Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206953.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 36 613 843, proti žalovanej: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., U.
XXX/X, o zaplatenie 2.564,47 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno

č. k. 6C/206/2016-91 zo dňa 12. septembra 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
Súčasne o trovách konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej nepriznáva právo

na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, hlavy
I. čl. 4 bod 2 písm. f), čl. 12, hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné, článku
6 Smernice Rady 93/13/EHS, § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v znení
účinnom od 01.05.2014, § 1 ods.1, § 2, § 4 ods.1, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy tým, že žaloba žalobcu
nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
06.05.2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 2564,47 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2555,22 eur za čas od 11.5.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom
skutkovom základe, že jeho právny predchodca uzatvoril dňa 18.12.2006 so žalovanou zmluvu číslo
0212318096, na základe ktorej jej poskytol úver v sume 230 000 Sk. Žalovaná sa zaviazala veriteľovi

tieto vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach každú v sume 83,15 eur. Žalovaná porušila svoju
povinnosť včas a riadne vykonať splátky, preto veriteľ dňa 10.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2013 spornú pohľadávku nadobudol
žalobca a v čase postúpenia táto bola v sume 2564,47 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná žiadnu
sumu nezaplatila. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
dňa 18.12.2006 žalovaná ako dlžník a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.

ako veriteľ ) uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere , na základe ktorej veriteľ žalovanej poskytol
úver v sume 230 000 Sk, ktorý úver žalovaná mala splácať v mesačných splátkach po 2505 Sk a
mala vykonať 137 splátok. Súd na predmetný právny vzťah aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej je vzťahom, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu uviedol, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie
používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných práv Európskej

únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochranyspotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie
je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi . Východiskom spotrebiteľskej

ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb
a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla

od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Vychádzajú z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných
podmienkach uviedol, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľ sa v
porovnaníspôvodnýmveriteľom akododávateľomocitla vznevýhodnenompostavení,ktoré ju viedlok

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohla ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca
nekalé podmienky obstojí ako celok. Vzhľadom na to, že v danej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej

zmluvy, súd bol povinný predovšetkým zisťovať, či táto zmluvy obsahuje všetky náležitosti podľa zákona
č.258/2001 a ak nie, aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Vzhľadom
na obsah predmetnej úverovej zmluvy súd konštatoval, že v nej nie je uvedená zákonom stanovená
obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je

dôležitá z pohľadu ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel aká suma z jeho splátky sa započíta na
istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať
ako sa znižuje istina jeho dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej
splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava
na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia

splátokpovažovalsúdvsúladesustálenoujudikatúrouvšeobecnýchsúdovSRzanenaplneniezákonnej
požiadavky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 a preto považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov, navyše podľa názoru súdu sa jednalo o neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve (ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa - ďalej len „neprijateľná podmienka"). Značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán - neuvedením takéhoto rozčlenenia splátky - v neprospech spotrebiteľa
súd videl v týchto skutočnostiach : nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v
podstateznamená,žespotrebiteľmusíplniťpôžičkuvjednotlivýchsplátkach,aleodsamotnéhopočiatku
nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky . Veriteľ

to od samého začiatku vie, má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. To
potom znamená, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje,
aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom
spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ
vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k

istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ
a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania
si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej
tabuľke, opäť by len veriteľ určil jednostranne a svojvoľne ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa
bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom.

Neprijateľná zmluvná podmienka v žiadnom prípade nemôže veriteľovi poskytnúť tú výhodu, že napriek
neuvedenia tejto zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o pôžičke , by sa pôžička nemala považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na vyše uvedené skutočnosti, absencia zmluvnej náležitosti ,
teda určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z
tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru

súdu mala za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ustanovenie
§-u 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o
právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom
Súdnehodvora-tretiakomoraz9.novembra2016voveciC-42/1, pretože jehoprávnezávery satýkajúvýkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu. Súd poukázal na to, že zákonodarca SR v zákone
č. 258/2001 Z. z. zakotvil v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) túto náležitosť a aj následok absencie tejto
náležitosti, preto súd výklad tohto zákonného ustanovenia contra legem nemôže vykonať. Vo vzťahu k

uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaná je povinný veriteľovi zaplatiť iba tú sumu,
ktorú od neho dostala. Žalovaná na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostala (230 000 Sk)
7634, 60 eur a žalovaná doteraz zaplatila 8961,32 eur. Z vyšie uvedených skutočností je zrejmé, že
žalovaná doteraz veriteľovi vrátila celú úverovú istinu. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie
nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu považoval v

celom rozsahu za nedôvodnú a žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1
CSP a pri plnom úspechu žalovanej jej nepriznal náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplýva,
že by jej týmto konaním akékoľvek trovy vznikli.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a priznal mu

náhradu trov konania, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením predmetnej zmluvy podľa
právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch uvedený typ úveru nespadá pod úpravu uvedenú v zákone o spotrebiteľských

úveroch. Poukázal na čl. I. zmluvy, ktorý je označený ako „Základné podmienky“, kde je uvedený
druh úveru, ktorým je v danom prípade Úver PLUS na bývanie. Z uvedeného nesporne vyplýva,
že poskytnutý úver bol účelovo viazaný na nadobudnutie, resp. dodatočné stavebné úpravy stavby
určenej na bývanie. Vzhľadom na uvedené nemožno pri posudzovaní náležitostí zmluvy vychádzať z
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento sa v zmysle § 1 ods.2 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v danom
prípade nie je možné posúdiť poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov a žaloba žalobcu je
dôvodná.

3. Vyjadrenie žalovanej strany k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru,
že podané odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach je podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

8. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentnýchprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a

nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

10. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v

danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces
vyžaduje,abyrozhodnutiasúdubolizdôvodnenéapresvedčivé.Prihliadajúcnavyššieuvedenéodvolací
súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a
právneho základu súdneho rozhodnutia) a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za

nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu
tak z nižšie uvedených dôvodov.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.05.2016 domáhal, aby súd žalovanú
zaviazal zaplatiť mu sumu 2.564,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

2555,22 eur za čas od 11.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 18.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212318096,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume7.634,60 eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať úver
v dohodnutých mesačných splátkach každú vo výške 83,15 eur. Žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti, v dôsledku čoho veriteľ v zmysle bodu 7.6.1. VOP dňa 10.05.2013 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2013 spornú pohľadávku
nadobudol žalobca a v čase postúpenia táto bola v sume 2564,47 eur. Po postúpení pohľadávky
žalovaná neuhradila dlžnú sumu, ani čiastočne. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. 0212318096
zo dňa 18.12.2006 vyplýva, že v čl. I. bod 1 zmluvy je uvedené, že predmetom tejto zmluvy o úvere je
poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti.

12. Podľa § 1 ods.2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy

dokončených stavieb a ich údržbu.

13. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6)

obsahuje najmä

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,
g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14. Podľa § 4 ods.4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

15. Podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

16.Vdanejprávnejvecizobsahuspisuvyplýva,žestranysporuuzatvorilispotrebiteľskúzmluvuvsúlade
s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy

o splátkovom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere
má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom úverové podmienky sú priamo prílohou takto

uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými
znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo
v inom osobitnom zákone. S poukazom na vyššie uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné
považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú.

17. V danej právnej veci súd prvej inštancie vychádzal z aplikácie zásady lex specialis derogat les
generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným
zákonom a dospel k záveru, že v danej právnej veci je špeciálnou právnou úpravou zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ako i ustanovenie § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá právna úprava má
prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, preto
posudzoval predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (s poukazom na obsah zmluvy o
splátkovom úvere č. 0212318096 z ktorej čl. I. bod 1 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy o úvere je
poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti) nevyplýva, z akého
právneho dôvodu súd prvej inštancie v danej právnej veci aplikoval príslušné ustanovenia zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov s poukazom na
znenie ustanovenia § 1 ods.2 písm. a) vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy.

19. Naviac súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v takom znení, ktoré nebolo v čase uzatvorenie predmetnej
zmluvy právne účinné a potom z daného dôvodu, vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel kzáveru, že s poukazom na obsah predmetnej úverovej zmluvy v nej nie je uvedená zákonom stanovená
obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá skutočnosť mala za následok, že zmluva

sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ustanovenie §-u 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.
z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ žalovaná na základe predmetnej zmluvy
od veriteľa dostala sumu 7.634, 60 eur a doposiaľ uhradila sumu 8961,32 eur, vrátila celú úverovú
istinu, potom žalobcovi na iné plnenie nevznikol právny nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva odpoveď na vyššie uvedené otázky, ktoré majú
pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací
súd sa v danej právnej veci s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav veci
nestotožňuje s prijatými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za predčasné. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi danú právnu vec z pohľadu odvolacích
dôvodov odvolateľa, z pohľadu vyššie citovaných právnych predpisov a z úradnej moci (ex offo) bude
tiež skúmať, či sa predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a v tomto smere svoje
rozhodnutie skutkovo a právne dostatočne odôvodní.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie
bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).