Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817203774.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátsku kanceláriu, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti
žalovanej C. U., S. XX. XX. XXXX, M. Z.V. Q. XXX, XXX XX Z. Q., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Csp/78/2017 z 21. 11. 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia príslušenstva úveru, a to zostatku
poplatku vo výške 45,28 eur, poplatku za upomienky vo výške 64,00 eur, úroku vo výške 32 % ročne,
kapitalizovaného sumami 7,54 eur, 864 eur, 3,29 eur, 0,18 eur, 3,52 eur, 1,78 eur, 1,65 eur a úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne, kapitalizovaného sumami 9,84 eur, 1,1 eur, 1,86 eur, 1,87 eur, 1,33
eur a 0,77 eur.

3. Vychádzal zo zistenia, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z 09. 05. 2012 sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 200,- eur, žalovaná ako
spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom vo výške 196 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396 eur, ktorú sa zaviazala uhradiť
v 12 mesačných splátkach po 33 eur. V zmluve bola ročná percentuálna miera nákladov určená 309,86
%.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, §
9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prihliadajúc na výsledky vykonaného
dokazovania považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku,
ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 OZ. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere o tom,
z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, vzhľadom na to, že žalobca čerpal úver, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval
za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Dospel k záveru, že žalobca mal nárok iba na plnenie, ktoré
poskytol žalovanej, čo v danom prípade predstavuje sumu 200 eur, ktorú žalovaná žalobcovi už uhradila,
keďže celkovo zaplatila 288 eur, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol s poukazom na
nedodržanie ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a poskytnutie úveru označené ako príslušný poplatok predstavujúsumu 196 eur. Konštatoval, že v obdobnej právnej veci žalobcu Okresný súd Prešov rozsudkom pod
sp. zn. 11C/42/2012 z 13. 09. 2013 určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere

spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že ust.
§ 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom
vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná, jej ďalším používaním dodávateľ
vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom, preto súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná na 100 %,
avšak náhradu trov konania si neuplatnila a žiadne jej ani nevznikli, žalobcovi právo na náhradu trov
konania nevzniklo, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/

C.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Bol toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postavenie žalovanej ako spotrebiteľa
razantne odmietol poukazujúc na to, že uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá v
zmysle VPPÚ - zmluvné strany sa dohodli v zmysle Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa

budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona
sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Ďalej uviedol, že Obchodný zákonník aplikáciu
právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným
spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, preto je nevyhnutné ju v skutkovo
relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný

záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty, čo znamená, že pokiaľ spotrebiteľovi bola poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretejdo30.05.2014,obmedzenievýškyodplatysatunebudeaplikovať.Ktvrdeniusúdutýkajúcusa
termínu konečnej splatnosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 C-42/15. Pokiaľ ide

o výšku príslušného poplatku bol toho názoru, že tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený,
výrazne napísaný, na uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca (správne žalovaný -
poznámka odvolacieho súdu) musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia, mal okamžite pri podpisovaní
zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným
žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná

výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za
neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,
ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne vyššie oproti bankám. K absencii výšky, počtu a termínov
splátok uviedol, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili 09. 05. 2012 zmluvu o úvere, ktorou
poskytol dlžníkovi sumu vo výške 200 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške

196 eur počnúc 18. 06. 2012. Výška zmluvného úroku bola uvedená v bode 3 prílohy k zmluve o úvere,
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere vo výške 32 % ročne, počet splátok je daný v bode 3,
kde sa spotrebiteľ zaväzuje celkovú čiastku uhradiť v 12 mesačných splátkach počnúc 18. 06. 2012 vo
výške 33 eur. V zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo

neuhradí včas poslednú splátku alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky,
stáva sa celý dlh splatný okamžite. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník neuhradil včas poslednú splátku,
sa stal dlh splatný celý 05. 03. 2014.

7. Opis odvolania bol žalovanej doručený 22. 01. 2018. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 C.s.p.).

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd
vychádzal zo záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné zmluvu o spotrebiteľskomúverepovažovaťzaúverbezúročnýabezpoplatkov,nakoľkozozmluvynevyplývapovinnýúdajvzmysle
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

10. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dokazovanie
potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.

11. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa odvolací súd nestotožňuje.

12. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí

byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do
ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť
zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

15. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

16. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

17. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018
eurokonformnýmvýkladompredmetnéhoustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,ktorýjevdanomprípade

nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č.
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. §
9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je potrebné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

18. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici,
teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu,

úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je
vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku
odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa v zmluve o úvere zaviazala úver vo výške 200 eur a
príslušný poplatok vo výške 196 eur, teda celkove 396 eur zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 33
eur počnúc dňom 18. 06. 2012. Pokiaľ ide o posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá

stranami sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov je potrebné mať na
zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru,
že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istinu
a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom tohto ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už

pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej
splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Je teda zrejmé, že nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, teda uvedeným ustanovením sa neustanovuje povinnosť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istiny, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedením výšky mesačnej splátky nedošlo k
porušeniu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., preto odvolací súd považoval námietku žalobcu o
nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, pokiaľ hovorí o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov za dôvodnú.

21. Súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia poukazuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v
súvislosti s určením výšky príslušného poplatku (196 eur) poukazujúc na skutočnosť, že rozhodnutím
Okresného súdu v Prešove sp. zn. 11C/42/2012 z 13. 09. 2013 bolo určené, že zmluvná podmienka
v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku konštatoval, že ust. § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, lebo jej ďalším používaním dodávateľ vytvára
protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia takejto zmluvnej podmienky
je v priamom rozpore so zákonom. Z takto formulovaného odôvodnenia vyplýva, že k zamietnutiu

žaloby súd pristúpil aj z dôvodu, že žalobca aj po tom, čo táto zmluvná podmienka bola vyhlásená
za neprijateľnú, teda stala sa neplatnou, ďalším používaním vytvoril protiprávny stav, ktorá okolnosť
bola podstatná pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Uvedený záver odvolací súd
nepovažuje za správny vzhľadom na to že k vyhláseniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú súdom
došlo dňa 13. 09. 2013, t.j. pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere, preto nemožno konštatovať,

že išlo o ďalšie používanie zmluvnej podmienky, ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú, ktorá
skutočnosť by bola sama o sebe dôvodom pre posúdenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Súd
však bol oprávnený a povinný posudzovať (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok z hľadiska ustanovení
zákona č. 129/2010 a všetkých ustanovení OZ upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu.

22. Za nedôvodnú však odvolací súd považuje námietku žalobcu, podľa ktorej predmetný nárok bolo
potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. z.), lebo sa
dohodli, že ich právne vzťahy sa budú posudzovať podľa tohto právneho predpisu.

23. Podľa § 262 ods. 1,2 Obch. z. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod

vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

24. V danom prípade k uzavretiu takejto dohody nedošlo v písomnej forme, keďže Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru ( ďalej len VPPÚ) nie sú podpísané stranami zmluvného vzťahu.
Vyhlásenie žalovanej uvedené v zmluve o úvere, že súhlasí s VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a

zaväzuje sa ich dodržiavať, je vo vzťahu posúdenia či došlo k uzavretiu dohody písomnou formou, bez
právneho významu. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ zmluvu posúdil podľa ust. zák.
č. 129/2010 Z.z. a ust. OZ upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

26. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
Opätovne bude potrebné posúdiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje ostatné náležitosti v zmysle ust. §9 zák. č. 129/2010 Z.z., resp. či sú alebo nie sú splnené podmienky § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,
v dôsledku čoho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, bude potrebné skúmať ju aj z hľadiska ustanovení Občianskeho

zákonníka upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu, t.j. ust. § 53 a nasl. OZ, teda či zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Súd svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 C.s.p.

27. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).