Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516212312
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516212312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XXXX/X, U., zastúpenom advokátom JUDr. Milanom Ficekom, so
sídlom AK Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX/XX,
U.Y., zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie
15.500,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
39C/201/2016-96 zo dňa 21. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 15.500 € s príslušenstvom zamietol,
žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1.Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dňa 20.10.2014 žalovaná ako splnomocnená osoba p. P. X.
(matkou strán sporu - poručiteľkou) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, previedla byt matky na
tretie osoby za kúpnu cenu 102.000,- €. Strany sa bez vedomia poručiteľky dohodli, že 50% kúpnej ceny,
t.j. 51.000 € sa rozdelí medzi nich po 12.750 € a zvyšná časť vo výške 50% kúpnej ceny sa uloží u notára
na účet matky. Žalovaná po predaji bytu previedla každému súrodencovi iba sumu vo výške 10.000,- €.

Dňa 14.05.2015 matka strán sporu zomrela. Dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené z dôvodu,
že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Žalobca spolu s ostatnými súrodencami podal na žalovanú
trestné oznámenie 13.01.2016, ktoré bolo odmietnuté, nakoľko podľa vyšetrovateľky neboli dôvody na
začatie trestného stíhania proti žalovanej. Byt poručiteľky bol predaný za kúpnu cenu 102.000,- €. Na
žalobcu dňom smrti poručiteľky prešiel nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej vo
výške 1, t.j. 15.500,- €, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaná si ponechala zvyšok kúpnej ceny z predaja
bytu bez súhlasu poručiteľky a teda sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, nakoľko si sumu

vo výške 15.500,- € ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s odkazom na ust.§ 451 ods. 1 a 2; § 488 a §
489 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že skutočnosť, že si žalovaná ponechala zvyšok kúpnej
ceny bez súhlasu poručiteľky žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal. Žalobca tiež tvrdil, že matka
nemala vedomosť a záujem predať svoj byt, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
Navrhované svedecké výpovede ostatných súrodencov by rovnako nedokázali potvrdiť žalobcom

tvrdené skutočnosti, nakoľko žalovaná generálnou plnou mocou matky bola splnomocnená okrem iného
aj na predaj nehnuteľností a touto plnou mocou preukázala, že matka mala vedomosť a záujem o predaj
bytu,akoajnačiastočnomrozdelení50%kúpnejcenysvojimdeťom,keďdalažalovanejpokynpoukázať
na účty súrodencov po 10.000,- € každému a žalovanej ďalších 10.000,- € na pokrytie nákladov, ktoréza matku plnila. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ešte za života, poručiteľka rozhodovala
o svojom majetku získanom z predaja nehnuteľností a druhej časti kúpnej ceny, ktorú poručiteľke vo
výške 35.000,- € žalovaná na požiadanie vybrala v januári 2015 z účtu a odovzdala. Výber 35.000,- € v

januári 2015 a zvyšku peňažných prostriedkov za života matky je preukázaný z účtu poručiteľky, ktorý
preverovala pri trestnom oznámení aj polícia, ako aj účet žalovanej. O použití peňažných prostriedkov
poručiteľkou, okrem časti určenej na pohreb a iné výdavky poručiteľky, žalovaná vedomosť nemala.
Pri odovzdaní sumy 35.000,€, matka očakávala návštevu detí a sumu chcela rozdeliť a určitú časť ako
poďakovanie darovať personálu, ktorý sa o ňu staral v dome opatrovateľskej služby. Na účte poručiteľky

ku dňu jej smrti neboli peňažné prostriedky vo výške, ako tvrdil žalobca. Ku dňu smrti bolo na jej účte
5,15 €. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa žalovaná, počas života matky a ani po jej smrti,
bezdôvodne, plnením bez právneho dôvodu, obohatila na úkor matky, resp. ostatných súrodencov a
v akej výške, ako určujúce hľadisko pre určenie toho, čo sa má vydať a ustálenie právnej kvalifikácie.
Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo
dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových

hodnôt, pričom šlo napr. o plnenie v omyle, alebo šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie má každý, kto sa na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez
právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Žalobca nepredložil/
neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť procesnú obranu žalovanej a nepreukázal
skutočnosť, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobou

domáhal.
1.3. K právnej kvalifikácii podal výklad, že aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, a je povinnosťou
žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Dokazovanie je časť súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd musí skúmať, či nárok žalobcu obstojí z hľadiska
hmotného práva v zmysle ustanovenia§ 191 CSP, teda v súvislosti s výsledkami vykonaných dôkazov,
prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného

obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii
bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008
zo dňa 16. decembra 2008).

1.4. Skutočnosť, že si žalovaná ponechala peňažné prostriedky v konaní preukázané nebolo. Žalovaná

toto tvrdenie poprela, ako aj skutočnosť, že matka o predaji nehnuteľností nevedela, čo aj preukázala
generálnou plnou mocou. Tým, že matka o predaji nehnuteľností vedela, mala vedomosť aj o kúpnej
cene, ktorá bola jej majetkom, o ktorom použití mala právo rozhodovať samostatne poručiteľka a pri
poukázaníčastikúpnejcenyzúčtumatkypočasjejživota,žalobcaprijatieneodmietol.Žalobcaneuniesol
dôkazné bremeno ani na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah

bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov, ktorými sú vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane obohateného, k získaniu
majetkového prospechu muselo dôjsť na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v
zákone § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka, majetková ujma je vyjadriteľná v peniazoch
a zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Žalobca dostatočne

nezdôvodnili vznik majetkového prospechu a výšku majetkového prospechu a teda v konaní nebolo
bezdôvodné obohatenie preukázané ani čo do základu, ani čo do výšky, preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná mala v konaní

plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..

2. Rozsudok v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na preukázanie žalobcových tvrdení a na vyvrátenie procesnej

obrany žalovanej a to výsluch ostatných súrodencov, ktorý by preukázal zlý vzťah s poručiteľkou, v
dôsledku čoho je nemožné, aby poručiteľka splnomocnila žalovanú na odpredaj bytu. Navrhnutými
výpoveďami svedkov však malo byť preukázané že poručiteľka o predaji nehnuteľnosti nevedela, t.j.
že žalovaná získala spomínanú generálnu plnú moc nekalým spôsobom. V prílohe odvolania predložilčestné prehlásenia syna žalovanej N. F., z obsahu ktorého je zrejmé, že poručiteľka nevedela o predaji
svojho bytu a žalovaná zakázala vlastnému synovi hovoriť poručiteľke o predaji jej nehnuteľnosti. Tento
dôkaz nemohol na súde prvej inštancie predložiť z dôvodu, že sa o tejto skutočnosti dozvedel až po

rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nevykonaním navrhnutých dôkazov súd výrazným spôsobom zasiahol
do žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Ústavný súd SR vo svojom náleze z 26. januára
2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Okresný súd

pravdivosť tvrdení žalovanej odôvodnil iba zo skutočnosti, že disponovala generálnou plnou mocou. V
priebehu súdneho konania však súdu opakovane uvádzal tvrdenia a skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že žalovaná získala plnú moc od našej mamy nekalým spôsobom a celý čas ju ohľadom predaja bytu
zavádzala. Súd tieto tvrdenia ignoroval s odôvodnením, že svoje tvrdenia nepreukázal. Na druhej strane
však odmietol vykonať výsluch ostatných súrodencov, ktorými mali byť tvrdenia o jej konaní preukázané.
Takýtopostupsúduvšakneobstojíavýraznýmspôsobomzasahujedomôjhoprávanaspravodlivýsúdny

proces. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, uložil mu povinnosť doplniť dokazovanie a opätovne vo veci rozhodnúť.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Uviedla, že žalobcom navrhnuté dokazovanie
výsluchom ostatných súrodencov by neprinieslo nové skutočnosti, keďže poručiteľka poverila predajom
svojho bytu žalovanú. Ostatní súrodenci sa o poručiteľku nezaujímali, v čase udelenia plnej moci za

poručiteľkou neprišli, hoci boli pozvaní, aby pri udelení plnej moci boli prítomní. Súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 21.6.2017 uznesením rozhodol, že výsluch navrhnutých svedkov nevykoná, nakoľko
ich výpoveďou by nedošlo k preukázaniu tvrdeného skutkového stavu, rovnako sa s tou skutočnosťou
vysporiadal v rozsudku. Podľa ustálenej súdnej praxe „súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých

navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať
pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla
2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012) a „súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a
nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je
vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia

§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
14. 9. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, nevykonanie
dôkazovdostatočnevysvetlil,žalovanážiada,abyodvolacísúdrozsudokprvejinštanciepotvrdilapriznal
žalovanej aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná spolu so svojím vyjadrením nepredložila
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by aspoň sčasti osvedčoval alebo preukázal jej uvádzané tvrdenia.
Žiadnym spôsobom nepreukázala, že by platila akékoľvek výdavky alebo sa inak podieľala na
starostlivosti o mamu. Mama nebola v domácej opatere, ale bola umiestnená v sociálnom zariadení, kde
o ňu vykonávali celodennú starostlivosť. Pred umiestnením do sociálneho zariadenia vykonávali o mamu

starostlivosť opatrovateľky. Vzhľadom na jej zdravotný stav ich mala v priebehu rokov niekoľko, pričom
poslednouznichbolap.H.K..Niežalovaná,aleopatrovateľkyatiežbratJaroslavvykonávalstarostlivosť
o mamu. Je presvedčený, že generálnu plnú moc mama nepodpísala slobodne a dobrovoľne. Žalovaná
žiadnym spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenia týkajúce sa údajného odovzdania peňazí mame.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša

postihnutý. Preto dôkazné bremeno nie je na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca spochybňoval tvrdenia
žalovanej, mohol navrhnúť preukázanie takých dôkazov, ktoré by boli relevantné k spornej veci. Žalobca
tiež uviedol, že generálnu plnú moc nepodpísala poručiteľka slobodne a dobrovoľne. Žalobca tiež
nepreukázal, či si žalovaná ponechala nejaké peniaze, prípadne v akej výške. Uvedení svedkovia
neboli prítomní ani pri odovzdaní peňazí poručiteľke. Žalobca teda nepreukázal, či vôbec došlo k

bezdôvodnému obohateniu, ani výšku prípadného bezdôvodného obohatenia. Podpis poručiteľky na
generálnej plnej moci žalobca nespochybnil. Keďže navrhovaní svedkovia neboli prítomní pri podpise
generálnej plnej moci, vykonanie dôkazu ich výsluchom by bolo nadbytočné. Ani výsluch navrhnutých
svedkov ohľadne vzťahu poručiteľky a žalovanej by nepriniesol nové skutočnosti, keďže poručiteľka
podpísaním generálnej plnej moci v tom čase prejavila svoju slobodnú vôľu. Z uvedených dôvodov

žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania a

stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nepreukázaní vzniku majetkového
prospechu žalovanej, ktorá sa mala na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že si ponechala peňažné
prostriedkyzpredajabytu matky dostatočneazrozumiteľnevysvetlilvbode 13.napadnutéhorozsudku.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe
vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože
by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
8. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
9. Nad rámec správnosti prijatého záveru súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalobca založil
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na tvrdení, že byt matky-poručiteľky bol predaný za cenu
102 000,- €, a žalovaná previedla z predaja bytu každému súrodencovi iba po 10 000,- € a osud zvyšnej
časti kúpnej ceny za byt matky strán sporu nie je do dnešného dňa známy. Už v počiatočnom štádiu

konania(rozhodujúceskutkovétvrdeniavžalobeuvedené)jenutnékonštatovaťžežalobcasanachádza
v dôkaznej núdzi, keď označil osud zvyšnej časti kúpnej ceny za neznámy. Nepochybne, peňažné
prostriedky za predaj bytu boli prevedené na účet matky strán sporu, ktorá s nimi voľne disponovala. Zo
žiadnych preukázateľne relevantných dôkazov nemožno ustáliť, v akej výške, kedy a akým spôsobom
matka s nimi nakladala, či ich do okamihu svojej smrti mala k dispozícii. Pokiaľ nemú súd s istotou tento

fakt za preukázaný, nemožno pokračovať ďalej v úvahe, že žalovaná si ponechala zvyšok kúpnej ceny
z predaja bytu bez vedomia poručiteľky. Toto tvrdenie žalobcu je iba jeho subjektívnou úvahou, ktorá
nie je podložená žiadnym pochybnosti nevzbudzujúcim dôkazom, na podklade ktorého by mohol súd
považovať za preukázané, že žalovaná v okamihu smrti matky disponovala s peňažnými prostriedkami
matky a v žalovanej výške. U žalobcu teda absentuje splnenie dôkaznej povinnosti, keďže svoje tvrdenia

nepodložil relevantnými dôkazmi a zostali len v rovine tvrdenia, na ktoré súd prihliadnuť nemôže.
Samotná dedukcia žalobcu o ponechaní si peňažných prostriedkov žalobkyňou bez súhlasu poručiteľky
sa v tomto smere pohybuje len vo všeobecnej polohe, bez odkazu na to z čoho tieto závery vyvodil.
Sporové konanie stojí na dôkaznom princípe a je vylúčené, aby súd priznal nepodloženému tvrdeniu
očakávanú váhu. Ak by súd prijal túto tézu, nevychádzal by pri rozhodovaní z hodnotenia dôkazov, na

princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle (nález ÚS zo
dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). Ak teda súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik a
ani výšku majetkového prospechu, ktorý by mala žalovaná získať na úkor žalobcu, je nutné považovať
tento záver za vecne správny.
10. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov. Súd rozhoduje

na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná

dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci / k zisteniu
skutočností predvídaných skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskejo
zákonníka/. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vykonanie navrhnutého dôkazu-
výsluchu súrodencov (bod 13. napadnutého rozsudku) považoval za nadbytočné, tento postup riadne v
zdôvodnení rozsudku odôvodnil so záverom ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie

navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Naviac, z práva na
spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právoprocesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993,
ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3
Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012, v dôsledku čoho
táto odvolacia námietka nie je spôsobilá privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
11. Pravosť a pravdivosť generálnej plnej moci žalobca síce opakovane namietal a spochybňoval,

avšak nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili pravosť
tejto listiny, resp. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by poručiteľka nevedela, čo podpisuje,
že generálnu plnú moc nepodpísala slobodne a vážne. Výsluch žalobcom navrhnutých svedkov-
súrodencov by nijako túto namietanú skutočnosť nepreukázal, keďže nie je sporné, že pri podpise
generálnej plnej moci prítomní neboli.
12. Žalobca svoje odvolanie založil na novom dôkaze - čestnom prehlásení syna žalovanej N. F. tvrdiac,

že o jeho obsahu sa dozvedel až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Na uvedenú námietku odvolací
súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa §
366 Cs.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní
iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní
tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie.
Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu

byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým,
že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä
na to, že ich strana sporu bez svojej viny nemohla označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany sporu
treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej

inštancie, t. j. situáciu, kedy strana sporu nemohla skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť,
pričom procesným uplatnením treba rozumieť podanie, ktorým takú skutočnosť, alebo dôkaz označila
pre účely jeho zaobstarania, vykonania, hodnotenia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5MCdo 4/2007 zo dňa 20.03.2008). V súdenej veci vo vzťahu k novo predloženému
dôkazu žalobcom nie je možné prijať záver, že by ich žalobca bez svojej viny nemohol predložiť

pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže ako vyplýva z obsahu syn žalovanej sa mal vyjadriť ku
skutočnostiam ktoré existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V danom prípade preto
nie je možné v odvolacom konaní na „nový dôkaz“ prihliadnuť.
13. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami a dôkazmi s ktorými by sa súd prvej inštancie
riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý

spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce
skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako

vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).