Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222873
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116222873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek

senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca
konkurznej podstaty úpadcu: ZEPRIS s.r.o., so sídlom 900 41 Rovinka 324, IČO: 35 761 024, proti
žalovanému: ZEPRIS s.r.o., so sídlom Mezi Vodami 639/27, 143 20 Praha, Česká republika, IČO: 251
17 947, zast.: Valko Marián & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Porubského 2, 811
06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o určenie neúčinnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/2/2016-179 zo dňa 22.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
28Cbi/2/2016-179 zo dňa 22.06.2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému sa trovy odvolacieho konania priznávajú v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní 28Cbi/2/2016 vydal dňa 22.06.2017 rozsudok, ktorým žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom
rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa
02.11.2016 domáhal určenia, že záložná zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ZEPRIS s.r.o. v konkurze
a spoločnosťou ZEPRIS s.r.o., so sídlom v Prahe, špecifikovanú v bode 81 žaloby, je neúčinná voči
konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu ZEPRIS s.r.o. v konkurze a zároveň žiadal, aby
súd určil, že žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty úpadcu peňažné plnenie, ktoré prijal
od žalobcu a tretích osôb na uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 120.000,- Eur titulom zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 25.01.2011 medzi spoločnosťou ZEPRIS s.r.o. v konkurze ako dlžníkom a

žalovaným ako veriteľom. Žalobca ako odporovateľný úkon označil úkon úpadcu zo dňa 25.11.2011,
kedy uzavrel so ZEPRIS s.r.o. Praha záložnú zmluvu, na základe ktorej zriadil na zabezpečenie svojich
pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke záložné právo v prospech žalovaného. Dňa 25.11.2011 žalobca
previedol na účet žalovaného sumu vo výške 180.000,- Eur titulom splatenia záväzku voči spoločníkovi
a deň nasledujúci, t.j. dňa 26.11.2011 došlo k pripísaniu pôžičky českého ZEPRIS na účet úpadcu
a úpadca obratom previedol na účet žalovaného sumu vo výške 952.061,12 Eur titulom splatenia
záväzku voči spoločníkovi. Dňa 30.06.2011 úpadca poveril reštrukturalizačného správcu prípravou

reštrukturalizačného posudku a dňa 18.07.2017 podal ZEPRIS návrh na povolenie reštrukturalizácie,
pričom úpadkom vo forme platobnej neschopnosti mal nastať dňa 08.02.2011. Dňa 20.04.2012 žalovaný
prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 750.000 Eur ako pohľadávku na základe nesplateného
zvyšku istiny vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2011. Konkurz na majetok úpadcu bolvyhlásený uznesením o konverzii s účinnosťou k 07.03.2012. Žalobca má za to, že zriadením záložného
práva v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby sa umožnila o splatenie pohľadávok žalovaného
zo zálohu na úkor ostaných veriteľov. Uznesenie o odklade vykonateľnosti bolo doručené súdu dňa

19.07.2012, čím nadobudlo právoplatnosť a konkurz do tohto momentu prebiehal 135 kalendárnych dní.
Nález Ústavného súdu SR v tejto právnej veci bol vydaný dňa 16.12.2015. Zverejnením v Obchodnom
vestníku dňa 13.05.2016 bol ustanovený správca do funkcie s účinkami 14.05.2016. Žalobca mal za
to, že správca nemohol skôr uplatniť právo odporovať právnemu úkonu, t.j. pred dátumom 14.05.2016,
čím deklaruje, že počet dní od vyhlásenia konkurzu do ustanovenia správcu neprekročil lehotu jedného

roka ku dňu podania návrhu na konkurz. V časovom slede priebeh odporovateľnosti úkonu žalobca
uviedol súdu prvej inštancie aj ďalšie skutočnosti, a to, že dňa 25.01.2011 bola uzavretá Zmluva o
pôžičke so spriaznenou osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR - žalovaným , v ten istý deň bola
uzavretá Záložná zmluva, vyplatenie nerozdeleného zisku z finančných prostriedkov prijatej pôžičky
jedinému akcionárovi a následne reštrukturalizácia z dôvodu platobnej neschopnosti úpadcu. Uznesenie
o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené 06.03.2012 a odporovateľný právny úkon - záložná zmluva je zo

dňa 25.01.2011. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.03.2017 uviedol, že nie je
sporné v konaní, že bol vyhlásený konkurz a že následne uznesením zo dňa 15.06.2012 bol odvolaný
Mgr. Ján Kováčik z funkcie SKP s určením, že má plniť až do ustanovenia nového správcu všetky
povinnosti a vykonávať všetky oprávnenia správcu. Žalobca v konaní namietal uplynutie prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby. Dňa 11.02.2016 nadobudol právoplatnosť nález ÚS SR, ktorým nevyhovel

ústavnej sťažnosti sťažovateľov, medzi ktorými bol aj žalovaný a týmto momentom zanikli účinky odkladu
vykonateľnosti, teda od 11.02.2016 bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu opäť
vykonateľné. Teda od 07.03.2012 - 19.07.2012 uplynulo 135 dní účinkov konkurzného konania. V čase
od 11.02.2016 do 02.11.2016 uplynulo spolu 266 dní, teda 35 dní po lehote jedného roka podľa ust. §
57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"). Súd prvej inštancie

posudzoval vec podľa ust. § 57, § 59, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 ZKR, ako aj podľa ust. § 122 ods.
2 ObčZ, v kontexte ust. § 199 ods. 9 ZKR. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že nakoľko
bola žaloba doručená súdu dňa 02.11.2016, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, a
preto podľa ust. § 57 ZKR účinného v čase podania žaloby, právo odporovať právnemu úkonu zanikne,
ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Na takto

uvedených dôvodoch žalobu v celom rozsahu zamietol a ďalej sa už nezaoberal dôvodmi žaloby a
nevykonával ďalšie dokazovanie. K právnemu záveru o uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva
žalobcu dospel v kontexte skutočností, ktoré uviedol v bode 21 a 22 odôvodnenia. Na takto zistenom
skutkovom základe, preto nárok žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a priznal žalovanému voči žalobcovi

nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods.
2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2017 podal žalobca odvolanie dňa

18.08.2017 elektronicky a následne dňa 21.08.2017 osobne do podateľne. Odvolanie je podané riadne
a včas (odvolanie bolo doručené navrhovateľovi dňa 03.08.2017, tak ako vyplýva z doručenky na
č.l. 187). V odvolaní sa uvádza, že odvolanie žalobca podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd pri posudzovaní možnosti, resp. nemožnosti správcu konať za
úpadcu v čase od odvolania správcu Mgr. Jána Kováčika dňa 26.06.2012 až do ustanovenia žalobcu

ako nového správcu dňa 14.05.2016 vychádzal z uznesenia tunajšieho súdu vydanom pod sp. zn.
2R/4/2011, avšak do úvahy zobral len 1. časť znenia 1. výroku tohto uznesenia, pričom na zvyšnú
časť neprihliadal. V zmysle 1. výroku tohto uznesenia bol odvolaný správca povinný až do ustanovenia
nového správcu plniť povinnosti v nevyhnutnom rozsahu. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, že v čase medzi odvolaním správcu Mgr. Jána Kováčika a ustanovením nového

správcu - žalobcu, mal odvolaný správca možnosť konať za úpadcu v celom rozsahu všetkých oprávnení
a povinností správcu. Už samotný výrok uznesenia súdu je nejednoznačný a nevyplýva z neho aké
konkrétne úkony (činnosti) bol odvolaný správca oprávnený vykonávať až do ustanovenia nového
správcu. Odvolateľ poukazuje na ust. § 42 ods. 3 ZKR. Navyše súd prvej inštancie opomenul aj ďalšiu
veľmi zásadnú skutočnosť, a to, že správca Mgr. Ján Kováčik bol odvolaný z funkcie s účinnosťou ku dňu

26.06.2012. Následne dňa 19.07.2012 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II ÚS 273/2012 zo dňa 11.07.2012, ktorým Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť uznesenia Krajského
súdu v Bratislave v konaní 4CoKR/1/2012 zo dňa 07.02.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu
Bratislava I v konaní sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 29.02.2012. V dôsledku odkladu vykonateľnosti uzneseniao vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu odvolaný správca Mgr. Ján Kováčik odo dňa 19.07.2012
objektívne nemohol vykonávať žiadne z oprávnení alebo povinností správcu v konkurznom konaní,
nakoľko uznesenie o vyhlásení konkurzu nebolo vykonateľné. Odvolateľ poukazuje na ust. § 41 ods. 1

zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Nakoľko odvolaný správca
Mgr.JánKováčiknebolúčastníkomkonaniavkonanívedenompredÚSSR,nálezmuneboldoručovaný,
a teda o rozhodnutí vo veci samej nemohol objektívne mať žiadnu vedomosť. Súčasťou správcovského
spisu nie je predmetný nález Ústavného súdu SR. V nadväznosti na takto uvedené dôvody preto
odvolateľ považuje za jednoznačné, že odvolaný správca nemohol mať vedomosť o vydaní nálezu, jeho

právoplatnosti, a preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, týkajúce sa počítania dní lehoty na podanie
odporovacej žaloby, nepovažuje za vecne správne. V zmysle doručenej žaloby má za to, že dostatočne
preukázalaodôvodnilsvojuargumentáciutýkajúcusaobjektívnejnemožnostipodaťodporovaciužalobu
do dňa ustanovenia žalobcu do funkcie. Až dňom ustanovenia žalobcu do funkcie, t.j. dňa 14.05.2016
boloznovumožnépodaťodporovaciužalobuzostranysprávcu-žalobcu.Nečinnosťsúdupriustanovení
do funkcie nového správcu trvala viac ako 3 mesiace od právoplatnosti nálezu ÚS SR a toto považuje

za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého mohla úpadcovi vzniknúť škoda v zmysle čl. 46 ods.
3 Ústavy SR. V danom prípade nesprávnosť úradného postupu spočíva v tom, že znemožnilo osobe
(žalobcovi) nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Žalobcovi bolo
znemožnené domáhať sa svojho práva v zmysle čl. 46 ods. 3, čím došlo k porušeniu zákazu denegatio
iustitiae, ako jedného zo základných znakov právneho štátu. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 vo výroku I. a II. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. K
odvolaniu doložil prehľad základného spisu, tak ako je založený na č.l. 209-214.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu dňa
31.08.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 215 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne

vyjadril. Odvolací súd konštatuje, že do spisu vedenom na súde prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie
označeného žalovaného, a to dňa 14.09.2017 (č.l. 217-219 spisu). Vo vyjadrení sa uvádza, že sa
stotožňuje žalovaný s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Má za to, že žalobca podal
žalobu po uplynutí lehoty a že v texte túto skutočnosť nespochybňuje. Poukazuje na ust. § 57 ods. 2
ZKR. Tvrdenia žalobcu o údajnom chybnom postupe pri ustanovení žalobcu do funkcie správcu úpadcu

nemajú a nemôžu mať vplyv na obsah a výklad ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie
rozsudok riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. Nakoľko odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali závery zistené súdom prvej inštancie obsiahnuté v rozsudku, žiada aby odvolací
súdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávnyažalovanémupriznalnáhradutrovkonania
a trov právneho zastúpenia.

5. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.09.2017 uznesenie, ktorým umožnil odvolateľovi, aby sa vyjadril k
odvolaniu v lehote do 10 dní. Predmetné uznesenie odvolateľ prevzal dňa 25.09.2017. Dňa 05.10.2017
doručilvyjadreniekvyjadreniužalovanéhodopodateľnesúduprvejinštancie.Zvyjadreniavyplýva,žesa
nestotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom smere, že v odvolaní nevyvrátil závery súdu prvej inštancie,

ani ich inak nespochybnil vo vzťahu k uplynutiu lehoty na podanie odporovacej žaloby. Má za to, že v
odvolaní dostatočným spôsobom odôvodnil, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy nesprávny úradný
postup pri ustanovení žalobcu za správcu. V uznesení o odvolaní nebolo špecifikované, čo možno
považovať za práva a povinnosti v nevyhnutnom rozsahu, teda akých konkrétnych práv a povinností sa
dané obmedzenie týka. Správca zotrváva na názore, že výrok uznesenia nie je možné vyložiť tak, že

odvolaný správca mal vykonávať všetky oprávnenia plniť povinnosti, čo by zahŕňalo aj podávanie žalôb.
V odvolaní bližšie špecifikoval aj právny a skutkový stav týkajúci sa odkladu vykonateľnosti uznesenia
súdu o vyhlásení konkurzu a jeho dôsledky, a preto sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v
odvolaní a žiada zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne nesprávny.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.10.2017 umožnil protistrane, aby podala vyjadrenie k
vyjadreniu odvolateľa k vyjadreniu k odvolaniu v lehote do 10 dní od doručenia. Uznesenie bolo
protistrane doručené dňa 20.10.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 225. Dňa 27.10.2017 bolo do
podateľnesúduprvejinštanciedoručenéstanoviskožalovanéhokvyjadreniužalobcuzodňa05.10.2017
č.l. 227-33. Z vyjadrenia vyplýva, že medzi stranami nie je sporné, že žaloba je odporovacou žalobou

podľaust.§57ods.2ažejumožnopodaťlenvprekluzívnejlehotejednéhorokaodvyhláseniakonkurzu.
Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Poukazuje na vyhlásenie konkurzu dňa 07.03.2002. Dňa
19.07.2012bolaodloženávykonateľnosťrozhodnutia,ktorýmbolvyhlásenýkonkurznamajetokúpadcu.
Dňa 11.02.2016 nadobudol právoplatnosť nález ÚS SR zo dňa 16.12.2015, ktorým zanikli účinkyodkladu vykonateľnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. Od 11.02.2016 bolo rozhodnutie o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka opäť vykonateľným. Nakoľko konkurzné konanie v období od 19.07.2012
do 11.02.2016 neprebiehalo, správca ani veriteľské orgány nemohli vykonávať funkcie v zmysle ZKR a

neplynulianižiadnelehotyvzmysleZKR.Ododňavyhláseniakonkurzunamajetokúpadcu(07.03.2012)
do momentu odloženia vykonateľnosti rozhodnutia o odložení konkurzu (19.07.2012) uplynulo 134
kalendárnych dní. Nakoľko kalendárny rok má 365 dní, jeden rok trvania konkurzu uplynul 231 dní (365 -
134 = 231) od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ÚS SR, ktorým zanikli účinky odkladu vykonateľnosti
uznesenia o vyhlásení konkurzu. Jednoznačne teda možno konštatovať, že rok trvania konkurzu na

majetok úpadcu uplynul dňa 28.09.2016. Nakoľko žalobca žalobu podal až dňa 02.11.2016, je teda
nepochybné, že bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Vo vzťahu k funkcii
správcu sa uvádza, že uznesením bol tento správca odvolaný z funkcie dňa 15.06.2012, zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 25.06.2012. Poukazuje v stanovisku aj na ust. § 42 ods. 3. Žalobca vykonáva
funkciu správcu od 14.05.2016. Z uvedených skutočností vyplýva, že od 07.03.2012 vykonával funkciu
správcu Mgr. Ján Kováčik, ktorý bol odvolaný k 26.06.2012. Podľa ZKR buď ustanovený správca, alebo

súdom riadne poverená osoba má zákonom stanovené práva a povinnosti. Osoba Mgr. Jána Kováčik
preto bola povinná vykonávať všetky práva a povinnosti, ktoré mu zákon ukladá. Opätovne zdôrazňuje,
že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym zákonným postupom je samostatným nárokom,
ktorého úpravu, podmienky a spôsob uplatnenia upravuje zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Tvrdenia žalobcu preto v

tomto konaní nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenia zákonnosti rozsudku. Pre úplnosť poukazuje
na skutočnosť, vyplývajúcu z uvedených skutočností, a to, že žalobca vykonáva funkciu správcu od
14.05.2016, pričom lehota jedného roka od začatia konkurzu na majetok úpadcu, a teda na podanie
žaloby uplynula dňom 28.09.2016. Žaloba bola podaná dňa 02.11.2016, teda po uplynutí prekluzívnej
lehoty. K vedomosti o stave konania pred Ústavným súdom SR žalovaný v stanovisku uvádza, že

mal vykonávať správca úpadcu svoje právomoci bez ohľadu na to, či mal alebo nemal vedomosť o
náleze Ústavného súdu SR. Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 ZKR. K výroku rozhodnutia o odvolaní
správcu poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v súlade so zákonom a
bez ohľadu na to, či súd odvolanému správcovi určí, alebo neurčí rozsah činností, ktoré je povinný
vykonávať, je tento povinný plniť si voje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Otázka jednoznačnosti

určenia právoplatnosti odvolaného správcu nie je pre posúdenie zákonnosti rozsudku rozhodujúca. Je
nepochybné, že podávanie odporovateľných žalôb, ktorých cieľom je ochrana majetku podliehajúceho
konkurzu spĺňa podmienky rozhodnutia o odvolaní správcu a ust. § 44 ods. 3 ZKR. Žiada preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal
žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby
o určenie neúčinnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo
za nesporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava
I dňa 29.02.2012 v konaní vedenom pod č.k. 2R/4/2011, ktoré bolo dňa 06.03.2012 zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 46/2012. Na základe ust. § 99 ods. 9 ZKR bol konkurz na úpadcu vyhlásený

dňom 07.03.2012 (za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci
deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku). Odvolací
súd zároveň konštatuje, že je nepochybné a nesporné, že dňa 19.07.2012 nadobudlo právoplatnosť
uznesenie ÚS SR zo dňa 11.07.2012 vydané v konaní pod č.k. II ÚS 273/2012, ktorým Ústavný súd SR
odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Od 19.07.2012 bola odložená vykonateľnosť

rozhodnutia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a túto skutočnosť považuje odvolací
súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie za nespornú. Zároveň za nesporné považuje
odvolací súd, že v období od 19.07.2012 do 11.02.2016 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu, nemalo titulom odkladu účinnosti, žiadne účinky. Nakoľko konkurzné konanie v období od
19.07.2012 do 11.02.2016 nemohlo prebiehať, správca, ani veriteľské orgány nemohli vykonávať žiadne

funkcie, ktoré im vyplývajú zo zák. č. 7/2005 Z.z. Zároveň neplynuli v uvedenom období žiadne lehoty.
Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie, ktoré sú obsahom odôvodnenia
jeho rozhodnutia zo dňa 22.06.2017 konštatuje, že pokiaľ ide o lehotu na podanie odporovacej žaloby
v prípade odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, nejde o prekážku, ktorá voči správcovi odpadne až potom, čo mu je takéto rozhodnutie (v danom prípade rozhodnutie Ústavného súdu SR o zamietnutí
ústavnej sťažnosti) doručené. Súd prvej inštancie preto vecne správne ustálil, že žaloba je podaná
po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty (§ 57 ZKR). Odvolací súd preto považuje záver

súdu v tomto smere za vecne správny. Vedomosť o zániku prekážky konania (odklad vykonateľnosti) a
vznik povinnosti titulom zániku účinkov odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k vykonaniu úkonu (v danom
prípade podania žaloby) sa odvodzuje od vydania rozhodnutia. V danom prípade je nutné lehoty a ich
počítanie z hľadiska zániku práva odvodzovať od vydania rozhodnutia, ktoré zakladá vznik povinnosti
na strane povinnej (oprávnenej) osoby (v danom prípade správcu) ako aktívne vecne legitimovaného na

podanie odporovacej žaloby v konaní. Odvolací súd považuje za nesporné, že uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2016 v konaní sp. zn. 2R/4/2011, zverejneným dňa 13.05.2016 v
Obchodnom vestníku č. 92/2016, bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený žalobca. Medzi stranami
nie je sporné, že žalobca vykonáva funkciu správcu úpadcu od lehoty 14.05.2016. Podstatou konkurzu
je dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia, pričom jedným zo zdrojov uspokojenia je aj
príjem z odporovateľných právnych úkonov, a preto prípadné sporné otázky, ktoré by bránili v uplatnení

odporovacieho práva, v každom konkrétnom prípade individuálne a v jednotlivosti je nutné vykladať v
záujme účelu konkurzu. Prípadná neistota vyvolaná procesným postupom súdu (neustanovenie nového
správcu zo strany súdu prvej inštancie) by nemala byť na ťarchu uplatnenia odporovacieho práva v
konaní. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 v celom rozsahu.

9. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 vydaný v konaní pod č.k. 28Cbi/2/2016-179.

10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak

rozhoduje uznesením.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).