Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716010043.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.
októbra 2018, v trestnej veci obžalovaného T. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2
písm.a/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.5.2018
sp.zn. 3T/14/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. Y.V..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.5.2018 sp.zn. 3T/14/2016 bol obžalovaný T. Y.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák., na tom skutkovom
základe, že

dňa 13.06.2015 o 05.58 h v T. L. D.. T. smerom na obec L.C., C. T., viedol osobné motorové vozidlo
zn. X., Q.: T. XXX X., pričom nerešpektoval vodorovnú dopravnú značku „V 1a“- pozdĺžnu súvislú čiaru
(zákaz predchádzania) a začal predchádzať neznáme biele dodávkové vozidlo nedovolenou rýchlosťou
pre jazdu v obci (50 km/h), a to rýchlosťou 77,62-88,77 km/h v čase, keď z účelovej komunikácie od
L.G. J. T. na hlavnú cestu vošlo osobné motorové vozidlo zn. K. U., Q.: T. XXX X., ktoré riadil Y. R., nar.
XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel v jazdnom pruhu vozidla zn. K. U.. Po zrážke

vozidlo zn. X. zišlo mimo komunikáciu a prednou časťou narazilo do stĺpa elektrického napätia, čím došlo
k poškodeniu elektrického rozvádzača a následnej škode pre O. H. Z. U. T. T., L. XX, vo výške 450,80 €.
Pri dopravnej nehode utrpeli spolujazdci vo vozidle X. J. Ľ. zranenia, a to trhlinovitú zlomeninu nosových
kostí, pohmoždenie hlavy a pohmoždeninu a odreniny na pravom stehne s dobou liečby 2-3 dni bez
práceneschopnosti a O. Á. utrpel zranenie, a to tržnozmliaždené rany na pravom lakti a pod pravým
okom s dobou liečenia 5 dní bez práceneschopnosti. Vodič OMV K. U. Y. R. pri dopravnej nehode utrpel

ťažké zranenie, a to zlomeninu pravej vretennej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti 2 mesiace.
Obžalovaný svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu ako vodičovi podľa zákona, a to
ustanovenia § 4 ods.1 písm.c/, § 15 ods.5 písm.a/, b/, c/, § 16 ods.4 a § 137 ods. 2 písm.c/, d/, o/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to bol obžalovanému podľa § 157 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. uložený trest odňatia

slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1
Tr.zák. určil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. Z. L.H., H..U..,
Q. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX škodu vo výške 163,14 €.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný T.
Y. do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie.

V písomných dôvodoch svojho odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný T.
Y. uviedol, že okresný súd nevysvetlil, prečo okrem matematických rozdielov neuveril znaleckému

posudku N.. Y. U.. Ďalej sa súd nevyrovnal s tým, že v zázname o dopravnej nehode je uvedené, že
dopravnú nehodu spôsobil poškodený R.. Podľa názoru obžalovaného to potvrdzuje aj tá skutočnosť, že
poškodený narazil do jeho vozidla, a to takou intenzitou, že doslova odstrelil vozidlo X. vážiace takmer 2
tony preč z hlavnej cesty, kde ešte s týmto narazil do stĺpa. Je zarážajúce, že súd nijako nevyhodnotil, že
poškodený R. hrubo porušil pravidlá cestnej premávky pri vychádzaní z vedľajšej cesty na cestu hlavnú,
pričom jeho vozidlo nezanechalo protišmykové stopy. Dôkazom toho je tá skutočnosť, že poškodený

plynulo bezohľadne vošiel s vozidlom na cestu hlavnú bez toho, aby dal prednosť vozidlám na hlavnej
ceste, konkrétne bielej dodávke. V závere obžalovaný konštatoval, že nejednotnosť oboch znaleckých
posudkoch mala byť odstránená tretím znaleckým posudkom, a to posudkom ústavu. V závere navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného T. Y. nie je
dôvodné.

Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný T. Y. sa
dopustil konania, ktoré mu je dávané v obžalobe prokurátora za vinu, t.j. tým, že porušil povinnosti
uložené mu ako vodičovi v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm.c/, § 15 ods.5 písm.a/, b/, c/, § 16
ods.4 a § 137 ods. 2 písm.c/, d/, o/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov, následkom čoho poškodený Y. R. vodič osobného motorového vozidla zn. K. U. nestihol
zrážke zabrániť a narazil do osobného motorového vozidla zn. X., ktoré riadil obžalovaný T. Y.. V
dôsledku tejto dopravnej nehody utrpeli spolujazdci vo vozidle X. J. Ľ. zranenia, a to trhlinovitú zlomeninu
nosových kostí, pohmoždenie hlavy a pohmoždeninu a odreniny na pravom stehne s dobou liečby 2-3
dni bez práceneschopnosti a O. Á. utrpel zranenie, a to tržnozmliaždené rany na pravom lakti a pod

pravým okom s dobou liečenia 5 dní bez práceneschopnosti. Vodič osobného motorového vozidla K. U.
Y. R. pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenie, a to zlomeninu pravej vretennej kosti s dobou liečenia
a práceneschopnosti 2 mesiace.

Obžalovaný T. Y. na svoju obranu uvádzal to, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič osobného motorového

vozidla K. U. poškodený Y. R., ktorý do neho narazil takou rýchlosťou, že ho až „odstrelilo“ z cesty. Aj
závery znaleckého posudku znalca N.. Y. U. z odboru dopravy jednoznačne pripisujú spoluzavinenie
dopravnej nehody aj poškodenému Y. R..

Obrana obžalovaného T. Y. v tomto smere bola okrem iných v tomto uznesení uvedených dôkazov

vyvrátená výsluchom vodiča osobného motorového vozidla K. U. poškodeného Y. R., ktorý uviedol, že so
svojím vozidlom počas vychádzania z vedľajšej cesty na cestu hlavnú videl vo vzdialenosti 120 metrov
prichádzať bielu dodávku, ktorá bola v dostatočnej vzdialenosti, a preto so svojím vozidlom vyšiel na
cestu hlavnú. Keď bol asi meter a pol za strednou čiarou, tak uvidel pred sebou vozidlo, ktoré obehovalo
dodávku aj napriek tomu, že je tam zákaz predbiehania. Zrážke už nedokázal zabrániť a po nej vodič

obiehajúceho vozidla hneď z auta utiekol.

Aj svedkyňa poškodená J. Ľ. vypovedala v podstate zhodne ako poškodený Y. R., keď uviedla, že v
kritickom čase sedela vzadu v strede vozidla, ktoré riadil obžalovaný T. Y., ktorý išiel veľmi nebezpečne
a rýchlo. V obci T. predbehol cez dvojitú čiaru v zákrute bielu dodávku.

Aj ďalší svedok, spolujazdec obžalovaného O. Á. vypovedal zhodne ako svedkyňa J. Ľ.. Naviac
uviedol, že na tachometri obžalovaného videl rýchlosť 100 km/hod. a obehoval všetky vozidlá, ktoré sa
nachádzali v T.. Keď obžalovaný obiehal pred nimi idúcu dodávku bielej farby a nachádzal sa v ľavomjazdnom pruhu, tak z pravej strany z vedľajšej cesty, keď už boli na úrovni dodávky sa začalo do ľavého
jazdného pruhu zaraďovať nejaké iné motorové vozidlo. Stihol povedať obžalovanému, že „pozor“ a v
dôsledku nárazu upadol do bezvedomia.

Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky z odboru dopravy, a to znalca N.. Y. U. a znalca N.. N. L..

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy N.. Y. U. vyplýva, že obaja vodiči mali
nesprávnu techniku jazdy. Obžalovaný jazdil nepovolenou rýchlosťou, a to 78 km/hod., pričom povolená

rýchlosť je 50 km/hod. v obci a predchádzal vozidlo, kde je to zakázané. Y. R. pri zohľadnení jeho
výpovede vošiel na pravý okraj cesty 1,5 až 1,6 sekundy pred samotnou zrážkou, pričom sa pohyboval
rýchlosťou v rozmedzí 25 - 26 km/hod. Vodič Y. R. mal vytvorené technicky primerané podmienky pre
sledovanie približovania vozidiel ku križovatke, a to nepretržite po dobu minimálne 4,6 - 4,7 sekundy
predtým, než s vozidlom vyšiel na okraj cesty. Na otázku možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody
znalec uviedol, že obžalovaný mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody, keby dodržal ustanovenia

o zákaze predchádzania a ak by pokračoval v jazde za pred ním jazdiacim vozidlom v bezpečnej
vzdialenosti a neporušil by povolenú rýchlosť. Zo strany vodiča Y. R. by mohlo byť zabránené zrážke
za predpokladu priebežného sledovania približovania sa neznámeho dodávkového vozidla a zároveň v
čase 3,4 - 3 sekundy pred vjazdom na okraj hlavnej cesty mal vytvorené podmienky pre rozpoznanie,
že neznáme dodávkové vozidlo je predchádzané vozidlom X., s ktorým mal následne kolíziu.

Zo záverov druhého znaleckého posudku znalca z odboru dopravy N.. N. L. vyplýva, že technickou
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča X., teda obžalovaného, a to nesprávne
smerové vedenie vozidla, nerešpektovanie zákazového značenia a prekročená povolená rýchlosť.

Vodič vozidla K. U. Y. R. uskutočnil úkon odbočovania z vedľajšej cesty v dostatočnej vzdialenosti
od dodávkového neznámeho vozidla a nepredpokladal, že v úseku vozovky, kde je zakázané
predchádzanie sa môže objaviť v jeho zamýšľanom jazdnom pruhu nejaké vozidlo. Z technického
hľadiska technika jazdy vodiča bola správna aj z toho dôvodu, nakoľko neznáme vozidlo pri maximálne
povolenej rýchlosti by pri polovičnom spomalení v okamihu rozjazdu vozidla K. U. zastavilo 88,22 metrov

pred miestom križovania sa koridoru jazdy vozidiel K. U. a dodávkového neznámeho vozidla.

Dopravnej nehode bolo možné zabrániť: ak by obžalovaný dodržal ustanovenia pravidiel cestnej
premávky a nepredchádzal by neznáme vozidlo v úseku vozovky cez plnú čiaru, kde je navyše
dopravnou značkou vyznačená blízkosť križovatky; ak poškodený mal predpokladať nesprávny spôsob

predchádzania neznámeho vozidla vozidlom X. a nebol by realizoval zamýšľané odbočenie z vedľajšej
cesty na hlavnú s úmyslom jazdy smerom na T.. Žiadne pravidlá v cestnej premávke mu v tom nebránili.

Z vyššie uvedených znaleckých posudkov je teda zrejmé, že obaja znalci sa zaoberajú otázkou, či bola
objektívne daná možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že poškodený Y. R. mal predpokladať, že iné

vozidlo bude obiehať bielu dodávku nepovolenou rýchlosťou, resp. mal dať prednosť tejto bielej dodávke
a až tak vojsť na hlavnú cestu.

Táto otázka je otázkou právnou, ktorej riešenie neprináleží znalcom, ale súdu. Uvedená problematika
je vyjadrená v tzv. princípe obmedzenej dôvery v doprave a s tým súvisiacou trestnou zodpovednosťou

vodiča za dopravnú nehodu.

Podľa názoru krajského súdu nemožno považovať za neprimerané, pokiaľ sa poškodený Y. R. spoliehal
na to, že situáciu vyhodnotil zo svojho hľadiska tak, že má dostatok času, aby vyšiel na hlavnú cestu,
pretože biela dodávka sa nachádzala v dostatočnej vzdialenosti od neho a nič nenasvedčovalo tomu, že

túto dodávku bude predbehovať iné vozidlo v mieste zákazu predbiehania, pohybujúc sa nedovolenou
rýchlosťou.

Z uvedeného dôvodu už výhradne nesledoval situáciu vedľa seba, pred sebou a za sebou. Opak by
viedol k absurdnému záveru, že každý vodič musí vždy a za všetkých okolností počítať s tým, že

ostatní účastníci cestnej premávky jej pravidlá nedodržiavajú, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore
s účelom platných pravidiel v zmysle zákona o cestnej premávke. V predmetnej trestnej veci okrem
nepochybných dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného je potrebné uplatniť aj tzv. princíp
obmedzenejdôveryvdoprave,ktorýspočívavtom,ževodičpripremávkenapozemnýchkomunikáciáchsa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z
konkrétnych okolností nevyplýva opak.

Keďže obžalovaný ako účastník cestnej premávky viedol osobné motorové vozidlo zn. X. v rozpore s
ustanoveniami § 4 ods.1 písm.c/, § 15 ods.5 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.4 a § 137 ods. 2 písm. c/, d/,
o/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k
dopravnej nehode, správne okresný súd jeho konanie kvalifikoval ako ublíženie na zdraví podľa § 157
ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. Nakoľko k ťažkej ujme na zdraví vodiča osobného motorového vozidla K.

U. poškodeného Y. R. došlo k príčinnej súvislosti s porušením vyššie citovaných ustanovení zákona o
cestnej premávke vodičom T. Y..

Vzhľadom na osobu obžalovaného T. Y. a na to, že sa naňho hľadí ako keby doposiaľ nebol súdne
trestaný,prinezistenížiadnejpoľahčujúcejapriťažujúcejokolnosti,uloženývýchovnýpodmienečnýtrest
vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov má preto svoju oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania. Taktiež aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na
dobu 24 mesiacov je primeraný konaniu obžalovaného a vzniknutým následkom z neho vyplývajúcich.
Aj krajský súd uloženie týchto trestov považuje za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, a to nielen z
dôvodu individuálnej prevýchovy, ale aj z dôvodu generálnej prevencie.

Výrok, ktorým súd uložil obžalovanému T. Y. povinnosť nahradiť poškodenej Z. L. J. spôsobenú škodu
vo výške 163,14 Eur zodpovedá ustanoveniu § 287 ods.1 Tr.por.

Krajský súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie obžalovaného
T. Y. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.