Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229159
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8115229159.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: R. R.,

V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX P., T. X, zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, 040
01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 4.000,- eur zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi bude vrátená záloha zložená v tomto konaní pod ZK 9/18 vo výške 50,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Okresný súd Prešov dňa 3.12.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 34.745,95 eur a nahradiť trovy konania s tým, že po začatí konania súdu
uviedol, že žalobu v časti nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur berie späť a v tejto časti žiada konanie
zastaviť. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.05.2012 uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného
zboru v Bardejove, sp.zn. ČVS: ORP-127/BJ-BJ-2012 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo voči
nemu začaté trestné stíhanie z prečinu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1, písm. b),
písm. c) Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa
12.07.2013 ho súd uznal vinným podľa bodu 1, 2 obžaloby okresného prokurátora zo: 1. Spáchania
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona a 2.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. Trestného zákona, a bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v
spojení s § 156 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu
mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola stanovená skúšobná doba
v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. a) Trestného
zákona mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej R.. R. E., V.. X.X.XXXX, na vzdialenosť
menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku

mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému I. Y., P. T., Č.. XXX/X, X., N.. P. škodu v sume 227,-
eur. Proti tomuto trestnému rozkazu podal odpor a následne rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k.
4Tv/4/2013 zo dňa 15.4.2013 bol opätovne uznaný vinným v bodoch 1, 2 obžaloby a bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený naskúšobnú dobu 2 rokov. Bola mu uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej R.. R. E. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a uložená povinnosť zaplatiť poškodenému
I. Y. T. XX,XX F.. Proti citovanému rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.

23Tov/9/2014 zo dňa 18.11.2014 rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. poriadku tak, že
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1 rozsudku a v celom výroku o treste a o uložených
povinnostiach. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. bol podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Prešov č. 1 Pv 387/13-4 zo dňa 04.07.2013, pretože skutok nie je trestným činom.
Bol odsúdený pri nezmenenom výroku o vine v bode 2 napadnutého rozsudku podľa §§156 ods. 1 a 364

ods. l Tr. zák. za použitia §§ 3 písm. j), 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím §56 ods. 1,2
Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 300,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 1
mesiac. Výroky o náhrade škody zostali týmto zrušením nedotknuté. Ďalej v žalobe uviedol, že zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje občanovi
uplatniť si škodu spôsobenú mu štátom za určitých podmienok. Na základe uvedeného a v zmysle §

3 ods. 1 písm. a), b), c), d) cit. Zákona určuje zákon rozsah zodpovednosti štátu, ktorú pre náš prípad
rozhodujúce takto: Podľa § 3 ods. 1 písm. a) pokladá za nezákonné rozhodnutia vo veci vedenej proti
nemu a to Rozhodnutie o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, sp.zn. PPZ-42/
BOK-S-2009, zo dňa 12.12.2009.

2.Ďalejuviedol,ževzmysleč.5Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávo
na slobodu a bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadu, ak ide o zákonné zatknutie
alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné
zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní. V zmysle čl. 5 ods. 5 dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý Slovenská republika ratifikovala spôsobom
ustanoveným zákonom, každý kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami
čl. 5, má právo na odškodnenie. Rozsah náhrady škody, ktorej vznik musí byť v príčinnej súvislosti s
protiprávnym zatknutím spočíva v náhrade materiálnej ujmy ako aj v náhrade ujmy morálnej. V zmysle čl.
7ods.5ÚstavySlovenskejrepublikymedzinárodnézmluvyoľudskýchprávachazákladnýchslobodách,

medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon, medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. Dňa 25.3.2015 požiadal Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna
prokuratúra mu listom zo dňa 25.8.2015 oznámila, že jeho žiadosť odmieta ako nedôvodnú. Ďalej

uviedol, že podľa § 17 ods. 1 vo veci náhrady skutočnej škody a ušlého zisku si uplatňuje náhradu
škody za ušlú mzdu od 01.09.2012 do 30.12.2014 vo výške 15.021,98 eur. Podľa § 17 ods. 2 vo veci
náhrady škody - nemajetkovej ujmy, si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 16.885,- eur. Túto
časť náhrady škody si uplatňuje podľa § 17 ods. 3 písm. a) výška škody sa určuje s prihliadnutím na
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; podľa § 17 ods. 3 písm.

b) - výška škody sa určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
nej došlo; podľa § 17 ods. 3 písm. c) - závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote; podľa § 17 ods. 3 písm. d) - závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. Spolu s takto upravenou výškou škody si uplatňuje aj náhradu škody podľa § 18 ods. 1-3
zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 2.838,97 eur ako aj trovy právneho zastúpenia uhradené advokátovi.

Ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 cit. Zákona si uplatňuje vo výške 15.021,98 eur spočívajúci v 50 % ušlej
mzdy, ktorú by bol dosiahol v prípade, ak by nebol z dôvodu trestného stíhania poberal len 30 % mzdy,
a to za obdobie od 1.9.2012 do 31.12.2014. Po vznesení obvinenia mu bol dočasne pozastavený výkon
štátnej služby a personálnym rozkazom PR RPV č. 7 224 zo dňa 6.8.2012 bol postavený mimo službu
s platnosťou od 1.9.2012. Od 1.7.2013 bol premiestnený z veliteľstva v Prešove na podriadenú rotu v

Michalovciach ako veliteľ družstva, a to do 1.1.2015, kedy na vlastnú žiadosť odišiel. Dostával len 30 %
platu, a to od 1.9.2012 do 30.12.2013 mesačne sumu 453,- eur a od 1.1.2014 do 31.12.2014 mesačne
sumu 469,- eur. V prípade, že by mu bola vyplácaná mzda v plnej výške, poberal by od 1.9.2012 do
30.12.2013 mesačne sumu 1.510,- eur a od 1.1.2014 do 31.12.2014 sumu 1.563,33 eur. Za obdobie
od 1.9.2012 do 31.12.2014 mu mala byť vyplatená suma 42.919,96 eur, ale v skutočnosti spolu obdržal

sumu 12.876,- eur. Rozdiel činí 30.043,96 eur. Nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods. 2 písm. a) - d) cit.
zákona si uplatňuje z dôvodu, že bol postavený mimo službu a následne poberal len 30 % platu a z tohto
dôvodu sa dostal nie vlastnou vinou do veľmi zlej finančnej situácie. Má vyživovaciu povinnosť, splácal
lízing auta a nezvládal splácať svoje záväzky. Musel zrušiť mobil, internet a z Bardejova sa presťahovalk sestre do Košíc, pretože nemal ani na nájomné. Bola zničená jeho povesť, prišiel o priateľov, kolegov.
Otvorene mu nič nepovedali, ale videl na nich, že ho odcudzujú, vyhýbajú sa mu. Stále za ním chodili
policajti, doručovali mu poštu a jeho kvalita života bola podstatne znížená. Bol vo veľmi zlom psychickom

stave a z tohto dôvodu sa zhoršil jeho zdravotný stav. Mal veľké bolesti a z tohto dôvodu bol dňa 4.3.2014
operovaný a boli mu odstránené veľké prolabované hemoroidy. Nemal finančné prostriedky na operáciu,
tak si musel na operáciu požičať peniaze od sestry. Za operáciu zaplatil 64,- eur a taktiež uhrádzal
doplatky za lieky. Z vyššie uvedených dôvodov si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 16.885,- eur.

3. Náhrada škody podľa § 18 ods. 1-3 cit. Zákona spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
vyúčtovaných v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, a to advokátom si uplatňuje nasledovne: trovy vyúčtované JUDr. Branislavom
Bognerom, advokátom so sídlom Vajanského 9, Trenčín v zmysle faktúry č. 2014/10/02 v sume 250,- eur
a faktúry č. 2014/11/01 v sume 350,- eur, spolu 600,- eur; trovy vyúčtované JUDr. Tatianou Vorobelovou,
so sídlom Bajzova 2, Košice v zmysle vyúčtovania zo dňa 27.11.25014 vo výške 1.538,97 eur a trovy

vyúčtované Mgr. Danielom Sopkom, so sídlom Floriánska 16, Košice v zmysle vyúčtovania zo dňa
23.3.2015 vo výške 700,- eur. Poškodenie dobrého mena jeho ako aj jeho rodiny ako aj spoločenskú
ujmu, ktorá mu vznikla preukáže výpoveďami členov svojej rodiny ako aj množstvom svedkov.

4. K žalobe žalobca doložil tieto dôkazy:

5. Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bardejove zo dňa 29.5.2012 ČVS:ORP-127/
BJ-BJ-2012, ktorým podľa § 206 ods. 1 Tr. por. bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného z
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c) Tr.zák. z dôvodu, že obvinený
R. R. - ďalej v tomto konaní ako žalobca - od začiatku roka 2012 do 26.03.2012 intenzívne prenasledoval

R.B. E., V.. X.X.XXXX, B.. P. P., C.. Y. Č. XX tak, že vyhľadával jej osobnú spoločnosť na miestach,
kde ju môže obvykle stretnúť a to v práci, pri zaparkovanom vozidle po skončení pracovnej doby, pri jej
kožnej lekárke, nákupných centrách, klzisku, hlavne v meste Bardejov a inde, sústavne ju kontaktoval
prostredníctvom mobilného telefónu a mailových správ proti jej vôli, čím takto podstatným spôsobom
zhoršoval kvalitu jej života, obmedzoval ju v obvyklom spôsobe života a doposiaľ vzbudzuje dôvodnú

obavu o jej život a zdravie, kde dňa 6.3.2012 okolo 14.05 hod. na parkovisku pri živnostenskom dome
na C.. E. I. L. P. pri otvorení svojho vozidla diaľkovým ovládaním obv. R. R., ktorý tam bol ukrytý, bez
súhlasu R. E. nasadol na predné sedadlo do jej vozidla a rozkazovačným tónom ju vyzval, aby nasadla,
čo neurobila a po zavolaní na číslo 158 z miesta odišiel preč. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4 Tv4/13 vyplývam že voči uvedenému uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorá bola

prokurátorom zamietnutá.

6. Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bardejove zo dňa 29.5.2012 ČVS:ORP-236/
BJ-BJ-2012, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku začaté stíhanie žalobcu ako obvineného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu, že obv. R. R. dňa 9.4.2012 v čase

okolo 12.30 hod. na parkovisku pred obchodným domom X. V. C. R. L. P. fyzicky napadol poškodeného
I. Y., V.. XX.XX.XXXX, B.. P. X., C.. T. XXX/X, N.. P. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti hlavy,
počas toho ako sa snažil chrániť pred obv. R. R. tým, že zatváral pred ním dvere na svojom osobnom
motorovom vozidle zn. Š. N. F..Č..: P.-XXX P. na strane vodiča, čím mu takto spôsobil zhmoždenie ľavej
časti tváre v oblasti jarmového oblúka s dobou liečenia v trvaní 16 dní od 10.4.2012 do 26.4.2012. Z

pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 Tv4/13 vyplýva, že voči uvedenému uzneseniu
žalobca podal sťažnosť, ktorá bola prokurátorom zamietnutá.

7. Trestný rozkaz Okresného súdu Prešov č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa 12.7.2013, ktorým bol žalobca uznaný
za vinného za dva skutky a to za prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 306a ods. 1) písm. b) a

c) Tr. zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody.

8. O podanom odvolaní voči predmetnému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo
dňa 18.11.2014, ktorým obžalovaného -v tomto konaní žalobcu zo skutku 1 oslobodil a pokiaľ ide o

skutok 2, tento výrok ostal nezmenený. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že spod skutku 1 bol
žalobca oslobodený z dôvodu, že jeho konanie nenaplnilo všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného
prenasledovania.9. K žalobe bolo doložené aj potvrdenie advokáta JUDr. Branislava Bognera zo dňa 25.11.2014,
ktorým potvrdil, že žalobca mu do uvedeného dňa uhradil v celom rozsahu trovy v zmysle dohody za
právne zastúpenie, ktoré mu poskytol. K tomuto potvrdeniu boli priložené faktúry vyúčtované JUDr.

BranislavomBognerom,advokátomato:nasumu250,-eura350,-eurspopisomslužby:zastupovaniev
trestnom konaní vedenom pred Krajským súdom Trenčín. Taktiež bolo predložené vyúčtovanie advokáta
JUDr. Tatiany Vorobelovej zo dňa 27.11.2014, ktorá žalobcovi vyúčtovala odmenu za právne služby
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 4Tv/4/2013, podľa ktorého výška tohto
vyúčtovania predstavuje sumu 1.538,97 eur, na ktorú bola poskytnutá záloha vo výške 1.335,29 eur, s

tým, že doplatok predstavoval sumu 203,68 eur. Toto vyúčtovanie obsahu rozpis úkonov s vyúčtovaním
odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z a taktiež potvrdenie advokáta Mgr. Daniela Sopku, ktorý potvrdil, že
žalobca mu uhradil sumu 700,- eur ako zmluvnú odmenu za poskytovanie právnych služieb v trestnej
veci vedenej pod sp.zn. UVP-PO-49/OOaDTČ-2012 s výslovným uvedením vykonaných úkonov, bez
uvedenia konkrétnej sumy pri jednotlivých úkonoch.

10. Žalobca dňa 25.3.2015 Ministerstvu spravodlivosti SR predložil návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo výške 34.745,95 eur a to z totožných dôvodov ako sú uvedené v
žalobe, s tým, že z dôvodu, že táto žiadosť bola adresovaná nesprávnemu orgánu, táto žiadosť bola
odstúpená Generálnej prokuratúre. Na túto žiadosť o náhradu škody odpovedala Generálna prokuratúra
listom zo dňa 25.8.2015, v ktorom uviedla, že žalobca bol trestne stíhaný pre prečin nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Tr. zák., neskôr bol spod obžaloby oslobodený. Podľa
§ 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má
právo na náhradu škody účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v
tomto konaní, pričom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatniť
len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Uznesenie o vznesení obvinenia
vydal príslušník PZ Okresného riaditeľstva Bardejov, obvodného oddelenia a nie prokurátor. Teda nebolo
vydané prokuratúrou .Uznesenie o vznesení obvinenia nikdy nebolo zmenené ani zrušené pre jeho
nezákonnosť. Uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného bolo vydané v súlade s platnou

právnou úpravou a do dnešného dňa nebolo zmenené alebo zrušené príslušným orgánom. Uplatnený
nárok žalobcu považujú sa sporný a poukazujú na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami
prokuratúry a vznikom uplatňovanej škody. Postup a rozhodnutia Okresnej prokuratúry Bardejov a
Okresnej prokuratúry Prešov v danej trestnej veci považujú za zákonné, ktoré neboli príčinou vzniku
škody ako uvádza žalobca. Vzhľadom na uvedené zistenia bola žiadosť žalobcu odložená.

11. Vzhľadom na túto odpoveď žalobca opätovne požiadal Ministerstvo spravodlivosti o prerokovanie
nároku na náhradu škody ako príslušného orgánu z dôvodu, že titulom nároku na náhradu škody je
trestný rozkaz Okresného súdu v Prešove č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa 12.7.2013 a rozsudok Okresného
súdu v Prešove č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa 15.4.2013.

12. Pôvodne žaloba bola podaná na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9C/478/2015, pričom na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Ncc/3/2016 boli sudcovia Okresného súdu Prešov
vylúčení z prejednávania a rozhodnutia danej právnej veci a vec bola prikázaná na prejednanie a
rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou. Okresnému súdu Vranov nad Topľou bol spis doručený

dňa 30.03.2016.

13. Pôvodne žalobca podal žalobu voči žalovanému a to Slovenskej republike, zast. Ministerstvom
spravodlivosti SR, pričom počas konania opravil označenie žalovaného ako SR - zastúpená Generálnou
prokuratúrou SR z dôvodu, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) Zákona č. 514/2013 je orgánom konajúcim v

mene štátu Generálna prokuratúra SR. O tomto návrhu rozhodol prvoinštančný súd uznesením zo dňa
3.2.2017,ktorýmpripustilzámenustránsporuatoabyzkonaniavystúpilažalovanáSlovenskárepublika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR a aby na jej miesto vstúpila Slovenská republika, zastúpená
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

14. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v prvom rade poukazuje
na § 5 a § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, podľa ktorých má právo na náhradu škody účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, pričom právo na náhradu škody spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím je možné uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

Uznesenie o vznesení obvinenia vydal príslušník OOPZ Bardejov a nie prokurátor a teda nebolo
vydané prokuratúrou. Uznesenie o vznesení obvinenia nikdy nebolo zmenené ani zrušené pre jeho
nezákonnosť. Uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného bolo vydané v súlade s platnou
právnou úpravou a do dnešného dňa nebolo zmenené alebo zrušené príslušným orgánom. Uplatnený
nárok žalobcu považuje za sporný a poukazujú na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím

prokuratúry a vznikom uplatňovanej škody. Postup a rozhodnutia Okresnej prokuratúry Bardejov a
Okresnej prokuratúry Prešov v danej trestnej veci považuje za zákonné, ktoré neboli príčinou vzniku
škody ako uvádza žalobca. Dôkazná situácia umožňovala v konkrétnom štádiu trestného konania
vzniesť žalobcovi obvinenie a rovnako podať obžalobu, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú rozhodnutia
Okresného súdu Prešov i keď neprávoplatné a to Trestný rozkaz 4Tv/4/2013 a neskorší Rozsudok
4Tv/4/2013. Obžalovaný bol i po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne v konečnom dôsledku odsúdený

a to za trestné činy podľa § 156 ods. 1, § 364, ods. 1 Trestného zákona a teda je zrejmé, že škoda, ktorá
mu vznikla v súvislosti s psychickou, morálnou, zdravotnou ujmou, by mu rovnako vznikla aj v dôsledku
trestného stíhania iba za skutok, za ktorý bol nakoniec právoplatne odsúdený. K časti uplatneného
nároku spočívajúceho v poberaní len časti platu uviedol, že rovnaký postup by bol voči žalobcovi zo
strany nadriadených uplatnený aj pri neexistencii uznesenia Okresnej prokuratúry Bardejov, nakoľko mu

bolo vznesené obvinenie rovnako za skutok, za ktorý bol v konečnom dôsledku právoplatne odsúdený.

15. V replike právny zástupca žalobcu uviedol, že v predmetnom konaní je žalovaným Slovenská
republika ako pasívne legitimovaný subjekt. Štát ako zodpovedný subjekt pritom nezodpovedá za seba,
ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Týmto subjektom je orgán štátu alebo orgán

spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu. Z dikcie § 4 ods. 1 písm. b), písm.
f) zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že v mene štátu koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v prípravnom konaní a podal v trestnej veci obžalobu. Nie je
preto na mieste argumentácia, že uznesenie o vznesení obvinenia nevydal prokurátor ale príslušník
policajného zboru a vzhľadom na vyššie uvedené v tomto prípade takáto argumentácia ani pred

súdom neobstojí. Poukázal na rozhodnutie vyšších súdov v podobných veciach, ako napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/48/2013 zo dňa 4.7.2013. Totožný právny záver vyslovil aj
Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 8Cdp/289/2014 zo dňa 14.10.2015, v zmysle ktorého, ak v trestnom
konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa PZ a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v

mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci je od 1.1.2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na
prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.
Ďalej žalovaný namietal, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo nikdy zmenené ani zrušené pre
jeho nezákonnosť. Z právnych záverov súdnej judikatúry vyplýva, že oslobodenie spod obžaloby v

trestnom konaní má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. V súlade s ustálenou súdnou judikatúrou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú
začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu
( napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/53/1993 zo dňa 8.6.1993). Skutočnosť, že
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné konanie, nemení nič na tom, že oslobodenie

spod obžaloby má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Z toho dôvodu je aj v tomto smere tvrdenie žalovaného nesprávne a irelevantné. Na
základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnom konaní je daná aj príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím prokuratúry a vznikom škody. Žalovaný ďalej uvádza, že dôkazná situácia umožňovala v
konkrétnom štádiu trestného konania vzniesť žalobcovi obvinenie a rovnako podať obžalobu, pričom

ďalejuvádza,žetopotvrdzujúrozhodnutiaOkresnéhosúduPrešov,ktoréaleniesúprávoplatné-Trestný
rozkaz 4Tv/4/2013 a Rozsudok 4Tv/4/2013. Žalovaný v žiadnom prípade nemôže opierať svoje tvrdenia
o neprávoplatné a navyše zrušené rozhodnutia. K tomuto poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR
z30.9.2014,sp.zn.8Cdo/53/2014,podľaktoréhoniejerozhodujúce,akoorgányčinnévtrestnomkonaní
vyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenievtrestnomkonanípotvrdilo.Najednejstrane

je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane
sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup takých orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný,
zasahujúci do základných práv. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že vznesením obvinenia za
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného poriadku,mu bola vzhľadom k oslobodzujúcemu rozsudku spôsobená škoda, a to jednak škoda spočívajúca v
ušlej mzde, škoda vyplývajúca z nemajetkovej ujmy a taktiež škoda z titulu trov právneho zastúpenia
uhradeného advokátovi, ktoré pri uplatňovaní svojich práv musel vynaložiť.

16. Žalovaný v duplikáte súdu uviedol, že extenzívnym výkladom zákona číslo 514/2003 Z.z. bol síce
judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie
spod obžaloby, ako to bolo v tomto prejednávanom prípade, avšak uvedený záver nemôže byť

prijímaný absolútne a bezvýhradne. Za nesprávny úradný postup a za nezákonné rozhodnutie nemôže
byť automaticky považované každé začatie trestného konania, resp. každé vznesenie obvinenia,
ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného. Na vydanie uznesenia
o vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalobcovi, boli v čase jeho vydania
splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo príslušnou prokuratúrou zrušené v konaní
o sťažnosti. V čase vydania uznesenia existovala pravdepodobnosť o spáchaní tam definovaného

skutku žalobcom, ktorá sa nepotvrdila. Vydaním uznesenia o vznesení Obvinenia nedošlo k porušeniu
základných zásad trestného konania vyjadrených v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Preukázanie
viny obžalovanému je až vecou dokazovania pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na obsah nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, podľa ktorého
vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu,

že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou
sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. K nároku na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená
nezákonným rozhodnutím, dodal, že rozhodnutie prokurátora, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu, nebolo
nikdy zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť. Žalobca existenciu nesprávneho úradného postupu
nepreukázal. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a musí byť presne pomenovaná činnosť,

ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. V priebehu trestného konania ani žiaden
z relevantných orgánov nesprávny úradný postup nekonštatoval, pričom súd v občianskom súdnom
konaní nie je oprávnený preskúmať postup orgánov činných v trestnom konaní. Civilné súdy nemôžu
posudzovať čokoľvek, vyplývajúce z priebehu trestného konania. Pri osvedčení nároku na náhradu
škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak,

že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť
rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Taktiež musí byť
jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie
nemajetkovej ujmy, musia byť taktiež splnené atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného
nároku. Musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho

úradného postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktoré pre nezákonnosť bolo zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku
čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Tento nárok však vzniká taktiež len za splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 ods.
1 zákona číslo 514/2003 Z.z. podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí nie je súd v konaní o náhradu škody, resp.
nemajetkovej ujmy, titulom zodpovednosti štátu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia,
vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto
právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd,
ktorýrozhodujeonáhradeškody,resp.nemajetkovejujmy,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Žalobca

bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/9/2014 zo dňa 18.11.2014 oslobodený spod
obžaloby pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona,
avšak súčasne bol odsúdený pri nezmenenom výroku o vine pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm.a)Trestnéhozákonavsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona
k peňažnému trestu 300,- eur. Z uvedeného dôvodu možno spochybniť jeho tvrdenie, spočívajúce v

tom, že vznesením obvinenia za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
b), c) Trestného zákona mu bola spôsobená škoda spočívajúca v ušlej mzde, nemajetková ujma a
škoda z titulu trov právneho zastupovania. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v súvislosti s poberaním časti
jeho platu - 30%, dočasné pozastavenie výkonu štátnej služby, premiestnenie z veliteľstva v Prešovena podriadenú rotu v Michalovciach poukazujú na také rozhodnutie jeho nadriadených, ktorý by bolo
vydané aj v prípade, ak by bol stíhaný len za tie trestné činy, za ktoré aj bol právoplatne odsúdený.

17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla dôvody písomne podanej žaloby.

18. Zástupkyňa žalovaného taktiež na pojednávaní predniesla písomné vyjadrenie k žalobe.

19. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že celý život viedol normálny usporiadaný

občiansky život. Počas života sa s manželkou poškriepil a našiel si priateľku pani E., s ktorou niekoľko
rokov budovali spoločnú domácnosť. Keďže v tom čase on vykonával službu profesionálneho vojaka a
bolo podané na neho trestné oznámenie, bol postavený mimo službu a poberal v zmysle zákona len 30
% zo svojho služobného príjmu, z čoho nemohol slušne vyžiť. V tom čase bol profesionálny vojak, a preto
vyšetrovateľ v Bardejove nemal voči nemu začať trestné stíhanie ale mal vec postúpiť Vojenskej polícii,
čo sa tak stalo až po 2 - 3 mesiacoch po začatí vyšetrovania. Voči nemu boli začaté trestné stíhania pre

2 skutky, ktoré boli spojené na spoločné konanie, pričom on má zato, že celé konanie sa predovšetkým
venovalo a to skutku za nebezpečné prenasledovanie. Nemajetkovú a majetkovú ujmu si uplatňuje z
dôvodu,ževtomčasemalneplnoletédeti,sktorýchmatkoubolužrozvedený,pričomtýmtodeťomťažko
v pubertálnom veku vedel vysvetliť, že on nič nespravil. Jeho syn dodnes s ním kvôli tomu nekomunikuje.
Bývalá manželka s vypočítaním výživného, ktoré bolo stanovené, nesúhlasila, pretože sa toto výživné

počítalo zo zníženého služobného príjmu. Splácal aj hypotéku, potreboval aj veci na každodenný život, a
preto si musel peniaze požičiavať. Najprv to bolo od kolegov, rodiny. Vzhľadom na to, že žil v Bardejove,
ktoré je malé mesto a každý o každom všetko vie, začali spoluobčania na neho a na jeho mamu
ukazovať, šepkať si isté veci, dokonca, že spomínanú pani E. znásilnil. Z dôvodu, že chcel uľahčiť život
matke, odsťahoval sa k sestre do Košíc, kde býval na matraci na zemi nejaký čas, čo následne spôsobilo

to, že sa začalo po meste povrávať, že ho zatvorili. Vplyvom týchto udalostí sa zhoršil aj stav jeho
70 ročnej mame. Vzhľadom k týmto okolnostiam bol postavený mimo službu, prestal sa stretávať aj
s kolegami, socializovať, prestávali ho pozývať na rozlúčky, narodeniny, dokonca do práce chodili na
neho aj anonymy, avšak nevie, čo bolo ich obsahom, pričom on mal dobre naštartovanú kariéru, aj s
kontaktmi, ktoré k tomu patria. Aj keď do civilu odišiel na vlastnú žiadosť, čo mu umožnil zákon, ďalej

ani vykonávať službu profesionálneho vojaka nemohol, pretože sa mu predlžovala maximálna výsluha
v hodnosti, čo vlastne spôsobilo, že by ho po zákonom stanovenej lehote aj tak prepustili, Pretože mu
skončila maximálna doba služby a maximálna výsluha na hodnosti. Taktiež k odchodu do civilu ho na
vlastnú žiadosť prinútilo aj to, že ľahšie sa mu vybavoval dôchodok, ak bol vojak. Trvalo to iba 3 mesiace,
čo bolo menej, než by si tieto veci vybavoval v civile.

20. Navrhnutý svedok S.. I. Z., ktorý v minulosti 7 rokov pôsobil ako nadriadený žalobcu, pričom v
ozbrojených silách pracoval do 31.08.2012, uviedol, že v čase, keď pracoval v ozbrojených silách,
od veliteľa sa dozvedel, že na žalobcu chodili nejaké anonymy, ktoré nevidel. Pre tieto anonymy sa
nevedel sústrediť, bol nervózny, nebol vo svojej koži, aj keď úlohy si plnil na plný výkon. Vzťah kolegov

ku žalobcovi vedel zhodnotiť len v rámci okruhu 15 ľudí, ktorí pracovali v logistike a uviedol, že títo
kolegovia boli voči žalobcovi odmeraní, chýbala súdržnosť, avšak v pracovných vzťahoch boli voči sebe
korektní. Vzťahy medzi žalobcom a kolegami nabrali akýsi odstup, pretože spolupracovníci mali nejaké
informácie, avšak boli to len nejaké reči, nešlo o presné informácie. Na žalobcu však to malo negatívny
dopad. V čase, keď už žalobca odišiel z armády, nebol jeho nadriadeným a ani v čase, keď voči nemu

bol vydaný odsudzujúci rozsudok.

21. Svedkyňa Q. Q., sestra žalobcu, súdu uviedla, že s bratom má dobrý vzťah, snažia sa si pomáhať.
Začatie trestného stíhania pre prečin nebezpečného prenasledovania, tak ako pre žalobcu, tak aj pre
každého iného, by malo negatívny dopad, zvlášť, pokiaľ ide o Bardejov, ktoré je malé mesto, kde ak za

niekým príde polícia, každý o tom vie. Domnieva sa, že na brata to malo negatívny vplyv. Negatívne
to vplývalo na neho aj psychicky, avšak bližšie sa k tomu nevie vyjadriť, aké konkrétne vzťahy boli v
Bardejove, pretože z Bardejova sa odsťahovala v roku 2002 a potom, ako sa začalo trestné stíhanie
voči žalobcovi, sa žalobca odsťahoval k nej a býval s ňou. Bolo to začiatkom roka 2014. Brat u nej býval
približne 1 rok. Vzťahy, ktoré mal žalobca v Bardejove, sa po začatí trestného stíhania prerušili. Keď

sa presťahoval do Košíc, poznal iba ju a jej manžela. Brat jej nezdôvodnil, prečo sa sťahuje do Košíc,
avšak nebolo potrebné, aby to bližšie konkretizoval, pretože ona vedela, o čo v danej veci ide. Pre ňu to
bolo automatické, že prichýlila svojho brata. Následne v dôsledku začatia trestného stíhania pre prečin
výtržníctva a prečin ublíženia na zdraví, žalobca prišiel o prácu. Avšak negatívne na žalobcu vplývalostíhanie za obe skutky. Na upresňujúcu otázku žalovaného, vzhľadom na odôvodnenie oslobodzujúceho
rozsudku Krajského súdu Trenčín, kde Krajský súd konštatoval, že dôvodom oslobodenia žalobcu
nebolo, že sa skutok nestal ale skutočnosť, že tento skutok nepretrvával 6 mesiacov, a skutočnosť, že

žalobca mal vzťah s vydatou ženou po dobu 5 rokov, či sa aj táto skutočnosť nerozniesla po malom
meste Bardejov, uvádza, že áno, asi sa to roznieslo. O tomto vzťahu vedela aj rodina. Nevedela bližšie
uviesť, či to bol vzťah po rozvode alebo pred rozvodom manželstva žalobcu.

22. Svedok, právnik personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Liptovský Mikuláš,

oddelenie skončenia štátnej služby J.. R. B., vo veci následkov personálneho rozkazu a to dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby ku kráteniu mzdy uviedol, že na základe predchádzajúcej úpravy
Zákona č. 346/2005, ktorá bola účinná do 31.12.2015, ak je profesionálny vojak trestne stíhaný, vedúci
služobného úradu, t.j. riaditeľ, profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby. Z dôvodu,
že žalobca bol stíhaný za 2 skutky, bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby odo dňa 01.09.2012.
Preto na základe toho menovanému bolo vyplácané iba 30 % z platu ako to stanovuje zákon. Aj v

prípade, že by žalobca bol stíhaný iba za jeden skutok, taktiež by bol postavený mimo službu. Zákon
nerozlišuje, o aké skutky ide.

23.ZpersonálnehorozkazupersonálnehoúraduOzbrojenýchsílSlovenskejrepublikyLiptovskýMikuláš
č. 7224 zo 06.08.2012 vyplýva, že žalobca bol podľa § 65 ods. 1 písm. b) Zákona č. 346/2005 Z.z.

o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, (ďalej len Zákon č.
346/2005 Z.z.) podľa § 65 ods. 1 písm. b) Zákona č. 346/2005 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej
službyododňa01.09.2012.Zodôvodneniatohtopersonálnehorozkazuvyplýva,žedočasnépozbavenie
výkonu štátnej služby bolo zdôvodnené tým, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Bardejove pod ČVS: ORP -127/BJ-BJ-2012 zo dňa 29.05.2012 poverený príslušník vzniesol voči

žalobcovi obvinenie za prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm.
c) Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, avšak táto sťažnosť bola
prokurátorom zamietnutá a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2012. Okrem toho
pri vydaní personálneho rozkazu sa riaditeľ zaoberal aj uznesením Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Bardejove pod číslom ČVS: ORP-236/BJ-BJ-2012 zo dňa 29.05.2012, kde poverený príslušník

policajného zboru voči žalobcovi vzniesol obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona. Aj voči uvedenému uzneseniu bola podaná zo strany žalobcu sťažnosť, ktorú
prokurátor zamietol a toto uvedené druhé uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť dňa
25.06.2012.

24. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 Tv 4/2013 vyplýva, že konania pre vznesené
obvinenia za skutky ako sú uvedené v ods. 6 a 7 tohto rozsudku, boli spojené na spoločné konanie
uznesením zo dňa 4.7.2012, a boli vedené pod ČVS: ORP-127/BJ-BJ-2012.

25. Ak keď v konaní boli navrhnuté ďalšie dôkazy, jednak zo strany žalobcu ako aj žalovaného, po

vykonaní týchto dôkazov strany uviedli, že na ďalších navrhnutých dôkazoch netrvajú a preto súd
nepristúpil k vykonaniu ďalšieho dokazovania.

26. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
má zato, že uznesením o vznesení obvinenia pre prečin nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo

oslobodzujúcim rozsudkom zrušené, bola žalobcovi spôsobená škoda a to jednak spočívajúca v ušlej
mzde ako aj nemajetková ujma a škoda z titulu úhrady trov advokátom za zastupovanie. Z výpovede
svedkov vyplynulo, že vznesením obvinení bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, narušili sa
pracovné ako aj služobné vzťahy, žalobca bol postavený mimo službu.

27. Zástupca žalovaného v záverečnom návrhu súdu uviedol, že žiada, aby súd žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobca sám uviedol, že požiadal na vlastnú žiadosť o odchod zo služobného pomeru,
nakoľko dosiahol maximálnu výsluhu hodností. Žalobca teda neodišiel zo zamestnania z dôvodu
trestného stíhania, ale z dôvodu výhodnosti jeho odchodu do výsluhového dôchodku. Aj sám svedok,
zástupca personálneho úradu Ozbrojených síl potvrdil, že ak by žalobca neodišiel na vlastnú žiadosť

a odišiel by až po právoplatnosti rozsudku, v tomto prípade by stratil nárok na akýkoľvek výsluhový
dôchodok, prípadne aj na odchodné. Žalobca si uplatnil náhradu škody z dôvodu, že bol trestne
stíhaný za prečin nebezpečného prenasledovania, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby.
Voči žalobcovi však boli vydané dve uznesenia za dva skutky a to nielen za skutok nebezpečnéprenasledovanie, za ktoré bol spod obžaloby oslobodený, ale aj za skutok ublíženia na zdraví, ktorý
bol neskôr prekvalifikovaný ako prečin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Vo veci sa
viedlo spoločné konanie a tým istým rozsudkom bol žalobca oslobodený pre jeden skutok a pre druhý

skutok bol uznaný vinným a bol mu uložený trest. Žalobca bol oslobodený z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom a nie z dôvodu, že skutok sa nestal. Aj keď žalobca uviedol, že trestné stíhanie pôsobilo
na neho negatívne v súkromí ako aj v pracovnom živote, je podstatné to, že v skutočnosti bol žalobca
uznaný vinným. Aj keď škoda, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku jeho oslobodenia za prvý skutok, v
podstate mu vznikla škoda aj napriek oslobodeniu spod obžaloby, lebo bol odsúdený za druhý skutok.

Aj v podanej žalobe o náhradu škody takticky bolo spomínané len nebezpečné prenasledovanie, pre
ktoré bol spod obžaloby žalobca oslobodený, avšak konečný rozsudok znel tak, že za skutok výtržníctva
v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví bol žalobca odsúdený. Pretože žalobca bol trestne stíhaný,
preto bol postavený mimo službu. Svedok J.. B.Í. uviedol, že sa nerozlišuje, či vojak je trestne stíhaný
za taký alebo onaký čin, pretože v každom prípade je ihneď postavený mimo službu, čo znamená, že
akonáhle je personálnemu úradu doručené uznesenie o vznesení obvinenia, žalobca bol v tom okamžiku

postavený mimo službu a to nielen pre vznesené obvinenie nebezpečného prenasledovania. Preto v
takomto prípade nemohla ani žalobcovi vzniknúť škoda - ušlý zisk, pretože takáto škoda by mu vznikla aj
vprípade,žebybolstíhanýlenpreprečinublíženianazdravívsúbehusprečinomvýtržníctva.Domnieva
sa, že by v prípade, že zákonodarca mal v úmysle odškodňovať aj osoby, voči ktorým bolo len vznesené
obvinenie a následne v trestnom konaní by boli spod obžaloby oslobodené, bolo by to upravené obdobne

ako je to uvedené v § 8 ods. 5 písm. b) Zákona v prípade väzby. Žalobca nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu, nebolo preukázané, že by orgán pochybil, alebo že by rozhodnutie
orgánu bolo nezákonné. V časti uplatneného nároku na náhradu škody vo veci zaplatených trov konania
žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že uvedení právni zástupcovia žalobcu zastupovali za stíhanie pre
dva skutky.

28. Z pripojeného spisu spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 4Tv/4/2013 vyplýva, že uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove, sp.zn. ORP-236/BJ-BJ-2012 zo dňa 29.5.2012 bolo začaté
trestnéstíhanieR.R.,vtomtokonanížalobcu,zprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestného
zákona. N zastupovanie v konaní pre uvedený skutok bolo udelené plnomocenstvo, v našom konaní

zo strany žalobcu, pre advokáta Mgr. Daniela Sopka a ďalej z obsahu tohto spisu vyplýva, že voči,
v tomto konaní žalobcovi, bolo vydané aj ďalšie uznesenie o začatí trestného stíhania, bolo vydané
Okresným riaditeľstvom PZ v Bardejove zo dňa 29.5.2012 sp.zn. ORP-127/BJ-BJ-2012. Voči, v tomto
konaní žalobcovi, bolo vznesené obvinenie z prečinu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods.
1 písm. b) a písmeno c) Trestného zákona. Na zastupovanie pre uvedený skutok bolo dňa 31.5.2012,

v tomto konaní zo strany žalobcu, udelené plnomocenstvo pre zastupovanie a to pre advokáta Mgr.
Daniela Sopka. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že došlo k spojeniu konania voči týmto obom skutkom
uznesením zo dňa 4.7.2012, a boli vedené pod ČVS: ORP-127/BJ-BJ-2012.

29. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30.Podľa§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

31. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní.

33. V zmysle § 5 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.34. Podľa § 6 ods. 1,2 Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 15 ods. 1 Zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

36. V zmysle § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

37. Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

38. Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

39. Podľa § 18 ods. 1,2, 3 Zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú

náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

40. Podľa § 19 ods. 1, 3, Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

41. Podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených

síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, profesionálneho vojaka vedúci
služobného úradu dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak
a) sa stal dôvodne podozrivým, že závažným spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 porušil základnú
povinnosť, alebo
b) je trestne stíhaný.

42. Podľa § 65 ods. 2 Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, profesionálny vojak podľa odseku
1 písm. a) sa dočasne pozbaví výkonu štátnej služby na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jehokonania, najviac na tri mesiace; ak v tejto lehote nedošlo k objasneniu jeho konania, možno tento čas
výnimočne predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak je profesionálny vojak trestne stíhaný, dočasne sa pozbaví
výkonu štátnej služby do právoplatného skončenia trestného stíhania.

43. Podľa § 65 ods. 3 Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne 30 % zo služobného platu z funkcie, do ktorej
je ustanovený alebo vymenovaný pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, najmenej však vo

výške minimálnej mzdy.

44. Keďže žalobca zobral žalobu do sumy 4.000,- eur späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd
konanie do tejto časti zastavil.

45. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

1Cz 6/90 zo dňa 23.02.1990 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník
1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 sp.zn. 1Cdo/53/93 publikovaný
pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994) ak došlo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu

škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia, resp. vedenia
trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania.

46. Ak skončilo trestné stíhanie právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, nepochybne bolo

obvinenie vznesené dôvodne. V ostatných prípadoch bolo trestné stíhanie vedené proti osobe, ktorá sa
za nevinnú nielen po celý čas považovala, ale nevinnou aj bola. Nevinný sa vnútorne ťažko vyrovnáva
so vznesením obvinenia, a hrozbou trestu i vykonávaním úkonov trestného konania. Jeho prežívanie
trestného stíhania je zvýrazňované neúspechom podávaných sťažností, trestné stíhanie vníma ako
prejav arogancie moci. Za spôsobenú škodu očakáva náhradu a za nemajetkovú ujmu satisfakciu.

Možno teda ustáliť, že v každom prípade vznesenia obvinenia, ak sa trestné stíhanie neskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, musí byť uznesenie o vznesení obvinenia považované za
nezákonnérozhodnutie(bolovznesenénevinnému),bezohľadunato,akosavecjavilapolicajtovivčase
vydania rozhodnutia. Rozhodujúce je, že nakoniec sa posúdenie veci policajtom ukázalo nesprávnym,
pretože sa nepreukázalo, že obvinený skutok spáchal, že sa tento vôbec stal alebo je trestným činom.

Štát musí byť potom povinný reparovať nevinnému všetky následky spôsobené trestným stíhaním
a nahradiť mu nielen vzniknutú škodu, ale i nemajetkovú ujmu. Pre priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru,
že zadosťučinenie podľa ods. l ustanovenia § 17 zákona nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska
intenzity,trvaniaarozsahunepriaznivýchnásledkovvzniknutýchžalobcovivzhľadomnajehopostavenie

v rodine a spoločnosti. (rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/437/2015 zo dňa 17.05.2017)

47. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, článok 48, odsek 3, má každý právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a
vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom

zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003. Z koncepcie tohto zákona vyplýva, že zodpovedným
subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, alebo územná samospráva a to v prípade škody, ktorá bola spôsobená pri výkone
samosprávy. Zákon č. 514/2003 výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a

vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v

tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, súdna judikatúra má zato, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bolspod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, napr. prerokovanie nároku
na náhradu škody, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

48. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžadujú tieto predpoklady:
a) Nezákonné rozhodnutie,
b) Škoda,
c) Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

49. V prípade uplatnenia náhrady škody má poškodený nárok aj na náhradu nákladov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Takéto právo má aj vtedy,
ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy obhajoby. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku
na náhradu škody na súde, treba spravidla nárok vopred prerokovať príslušným orgánom podanou
písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku.

Až následne, ak tento kompetentný orgán v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok
poškodeného, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde.

50. V súvislosti s prejednanou vecou treba zdôrazniť, že samotným zodpovedným subjektom je vždy
Slovenská republika, bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán koná v jej mene.

51. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (ktorý
nárok sa uplatňuje žalobcom v tomto konaní) sú upravené v zákone č. 514/2003 Z.z. Predmetný
zákon je založený na tom, že zodpovednosť za uvedenú škodu nesie štát (t.j. Slovenská republika),
pretože činnosť štátnych orgánov je vykonávaná v mene štátu. Túto skutočnosť žalobca aj premietol

do označenia účastníka na strane žalovaného, kde žalovaný je štát, t.j. Slovenská republika, zast.
Generálnou prokuratúrou a to tak, ako toto označenie bolo opravené na návrh žalobcu v zmysle
uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.02.2017 sp.zn. 7C/60/2016-49. Ak v trestnom
konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia a podal v danej trestnej veci

obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1
písmeno f) Zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Preto súd mal zato, že označený žalovaný v zmysle
uznesenia ako súd pripustil zmenu účastníka žalovaného, je vo veci pasívne legitimovaný. Žalobca
svoj nárok vopred prerokoval a to podaním písomnej žiadosti na Ministerstve spravodlivosti, ktorá bola

odstúpenáGenerálnejprokuratúre.Generálnaprokuratúratentonárokodmietlapriznaťatedauplatnený
nárok žalobcu doposiaľ nebol vyplatený.

52. Na základe vykonaného dokazovania a z hore uvedených dôkazov a zákonných ustanovení vyplýva,
že uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bardejove zo dňa 29.5.2012 ČVS:ORP-127/

BJ-BJ-2012, ktorým podľa § 206 ods. 1 Tr. por. bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného
z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c) Tr.zák. je nezákonným
rozhodnutím, keďže pre uvedený skutok bol žalobca po podaní obžaloby pre uvedený skutok spod
obžaloby oslobodený. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca aj sťažnosť, ktorá bola prokurátorom
zamietnutá. Súd sa preto zaoberal, či škoda, ktorú si uplatnil, mu vznikla v príčinnej súvislosti s týmto

uznesením.

53. V konaní žalobca potom, čo zobral žalobu čiastočne späť v časti nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,-
eur, sa podanou žalobou domáhal nároku na náhradu škody spôsobenej konaním štátu v zmysle §
17 ods. 1 citovaného zákona a taktiež aj nemajetkovej ujmy a náhrady trov z dôvodu nezákonného

uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bardejove zo dňa 29.5.2012 ČVS:ORP-127/BJ-
BJ-2012, ktorým podľa § 206 ods. 1 Tr. por. bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného z
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c) Tr.zák., spod ktorého bol
právoplatne oslobodený.

54. Pokiaľ ide o náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, uplatňoval si ušlú mzdu za obdobie od
01.09.2012 do 30.12.2012 vo výške 15.021,98 eur a taktiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy po
čiastočnom späťvzatí vo výške 12.885,- eur podľa § 17 ods. 3 písm. a) až b) citovaného zákona a taktiežsi uplatňoval aj náhradu škody podľa § 18 ods. 1 až 3 citovaného zákona vo výške 2.838,97 eur ako
trovy právneho zastúpenia uhradené advokátom.

55. Ušlú mzdu si uplatňoval z dôvodu, že ak by nebol trestne stíhaný a po vznesení obvinenia by mu
nebol dočasne pozastavený výkon štátnej služby a personálnym rozkazom by nebol postavený mimo
službu a následne premiestnený z veliteľstva v Prešove na podriadenú rotu v Michalovciach, bola by
mu vyplatená mzda v plnej výške. Za obdobie od 01.09.2012 do 31.12.2014 mu bola vyplatená suma
42.919,96 eur, ale v skutočnosti obdržal len sumu 12.876,- eur, čo rozdiel predstavuje sumu 30.043,96

eur a z tohto rozdielu si uplatnil polovicu, t.j. sumu 15.021,98 eur.

56. Súd však mal zato, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby náhrada škody v časti
ušlej mzdy mohla byť žalobcovi priznaná a to z dôvodu, že pripojením trestného spisu súd zisťoval
úkony, ktoré boli v trestnom konaní vykonané spolu s úkonmi, ktoré boli voči žalobcovi vykonané
personálnymi rozkazmi a zistil, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku

na náhradu tejto škody. Z pripojeného obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že voči žalobcovi v ten istý
deň boli začaté trestné stíhania a boli vznesené obvinenia pre dva skutky a to pre spáchanie prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona a pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Je síce pravdou, že pôvodne žalobca bol trestným rozkazom

Okresného súdu v Prešove č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa 12.07.2013 uznaný za vinného z oboch týchto
trestných činov a po podaní odporu proti trestnému rozkazu následne bol uznaný za vinného z oboch
týchto trestných činov rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 4Tv/4/2013 zo dňa 15.04.2013 a
následne po podaní odvolania Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 23Tov/9/2014 zo dňa 08.11.2014
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine a v celom výroku o treste, pokiaľ ide o spáchanie

prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona spod
obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, avšak pre skutok a to prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona bol odsúdený. Z personálneho rozkazu personálneho úradu Ozbrojených síl
Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš č. 7224 zo 06.08.2012 vyplýva, že žalobca bol podľa § 65 ods. 1

písm. b) Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, (ďalej len Zákon č. 346/2005 Z.z.) podľa § 65 ods. 1 písm. b) Zákona č. 346/2005 Z.z. dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby odo dňa 01.09.2012. Z odôvodnenia tohto personálneho rozkazu
vyplýva, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby bolo zdôvodnené tým, že uznesením Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Bardejove pod ČVS: ORP -127/BJ-BJ-2012 zo dňa 29.05.2012 poverený

príslušník vzniesol voči žalobcovi obvinenie za prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods.
1 písm. b), písm. c) Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, avšak táto
sťažnosť bola prokurátorom zamietnutá a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2012.
Okrem toho pri vydaní personálneho rozkazu sa riaditeľ zaoberal aj uznesením Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Bardejove pod číslom ČVS: ORP-236/BJ-BJ-2012 zo dňa 29.05.2012, kde poverený

príslušník policajného zboru voči žalobcovi vzniesol obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona. Aj voči uvedenému uzneseniu bola podaná zo strany žalobcu sťažnosť, ktorú
prokurátor zamietol a toto uvedené druhé uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.06.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že dočasné pozastavenie výkonu štátnej služby bolo
odôvodnené vznesením obvinenia pre dva skutky, teda aj pre skutok, pre ktorý bol spod obžaloby

oslobodený a to nebezpečné prenasledovanie, ako aj pre skutok ublíženia na zdraví, za ktorý bol
žalobca odsúdený. Bližšie k týmto okolnostiam bol vypočutý navrhnutý svedok a to zástupca príslušného
personálneho úradu J.. R. B., ktorý vo veci následkov personálneho rozkazu a to dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby ku kráteniu mzdy uviedol, že na základe predchádzajúcej úpravy Zákona č.
346/2005, ktorá bola účinná do 31.12.2015, ak je profesionálny vojak trestne stíhaný, vedúci služobného

úradu, t.j. riaditeľ, profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby. Z dôvodu, že žalobca
bol stíhaný za 2 skutky, bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby odo dňa 01.09.2012. Preto na
základe toho menovanému bolo vyplácané iba 30 % z platu ako to stanovuje zákon. Aj v prípade, že
by žalobca bol stíhaný iba za jeden skutok, taktiež by bol postavený mimo službu. Zákon nerozlišuje,
o aké skutky ide.

57. Z uvedeného teda vyplýva, že krátenie mzdy na strane žalobcu bolo spôsobené nielen pre trestné
stíhanie pre skutok nebezpečného prenasledovania, spod ktorého obžaloby bol oslobodený, ale taktiež
bol postavený mimo dočasnú službu aj z dôvodu vznesenia obvinenia pre trestný čin ublíženia na zdravía aj z tohto dôvodu, teda pre stíhanie tohto skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený, nastúpilo v jeho
prípade zo zákona krátenie mzdy. Aj keď je pravdou, že pokiaľ ide o celú krátenú výšku mzdy, žalobca
uviedol, že si uplatňuje iba 50 %, t.j. ako keby išlo o krátenie za jeden skutok a za skutok, za ktorý

bol oslobodený si krátenú mzdu neuplatňuje, zákon však nerozlišuje výšku krátenia mzdy podľa počtu
skutkov. Paušálne je táto výška krátenia daná sumou 30 %. To znamená, že ak by aj bol žalovaný iba
stíhaný za skutok ublíženia na zdraví, za ktorý bol odsúdený, aj v danom prípade by nastúpilo krátenie
jeho mzdy vo výške 30 %. Preto súd mal zato, že uplatnený nárok na náhradu škody a to krátenia mzdy
nie je dôvodný, nakoľko nebolo preukázané, že toto krátenie bolo spôsobené začatím trestného stíhania,

za ktoré bol právoplatne oslobodený. Preto súd v tejto časti nárok na náhradu škody zamietol.

58. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v
Bardejove, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru v Bardejove sp.zn. ČVS:
ORP-127/BJ-BJ-2012 o vznesení obvinenia voči žalobcovi pre skutok pre trestný čin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), Trestného zákona, v dôsledku jeho oslobodenia

spod obžaloby je rozhodnutím nezákonným. Zároveň bola splnená podmienka vyplývajúca z § 6 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. keď žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Tým bola
splnená prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu a to nezákonné rozhodnutie
o vznesení obvinenia voči žalobcovi pre trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. b), písm. c) Trestného zákona avšak nebola naplnená aj ďalšia podmienka, že škoda mu

vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím. Tento uplatňovaný nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 Zákona vo výške 12.885 eur v súvislosti s týmto nezákonným
rozhodnutím súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že nemal preukázané, že by boli naplnené zákonom
stanovené predpoklady na priznanie finančnej náhrady - škody, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s
nezákonnýmrozhodnutímpríslušnéhoštátnehoorgánu,nakoľkopodstatnéprezamietnutietohtonároku

v tejto časti bola skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie nie iba za jeden skutok, ale za
dva skutky, pričom, ako už súd vyššie uviedol, za jeden skutok bol žalobca oslobodený a za druhý bol
odsúdený. Toto vznesenie obvinenia bolo vykonané v ten istý deň. Následne vznesenie tohto obvinenia,
ktoré bolo vykonané osobitne v samostatných konaniach, bolo spojené do jedného konania, pričom, ak
tento svoj nárok žalobca odôvodňuje tým, že vznesenie obvinenia malo pre neho nepriaznivý dopad

jednak v rámci pracovného kolektívu, v rámci súkromného ako aj spoločenského života a zasahoval
nepriamo aj do života jeho matky, nie je možné z titulu, že tieto trestné stíhania a obvinenia boli vykonané
v jeden deň, rozdeliť, že pre jeden skutok bol žalobca ukrátený v niektorých častiach života a pre druhý
skutok bol taktiež ukrátený v ďalších niektorých častiach života, t.j. za skutok, pre ktorý bol oslobodený.
S istotou možno povedať, že ak by bol žalobca stíhaný iba pre skutok ublíženia na zdraví, za ktoré bol

právoplatne odsúdený, dá sa povedať, že aj toto iba jedno právoplatné odsúdenie by taktiež spôsobilo
jeho pokles v spoločenskom, súkromnom, pracovnom živote a vplývalo by to negatívne aj do života
jeho rodiny. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, ako ju uviedol žalobca, kde podľa jeho tvrdenia, mesto
Bardejov je malým mestom, kde každý o všetkom vie, avšak ani táto skutočnosť nezaručuje, že občania
Bardejova, prípadne jeho ostatní kolegovia a ostatné osoby, s ktorými v minulosti prichádzal do kontaktu,

presne vedeli, pre aké skutky bol žalobca stíhaný, že išlo o viacero skutkov. Dá sa povedať, že mohla
byť verejnosti iba známa skutočnosť, že voči žalobcovi je vedené trestné stíhanie. Naviac je potrebné
uviesť, že ak žalobca uviedol, že v meste Bardejov každý o všetkom vie, teda občania Bardejova
museli vedieť okolnosti spáchania skutku, pre ktorý bol aj oslobodený a teda, že okolnosti tohto skutku
mohli spôsobovať poklesok v jeho spoločenskom a súkromnom živote. Taktiež je potrebné dodať, že ak

žalobca uvádza, že má narušený vzťah so svojím synom, nemožno opomenúť skutočnosť, že naozaj
žalobca mal blízky dlhotrvajúci vzťah so svojou priateľkou a teda, že aj táto skutočnosť mohla vplývať
na vzťah rodiča a syna, nielen samotná skutočnosť, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie. Na
záver však treba dodať, že, ako už súd vyššie uviedol, súd konštatuje, že rozhodnutie vo veci začatia
trestného stíhania pre trestný čin nebezpečné prenasledovanie bolo nezákonným rozhodnutím, keďže

pre tento skutok bol spod obžaloby oslobodený, avšak súd má zato, že už len samotné prejednanie
a konštatovanie tejto skutočnosti postačuje ako satisfakcia, vzhľadom nato, ako už súd vyššie uviedol,
že okrem skutku, za ktorý bol žalobca oslobodený, bol žalobca právoplatne odsúdený aj za iný skutok,
ktorého začatie trestného stíhania ako aj vedenie trestného konania bežalo súbežne. Toto súbežné
stíhanie, okolnosti skutkov vylučujú priznanie nároku na náhradu škody pre nezákonné rozhodnutie vo

veci vznesenia obvinenia pre skutok nebezpečného prenasledovania, nakoľko nebolo preukázané, že
táto uplatňovaná škoda bola spôsobená len stíhaním pre skutok nebezpečného prenasledovania. Táto
škoda by určite vznikla žalobcovi aj kedy bol stíhaný len pre skutok, za ktorý bol odsúdený.59. Podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku, o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti
všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme
nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.

60. Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri spojení dvoch alebo viacerých
vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje
o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

61. Podľa § 13 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ustanovenie odseku 3 sa
nepoužije,akspojenievecínaspoločnéprejednanievyplývazozákona.Vtakejvecisaurčívýškatarifnej
odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia.

62. V období trestného stíhania žalobca bol zastúpený viacerými advokátmi. Pri podanej žalobe súdu
predložil vyúčtovania jednotlivých jeho advokátov a to nasledovne: Advokát JUDr. Branislav Bodner
si vyúčtoval odmenu vo výške 600,- eur, advokát JUDr. Tatiana Vorobelová si vyúčtovala odmenu vo
výške 1.538,97 eur a advokát Mgr. Daniel Sopko si vyúčtoval odmenu vo výške 700,- eur. Advokát JUDr.
Branislav Bodner uviedol, že vyúčtovaná odmena bola uhradená v celom rozsahu a bola vyúčtovaná v

zmysle dohody. Advokát JUDr. Tatiana Vorobelová uviedla, že záloha vo výške 1.335,29 eur žalobcom
bola uhradená a ostáva doplatiť ešte zvyšok 203,68 eur. Vo svojom vyúčtovaní predložila výpočet
odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a advokát Mgr. Daniel Sopko uviedol, že žalobca uhradil
zmluvnú odmenu vo výške 700,- eur.

63. Podľa Trestného zákona, sadzba za skutok podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c) je až 1 rok, za skutok
podľa § 364 ods. písm. a) je až 3 roky a za skutok podľa § 156 ods. 1 je 6 mesiacov až 2 roky. V zmysle
§ 13 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona,
v takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia. Tarifná odmena u
advokátov teda mala byť určená za skutok s najvyššou sadzbou, čo je skutok podľa § 364 ods. písm.

a Trestného zákona, za ktorý bol žalobca právoplatne odsúdený.

64. Preto nárok na náhradu škody a to v časti zaplatených trov a to trovy obhajoby v trestnom konaní, súd
nepriznal žalobcovi, pretože v zmysle ustanovení zákona stíhanie žalobcu za dva skutky bolo spojené
na spoločné konanie. Vyhláška o náhradách advokátov hovorí, že pri zastúpení advokátom v trestnom

konaní, ak advokát zastupuje obvineného za dva skutky, advokátovi patrí odmena za zastúpenie za
skutok, ktorý je s najvyššou trestnou sadzbou. Za skutok s najvyššou sadzbou bol žalobca odsúdený,
a preto tieto trovy nevynaložil v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Ak žalobca advokátovi uhradil
vyššiu odmenu ako to dovoľuje zákon, tento rozdiel si nemôže uplatňovať od štátu. Toto bola dohoda
medzi žalobcom a advokátom. Do úvahy by možno prichádzala úhrada za zastupovanie žalobcu

advokátom Mgr. Sopkom a to za úkony prevzatie a príprava zastupovania za prečin nebezpečné
prenasledovanie a podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu, za stíhanie ktoré bol žalobca oslobodený,
avšak žalobca si odmenu s advokátom Mgr. Sopkom dohodol ako zmluvnú, kde nebolo rozčlenené, ako
odmena patrí za tieto úkony, teda súd nevedel zistiť výšku tejto škody, a preto celý nárok na náhradu
trov zamietol.

65. Súd mal zato, že žalobca nepreukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovaného
za škodu, t.j. súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik
škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Preto, ako súd už
vyššie uviedol, súd mal zato, že len samotné prerokovanie uplatňovaného nároku na náhradu škody

z dôvodu oslobodenia pre skutok nebezpečného prenasledovania, súd mal zato, že je dostačujúcim
zadosťučinením, vzhľadom nato, že súbežne s týmto trestným stíhaním voči žalobcovi bolo vedené aj
trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. V ostatnej časti
uplatňovaného nároku nebola preukázaná, že by medzi vznikom škody na strane žalobcu a nezákonným
rozhodnutím bola daná príčinná súvislosť, pretože, ako už súd vyššie uviedol, postavenie mimo služby

a krátenie mzdy by žalobcu postihlo aj v prípade, že by bol stíhaný iba pre skutok ublíženia na zdraví
v súbehu s prečinom výtržníctva a náklady na trovy obhajoby pre advokáta by boli vynaložené, ak by
bol stíhaný aj iba pre jeden skutok.66. V konaní žalobca zložil zálohu na náklady dokazovania. Keďže však táto záloha zložená nebola,
súd rozhodol o vrátení tejto zálohy po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

67. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

69. Keďže súd konanie čiastočne zastavil, avšak toto zastavenie zavinil žalobca, a to zvyšku žalobu
zamietol, súd mal zato, že v celom rozsahu bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na uvedené, má preto
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

70.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené

procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.