Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8215206360.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: I. S., L.. XX.X.XXXX, J. Š. X,

XXX XX Š. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Beňo & partners, advokátska kancelária so sídlom
Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že úver zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX uzavretej medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako

dodávateľom a I. S., L.. XX.X.XXXX, J. Š. X ako spotrebiteľom dňa 27.9.2010 je bezúročný a bez
poplatkov.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 24.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že úver zo Zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu 27.9.2010 je bezúročný a
bez poplatkov a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil poukazom na to na to, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), teda neobsahuje dobu
trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
za následok, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý

právny záujem na požadovanom určení odvíjal od § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a tiež potrebou poznať skutočnú výšku dlhu.

3. Právny predchodca žalovaného v rámci písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že v Zmluve o
pôžičke je v článku Predmet financovania pôžičky uvedená výška splátky - 62,50 Eur ako aj počet
splátok 60. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený vo Všeobecných

obchodných podmienkach. Zo Všeobecných obchodných podmienok ďalej vyplýva, že Splátka je
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy. Ďalej je samostatne v Zmluve o pôžičke uvedená aj
konečná splatnosť - 09/2015. Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v Splátkovom kalendári, ktorý ako
neoddeliteľná súčasť Zmluvy o pôžičke bol žalobcovi ako dlžníkovi odovzdaný. V zmysle uvedenéhoteda v Splátkovom kalendári boli explicitne - opätovne uvedené informácie o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je možné vyvodiť aj termín o konečnej splatnosti.
Poukazoval pritom na znenie bodov 1.1, 6.1, 6.2 a 6.3 Všeobecných obchodných podmienok. Následne

citoval § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch so záverom, že spotrebiteľský úver je možné
považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené
v § 11 ods. 1 písm. a/ ZosÚ alebo ak je splnená podmienka uvedená v písm. b/ citovaného zákonného
ustanovenia. Teda na naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a/ ZosÚ je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu a zároveň neobsahovala náležitosti § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. V ďalšej časti podania navrhoval prerušenie konania v zmysle v
tom čase platného § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu prebiehajúceho prejudiciálneho konania pred
Európskymsúdnymdvorom,návrhnazačatiektoréhopodalOkresnýsúdDunajskáStredavoveciHome
Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom boli položené otázky majúce význam pre rozhodnutie
súdu. Tie vo svojom vyjadrení podrobne špecifikoval. Na záver poukázal na povinnosť členských štátov
plne harmonizovať smernice EU, čo znamená, že zákonodarca členského štátu EU by nemal prijať

zákon nad rozsah konkrétneho článku smernice.

4. Právny predchodca žalovaného v priebehu konania zanikol zlúčením so spoločnosťami Všeobecná
úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. na základe projektu rozdelenia zlúčením uzavretého
11.12.2017. Z predloženej kópie označeného projektu rozdelenia predloženého súdu počas konania

vyplýva, že právny predchodca žalovaného zanikol bez likvidácie s tým, že po účinnosti rozdelenia má
spoločnosť VUB Leasing, a. s pokračovať v prevádzkovaní splátkového predaja a leasingu zanikajúcej
spoločnosti v rámci svojich existujúcich povolení na poskytovanie spotrebiteľských úverov, finančného
sprostredkovania a živnostenských oprávnení pokiaľ ide o produkt QCar a pokiaľ ide o produkt Triangel
- splátkový predaj a spoločnosť VÚB, a.s má pokračovať v prevádzkovaní ostatného podnikania

zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej bankovej licencie. Na základe tohto zistenia, ktoré
vyplynulo z vykonaného dokazovania súd na pojednávaní konanom 18.4.2018 vydal uznesenie, ktorým
rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské
Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na strane žalovaného ako s právnym nástupcom spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,

ktorá bola 1.1.2018 vymazaná z obchodného registra.

5. Na prerokovanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 18.10.2016, ktoré odročil na neurčito
vzhľadom na pochybnosť o zdravotnom stave žalobcu a jeho spôsobilosti zúčastniť sa konania. Po
vykonaní dopytu ošetrujúcemu lekárovi žalobcu následne zastal názor, že žalobca je osobou plne

spôsobilou na právne úkony, ktorého procesná spôsobilosť nebola stranami sporu spochybnená, pričom
v prebiehajúcom konaní je právne zastúpený advokátom, čo poskytuje dostatočnú záruku kvalifikovanej
obhajoby jeho práv a oprávnených záujmov. Následne súd vykonal pojednávanie 18.4.2018, na ktoré
predvolal právneho zástupcu žalobcu (doručenie predvolania vykázané 14.12.2017 a upovedomenia o
zmene termínu pojednávania 26.1.2018) ako aj právneho zástupcu žalovaného (doručenie predvolania

vykázané 13.2.2018), pričom nariadeného pojednávania sa zúčastnili substitučne splnomocnení
poverení koncipienti označených právnych zástupcov, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami do spisu a to: zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky z 27.9.2010 na č.l. 4
spisu, všeobecné obchodné podmienky predložené žalovaným platné od 1.10.2010 na č.l. 17-18 spisu,

lekárska správa na č.l. 30, písomné oznámenie spoločnosť MEDOPSYCH s.r.o., Pod Papierňou 4,
Bardejov z 10.10.20147 na č.l. 34, výpis z obchodného registra právneho predchodcu žalovaného na č.l.
47, obsah oznámenia o právnom nástupníctve žalovaného na č.l. 54-61, pričom bolo zistený nasledovný
skutkový a právny stav.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 27.9.2010 uzavreli zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky,
z ktorej vyplýva, že žalobca žiadal aby mu právny predchodca žalovaného poskytol pôžičku v sume
2.000,- Eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s.,
s dobou splácania 60 mesiacov. V časti VII formuláru zmluvy sú uvedené tieto náležitosti: schválená
výška pôžičky (nevypĺňa sa): 2.000,- Eur, Celková suma pôžičky: 3.750,- Eur, počet splátok: 60, termín

konečnejsplatnosti:9/2015,splátka:62,50Eur,celkovénákladyspotrebiteľa:1.750,- Eur,ročnáúroková
sadzba: 32,13 %, RPMN: 32,13 %, priemerná hodnota RPMN: 19,96 %. V čl. XI formuláru zmluvy
je uvedené, že riadnym vyplnením a podpísaním tejto zmluvy všetkými zmluvnými stranami uzavrel
právny predchodca žalovaného so žalobcom zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienkya Všeobecné obchodné podmienky. Z právnym zástupcom žalovaného predložených všeobecných
obchodných podmienok (č.l. 17-18 spisu) súd zistil, že tieto boli platné až od 1.10.2010.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

9. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

10. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vydania rozsudku,
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

14. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 80 písm. c) v čase podania žaloby platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

16. Podľa § 137 písm. d) v čase vydania rozsudku platného a účinného Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.17. V súvislosti s podanou žalobou súd dospel k záveru, že v danom prípade mal žalobca v čase
podania žaloby naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyžadovaný § 80 písm. c) O.s.p.,
keďže vyslovením žiadaného výroku súdneho rozhodnutia by sa malo stať postavenie žalobcu úplné

istým a bude zároveň nepochybné, akú sumu má ešte žalobca žalovanému vrátiť, tak aby na jeho
strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. predísť prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi.
Zároveň súd prihliadal na skutočnosť, že v čase vydania rozsudku platné znenie § 11 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch poskytovalo spotrebiteľovi možnosť domáhať sa pred súdom určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, čím bola naplnená

podmienka vyplývajúca z § 137 písm. d) C.s.p.

18. Následne súd podrobil súdnemu prieskumu podmienky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
tak ako tieto boli dohodnuté v predloženej zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky z 27.9.2010,
pričom dospel k záveru, že v zmluve absentujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ďalej

v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, rovnako ako aj v § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktorá je základným indikátorom spotrebiteľa pre jeho rozhodovanie sa
ohľadom uzavretia spotrebiteľského úveru.

19. Súdu je známy obsah rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 vydaného vo veci
návrhu Okresného súdu Dunajská Streda v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára
Biróová, podľa ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení

s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2uvedenej
smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a že smernica nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá
patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými

stranami,anadruhejstrane,žetátopožiadavkapodpísaniasavzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, ako aj že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa

majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny, pričom tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
a napokon, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský

štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

20. Zároveň súd pripomína aj ustálenú judikatúru vnútroštátnych súdov, v zmysle ktorej je v sporoch
medzi jednotlivcami priamy účinok smernice v zásade vylúčený, avšak je povinnosťou súdu skúmať,
či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto
eurokonformný výklad zákona nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo
by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate

týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať
priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja

proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 5.10.2004,
vec Faccini Dori C-91/92 rozsudok zo dňa 17.7.1994, vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa
26.2.1986). Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu akosubjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. V danom prípade sa spor týka sporu
medzi jednotlivcami , t.j. dodávateľa a spotrebiteľa, a preto konajúci súd nemohol ignorovať dikciu
platnej vnútroštátnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá absenciu niektorých náležitostí

vyžadovaných označeným zákonom sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytovaného
úveru.

21. Zohľadňujúc obsah uvedeného, súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že posudzovaná zmluva
vo výkladovom kontexte uvádzaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (a obdobne uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. februára 2018) nemusela obsahovať uvedenie
presného rozpisu plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na
istinu, úrok a poplatky), táto neobsahuje ani uvedenie termínov splatnosti celkových splátok, ktoré mali
byť dohodnuté v sume 62,50 Eura. Tento údaj o splatnosti jednotlivých úverových splátok mal vyplývať
priamo z obsahu zmluvy, lebo podľa názoru súdu len vymedzenie počtu splátok v nej nie je jasným
a zrozumiteľným vyjadrením pre určenie konečnej splatnosti úveru. Zmluva o poskytnutí bezúčelovej

pôžičky v podobe, ktorú zmluvné strany uzavreli neobsahuje tiež také náležitosti ako je doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (súd nepovažuje
údaj 9/2015 za dostatočne presný údaj, ktorým môže byť len uvedenie konkrétneho dátumu), alebo
uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, medzi ktoré
je potrebné zaradiť aj uvedenie správneho a úplného vzorca (rovnice) vyplývajúceho z prílohy 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch.

22. Pokiaľ by niektoré z týchto chýbajúcich náležitostí bolo možné vyvodiť od znenia Všeobecných
obchodných podmienok súd konštatuje, že inkorporačná doložka vo vzťahu k Všeobecným obchodným
podmienkam vyplývajúca z čl. XI posudzovanej zmluvy je uvedená oproti ostatnému textu (hlavne

podstatných náležitostí zmluvy) mimoriadne drobným, takmer nečitateľným písmom, na základe čoho
ju nie je možné považovať za platnú s poukazom na jej neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka. Všeobecné podmienky sa môžu stať súčasťou zmluvy len prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku už v minulosti súdy
judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (pozri napr. rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/64/2016 z 29.11.2016). O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj
vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky
zmluvy. K tomuto názoru pristúpil súd z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie
písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam (porov. rozsudky Krajského

súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co 135/2012, 21Co 28/2012). Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel,
ktorému za žiadnych okolnosti nie je možné poskytnúť ochranu. K drobnému písmu v spotrebiteľských
zmluvách porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09. Nemožno preto
prihliadať na to, že také náležitosti zmluvy, ako je splatnosť dohodnutých splátok úveru, alebo

uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ktoré žalovaný v konaní ani nepredložil v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ním predložená
kópia bola platná až od 1.10.2010, nie teda v čase uzavretia zmluvy, t.j. 27.9.2010) a už vôbec
nepreukázal ich reálne oboznámenie sa spotrebiteľom (napríklad podpisom spotrebiteľa na písomnom
rovnopise všeobecných obchodných podmienok). Neprijateľná inkorporačná doložka tak nemohla

privodiťviazanosťúčastníkovzmluvyvšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami.Neplatnosťinkorporačnej
doložky má za následok, že Všeobecné obchodné podmienky nemožno považovať za súčasť zmluvy
a ich ustanovenia nemožno považovať za platne dojednané. Práve odkazy v rôznych listinách robia
zmluvu pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a

na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných
dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto spôsobom stráca na ochrane, dojednania o
závažných právach a povinnostiach nie sú dostatočne transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté
do všeobecných podmienok a iných dokumentov. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok
nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska.

23. Súd ďalej uvádza, že v zmluve o pôžičke je zmätočne uvedený údaj označený ako „celková suma
pôžičky“sosumou3.750,-Eur,ktorájepravdepodobnecelkovoučiastkou,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť
(§ 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Len z následnej analýzy zmluvy je možné vyvodiť, žesuma 3.750,- Eur je súčtom položky „Schválená výška pôžičky (2.000,- Eur) a položky „Celkové náklady
spotrebiteľa“ (1.750,- Eur). Uvedené však nezodpovedá terminológii zavedenej a vyžadovanej § 2 a § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré podľa názoru súdu vyžaduje aj terminologickú presnosť,

pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. celková výška spotrebiteľského úveru - § 9
ods.2písm.g/, celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť-§9ods.2písm.j/) auvádzanievšetkých
relevantných údajov zmluvy dodávateľom a to z dôvodu poskytnutia možnosti spotrebiteľovi komplexne
posúdiť relevantné informácie o poskytovanom úvere, ktorých zmyslom je umožniť spotrebiteľovi, aby
sa mohol bez akéhokoľvek zavádzania zo strany dodávateľa rozhodnúť, či zvažovanú úverovú zmluvu

uzavrie,resp.čidanúponukubudemôcťporovnaťsinýmiponukamispotrebiteľskýchúverovdostupnými
na relevantnom trhu spotrebiteľských úverov.

24. S ohľadom na vyššie uvedené súd z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9
ods. 2 písm. f/, j/ ako aj k/ zákona o spotrebiteľských úveroch považoval poskytnutý spotrebiteľský
úver v zmysle zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za úver

poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Preto žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

25. Záverom súd poznamenáva, že o pôvodnom návrhu žalovaného na prerušenie konania
nerozhodoval z dôvodu, že sám žalovaný od tohto návrhu na prerušenie konania na pojednávaní
konanom 18.4.2018 ustúpil, pričom zároveň súd prihliadal na skutočnosť, že v čase vydania tohto

rozsudku už bolo prejudiciálne konanie vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová právoplatne
skončené.

26. Podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 odsek 2 v spojení s § 255 odsek 1

C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

29. O výške trov konania žalobcu rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p.
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.