyučovaním trov právneho zastúpenia JUDr. Labanca, urgenciou na splácanie trov splnomocnenia

v trestnom konaní JUDr. Labanca adresovanou Z. Č. s kópiou podacieho lístka, zápisnicou o podaní
oznámenia o priestupku dňa 8.5.2015 žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav:

5. V predmetnej veci súd rozsudkom zo dňa 12.10.2012 č.k. 5C/266/11-62 žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 1413,65 eur a trovy konania v sume 409,24 eur, a to všetko v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť ja súdnom
poplatku 84,50 eur na účet súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu
s odôvodnením, že predstavuje škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s trestným konaním vedeným na
tunajšom súde pod sp. zn. 10T 25/07. Predmetom trestného konania bola činnosť žalovaného, keď v

období od septembra 2001 do januára 2002 vyhotovil fiktívnu zmenku znejúcu na jeho meno a neskôr
sa začal domáhať jej zaplatenia podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý
Krajský súd v Prešove vydal 22.3.2007, pod sp. zn. 6Zm 6/02-7. Podal voči nemu námietky a následne
aj trestné oznámenie. V súvislosti s týmto trestným konaním, ktoré bolo právoplatne skončené dňa
6.8.2009 a žalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu, mu vznikla škoda s úhradou

advokátskych trov, ktoré si vyúčtoval ním zvolený právny zástupca, advokát JUDr. Juraj Labanc. Súd
priznal žalobcovi náhradu škody za úkony právnej služby poskytnutej advokátom JUDr. Labancom, ktoré
boli účelne vynaložené v jeho prospech trestnom konaní. Ide o majetkovú ujmu vzniknutú žalobcovi
v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním žalovaného, ktoré vyvolalo potrebu použiť právne služby
advokáta. Toto konanie spočívalo vo vyhotovení zmenky bez právneho základu a nakladaním s ňou,

za čo bol žalovaný uznaný vinným v trestnom konaní. Išlo o vedomé konanie žalovaného, teda
úmyselné a medzi vzniknutou škodou a týmto úmyselným konaním bola v trestnom konaní preukázaná
príčinná súvislosť. Námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú. Žalobca sa
o výške škody spôsobenej žalovaným, t.j. o trovách právneho zastúpenia, ktoré voči nemu uplatnil
za zastupovanie v trestnom konaní jeho právny zástupca JUDr. Labanc, dozvedel až doručením jeho

vyúčtovania. Odvtedy začala pre neho plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu škody, ktorá do podania žaloby neuplynula. Zamietavý výrok sa týka finančného nároku vo
vzťahu k vyúčtovanej účasti na pojednávaní dňa 30.1.2008, ktoré bolo včas zrušené a oznámenie bolo
včas doručené priamo advokátovi. V tej časti považoval súd žalobu za nedôvodnú.

6. Proti tomuto rozsudku, v časti, ktorej súd žalobe vyhovel, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd nezistil skutočný stav veci
potrebný pre posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby týkajúcej sa nároku na náhradu škody. Má za
to, že medzi trestným činom a náhradou škody - trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré si

žalobca uplatňuje, neexistuje priama príčinná súvislosť. Podľa jeho názoru nebolo v adhéznom konaní
nevyhnutné, aby bol žalobca zastúpený advokátom, pretože mu v tomto konaní žiadna škoda nevznikla.
Poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou v trestnej veci, č.k. 10T 25/2007 zo
dňa 29.10.2008, nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený
splnomocnencom, ktorý si však trovy právneho zastúpenia vyúčtoval až dňa 5.1.2010. Domnieva sa,

že žalobca si trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu žiada, nevyúčtoval včas, resp. vôbec a v
tomto konaní ďalej nepokračoval. Pozornosť upriamil na § 557 ods. 2 Trestného poriadku. Poukázal
na skutočnosť, že výšku nákladov potrebných na účelné uplatnenie nároku na náhradu škody musí
poškodenýpreukazovať(R74/1980).Opätovnevzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomna§106ods.1 Občianskeho zákonníka a na to, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10T 25/2007
nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2009 a žalobca podal žalobu o náhradu škody až dňa 8 9.2011. S
poukazom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.3.2014 č.k. 8Co/48/2013-80 zrušil rozsudok s výnimkou
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2011 žiadal žalobca,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.458,55 eur. V žalobe tvrdil, že žalovaná

suma pozostáva z nákladov právneho zastupovania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10T 25/2007 v súvislosti s konaním žalovaného na Krajskom súde v
Prešove pod sp. zn. 6Zm 6/2002. V trestnom konaní bol žalobca ako poškodený s nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie. Zo žalobného tvrdenia a jeho charakteru súd prvého
stupňa ustálil, že v tomto konaní žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. Pre úspech žalobcu bolo
preto potrebné preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov, pričom absencia čo i len jedného

z nich vylučuje možnosť priznania nároku na náhradu škody súdnou cestou. Základný predpoklad
zodpovednosti za škodu predstavuje samotný vznik škody, pričom ak tvrdenou škodou v tomto konaní je
majetková ujma spočívajúca vo vynaložení odmeny za zastupovanie, žalobca musí v konaní preukázať,
že už došlo k jej úhrade. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca tvrdí, že mu vznikla hmotná škoda
za úhradu nákladov právneho zastupovania. Úhradu nákladov právneho zastupovania však žalobca v

konaní preukazuje len nepriamo (nie preukázaním úhrady faktúry právnemu zástupcovi, či výpisom z
účtu, resp. príjmovým dokladom a pod.), a to predložením „Potvrdenia o splácaní trov za zastupovanie
v trestnom konaní" advokátom JUDr. Jurajom Labancom zo dňa 11.7.2011. Z obsahu spisu je však
zrejmé, že súd prvého stupňa vo vzťahu k tvrdenej úhrade nákladov právneho zastupovania právnemu
zástupcovi žalobcu žalobcom nevykonal žiadne dokazovanie, teda nedostatočne zistil skutkový stav

a vec nesprávne právne posúdil tým, že žalobcovi predmetný nárok priznal len na základe faktúry
vystavenej advokátom. Čo sa týka námietky, že žalobca opomenul v trestnom konaní navrhnúť, aby
bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť s poukazom na
§ 557 ods. 2 Trestného poriadku, k tomu treba uviesť, že uvedené ustanovenie umožňuje aj takýto
procesnýpostup.Zuvedenéhoustanovenia,čiinýchzákonnýchustanovenívšaknemožnovyvodiťzáver

onemožnostiuplatneniatohtonárokuvobčianskomsúdnomkonaní,aknatakétorozhodnutievtrestnom
konaní nie sú splnené podmienky. Až po vyvodení záveru, či a kedy škoda žalobcovi vznikla, rovnako
ako aj v akej výške, bude možné posudzovať aj otázku premlčania uplatneného nároku. Uvedená otázka
sa nevyhnutne spája s úhradou nákladov právneho zastúpenia žalobcom jeho právnej zástupcovi v
uvedenom trestnom konaní. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd musel konštatovať, že v zmysle

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. je potrebné rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
bude úlohou súdu prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačených intenciách, teda podrobne zistiť
skutkový stav veci tak vo vzťahu k vzniku škody, ako aj vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej
žalovaným a v neposlednom rade sa podrobne vysporiadať s okolnosťami, na ktoré poukazuje žalovaný.

8. Predmetom ďalšieho konania ostal nárok žalobcu na úhradu sumy 1413,65 eur, nakoľko výrok
rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2012 v prejednávanej veci, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 10T/25/2007 zo dňa 29.10.2008 vyplýva, že žalovaný bol uznaný
za vinného, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku značnú škodu, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, pričom výkon trestu odňatia slobody

mu bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia tri roky. Súd mu
súčasne uložil peňažný trest vo výmere 150.000,- Sk. Poškodených, medzi nimi aj žalobcu, súd podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.8.2009.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojich vyjadreniach uvádzal, že je síce
pravdou, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 10T/25/2007 nadobudol
právoplatnosť 6.8.2009, teda 6.8.2009 bolo zrejmé, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi, avšak pokiaľ ide o to, aké náklady tvoria výšku škody, o tejto výške škody sa žalobca dozvedelaž po ich vyúčtovaní právnym zástupcom v roku 2011. Poukazoval tiež na skutočnosť, že ku vzniku
škody došlo až zaplatením týchto trov a trovy právneho zastúpenia boli platené v splátkach od roku 2011
do roku 2012. Žalobe žiadal vyhovieť do výšky 1413,- eur.

11. Žalovaný vo svojich písomných podaniach namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku na
náhradu škody v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, poukazoval na skutočnosť, že premlčacia
doba začala plynúť deň po právoplatnosti rozsudku dňa 7.8.2009 a žaloba bola na súde podaná až
dňa 8.9.2011. Žalovaný na tomto stanovisku zotrval aj vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach v

predmetnej veci.

12. Z prehľadu realizovaných úhrad a platieb právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Labancovi za obdobie
od septembra 2010 do augusta 2012, vyplýva, že v uvedenom období žalobca JUDr. Labancovi uhradil
sumu 1.458,55 eur.

13. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia JUDr. Labanca poškodeným zo dňa 5.1.2010 vyplýva, že
posledným účtovaným úkonom v danej veci je verejné zasadnutie na Krajskom súde v Prešove dňa
6.8.2009. Podľa poštového podacieho lístka JUDr. Labanc vyúčtovanie zaslal žalobcovi dňa 5.1.2010.

14. Svedok JUDr. Labanc vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom k tomu, že poškodení v trestnom

konaní, medzi nimi aj žalobca, nemali finančné prostriedky v tom čase, preto sa s nimi dohodol, že im
bude účtovať úkony podľa v tom čase platnej vyhlášky, pretože je to najnižšia cena. Všetci traja s tým
súhlasili, tak ich chodil zastupovať počas trestného konania na tunajšom súde.

15. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky

zákonník) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 557 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný poriadok“) povinnosť na náhradu trov
poškodenéhoakbolpoškodenémuaspoňsčastipriznanýnároknanáhraduškody,jeodsúdený,ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie

jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

17. V zmysle § 557 ods. 2 Trestného poriadku súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh
poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich
časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol

priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

18. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Ako vyplýva z § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

20. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s
právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním škodcu a vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom uplatňovaný nárok predstavuje trovy konania,
ktoré vynaložil ako poškodený v trestnom konaní vedenom proti žalovanému. Z obsahu spisu tunajšieho
súdu sp.zn. 10T/25/2007 je nesporné, že žalovaný porušením svojej právnej povinnosti spôsobil

žalobcovi škodu na majetku, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s vedením trestného konania.
Žalovaný totiž svojim konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený v uvedenom trestnom konaní, musí
zodpovedať okrem iného aj za tieto náklady, ktoré žalobca vynaložil na svoje právne zastúpenie ako
poškodeného.23. V danej veci teda existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného, t.j. s porušením jeho
právnej povinnosti pri spáchaní prečinu a trovami právneho zastúpenia žalobcu v adhéznom konaní. Čin

žalovaného, za ktorý bol odsúdený, je v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním a vznikom trov, a to
aj trov právneho zastúpenia žalobcu ako poškodeného v adhéznom konaní.

24. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému. Podľa Ústavy SR a to čl. 47 ods. 2, každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od

začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Nikto teda nemôže brániť účastníkom, aby
v príslušnom konaní využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania,
teda do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu
vynaložených trov konania.

25. Z uvedenej povahy nároku následne vyplýva, že sa nejedná bezprostredne o nárok z titulu náhrady

škody, resp. o pohľadávku vzniknutú z titulu škody spôsobenej trestným činom, z ktorého bol žalovaný
uznaný vinným, ale iba o jej príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetný
(subsidiárny) nárok vznikol najneskôr právoplatným skončením trestného konania - nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou v trestnej veci, č.k. 10T 25/2007 zo
dňa 29.10.2008, teda konkrétne dňa 6.8.2009. Uvedeným dňom bolo nepochybné, kto je za škodu

spáchanú trestným činom zodpovedný a zároveň bolo nepochybné, aké náklady, v danom prípade trovy
trestného konania, vznikli žalobcovi ako poškodenému v predmetnom trestnom konaní. Otázka okamihu
vyúčtovania týchto trov vo vzťahu žalobca a jeho právny zástupca nie je z hľadiska plynutia premlčacej
lehoty významná práve pre subsidiárny charakter dotknutého príslušenstva k hlavnému záväzku. O
predmetnom čiastočnom alebo subsidiárnom nároku bolo pritom možné rozhodnúť už priamo v trestnom

konaní. Dokonca v zmysle § 557 ods. 2 Tr. por. aj za situácie, že odsúdenému (žalovanému) nebola
uložená povinnosť náhrady škody poškodenému ako žalobcovi, a to ani sčasti, ako tomu bolo aj v danom
prípade. Podmienkou daného postupu bol prioritne návrh poškodeného.

26. Bez ohľadu na neuplatnenie si náhrady trov priamo v trestnom konaní aj z daného hľadiska

najneskôr právoplatnosťou rozsudku o odsúdení žalovaného boli žalobcovi známe všetky okolnosti
nevyhnutné pre uplatnenie posudzovaného nároku, a to príslušenstva pohľadávky na náhradu škody.
Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 10Co/491/2014 zo dňa 30. 04. 2015 v obdobnej veci.

27. Žalobca ako poškodený mal vedomosť o jednotlivých úkonoch trestného konania, pričom sa s
advokátom JUDr. Labacom dohodol (spolu s ďalšími dvoma poškodenými), že účtovať za jednotlivé
úkony im bude advokát najnižšiu tarifu podľa vyhlášky. Uvedené vyplynulo zo svedeckej výpovede
JUDr. Labanca. Posledným úkonom v predmetnej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.
10T/25/2007 bola účasť advokáta JUDr. Labanca na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Prešove

dňa 6.8.2009. Žalobca ako poškodený tak mal v čase vykonania každého úkonu právnej služby JUDr.
Labancom v predmetnej trestnej veci k dispozícii relevantné údaje o výške škody (jej výšku mohol
objektívne zistiť) a aj vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Za rozhodujúci okamih podľa § 106 Občianskeho zákonníka, teda kedy sa žalobca dozvedel o škode

a o tom, kto za ňu zodpovedá, považuje súd najneskôr právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou v trestnej veci, č.k. 10T 25/2007 zo dňa 29.10.2008, teda konkrétne deň 6.8.2009. V uvedený
deň mal žalobca vedomosť aj o všetkých úkonoch právnej služby, ktoré v predmetnej trestnej veci pre
neho advokát JUDr. Labanc vykonal.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na súvisiacu judikatúru: Ak sa účastník občianskeho súdneho
konania dovoláva premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania
v takom prípade zamietne. To platí pri práve (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je
ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preto možno riešiť premlčanie nároku aj
bez dostatočného podkladu o tom, či vznikol, musia však byť vyjasnené skutkové okolnosti umožňujúce

vyvodiť, v akej premlčacej dobe sa nárok premlčuje, kedy začala premlčacia doba plynúť a či márne
uplynula pred podaním žaloby (Ro NS ČR z 29. 5. 2013, sp. zn. 25 Cdo 1952/2011).30. Aj v predmetnej veci teda bolo postačujúce, ak poškodený žalobca zistil skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodzovať vznik škody, osobu zodpovednú za škodu a orientačne (približne) aj jej
rozsah v peniazoch. Je nesporné, že najneskôr právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu

k žalobcovi nastali všetky rozhodné skutočnosti pre uplatnenie si nároku na príslušenstvo pohľadávky
- nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (záväzku vzniknutého titulom spôsobenej škody) v
rámci trestného konania. Vzhľadom na závery súdu v predmetnej veci týkajúce sa premlčania nároku
uplatneného žalobou a na zamietnutie žaloby, bolo by nehospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie
ohľadne výšky samotnej škody. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení iba hypoteticky uvádzal možnosti

ďalšieho postupu v závislosti od záverov, ktoré prvoinštančný súd príjme, a to práve za stavu, kedy rušil
prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bolo žalobe vyhovené s poukazom, že námietkami žalovaného sa
prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.

31. Súd považuje za potrebné uviesť, že samotné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní nemôže mať žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby. Tak isto ani úhrada týchto trov advokátovi

poškodeným, ako to vyplýva z predložených bankových výpisov za obdobie od 13.9.2010 do 2.8.2012,
či samotná dohoda o úhrade trov advokátovi v splátkach. Uvedené by viedlo k absurdnému záveru,
že ak by advokát zastupujúci poškodeného v trestnom konaní tomuto vyúčtoval trovy aj po desiatich
rokoch od právoplatného skončenia konania a poškodený by ich uhradil, až od uvedeného momentu by
začala plynúť subjektívna ako aj objektívna (vznik škody) premlčacia doba. Takýto výklad by zásadným

spôsobom narúšal princíp právnej istoty a riešenie sporných pomerov v primeranom čase. Ide tiež
o nesprávnu interpretáciu uznesenia odvolacieho súdu v predmetnej veci zo strany žalobcu, ktoré
uznesenie bolo vydané za skutkového stavu, kedy žalobe bol v prevažnej miere vyhovené, pričom
prvoištančný súd sa náležite nevysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku
žalobcu v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

32. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na povinnosť advokáta informovať priebežne klienta o
nákladoch právneho zastupovania a povinnosť advokáta v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu podľa § 18
ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. Vzťah klient a právny zástupca, vrátane ich vzájomného finančného

vyrovnania, sa pritom nedotýka práv tretích osôb a teda nemôže viesť ani k predĺženiu premlčacej
lehoty uplatnenia náhrady trov konania vo vzťahu k tretím osobám. (v uvedenej súvislosti porovnaj tiež
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/491/2014 zo dňa 30. 04. 2015)

33. Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia

práva na náhradu škody uplynú dva roky a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo, aj keď ide
o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa
ustanovenia § 106 ods. 2 (Z IV, s. 635 ods. 10).

34. S poukazom na podanie žaloby až dňa 8.9.2011 súd uzatvára, že uplatňovaný nárok je podľa § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

35. Na základe vyššie uvedeného, keďže žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. V danom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu žalobcu zamietol.
Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.