Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110214427
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4110214427.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: B.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX/X, XXX XX F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Endrödy, advokát, so sídlom
Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., JUDr. Svorad Petruška, advokát,

so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 1.469,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/231/2010-297 zo dňa 25.05.2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a vo výrokoch o trovách štátu
p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 18C/231/2010-297 zo dňa
25.05.2017 žalobu zamietol, pričom o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, štát má právo voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 % a štát má právo voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 597 ods. 1, § 737, § 738, § 741 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 470 ods. 2, § 257, § 253 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej ako „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa písomne
podanou žalobou zo dňa 09.06.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.469,96 eura s príslušenstvom, z dôvodu rozsahu vady, ktorú zistil po kúpe motorového vozidla Renault
Clio. Medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola uzatvorená Kúpna zmluva,
pričom predmetom kúpnopredajnej zmluvy bolo ojazdené motorové vozidlo Renault Clio, rok výroby
2005,VIN: VFXBBXTOXXXXXXXXXstechnickýmstavompríslušnýmkvekutohtovozidla.Kúpnacena

bola dohodnutá vo výške 6.439,62 eura (194.000 Sk). Kupujúci si automobil prezrel a bol oboznámený s
jeho technickým stavom. Na strane kupujúceho je podpis B.. F. G., na strane predávajúceho je uvedené
v zastúpení W.. Zároveň na kúpnopredajnej zmluve sa nachádza pečiatka Q. W. K., XXX XX M.. Dňa
21.06.2008 bola vyplatená žalobcom Q. W. K. suma 6.439,62 eura, cena za Renault Clio. Zo strany
žalovanéhobolapredloženádňa13.04.2012Zmluvaoobstaranípredajaveci,ktorámalabyťuzatvorená
dňa 02.06.2008, a to medzi obstarávateľom B.. Q. W. - K. a žalovaným ako objednávateľom, pričom

predmetom predaja bola továrenská značka Renault Clio VIN: VF XBBXTOXXXXXXXXX. V predmetnej
zmluve bola určená cena, za ktorú mal obstarávateľ realizovať predaj zverenej veci, zároveň bola
dohodnutá odmena obstarávateľa za obstaranie predaja zverenej veci.

2. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/231/2010-149 tak, že súd žalobu
zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie

uznesením č. k. 5Co/236/2013-170 zo dňa 30.04.2014 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.3. Súd prvej inštancie v danej veci s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre vypočul svedka
Q. W., ktorý potvrdil opätovne vo svojej výpovedi, že mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o obstaraní
predaja veci, pričom mu bola riadne vyplatená odmena zo strany žalovaného v zmysle zmluvy. Taktiež

uviedol, že cítil zodpovednosť za vady, ak vznikli na motorovom vozidle. V konaní bolo preukázané, že
odmena - provízia za predaj vo výške 194,18 eura bola vyplatená žalovaným obstarávateľovi (príjmový
pokladničný doklad). Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný dlhodobo bol v zahraničí,
komunikovali iba sporadicky a v priebehu konania si spomenul na Zmluvu o obstaraní predaja veci s
tým, že nebol to z ich strany nejaký priamy úmysel, a preto prišlo k predloženiu predmetnej zmluvy

až v rámci tohto konania. Keďže Q. W. má uvedenú zmluvu evidovanú vo svojich podnikateľských
dokladoch, je zaevidovaná v účtovníctve ako provízia a aj keď Zmluva o obstaraní predaja veci bola
predložená až v roku 2012, doplnením dokazovania nebolo preukázané, že predmetná zmluva bola
vyhotovená dodatočne a antidatovaná, bolo preukázané, že bola podpísaná žalovaným, a preto súd
mal za to, že predmetná zmluva je platná. Žalovaný ako osoba bez právneho vzdelania nemusel mať
vedomosť, že predloženie zmluvy v danom spore je dôležité pre posúdenie pasívnej legitimácie, nevedel

posúdiťvážnosťadôležitosťpredmetnejzmluvy.Podoplnenomdokazovanínebolovkonanípreukázané
uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá patrí do skupiny zmlúv obstarávateľského typu, a je
právnym vzťahom, na základe ktorého nenesie zodpovednosť za vzniknuté vady obstarávateľ, keďže z
právnych úkonov sprostredkovateľa vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, zatiaľ čo medzi
sprostredkovateľom a treťou osobou žiadny právny vzťah nevzniká. Z týchto dôvodov mal súd za to,

že predmetná zmluva je Zmluvou o obstaraní predaja veci. Na základe zmluvy o obstaraní predaja
veci obstarávateľ koná za objednávateľa na základe tzv. priameho zastúpenia, keď nepriamy zástupca,
teda obstarávateľ robí právny úkon, uzavretie kúpnej zmluvy vo svojom mene na účet zastúpeného
objednávateľa (žalovaný) a práva a záväzky z tohto právneho úkonu vznikajú nepriamemu zástupcovi
(obstarávateľovi, B.. Q. W. - K.). Medzi zastúpeným, objednávateľom teda žalovaným a treťou osobou

žiadne práva a povinnosti z kúpnej zmluvy nevznikajú. Poukazujúc na právny režim zmluvy o obstaraní
predaja veci podľa ust. § 737 - 741 Občianskeho zákonníka, keďže obstarávateľ predaja zodpovedá
kupujúcemu za vady predanej veci, pasívne legitimovaný vo veci by bol obstarávateľ predaja teda B..
Q. W. K., a preto súd mal za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci, a preto súd
žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že aj keď v sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, aplikácia § 257 CSP
prichádza do úvahy, ak sú naplnené síce všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, aj v okolnostiach u strán sporu. Napriek skutočnosti, že
v konaní bol úspešný žalovaný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, a to práve s poukazom na
postoj žalovaného, keďže dôkaz Zmluvu o obstaraní predaja veci predložil až v roku 2012, hoci ňou už
disponoval skôr, a preto z dôvodov hodných osobitného zreteľa, i keď bol žalovaný v konaní úspešný,
súd mu náhradu trov konania nepriznal. V priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením

tlmočného prekladateľovi. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd
podľa výsledku konania v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP a vzhľadom k rozhodnutiu v danej veci
súd považoval za dôvodné, aby každá zo strán sporu bola zaviazaná na zaplatenie trov štát v rozsahu
50 %. O výške trov štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % a štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%, v dôsledku čoho posledný výrok k trovách štátu odvolací súd vypustí. Podané odvolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného je len
jeden z dôvodov, prečo bola žaloba zamietnutá. Žalovaný v predmetom konaní poukázal na to, že
podmienky reklamačného konania podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka neboli splnené, pretože
žalobcaprvýkrátuplatnilužalovanéhovadymotorovéhovozidlaRenaultClioaždvamesiacepotom,ako
žalobca začal predmetné motorové vozidlo užívať, a nie bez zbytočného odkladu. Taktiež poukázal na

skutočnosť, že žalobca podľa § 506 Občianskeho zákonníka neuschoval motorové vozidlo po primeranú
dobu,ktorúurčíscudziteľnapreskúmanievady,keďzistiljejvadu,čímneumožnilscudziteľovivýkonjeho
zákonnéhopráva.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľauviedol,žeZmluvaoobstaranípredajanebola
jediným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu, a preto mal súd pri náhrade trov konania postupovať vsúlade so zásadou úspechu v konaní. Ustanovenie § 257 CSP majú súdy aplikovať len vo výnimočných
prípadoch a záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad musí vychádzať zo starostlivého posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci vrátane posúdenia všetkých pomerov strán sporu. Žalobca si nesplnil

zákonom uložené povinnosti, čo malo popri existencii Zmluvy o obstaraní predaja veci za následok
zamietnutie žaloby. V danom konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú
osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov strán sporu, ako aj samostatných okolností danej
veci a okolností, ktoré by mohli nastať u strán sporu.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní podsúva odvolaciemu súdu argumentáciu týkajúcu
sa ďalších dôvodov zamietnutia žaloby, ktoré však súd prvej inštancie ani neskúmal, resp. nepristúpil k
ich skúmaniu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Citoval zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co/236/2013-170 zo dňa 30.04.2014, v ktorom odvolací súd zaujal stanovisko aj k
postoju žalovaného a k oneskorenému predloženiu zmluvy o obstaraní predaja veci (č. l. 174, 175). V

závere poukázal na pripravenosť svedka W. a jeho znalosť obsahu zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Nitre.

7. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný v písomnom podaní označenom ako vyjadrenie k
vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že v podanom odvolaní len poukázal na skutočnosť, že aj keby neexistovala

predmetná Zmluva o obstaraní predaja veci, žalovaný by mal v predmetnom spore úspech. Nie je
pravdou, že Zmluva o obstaraní predaja veci bola účelovo do konania predložená až v roku 2012,
keďže právny zástupca žalovaného predmetnú zmluvu doložil do konania ihneď po tom, ako sa o nej
dozvedel. V čase podania odporu žalovaný nenamietal námietku pasívnej vecnej legitimácie, pretože
bez právnického vzdelania nie je možné, aby videl súvislosť medzi zodpovednosťou za vady a Zmluvou

o obstaraní predaja veci. Vo vzťahu k mareniu dokazovania uviedol, že bolo viackrát poukázané, že
žalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom súdu bolo vždy dané na vedomie, kedy sa žalovaný
na území SR zdržiava.

8. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na synchronizáciu konania

svedka Fazekaša so žalovaným pri preukazovaní prijatia odmeny a jej zaúčtovaní a v spojitosti s
predložením Zmluvy o obstaraní predaja veci až po uplynutí premlčania voči tomuto svedkovi.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní

veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách konania a výrokoch o trovách štátu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Výrok o zamietnutí žaloby v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť (§ 226, § 234 ods.
2 CSP). Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 09.06.2010 domáhal
zaplatenia sumy 1.469,96 eura s príslušenstvom z dôvodu vady, ktorú zistil po kúpe motorového vozidla

Renault Clio. Medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola uzatvorená Kúpna
zmluva, pričom predmetom kúpnopredajnej zmluvy bolo ojazdené motorové vozidlo Renault Clio, rok
výroby 2005, VIN: VF XBBXTOXXXXXXXXX s technickým stavom príslušným k veku tohto vozidla.
Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 6.439,62 eura (194.000 Sk). Na kúpnopredajnej zmluve sa
nachádza pečiatka Q. W. K., 951 XX M.. Dňa 21.06.2008 bola vyplatená žalobcom Q. W. K. suma

6.439,62 eura, cena za Renault Clio. Zo strany žalovaného bola predložená dňa 13.04.2012 Zmluva
o obstaraní predaja veci, ktorá mala byť uzatvorená dňa 02.06.2008, a to medzi obstarávateľom B..
Q. W. - K. a žalovaným ako objednávateľom, pričom predmetom predaja bola továrenská značka
Renault Clio VIN: VF XBBXTOXXXXXXXXX. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.
k. 18C/231/2010-149 tak, že súd žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie a

Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 5Co/236/2013-170 zo dňa 30.04.2014
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Opätovne po doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 18C/231/2010-297 zo dňa 25.05.2017, ktorým rovnako žalobu zamietol a rozhodol o
trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, štát má právo voči žalobcovinárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a štát má právo voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 %. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania a výrokoch o trovách
štátu podal odvolanie žalovaný, a preto je preskúmanie výrokov o trovách konania predmetom tohto

odvolacieho konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v spore uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy,
ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od
tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné

právo na súdnu ochranu dotknutej strany sporu.

17. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

18. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného

ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tej strane sporu, ktorej inak patrí ich náhrada. Dôvodom na
použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný sporový
poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu
súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové,
majetkové a iné pomery strany sporu, procesný postoj strany sporu, a to na obidvoch stranách sporu,

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom
právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako
výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania

povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne
jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu
trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.20. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktorými namietal nepriznanie

náhrady trov konania žalovanému a priznanie náhrady trov konania štátu, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému
záveru, ako súd prvej inštancie s tým, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanému náhradu
trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, ktorého uplatnenie je na zvážení a voľnej
úvahe súdu. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením nepriznania náhrady trov konania žalovanému z

dôvodu jeho postoja a konania v predmetnom konaní, keď nepredložil počas konania Zmluvu o obstaraní
predaja veci podstatnú pre rozhodnutie vo veci, ktorú predložil až v roku 2012 napriek tomu, že ju mohol
a mal predložiť už na začiatku predmetného konania. V súvislosti s postojom žalovaného v predmetnom
konaní odvolací súd poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/236/2013-170
zo dňa 30.04.2014, v ktorom už predtým odvolací súd zhodnotil a posúdil správanie žalovaného (č. l.
174) tak, že žalovaný a jeho právny zástupca marili vykonanie dokazovania a zistenie skutkového stavu

v predmetnom spore. Dňa 13.04.2012 právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie Zmluvu
o obstaraní predaja veci, t. j. po dvoch rokoch od podania žaloby, v závere konania, pričom žalovaný
sa na pojednávanie dostavil až po jej predložení, prvýkrát sa ústne vo veci vyjadril na pojednávaní
až po skoro troch rokoch od podania žaloby. V uvedenom zrušujúcom uznesení odvolací súd tiež
uviedol a posúdil námietku žalovaného, že žalovaný nemohol vidieť žiadnu súvislosť zodpovednosti za

vady a Zmluvy o obstaraní predaja veci, ku ktorej odvolací súd uviedol, že je nedostatočnou, pretože
žalovanému z podanej žaloby bolo zrejmé, čoho sa návrh týka a aké skutkové okolnosti veci sa zo
strany žalobcu prezentujú. Túto námietku tak súd posúdil ako účelovú a zavádzajúcu. Odvolací súd
jednoznačne zhodnotil, že Zmluva o obstaraní zájazdu bola účelovo predložená až v roku 2012, aby
nárok voči Q. W. - svedkovi, bol premlčaný a postoj žalovaného v predmetnom konaní bol v rozpore

s dobrými mravmi.

21. S uvedenými závermi Krajského súdu v Nitre prezentovanými v zrušujúcom uznesení č. k.
5Co/236/2013-170 zo dňa 30.04.2014 sa odvolací súd plne stotožňuje, a teda podané odvolanie
žalovaného a námietky uvedené v odvolaní považuje za účelové a nedôvodné. Na základe uvedeného

súd prvej inštancie správne nepriznal náhradu trov konania žalovanému z dôvodu jeho postoja a
správania v rozpore s dobrými mravmi v predmetnom konaní. Námietky žalovaného týkajúce sa
iných dôvodov, pre ktoré by žaloba mohla byť zamietnutá v prípade, ak by pasívna vecná legitimácia
žalovanéhoboladaná,odvolacísúdvyhodnotilakoirelevantné,pretožekzamietnutiužalobydošlopráve
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a nie z iných dôvodov, ktorými sa ani súd

nezaoberal vzhľadom na zistenú absenciu pasívnej legitimácie žalovaného.

22. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov
konania štátu, ktoré súd prerozdelil tak, že štát má voči žalobcovi a aj žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní okrem namietania nesprávnosti

výrokov o trovách štátu neuviedol, v čom konkrétne má nesprávne právne posúdenie v súvislosti
s výrokmi o trovách konania štátu spočívať, odvolací súd posúdil správnosť uvedených výrokov a
uvádza, že v zmysle ustanovenia článku 4 ods. 1,2 Základných princípov CSP, podľa ktorého: (1) Ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a

účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú

úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu
výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, a vzhľadom na to, že v tomto smere Civilný
sporový poriadok neobsahuje ani prechodné ustanovenie pre rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu
vynaložených v konaní začatom do 30.06.2016, odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením čl. 4
ods. 1, 2 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu, že od štátu nemožno

spravodlivo požadovať, aby znášal náklady vynaložené v sporových konaniach - náklady vynaložené
na preklad listín prekladateľom v tomto sporovom konaní. Vykonanie prekladu Žiadosti o poskytnutie
informácií a odpovede likvidátora spoločnosti INTER CRAC AUTOMOBILES zo dňa 07.06.2016 bolo
nevyhnutným v rámci dokazovania pre rozhodnutie vo veci, pričom štát má na náhradu týchto výdavkovprávo. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za správne také rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým bolo priznané právo štátu na náhradu jeho výdavkov v plnom rozsahu s tým, že tieto
výdavky sú povinní zaplatiť žalobca aj žalovaný ako strany sporu, každý z nich v rozsahu 50 %, keďže

v predmetnom spore bolo vykonanie prekladu uvedených listín na prospech oboch sporových strán a
preklad týchto listín bol vykonaný za účelom dokazovania.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k vecnej správnosti napadnutých výrokov
uznesenia č. k. 18C/231/2010-297 zo dňa 25.05.2017, a preto ich v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu
priznal voči žalovanému úspešnému žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).