Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117215018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: G.. O. M., A..

XX.XX.XXXX, S. W. F., B. X, S.. Č.. F.Š., P. A. XX, v konaní právne zastúpená U.. G. Š., Y.S. X. X. Q.
X., X. M. XXX/XX, proti žalovanému: M. I. X., Y.. X.., G.: XX XXX XXX, S. XXXX/XXX, v konaní právne
zastúpený Y. O. L. L., X.. H.. E.., X. P. XXX/XX, S., Y. F.: S.Á. XXXX/XXX, v konaní o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % vo výške, ktorá

bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom úvere, č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX chcela uzatvoriť so žalovaným úverovú

zmluvu za účelom poskytnutia hotovostného a revolvingového úveru. Žalovaný jej predložil listiny, s
tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené
listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu. Až od svojho zamestnávateľa sa zo
žiadosti o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená dňa
XX.XX.XXXX, dozvedela, že podpísala aj Dohodu.

3. Dohoda, umožňuje žalovanému, aby od žalobkyne vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok, a to bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné
vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po
obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa
nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať.
Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať
zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona

povinný bez ohľadu na existenciu sporu vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhu
sám, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, jednostranne diktuje. Chýba akákoľvek súdna kontrola
spotrebiteľskej zmluvy, a to z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.4. Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
len citovaného zákona). Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm.
c) citovaného zákona),

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona),
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona).
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje; za bezúročný

a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)
,
V predmetnej úverovej zmluve podľa žalobkyne vyššie uvedené náležitostí absentujú.

5. Žalobkyňa preukázala žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi listom zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade
s § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného Dohoda o zrážkach zo mzdy je platný a účinný

právny úkon, uzatvorený v súlade so zákonom, pričom žalovaný si pri uzatváraní tejto Dohody so
žalobkyňou splnil aj poučovaciu povinnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa s uzatvorením zmluvy nesúhlasila, mala možnosť Dohodu o zrážkach zo
mzdy neuzatvoriť. Žalobkyňou prejavená vôľa jednoznačne preukazuje, že sama na základe vlastného
rozhodnutia súhlasila s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda obsahovo nenadväzuje na

zmluvu a nie je uvedená ani v zmluve. Žalovaný tiež mal za to, že žalobkyňa nemá na podaní takejto
žaloby naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaný taktiež
uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom obsahovať má.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

listom adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovaného,
výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

8. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Celková výška úveru bola X XXX Eur. V zmluve bola uvedená

výška mesačnej splátky XXX,XX Eur, ročná úroková sadzba XX,XX %, RPMN XX,X %, celková čiastka
splatná spotrebiteľom X XXX,XX Eur, počet splátok XX a termín konečnej splatnosti XX mesiacov po
poskytnutí úveru. Zároveň bol dohodnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca XXX Eur.

9. V ten istý deň bola na osobitnej listine uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom v tejto je okrem

iného uvedené, že strany sa dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej
zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať, aby platca mzdy dlžníka, teda zamestnávateľ žalobkyne,
vykonával mesačnú zrážku zo mzdy a to:
- do uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej
v úverovej zmluve,

- od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej
zmluve.
Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto Dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude
zarážka vykonávaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi.
Posledné dve vety Dohody, ktoré sú osobitne oddelené, uvádzajú, že podpisom tejto dohody klient

vyhlasuje, že si je vedomý dôsledkov jej uzatvorenia, najmä toho, že na jej základe môže platca mzdy v
prípade omeškania s úhradou splátok úveru ponížiť pohľadávku na výplatu mzdy a použiť ju na úhradu
splátok úveru. Ďalej klient vyhlásil, že si je vedomý toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a
bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť.10. Žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy vysokoškolsky vzdelaná. Má titul G.. a od T. XXXX pracuje
v S. W., Y.. X.. V čase uzatvárania zmluvy pracovala na rovnakej pozícii ako v súčasnosti, teda na

oddelení Q. F.. Vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala na pobočke žalovaného, s tým, že im
dala informácie, o aký úver by asi mala záujem. Bola vypísaná zmluva, s tým, že jej bolo povedané, že
potom jej príde vyrozumenie, či bol úver schválený. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy jej taktiež bola
daná na podpis, s tým, že si ju prečítala. Pracovníčka, s ktorou uzatvárala zmluvu, jej mala povedať, že
Dohoda je podmienkou uzatvorenia zmluvy. Nepýtala sa na to, či by jej bol poskytnutý úver, ak by som

túto Dohodu nepodpísala. Táto možnosť jej ponúknutá nebola. Nikto jej nebránil v tom, aby si zmluvy
riadne preštudovala, alebo sa pýtala na to, čo jej nie je jasné. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj
zmluvu si prečítala a podpísala. Žiadne doplňujúce otázky vo vzťahu k obsahu tejto Dohody príslušnej
pracovníčke nedala. Žalobkyňa tvrdila, že pracovníčka ju uviedla do omylu, keďže jej ohľadom tejto
Dohody nič nevysvetlila. Čo sa týka Dohody, začala sa s ňou zaoberať až vtedy, keď prestala riadne
plniť zmluvu a začali jej zrážky zo mzdy. Dlžnú sumu uhradila. Žalovaný zrážkami uskutočňoval tie sumy,

ktoré boli v omeškaní. Žiadna suma, ktorá bola od nej či už dobrovoľne alebo prostredníctvom zrážok
vymožená, nebola nad rámec uzatvorenej zmluvy.

11. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa X. T., obchodný reprezentant M. I. X., Y.. X.., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že čo sa týka uzatvárania zmluvy so žalobkyňou, toto si už presne nepamätá. Pri

uzatváraní zmlúv s klientmi má ale štandardný postup. Prechádza s klientom zmluvu, ktorá je vypísaná,
bod po bode. Schvaľuje sa cez ústredie v F.. Klientovi dáva informácie o úvere. Na začiatku sú údaje
o klientovi, ktorý súhlasí so spracovaním osobných údajov. Potom sú informácie o úvere, ktoré dáva
aj klientovi. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, ak sa podpisuje, tak uvádza, že ide o dobrovoľnú
dohodu, s tým, že ak sa úver nebude riadne splácať, nastúpia zrážky zo mzdy od zamestnávateľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je dobrovoľná. Nepodpísanie tejto Dohody nemá žiadny vplyv na platnosť
alebo účinnosť zmluvy. Zmluva je už podpísaná. Táto Dohoda taktiež nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy, pričom klientov o tom informuje. Aj klienti, ktorí Dohodu nepodpísali, úver dostali. Pri uzatváraní
zmluvy sa vypisuje aj predzmluvný formulár o štandardných európskych informáciách.

12. Svedkyňa vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že firma môže poslať tzv. mystery klienta. Ide o akéhosi
falošného klienta, ktorý pre firmu kontroluje, akým spôsobom je zmluva uzatváraná. Nedovolí si teda
klienta nepoučiť o jeho právach a povinnostiach, alebo mu nevysvetliť celú zmluvu. Jej vypísané zmluvy
odchádzajú na ďalšie oddelenie, kde sa kontrolujú a ak niečo chýba, vyžiadajú sa ďalšie údaje.

13. Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že tzv. mystery shopping sa uskutočňuje nie len zo strany
spoločnosti M. I. X., Y.. X.., ale aj zo strany Národnej banky Slovenska, ako aj zo strany Slovenskej
obchodnej inšpekcie. Všetky nedodržané postupy, ktoré sú ukladané zákonom, by boli zohľadnené
pri ukladaní správno-právnej pokuty spoločnosti M. I. X., Y.. X.. Všetci zamestnanci spoločnosti M. I.
X., Y.. X.. predtým, ako sa stanú obchodnými reprezentantmi, postupujú dlhodobé školenie, tak aby

nedochádzalo k porušeniam zákona v procese uzatvárania zmlúv.

14. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne S. W., Y.. X.. o vykonanie
zrážok zo mzdy, pričom ku dňu XX.XX.XXXX bol dlh žalobkyne vo výške XXX,XX Eur. Žalobkyňa
potvrdila, že splátky riadne neuhrádzala. Listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný zamestnávateľa

žalobkyne o ukončenie výplaty zrážok zo mzdy žalobkyne.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

23. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.

24. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá na takejto žalobe naliehaný právny záujem. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by

sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj H. XX/XXXX), prípadne tam, kde
sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porovnaj judikát H. XX/XXXX). O takú situáciu ide aj
v tejto veci. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo
na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný
už zamestnávateľovi žalobkyne dohodu predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky. Ak by táto

dohoda bola neplatná, alebo inak v rozpore so zákonom, nemá žalobkyňa iný prostriedok ako zabrániť
jej uplatňovaniu zo strany jej zamestnávateľa, než touto žalobou, a to aj napriek listu žalovaného so
žiadosťou o ukončenie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie, keďže jej
dlh voči žalovanému v určitom rozsahu existuje a ešte nie je splatený, takže plnenia na jeho účet nie
sú na strane žalovaného bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na to považuje súd naliehavý právny

záujem žalobkyne na takejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
za daný.

25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť
uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda touto Dohodou možno zabezpečiť aj pohľadávku,

ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné náležitosti
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda tento úkon musí byť urobený slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti.

26. Súd pri preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že

žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko v konaní nebolo sporné, že finančné prostriedky neboli
poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania, alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa
tak mala pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy postavenie
slabšej strany.

27. Postavenie slabšej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči
dodávateľoviakostranesilnejšej,bezohľadunaplatnéprávo.Uspotrebiteľaakosubjektutýchtovzťahov
sa vychádza z definície priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané množstvo
informácií a je v rozumnej miere pozorný a obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúre faktorya jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz
napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje,
alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého

spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne
rozhodnúť (I.-XXX/XX). Súd tiež uvádza, že pri hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať
z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje.

28. Vychádzajúc z týchto úvah súd dospel k tomu, že pri tomto konkrétnom právnom vzťahu nemohlo

dôjsť k tomu, že by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená bez toho, aby o tom žalobkyňa
nevedela a aby nevedela o následkoch tejto Dohody. Súd predovšetkým vychádza z toho, že žalobkyňa
je vysokoškolsky vzdelaná, minimálne priemerne vnímavá osoba, ktorá v čase uzatvárania zmluvy
pracovala X roky vo finančnej inštitúcii (S. W., Y.. X..) na oddelení Q. F.. Je teda zrejmé, že mala
vedomosť nielen o zmluvách, ale predovšetkým aj o spôsobe zabezpečenia týchto zmlúv, keďže s
nimi prichádzala denne do kontaktu. Žalobkyňa sama potvrdila, že tak Dohodu o zrážkach zo mzdy,

ako aj úverovú zmluvu si prečítala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je napísaná jasne a zrozumiteľne
a vzhľadom na vzdelanie a pracovnú pozíciu žalobkyne jej teda muselo byť už pri podpise zrejmé,
aké následky jej plynú z porušenia zmluvných povinností. Táto skutočnosť je vyslovene uvedená aj v
samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tvrdila, že nebola poučená o následkoch podpisu
Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak nijako to nepreukázala a naopak svojím podpisom potvrdila, že

poučená bola a bola jej taktiež poskytnutá možnosť Dohodu neuzatvoriť. V konaní ani nebolo sporné,
že táto Dohoda bola uzatváraná až po podpise zmluvy. Skutočnosť, že každý klient dostáva poučenie
o následkoch podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti nepodpísať túto Dohodu,
potvrdila aj svedkyňa, aj keď si priamo podrobnosti uzatvárania tejto Dohody so žalobkyňou nepamätala.
Sama žalobkyňa uviedla, že žalovaný Dohodou o zrážkach zo mzdy postihol len tú časť z jej mzdy, ktorá

mu vyplývala zo zmluvy.

29. Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, bola uzatvorená na osobitnej listine, s minimom
textu, ktorý bol pred podpisom poskytnutý žalobkyni a s ktorým sa oboznámila. Po oboznámení sa s
textom tento riadne podpísala. Súd nezistil, že by daný právny úkon bol v rozpore so zákonom a že by

bol z tohto dôvodu neplatný. Išlo o legálny inštitút, ktorý umožňoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa,
platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Z logiky veci vyplýva, že právny úkon, resp. určitá dohoda o
určitých právach a povinnostiach, ktorá je v zákone výslovne predpokladaná, nemôže byť ako taká, teda
sama o sebe, svojím obsahom v rozpore so zákonom. Opačný výklad by totiž znamenal, že zákonodarca
sám dovolil robiť úkony, ktoré sú automaticky neplatné, čo nemožno predpokladať.

30. Čo sa týka podpísania zmluvy, táto bola podpísania bez nátlaku oboma stranami. Podpis zakladá
vyvrátiteľnú domnienku o tom, že účastníci, ktorí zmluvu podpísali, si jej obsah prečítali a obsahu
porozumeli. Pokiaľ niektorý účastník túto povinnosť zanedbal, nemôže sa tým neskôr brániť a tvrdiť, že
zmluvu neuzatvoril vážne, alebo nepoznal jej obsah, prípadne bol uvedený do omylu. Žalobkyňa riadne

podpísala zmluvu aj Dohodu a tieto si prečítala. Pokiaľ ich obsahu nerozumela, mala zvážiť podpis, čo
však neurobila.

31. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, bežne sa rozhoduje, že táto musí byť určená presným
dátumom a musí byť priamo súčasťou zmluvy, čo v podstate tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská

republika však vo vyjadrení k veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie I.-XX/XX uviedla, že
formulácie týkajúce sa splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru alebo dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň kalendárneho mesiaca,
považuje za dostatočné. V rovnakej veci sa Európska komisia vyjadrila, že znenie smernice požaduje
uviesťvýšku,početafrekvenciusplátok,čoneznamenápovinnosťuviesťpresnýdátumsplatnostikaždej

splátky. Krajský súd v Prešove vo veci XXCo/XXX/XXXX uviedol: „V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní
predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda
toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich
splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti
poslednej splátky“.

32. Súdny dvor Európskej únie vo veci I.-XX/XX (M. I.) uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice
č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzalasplatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Procesný súd je presvedčený, že vyjadrenie konečnej splatnosti v zmluve, uvedené ako 84 mesiacov

po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, je pre priemerného spotrebiteľa, u ktorého
sa predpokladá znalosť počítania do 84, dostatočné.

33. Čo sa týka absencie rozčlenenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky a absencie výšky, počtu a
termínov splátok, súd opäť upriamuje pozornosť na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci I.-

XX/XXXX (M. I. X., Y.. X.. c/a O. W.) o vyriešení prejudiciálnej otázky položenej Okresným súdom T. X.,
kde čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rozsudok Súdneho
dvora jasne stanovuje, že nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava
na vrátenie istiny a na príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky,
ak je možné splatnosť splátky bez ťažkostí identifikovať spotrebiteľom. V rovnakej veci sa Európska
komisia vyjadrila, že znenie smernice požaduje uviesť výšku, počet a frekvenciu splátok, čo neznamená

povinnosť uviesť presný dátum splatnosti každej splátky. Obdobný názor má aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení č. k. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

34. Zo zmluvy jasne vyplýva, kto je veriteľom, a teda u koho je možné podať reklamáciu v prípade
potreby. Ani toto by pre žalobkyňu ako priemernú spotrebiteľku nemal byť problém. Zároveň ani absencia

tejto skutočnosti nemôže u spotrebiteľa spôsobiť pochybnosti o výšky jeho záväzku voči veriteľovi.

35. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že zmluva nie je bezúročná a bezpoplatková. Taktiež
vykonávaním zrážok zo mzdy nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Keďže
súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal žalovanému zabrániť uplatniť legálny právny inštitút - Dohodu

o zrážkach zo mzdy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.