Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202560
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118202560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ F. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 2/ I. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie sumy 127.362,96 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 127.362,96 €, zmluvný úrok
vo výške 4.213,06 €, úrok z omeškania vo výške 50,36 € a úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy
127.962,96 € od 17.3.2015 do 31.3.2015 a zo sumy 127.362,96 € od 1.4.2015 do zaplatenia, všetko do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,48%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2018 domáha zaplatenia sumy 127.362,96,96 €,
spolu s úrokom 4.213,06 €, úrok z omeškania vo výške 50,36 € a zmluvným úrokom 5,77% ročne
zo sumy 127.962,96 € od 17.3.2015 do 31.3.2015, zo sumy 127.362,96 € od 1.4.2015 do zaplatenia,
zákonným úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 127.962,96 € od 17.3.2015 do 31.3.2015, zo

sumy 127.362,96 € od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 4213,06 € od 17.3.2015 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvoril dňa 5.12.2012 úverovú zmluvu, predmetom bolo
poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 130.000,- €. Na zabezpečenie pohľadávky uzatvorili Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaní opakovane porušovali zmluvné a obchodné
podmienky, nesplácali úver riadne a včas. Žalobca vyhlásil 16.3.2015 predčasnú splatnosť úveru.

Pretože nedošlo k dohode o splácaní pohľadávky, pristúpil žalobca 2.6.2015 k výkonu záložného
práva formou predaja v dobrovoľnej dražbe. Nehnuteľnosť nebola vydražená z dôvodu nariadeného
predbežného opatrenia. Ku dňu zosplatnenia bol dlh žalovaných 132.226,38 €, z toho 127.962,96 €
istina, 4.213,06 € zmluvný úrok, suma 50,36 € úroky z omeškania. Po zosplatnení zaplatili žalovaní dňa
31.3.20015 sumu 600,- €, ktorá bola započítaná na istinu, aktuálne výška dlhu žalovaných na istine je
127.362,96 €. Istinu úveru naďalej žalobca úročí zmluvným úrokom 5,77% ročne a zákonným úrokom
z omeškania 8,05% ročne. .

3. Žalovaní sa k riadne doručenej žalobe nevyjadrili.4. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných, ktorí sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými
dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 5.12.2012 súd zistil, že žalobca sa zaviazal
poskytnúť úver 130.000,- € žalovaným. Úver bol poskytnutý na splatenie iného skôr poskytnutého úveru
a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Objektom úveru bol rodinný dom na adrese F. XXX, v ktorom majú
žalovaní bydlisko. Výška splátky bola dohodnutá 701,82 €, úver bol splatný najneskôr do 28 rokov od

jeho dočerpania. Zmluvný úrok bol dohodnutý 5,77% ročne v čl. III. bod 1 a čl. V. bod 5 zmluvy. Zároveň
uzatvorili aj zmluvu o záložnom práve k predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaní nesplácali úver
riadne a nereagovali na výzvy žalobcu, dňa 18.3.2015 im oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 16.3.2015
a vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 131.712,31 € bezodkladne. Oznámenie doručil žalovaným uložením
zásielky, ktorú si neprevzali dňa 2.4.2015 v zmysle ustanovenia čl. VI. Bod 5 písm. a) Obchodných
podmienok. Z predloženej špecifikácie dlžnej sumy ku dňu 16.3.2015 súd zistil, že nezaplatili istinu

127.962,96 €, úrok 4.213,06 €, úrok z omeškania 50,36 €.

6. Žalobca v podaní zo dňa 10.10.2018 zdôvodnil uplatnený úrok 5,77% ročne z istiny po zosplatnení
s odkazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jeho komentár v ASPI, rozsudky NS ČR
sp. zn. 33Cdo 1401/2014 zo dňa 24.7.2014, sp. zn. 33Odo 667/2005 zo dňa 27.6.2007 a sp. zn. 29Odo

689/2006 zo dňa 30.8.2006.

7. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 22C/52/2016 zo dňa 13.6.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.8.2018 súd zistil, že žalovaní sa v tomto konaní domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o úvere č. XXXXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Súd žalobu

zamietol.

8. Podľa § 52 ods. 1,2,3 z.č. 40/1966 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(ods. 1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (ods. 2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (ods. 3)
Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). (ods. 1) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. (ods. 4)
Podľa § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tentozákonpriznávaalebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.(ods.1)Vpochybnostiachoobsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (ods. 2)
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,
e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie nežprípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
jeoosempercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 16.3.2015 bola 0,05%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

9. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodnéhozákonníkaazároveňspotrebiteľskouzmluvoupodľa§52Občianskehozákonníka.Žalobca
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným ako fyzickým osobám, ktoré

nekonalivrámcipredmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Žalovanísapovažujúzaspotrebiteľov,ide
o spotrebiteľský spor a prináleží im zákonom priznaná zvýšená hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna
ochrana slabšej zmluvnej strany. Avšak úverová zmluva, ktorú uzavreli so žalobcom, nie je v zmysle § 1
ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom, a to s poukazom na výšku úveru, ktorá prevyšuje
zákonné obmedzenie v § 1 ods. 3 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, rovnako tak z dôvodu

účelu úveru, ktorým bolo tak ako to vyplýva z článku II. bod 2v spojení s článkom V. bod 1 písm. e/ a g/
zmluvy splatenie iných úverov zabezpečených záložným právom v prospech záložných veriteľov OTP
banka, a. s. a Tatra banka, a. s. a sčasti rekonštrukcia nehnuteľnosti, v ktorej majú bydlisko.

10. Súd podrobil úverovú zmluvu kontrole v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá právna

úprava je základnou a všeobecnou pre posudzovanie platnosti úverovej zmluvy. Podstatnými časťami
zmluvy o úvere sú: a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Preskúmaním obligatórnych náležitostí
úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že táto je platná, ako právny úkon dostatočne určitá, zrozumiteľná,

neodporuje dobrým mravom. Obsahuje všetky náležitosti, ktoré určujú rozsah povinností obidvoch
účastníkov zmluvy a vyčíslenie platobných povinností žalovaných.

11. Nebolo sporné, že žalovaní ku dňu rozhodnutia dlžia na istine 127.362,96 €, na zmluvnom úroku
ku dňu zosplatnenia sumu 4.213,06 € a úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 50,36 €, preto

súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku I., nakoľko žalovaní sa dostali do omeškania od nasledujúceho dňa po zosplatnení
úveru, pričom zohľadnil zaplatenie splátky 600,- € dňa 31.3.2015. Výšku úroku si žalobca uplatnil v
súlade s citovanými ustanoveniami t. j. 8,05% ročne, nakoľko úverovú zmluvu uzatvorili účastníci pred
1.2.2013.

12. V časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 5,77% ročne z istiny od zosplatnenia a úroku z
omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov do zosplatnenia, súd žalobu zamietol z nasledovných
dôvodov.13. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda

do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú
v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru), má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za

zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že
prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách
indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania
súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných
ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z

omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať
úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

14. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej

istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda

zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,

ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy,

pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.
Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo
dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obo143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa
18.9.2012.

15. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/138/2017-67 zo dňa 23.5.2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá

právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípadebybolzaloženýkrajnenespravodlivýaústavnenekomformnýstav,kdespotrebiteľbolvystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne
inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa

ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval,
ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia

peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnejnečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na
inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,

spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom legge artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.

16. Ďalej sa žalobca domáha úrokov z omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov. Podľa
ustálenej súdnej praxe by to spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR 4Obo 143/98). Tým, že dlžník
včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo

z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky zákonník to
neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

17. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

18. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný
v 85,24%, t.j. v časti istiny 127.362,96 €, úrokov 4213,06 €, úrokov z omeškania 50,36 € a úrokov
z omeškania od zosplatnenia ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 39.524,11 € a žalovaní vo výške
14,76%, t. j. v časti kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu rozhodnutia vo veci 28.329,70 €,

kapitalizovaného úroku z omeškania zo zmluvných úrokov 1.307,36 €. Súd pri rozhodovaní o úspechu
v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok, nielen istinu ale i príslušenstvo. Prevažne
úspešnémužalobcovivkonanívznikloprávonanáhradutrovkonania.Vzhľadomnapomerúspechu,súd
zaviazal žalovaných na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu v rozsahu 70,48% (85,24-14,76).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).