Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200757
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117200757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Y. F., X.. XX.X.XXXX, L. X.

XXXX/XX, Z., právne zast.: JUDr. Lubomír Müller, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 36 000,- eur,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 16.1.2017 doručil súdu žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 36 000,- eur.
Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava

sp. zn. 2T/13/60 zo dňa 6.4.1960 bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v brannej
moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov
nepodmienečne a straty čestných práv občianskych po dobu výkonu trestu. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 15.4.1960. Následne uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn.
3Rtv/92/91 zo dňa 6.2.1992 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený vo výroku o treste. Rozsudkom sp.
zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 26.3.1992 bolo pri nezmenenom výroku o vine upustené od potrestania žalobcu.
Žalovaný dňa 26.1.1995 žalobcu čiastočne odškodnil. Nakoniec uznesením Okresného súdu Bratislava

I č. k. 1Nt/15/2015-38 zo dňa 23.11.2015 bola vyslovená úplná rehabilitácia žalobcu. Žalobca tak dňa
4.1.2016 požiadal žalovaného o dodatočné odškodnenie a zadosťučinenie, ktorému bolo čiastočne
vyhovené oznámením zo dňa 27.6.2016, avšak nie v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy.
Podľa žaloby sú uvedené skutočnosti medzi stranami nesporné. V predmetnom konaní si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za 36 mesiacov pozbavenia osobnej slobody, pretože kvôli svojmu
svedomiu a náboženskému vyznaniu nechcel vojensky podporovať vtedajší režim. Žalobca v súvislosti
s uvedeným poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/344/2014-120 z 9.6.2016,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/112/2012-74 z 30.1.2014 v
obdobnej veci proti rovnakému žalovanému. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava I, ktoré doposiaľ nie sú právoplatné a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sp. zn.
54/1996/673/859-860 zo dňa 29.5.2007 v prakticky zhodnej veci Tsirlis a Kouloumpas proti Grécku.

2.Kžalobebolipriloženénasledovnélistinnédôkazy-potvrdenieovýkoneväzbyavýkonetrestuodňatia
slobody zo dňa 25.11.2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Nt/15/2015-38 z 23.11.2015,

žiadosť o odškodnenie a zadosťučinenie z 4.1.2016 adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR,
oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku z 27.6.2016.3. Žalovaný dňa 28.2.2017 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť ako
nedôvodnú a zároveň poukázal na prekluzívnu lehotu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii. Poukázal na to, že žalobcovi už rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Bratislava sp.

zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 26.3.1992 vznikol nárok na odškodnenie podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb.,
keďže sa už uvedeným rozsudkom ukázalo, že žalobca nemal vykonať trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov. V súvislosti s týmto rozsudkom si napokon žalobca aj žiadosťou zo dňa 22.7.1993 podanou
na Ministerstve spravodlivosti SR uplatnil právo na odškodnenie, na základe ktorej bol oznámením zo
dňa 26.1.1995, č. 8009/93-91/1362 odškodnený podľa § 23 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 119/1990

Zb. vo vzťahu k celkovej dĺžke uloženého trestu. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca neuplatnil.
Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 16.1.2017, žalobca si uplatnil svoje právo po uplynutí 3-ročnej
prekluzívnej lehoty podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., ktorá začala plynúť dňom 26.3.1992.
Žalovaný mal za to, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 3Rtv/92/91 zo
dňa 26.3.1992 žalobca nadobudol titul na uplatnenie si nároku na odškodnenie v súvislosti s trestom
odňatia slobody. Neexistoval tak žiadny relevantný dôvod čakať až na vydanie uznesenia Okresného

súdu Bratislava I č. k. 1Nt/15/2015-38 zo dňa 23.11.2015, keďže v čase jeho vydania žalobca už mal
odškodňovací titul (čo sa týka odškodnenia za držanie vo výkone trestu odňatia slobody). V súvislosti
s uvedeným uznesením Okresného súdu Bratislava I žalobcovi vznikol nárok na odškodnenie len v
súvislosti s ujmou spôsobenou priebehom samotného trestného konania a v súvislosti s tým bol žalobca
relevantne odškodnený oznámením žalovaného zo dňa 27.6.2016, č. 00147/2016/142. K samotnej

žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3Co/38/2014 z 25.2.2016, sp. zn. 8Co/85/2011 z 29.11.2011, či na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 25Cdo/1487/2008 z 24.8.2010, Stanovisko Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14
z 25.11.2014. Mal za to, že odškodnenie nemajetkovej ujmy na základe ustanovenia § 23 zákona o
súdnej rehabilitácii nemožno rozhodnutím súdu priznať aj napriek tomu, že v § 23 sú jednotlivé nároky

uvádzané len príkladmo. Ďalej zdôraznil, že účelom zákona č. 119/1990 Zb. je poskytnúť nápravu za
krivdy, ku ktorým došlo v predchádzajúcom režime v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, teda v čase,
kedy Slovenská republika nebola viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa žalovaného základ nároku na náhradu nemateriálnej ujmy uplatnenej žalobcom nevyplýva ani
z vnútroštátnej právnej úpravy, ani z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Poukázal tiež na to, že žalobca vykonal trest odňatia slobody v období od 29.4.1960 do 29.4.1963,
teda v čase, keď Slovenská republika, resp. ČSFR nebola Dohovorom viazaná. Ohľadom uplatnenej
výšky nemajetkovej ujmy konštatoval, že žalobca doposiaľ nenavrhol žiadne dokazovanie, na základe
ktorého by bolo možné žalobcovi priznať akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, t.j. aj
keby súd vzhliadol právny základ na priznanie nemajetkovej ujmy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukazujúce opodstatnenosť nároku. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nárok
na náhradu trov konania si neuplatnil.

4. K vyjadreniu k žalobe žalovaný predložil oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č.
8009/93-91/1362 zo dňa 26.1.1995 ohľadom priznaného odškodnenia žalobcovi.

5. Žalobca dňa 25.4.2017 doručil súdu repliku, v ktorej uviedol, že vec je skutkovo nesporná, keďže
žalovaný nepopiera ani žalobcovo väznenie, ani jeho čiastočnú a následne úplnú rehabilitáciu, sporná
nie je medzi nimi ani dĺžka väznenia žalobcu. Uviedol, že väznenie znamená zásadný zásah do osobnej
slobody a základných ľudských práv a mal za to, že ak sa preukáže nezákonnosť väznenia, potom už to

samo o sebe zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej nesúhlasil s tým, že by jeho nárok bol
premlčaný alebo prekludovaný, keďže svoj nárok odvodzoval z uznesenia Okresného súdu Bratislava I
č. k. 1Nt/15/2015-38 zo dňa 23.11.2015, ktoré bolo vydané podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a
ktoré umožňuje odškodnenie vo všetkých položkách, ktoré skôr neboli odškodnené.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil na deň 14.1.2019 pojednávanie, na ktoré sa dostavil poverený
zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 4.1.2019 požiadal o
ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a taktiež neúčasti žalobcu vzhľadom na jeho vek a
zdravotný stav. Mal za to, že vec je skutkovo nesporná, vyžaduje sa len právne posúdenie, preto súd
môže rozhodnúť aj bez ich osobnej účasti. Súd tak pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu.

6.1 Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval doterajších vyjadrení žalovaného
a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/193/2017 zo dňa 29.11.2018 v obdobnej veci a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/19/2017 zo dňa 13.9.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
9Co/344/2014 zo dňa 9.6.2016.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených v priebehu konania
zo strany žalobcu a žalovaného.

8. Z potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 25.11.2015 o výkone väzby, výkone

trestu odňatia slobody súd zistil, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody od 29.4.1960 do
29.4.1963 na základe rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Bratislava č. k. 2T/13/60.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt/15/2015 zo dňa 23.11.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.11.2015, bol žalobca podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii účastný súdnej rehabilitácie vo vzťahu k rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu

Bratislava sp. zn. 2T/13/1960 a 3Rtv/92/1991 v celom rozsahu.

10. Zo žiadosti žalobcu o odškodnenie a zadosťučinenie zo dňa 4.1.2016 adresovanej Ministerstvu
spravodlivosti SR súd zistil, že žalobca požiadal o odškodnenie v rozsahu všetkých nevyplatených
paušálnych náhrad podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. a uplatnil si aj náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 36 000,- eur s prihliadnutím na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 29.5.1997
v obdobnej veci Tsirlis a Kouloumpas proti Grécku.

11. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku č.
00147/2016/142 zo dňa 27.6.2016 bolo žalobcovi priznané odškodnenie v sume 6,70 eur ako náhrada

trov trestného konania podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. K uplatnenej náhrade
nemajetkovej ujmy vo výške 36 000,- eur ministerstvo poznamenalo, že túto náhradu nie je možné
priznať podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb.

12. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR č. 8009/93-91/1362 zo dňa 26.1.1995 vyplýva, že

žalobcovi bolo na základe jeho žiadosti zo dňa 22.7.1993 priznané odškodnenie za náhradu za stratu
na zárobku a náhradu trov výkonu trestu z dôvodu, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu
Bratislava sp. zn. 3Rtv/92/91 právoplatným dňa 26.3.1992 bolo upustené od jeho potrestania. Zároveň
bolo uvedené, že žalobcovi iné odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. nevzniklo.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch
a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie
prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného

konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám
spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností
vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv

a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v
nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými
trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu
odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

Podľa § 4 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii prieskumné konanie podľa tohto
oddielu možno konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo
odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny
alebo priestupky neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945 podľa prvej hlavy a druhej hlavy prvého
oddielu osobitnej časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, ďalej pre

trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266, vyhýbania sa služobnej povinnosti
podľa § 270, pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný čin spolčenia sa na zbehnutie
podľa § 275 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona.Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške
83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na

zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,
c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený

nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e)náhraduzaplatenéhopeňažnéhotrestualeboúhrnuvykonanýchzrážokzodmenyzaprácuprivýkone
trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii pri uplatňovaní nárokov podľa § 23,

26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa§24ods.2zákonač.119/1990Zb.osúdnejrehabilitáciinároktrebauplatniťnasúdevlehotetroch
rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší

trestaleborozhodnutia,ktorýmsatrestnéstíhaniezastavilo;inaknárokzaniká.Počaspredchádzajúceho
prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre
uplatnenie nároku neplynie.

Podľa článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý, kto bol obeťou zatknutia alebo

zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

14. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd
mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol rozsudkom bývalého Vojenského
obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2T/13/60 zo dňa 6.4.1960 uznaný vinným zo spáchania trestného

činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona vtedy v platnom znení
a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Žalobca vykonal trest v dobe
od 29.4.1960 do 29.4.1963, kedy bol prepustený. Uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava
sp. zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 6.2.1992 bol rozsudok Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn.
2T/13/60 zo dňa 6.4.1960 zrušený vo výroku o treste. Výrok o vine, ohľadne trestného činu nenastúpenia

služby v brannej moci, zostal nedotknutý. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn.
3Rtv/92/91 zo dňa 26.3.1992 bolo pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku Vojenského obvodového
súdu Bratislava 2T/13/60 zo dňa 6.4.1960, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia
služby v brannej moci, upustené od potrestania žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca požiadal o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. a § 9 zákona

č. 58/1969 Zb., pričom oznámením Ministerstva spravodlivosti SR získal odškodnenie spolu v sume
95 488,- Sk za stratu na zárobku a náhradu trov výkonu trestu. Ďalšie nároky si žalobca v tom čase
neuplatnil. Nakoniec uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/112/2012-74 z 30.1.2014 bolo
vyslovené, že žalobca bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účastný
súdnej rehabilitácie vo vzťahu k rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava sp.

zn. 2T/13/1960 a 3Rtv/92/1991 v celom rozsahu. Žalobca dňa 4.1.2016 požiadal o odškodnenie a
zadosťučinenie a žiadal o zaplatenie všetkých nevyplatených paušálnych náhrad podľa § 23 ods. 1
zákona č. 119/1990 Zb. a požiadal tiež o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 36 000,- eur. Podľa
oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o predbežnom prerokovaní nároku zo dňa 27.6.2016 bolo
žalobcovi dodatočne priznané odškodnenie v sume 6,70 eur ako náhrada trov trestného konania podľa

§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. Ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 36 000,-
eur bolo žalobcovi oznámené, že tú mu nie je možné priznať podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb.

15. Rozhodujúc o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy súd v prvom rade posúdil, či bol nárok
žalobcu uplatnený na súde v lehote upravenej v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o

súdnej rehabilitácii. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. bolo potrebné uplatniť
nárok na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho alebo rozhodnutia odsudzujúceho
na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo, inak nárok zanikol. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na súde dňa 16.1.2017nebol uplatnený včas, pretože 3-ročná lehota na uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 119/1990 Zb.
začala žalobcovi plynúť už právoplatnosťou rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Bratislava sp.
zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 26.3.1992, ktorým bolo upustené od potrestania žalobcu (keďže predtým už

rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 6.2.1992 bol rozsudok
Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2T/13/60 zo dňa 6.4.1960 zrušený vo výroku o treste).
Týmto rozhodnutím súd rozhodol o účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa zákona č. 119/1990 Zb.,
žalobca tak bol čiastočne rehabilitovaný a prvýkrát aj požiadal o odškodnenie podľa zákona č. 119/1990
Zb., jeho žiadosti bolo vyhovené oznámením Ministerstva spravodlivosti SR č. 8009/93-91/1362 zo

dňa 26.1.1995. Podľa názoru súdu nemožno prehliadnuť rozhodnutie Vojenského obvodového súdu
Bratislava, ktorým bolo upustené od potrestania žalobcu na základe predchádzajúceho rozhodnutia o
zrušení výroku o treste rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 2T/13/60 zo dňa
6.4.1960. Rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 3Rtv/92/91 zo dňa 26.3.1992,
ktorým bol žalobcovi zmenený trest, resp. upustené od potrestania, je tým rozhodnutím, na základe
ktorého sa v zmysle § 23 ods. 3 veta druhá zákona č. 119/1991 Zb. poskytuje odškodnenie, a to len

so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými
primeranými trestami alebo novo uloženými trestami. Od rozhodnutia Vojenského obvodového súdu
Bratislava, ktorým bolo upustené od potrestania žalobcu, bolo potrebné počítať lehotu na uplatnenie
odškodnenia, ktoré aj bolo prvýkrát uplatnené, hoci žalobca v tom čase neuplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Táto 3-ročná lehota v zmysle § 24 zákona č. 119/1990 Zb. potom neplynula počas

predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najdlhšie po dobu 6 mesiacov,
auplynuladňa26.9.1995(26.3.1992+3roky+6mesiacov).Pretokeďžalobcauplatnilnároknanáhradu
nemajetkovej ujmy za nezákonné väznenie na súde dňa 16.1.2017, urobil tak po lehote upravenej v §
24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a jeho nárok zanikol. Súd preto žalobu zamietol.

16. Súd však poznamenáva, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu nezanikol v dôsledku uplynutia
lehoty na podanie žaloby, žalobca by nebol úspešný, a to z nasledovných dôvodov. Uplatnený nárok
na nemajetkovú ujmu za nezákonné väznenie sa posudzuje podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii, účelom ktorého je nielen rehabilitovať osoby, ale ich aj primerane hmotne odškodniť.
Zákon č. 119/1990 Zb. však žiadnym spôsobom neupravuje nárok na odškodnenie nemajetkovej ujmy

za nezákonné väznenie a nemožno ho priznať, a to napriek tomu, že ustanovenie § 23 zákona
č. 119/1990 Zb. uvádza len demonštratívny výpočet položiek nárokov na odškodnenie. Žalobcom
uplatnenéodškodnenienemajetkovejujmytentozákonžiadnymspôsobomneupravuje.Vzhľadomnato,
žecitovanýzákonjevovzťahukďalšímzákonomupravujúcimodškodnenieneprávomodsúdenýchosôb
(zákon č. 58/1969, zákon č. 504/2014 Z. z., Občiansky zákonník) zákonom špeciálnym, má jeho úprava

prednosť pred týmito všeobecnými úpravami, a preto možno prijať záver, že pokiaľ by zákonodarca
mal v úmysle odškodniť rehabilitované osoby aj za utrpenú nemajetkovú ujmu, bol by to v zákone
výslovne upravil. Pokiaľ zákonodarca pri stanovení rozsahu odškodnenia pri súdnych rehabilitáciách
na nemateriálnu ujmu nepamätal, nie je táto úprava v rozpore s ústavne zaručenými právami, pretože
Ústava SR v čl. 46 ods. 3, 4 stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu a orgánu verejnej správy, alebo ich nesprávnym úradným
postupom, ale za podmienok ustanovených zákonom. Aj podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR sa možno
domáhať práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy len v medziach
zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že aj keď ustanovenie § 23 ods. 1
zákona č. 119/1990 Zb. uvádza len demonštratívny výpočet položiek nárokov na odškodnenie, a teda

výslovne neupravuje ani nárok na nemajetkovú ujmu, nemôže všeobecný súd neprípustným spôsobom
ako orgán súdnej moci nahrádzať činnosť zákonodarcu a priznať v civilnom sporovom konaní aj iné
nároky, než ktoré platné právne predpisy priznávajú. Súd poukazuje aj na to, že Slovenská republika
je ako jeden z nástupníckych štátov ČSFR viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a jeho Protokolmi od 18.3.1992, teda je zodpovedná za všetky skutky za obdobie od 18.3.1992.

Žalobca však bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa
§ 265 ods. 1 Trestného zákona rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn.
2T/13/60 zo dňa 6.4.1960 a vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody bol od 29.4.1960 do 29.4.1963,
teda pred ratifikáciou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol
v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný
neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.