Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/186/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223305
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1209223305.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade: D..
D. O., Q. XX, B., zastúpená splnomocneným zástupcom: D.. B. O., Q. XX, B., v 2. rade: mal. Q. O.,
Q. XX, B., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava ako kolíznym
opatrovníkom, v 3. rade: D.. B. O.Č., Q. XX, B., o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu a iné takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že k prechodu nájmu 2-izbového bytu č. XX, o celkovej výmere XX,XX m2, ktorý sa
nachádza, na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na Q. R. Č.. XX, v B., parc. č. XXXX/X, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, okres B. D., obec B. - mestská časť B. J., katastrálne územie Z., vedenom

Okresným úradom B., katastrálny odbor, po nebohej nájomníčke Ľ. A., nar. XX.X.XXXX, na odporcov
v 1., 2. a 3. rade n e d o š l o.

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í v y p r a t a ť 2-izbový byt č. XX, o celkovej výmere
XX,XX F.X, ktorý sa nachádza, na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na Q. R. Č.. XX, v B., parc.
č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres B. D., obec B. - mestská časť B. J., katastrálne
územie Z., vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor a vyprataný ho odovzdať navrhovateľovi,

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne navrhovateľovi nahradiť trovy
konania vo výške 199,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 12. 2009 domáhal, aby súd určil, že k prechodu nájmu
bytu č. XX (správne malo byť uvedené byt č. XX), ktorý sa nachádza na X. poschodí na Q. Č.. XX V.
B. po nebohej nájomkyni Ľ. A., nar. XX. XX. XXXX, na D. O. nar. XX. XX. XXXX a mal. Q. O., nar. XX.
XX. XXXX obe trvale bytom Q. XX, B., nedošlo. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade

povinnosť vypratať 2-izbový byt č. XX (správne malo byť uvedené byt č. XX) o celkovej výmere XX,XX
m2, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na Q. XX V. B., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/X, okres B. D., obec B., m.č. J., k.ú. Z. a vyprataný ho odovzdať
navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade na náhradu
trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodil tým, že podľa protokolu č. XX/X o zverení majetku hlavného mesta a s

ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov mu bol zverený do správy trojizbový (správne malo byť
uvedené 2-izbový) obecný byt č. XX na X. poschodí na Q. Č.. XX V. B., ktorý je vo vlastníctve Hlavného
mesta SR Bratislavy. Uvedený byt užívala matka odporkyne v 1. rade a stará matka odporkyne v 2.
rade Ľ. A. nar. XX. XX. XXXX. Dňa 09. 09. 2009 užívateľka bytu Ľ.Í. A. zomrela. Dňa 5.10.2009 sa jejdcéra D.. D. O. obrátila na navrhovateľa so žiadosťou o vypracovanie nájomnej zmluvy, ktorú odôvodnila
tým, že na adrese, kde sa byt nachádza býva od narodenia aj spolu s neplnoletou dcérou Q. O.. Jej
žiadosti navrhovateľ nevyhovel, nakoľko preverovaním na internetovej stránke www.katasterportal.sk

zistil, že odporkyňa v 1. rade je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. XX na X. posch. na B. R. Č.. XX
V. B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, obec B., m.č. J., k.ú. K., teda v čase
smrti nájomkyne mala vlastný byt. Navrhovateľ má taktiež za to, že odporkyne v 1. a 2. rade nesplnili
podmienku vedenia spoločnej domácnosti s nebohou Ľ. A., pričom poukázal na sumárnu analýzu platieb
zo dňa 3.11.2009, z ktorej vyplýva, že nebohá ku dňu úmrtia mala nedoplatok na nájomnom a službách

spojených s užívaním bytu vo výške 11.831,95 €. Odporkyňa sa teda nepodieľala na vedení spoločnej
domácnosti, keďže celková pohľadávka na nájomnom a službách neustále narastá. Odporkyňa v 1.
rade nájomné a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu nehradí ani ku dňu podania žaloby.
Odporkyňa v 2. rade je maloletá a je dcérou odporkyne v 1. rade a dcérou B. O.. Dieťaťu prináleží právo
bývania v byte rodičov, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu na B. XX, v B.. Uvedený byt trvalo
uspokojuje potrebu aj odporkyne v 2. rade.

Odporkyňa v 1. rade a kolízny opatrovník odporkyne v 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 10. 06. 2010 poverená zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby
súd pribral do konania ako odporcu v 3. rade B. O., trvale bytom B. XX, B., nakoľko na pojednávaní

súdu sa dozvedel, že byte býval aj on.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 06. 2010, č. k. 20C 186/2009-70, súd pripustil, aby do konania
na strane odporcu v 3. rade vstúpil D.. B.Q. O., B. XX, B.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.
08. 2010.

Podaním doručeným súdu dňa 15. 12. 2010 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného
návrhu tak, že určí, že k prechodu nájmu bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí na Q. Č.. XX
V. B. po nebohej nájomníčke Ľ. A., nar. XX. XX. XXXX, na odporcov v 1. - 3. rade nedošlo. Zároveň
žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. - 3. rade povinnosť vypratať 2-izbový byt č. XX o celkovej výmere

57,60 m2, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na Q. XX V. B., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/X, okres B. D., obec B., m. č. J., k. ú. Z. a vyprataný ho
odovzdať navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal odporcov v 1. - 3. rade na
náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2010, č.k. 20C 186/2009 - 82, súd zmenu žalobného návrhu
v znení uvedenom vyššie pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2011.

Rozsudkom č. k. 20C/186/2009-98 zo dňa v 14. 03. 2011 súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Odporcom
náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd návrh zamietol s poukazom na nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave rozsudok uznesením č. k. 16Co/266/2011-114 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave prvostupňový súd nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie odvodil výlučne z ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z.z. v znení zákona

č. 258/2009 Z.z. bez toho, aby sa vyporiadal s rozsahom oprávnení navrhovateľa ako správcu majetku
hlavného mesta SR, ktoré pre neho vyplývajú zo Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ako to namietol
navrhovateľ v odvolaní. Je správna aj námietka, že predmetom konania je špecifická žaloba upravená
v § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na podanie
žaloby je výlučne osoba prenajímateľa v dotknutom nájomnom vzťahu. Vo veci nebolo vykonané

dokazovanie, či navrhovateľ skutočne bol alebo nebol prenajímateľom zomrelej nájomníčky bytu, keďže
sám navrhovateľ spochybnil existenciu nájomného vzťahu z dôvodu absencie rozhodnutia o pridelení
bytu do užívania. Rovnako sa treba vyporiadať s námietkou navrhovateľa o jeho aktívnej vecnej
legitimácií v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcov v 1. a
3. rade, prednesom zástupcu kolízneho opatrovníka mal. odporkyne v 2. rade, výsluchom svedkov E.
B., M. B., Ľ. X., F. P., P. A. T. Ľ. O. a zistil nasledovný skutkový stav veci:Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres
B. D., obec B. - mestská časť J., k. ú. Z., vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X.
posch. bytového domu na Q. XX V. B. je Hlavné mesto SR Bratislava. Byt je v správe navrhovateľa.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres
B. D., obec B. - mestská časť J., k.ú. K., vyplýva, že ku dňu smrti nájomkyne Ľ. A.A. t.j. k 09.
09. 2009 boli odporcovia v 1. a 3. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, na X. posch.,
bytového domu na B. XX, V. B..

Z obsahu zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21. 09. 1964 vyplýva, že bývalý Obvodný podnik
bytového hospodárstva II odovzdal Ľ. A.Á. do užívania X-izbový byt na Q. Č.. XX, V. B..

Vo veci vypočutí svedkovia E. B., M. B., Ľ. X., F. P. T. P. A., susedia Ľ. A., zhodne vo svojich výpovediach
uviedli, že odporcovia bývali v byte na Q. XX, V. B.. Odporkyňa v 1. rade od svojho narodenia.

Svedok Ľ. O., otec odporcu v 3. rade, vo svojej výpovedi uviedol, že byt na B. XX, V. B. jeho syn kupoval
pre seba, s tým, že by tam mohli ísť bývať spolu s teraz už nebohou manželkou, matkou odporcu v 3.
rade. Syn býval na rôznych miestach, posledných asi 5 rokov býval v byte u nevestinej matky, Ľ. A..

Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že zotrváva na písomnom návrhu. Zároveň poukázala na
skutočnosť, že odporcovia nepredložili rozhodnutie o pridelení bytu, pričom navrhovateľ takýmto
rozhodnutím nedisponuje, preto nemožno predpokladať, že zomrelej Ľ. A. vzniklo právo nájmu bytu,
ktorého vypratania sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, nakoľko podľa predpisov platných v roku
1964 bolo pre vznik nájmu bytu takéto rozhodnutie potrebné. Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí

bytu dostatočným dokladom nie je. Odporcovia v 1. a 3. rade boli v čase smrti vlastníkmi iného bytu
a to, že sa rozhodli byt neužívať a prenechali ho svojim rodičom na veci nič nemení. Odporca v 2.
rade - maloleté dieťa, zdieľalo spoločnú domácnosť svojich rodičov a preto jeho právo na bývanie
je odvodené od práva odporcov v 1. a 3. rade. Taktiež poukázala na to, že aktuálny nedoplatok na
nájomnom a službách spojených s užívaním bytu je 15.000 € a z tejto sumy odporcovia doposiaľ

neuhradili ani jednu splátku, hoci sa "tvária" a majú za to, že sú nájomcami bytu. Aktívnu legitimáciu v
konaní navrhovateľ odvodzuje od skutočnosti, že voči zomrelej Ľ. A. vystupoval ako prenajímateľ a byt,
ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy im bol zverený do správy. Napriek novele zák. č.
138/1991 o majetku obcí je navrhovateľ v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko v zmysle Občianskeho
zákonníka bol viazaný lehotou 3 mesiacov na podanie žaloby, keďže mal za to, že na odporcov nájom

bytu neprešiel. Aktívna legitimácia navrhovateľa vyplýva z ust. Obč. zákonníka, podľa ktorého ako
správca má tie isté oprávnenia ako vlastník a žalobu môže podať ako vo vlastnom mene, tak i v mene
vlastníka.

Odporkyňa v 1. rade v priebehu konania uviedla, že v byte na Q. býva od narodenia, t.j. od r. 1968. Byt

na B. XX patrí rodičom jej manžela. Formálne ho však dali napísať na nich, lebo oni čerpali hypotéku.
Koncom mája 2010 prebehla na byt na B. XX dražba, v súčasnosti im byt už nepatrí. V byte na Q. bývala
spolu s dcérou - odporkyňou v 2. rade a manželom.

Odporca v 3. rade a splnomocnený zástupca odporkyne v 1. rade v priebehu konania uviedol, že má za

to, že boli splnené všetky podmienky na prechod nájmu bytu, odporkyňa v 1. rade bývala v predmetnom
byteodnarodenia,staralasaosvojumatkuaždojejsmrti.BytnaB.XXnikdynebolurčenýpreodporcov,
vždy malo ísť o byt, ktorý mal zabezpečovať potreby jeho rodičov. Odporca v 3. rade od začiatku ako
uzatvoril manželstvo, žil s odporkyňou v 1. rade v spoločnej domácnosti na Q. XX V. B.. So zomrelou
Ľ. A.A. spoločne hospodárili a starali sa o domácnosť, neoddeľovali si finančné prostriedky a ako ich

finančné prostriedky, tak aj dôchodok zomrelej Ľ. A. boli používané na spoločný chod domácnosti,
nákupy, varenie. Taktiež časť prostriedkov bola použitá na úhradu dlhu na nájomnom. Posledných 8-10
rokov sa ich finančná situácia rapídne zhoršovala v dôsledku straty trvalého zamestnania odporcu v
3. rade a posledné 2-3 roky je to zlé až biedne. V súčasnosti odporcovia v 1. a 3. rade nehradia
navrhovateľovi žiadne platby za užívanie bytu, nakoľko navrhovateľ s nimi odmietol uzavrieť nájomnú

zmluvu a na zálohovom predpise je stále uvedená Ľ. A..

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa uviedla, že na maloletú Q. O. by malo dôjsť k prechodu
nájmu bytu, nakoľko v čase smrti žila v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou a nemala anemá možnosť zabezpečiť si bývanie a to ani v byte na B. XX, ktorý sa krátko po smrti starej matky
stal predmetom dražby.

Z listu Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, oddelenie správy nehnuteľností zo dňa 20.2.2014
vyplýva, že bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, bol protokolom XX/XX zo dňa 31.12.1991
uzatvoreným medzi Hlavným mestom ako odovzdávajúcim a navrhovateľom ako preberajúcim
k 1.1.1992 zverený bezodplatne do správy navrhovateľa. Súčasťou oprávnení vyplývajúcich
navrhovateľovi zo správy majetku Hlavného mesta je aj oprávnenie prenajímať zverený majetok a v

prípade,žesinájomcaneplnípovinnostivyplývajúcemuznájomnéhovzťahu,domáhaťsaplneniatýchto
povinností, resp. sankcií vyplývajúcich z ich neplnenia, aj súdnou cestou. Predmetný byt je v správe
navrhovateľa.

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.8.2001 vyplýva, že v mesiaci 9/2009 predstavoval dlh na
nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu sumu 11 831,95 €.

Z Protokolu o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do
správy mestskej časti B. - J. zo dňa 31. 12. 1991 vyplýva, že navrhovateľ prebral bytový dom, v ktorom
sa nachádza predmetný byt bezodplatne do správy. So zvereným majetkom je mestská časť povinná
hospodáriť v súlade so zákon č. 138/1991 Zb., Štatútom Hlavného mesta a Zásadami hospodárenia s

majetkom mesta.

Z čl. 80 ods. 3 písm. c) Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva, že mestské časti sú povinné
majetok Bratislavy zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja Bratislavy a jej obyvateľov,
ako aj ochrany a tvorby životného prostredia. Sú povinné najmä používať všetky právne prostriedky

na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred
príslušnými orgánmi.

Z notárskej zápisnice - osvedčenia o priebehu dražby vyplýva, že byt na B. ul. č. XX, ktorý bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 3. rade, bol dňa 26. 05. 2010 vydražený v dobrovoľnej

dražbe.

Po vydaní zrušujúceho uznesenia navrhovateľ ďalej v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 154 ods. 1
Občianskeho zákonníka rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo
iným príslušným orgánom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní

a prevzatí bytu. Navrhovateľ poukázal aj na ust. § 155 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na
základe vyššie uvedeného, a aj s ohľadom na stanovisko hlavného mesta má navrhovateľa za to,
že je prenajímateľom predmetného bytu. Navrhovateľ má za to, že existoval nájomný vzťah medzi
prenajímateľom a právnou predchodkyňou a má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Dohodou
o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 21.9.1964 vzniklo Ľ.R. A. právo užívať predmetný

byt, a teda sa stala nájomníčkou predmetného bytu. Rozhodnutím o pridelení bytu občanovi vzniklo
iba právo na uzatvorenie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa vtedajšej praxe sa vydávali
niektorým občanom iba dohody o odovzdaní a prevzatí, na základe ktorých podľa vtedy platných
predpisov vzniklo občanom právo užívať byt. Rozhodnutie o pridelení bytu malo iba deklaratórny
charakter. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom bývalej zástupkyne navrhovateľa, účastník má právo

zmeniť svoju argumentáciu počas súdneho konania. V zmysle štatútu Hlavného mesta mestské časti sú
povinné najmä používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania
svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Žalobu podala mestská časť ako
prenajímateľ. Keďže mestskej časti bol predmetný byt zverený do správy vlastníkom, mestská časť
má vychádzajúc z ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu ako hlavné

mesto. Odporcovia v 1. a 3. rade mali ku dňu smrti Ľ. A.A. mali vlastný byt. Nedoplatky na nájomnom a
službách spojených s užívaním bytu predstavovali ku dňu smrti nájomníčky sumu vo výške 11 831,95
€. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by odporcovia v 1. a 3. rade a Ľ. A.
viedli ku dňu smrti nájomníčky spoločnú domácnosť. Preto neboli splnené podmienky na prechod nájmu
bytu. Navrhovateľovi je známe, že byt, ktorý vlastnili odporcovia, išiel do dražby. Odporcovia ani po smrti

predchádzajúcej nájomníčky neplatia v byte na Q. ul. XX žiadnu sumu za bývanie. Navrhovateľ by bol v
prípade, ak by odporcovia platili čiastočné úhrady za bývanie zvážil zotrvanie na návrhu, takto to však
nie je možné.Odporca v 3. rade a splnomocnený zástupca odporkyne v 1. rade po vydaní zrušujúceho uznesenia
ďalej v konaní uviedol, že si je vedomý, že neplatia za bývanie, spôsobuje to ich ťaživá sociálna situácia.
Exekútor im však strháva nejaké sumy. Neplatia preto, že sú im posielané od navrhovateľa predpisy na

meno A., keď tam uvedú O., budú platiť.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb., správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu
alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol
vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na

plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním
v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade
so štatútom obce.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a

nemajú vlastný byt.

Podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky
prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel,
najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu

nájmu bytu nedošlo.

Podľa § 153 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 21.9.1964) štátne, družstevné a iné
socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania,
a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 21.9.1964) rozhodnutím o
prideleníbytuvydanýmmiestnymnárodnýmvýboromaleboinýmorgánompríslušnýmpodľapredpisovo
hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo,
aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 21. 09. 1964) právo užívať
byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané,

že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Súd má za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že medzi navrhovateľom a Ľ. A. existoval
nájomný vzťah. Dohodou o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 21. 09. 1964 Ľ. A. vzniklo
právo užívať predmetný byt, na základe čoho sa stala nájomníčkou predmetného bytu.

Navrhovateľ spravuje predmetný byt, ktorý je v majetku Hlavného mesta SR Bratislavy. O zverení
bytového domu, ktorého súčasťou je predmetný byt, bol vyhotovený Protokol zo dňa 31. 12. 1991, v
zmysle ktorého navrhovateľ povinný hospodáriť s ním okrem iného v súlade so Štatútom Hlavného
mesta. Zo Štatútu Hlavného mesta navrhovateľovi výslovne vyplýva povinnosť používať všetky právne

prostriedkynaochranumajetkuvrátanevčasnéhouplatňovaniasvojichprávalebooprávnenýchzáujmov
pred príslušnými orgánmi.Súd prihliadnuc na vyššie uvedené, ako aj ustanovenie § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka má
za to, že navrhovateľ, ktorý je správcom predmetného bytu, má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ, hoci nie je vlastníkom nehnuteľnosti,

bol vo vzťahu s Ľ. A. prenajímateľom. Ľ. A. dňa 09. 09. 2009 zomrela, čím zanikol jej nájomný vzťah
s navrhovateľom.

Prechod nájmu je osobitný inštitút upravený Občianskym zákonníkom, na základe ktorého dochádza
k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti - bytu, ako aj k obmedzeniu zásady zmluvnej

voľnosti vlastníka resp. prenajímateľa. V prípade kumulatívneho splnenia podmienok vymedzených ust.
§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza po smrti prenajímateľa priamo zo zákona k prechodu
nájmu na zákonom určené osoby, ktoré sa stávajú nájomníkom namiesto zosnulého nájomníka.
Oprávnené osoby musia byť v určenom rodinnom vzťahu s pôvodným nájomníkom a musia s ním ku dňu
smrti žiť v spoločnej domácnosti, resp. musia sa starať o spoločnú domácnosť nájomcu alebo musia byť
naňho odkázané výživou, pričom vo všetkých prípadoch tieto osoby nesmú mať vlastný byt. V prípade,

že nájomca má za to, že podmienky pre prechod nájmu splnené neboli, má právo v zákonom stanovenej
lehote domáhať sa na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Odporkyňa v 1. rade sa na navrhovateľa obrátila so žiadosťou o uzavretie nájomnej zmluvy dňa 05.
10. 2009. Vtedy navrhovateľ zistil, že odporkyňa v 1. rade je vlastníčkou iného bytu. Navrhovateľ podal

návrh na súd dňa 23. 12. 2009, teda v zákonnej lehote, ktorá je trojmesačná a začína plynúť odo dňa,
kedy sa navrhovateľ dozvedel, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu bytu. Navrhovateľ sa o
skutočnosti, že v byte býval aj odporca v 3. rade, dozvedel na pojednávaní dňa 10.6.2010, na ktorom
navrhol, aby do konania vstúpil aj odporca v 3. rade. Aj v tomto prípade tak navrhovateľ dodržal zákonnú
lehotu. V oboch prípadoch bola dodržaná i trojročná objektívna lehota, ktorá začala plynúť odo dňa

úmrtia zomretej nájomníčky dňa 09. 09. 2009.

Súd sa preto ďalej v konaní zaoberal splnením kumulatívnych podmienok pre prechod nájmu
predmetného bytu na odporcov v 1., 2. a 3. rade.

Základnou podmienkou pre to, aby zo zákona nastal prechod nájmu bytu, je skutočnosť, že osoby,
ktoré prichádzajú do úvahy ako nadobúdatelia práv a povinností z nájomného vzťahu, nemajú vlastný
byt. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané a odporcovia to ani nepopreli,
že ku dňu smrti nájomníčky Ľ. A.Á. t.j. k 09. 09. 2009 boli odporcovia v 1. a 3. rade bezpodielovými
spoluvlastníkmibytuč.XX,naX.posch.,bytovéhodomunaB.XX,V.B..Niejepritompodstatné,čivňom

bývali alebo tam nechali bývať niekoho iného (napr. svojich rodičov). Odporcovia v 1. a 3. rade v konaní
argumentovali, že tento byt už nevlastnia, stal sa predmetom dražby, čo ani nebolo medzi účastníkmi
sporné. Súd uvádza, že byt bol vydražený až dňa 26.5.2010, teda cca. 8 mesiacov po smrti nájomníčky
Ľ. A.. Pre rozhodnutie o splnení podmienok pre prechod nájmu bytu sú rozhodujúce okolnosti ku dňu
smrti pôvodného nájomcu. Dodatočným scudzením vlastného bytu nedochádza k odpadnutiu prekážky

vlastníctva bytu, ktorá bráni tomu, aby došlo k prechodu nájmu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka slúži na ochranu osôb, ktoré žili v spoločnej domácnosti
so zosnulým nájomníkom, a ktoré nemajú vlastný byt, kam by sa mohli po jeho smrti presťahovať a z
tohto dôvodu dochádza k zásahom do práv prenajímateľa, ktorý by inak mohol po smrti nájomcu s bytom
voľne nakladať. V prípade, že osoby, ktoré žili s nájomcom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti,

majú vlastný byt, bol by takýto zásah do práv prenajímateľa značne neproporcionálny. Skutočnosť, že
odporcovia neskôr prestali byť vlastníkmi iného bytu, nesmie byť prenajímateľovi na ťarchu.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že u odporcov v 1. a 3. rade nebola splnená jedna zo zákonných
podmienok pre prechod nájmu bytu - neexistencia vlastníctva iného bytu v čase kedy k prechodu k

nájmu bytu malo dôjsť. Maloletá odporkyňa v 2. rade nie je, ani nebola vlastníčkou iného bytu. Nakoľko
však ide o spoločné dieťa odporcov v 1. a 3. rade, prislúchalo jej ku dňu smrti pôvodnej nájomníčky
právo k bytu, ktorý bol vo vlastníctve odporcov v 1. a 3. rade. Podľa ustálenej judikatúry deti manželov
- podielových spoluvlastníkov bytu, v ktorom majú títo manželia právnu možnosť uspokojovať potrebu
bývania, odvodzujú svoje právo v takom byte bývať od rodinnoprávneho vzťahu k svojim rodičom a v

tomto zmysle majú vlastný byt. Preto ani u odporkyne v 2. rade nebola splnená podmienka na prechod
nájmu bytu - neexistencia vlastníctva iného bytu.Z výsledkov dokazovania ďalej vyplýva, že prinajmenšom odporkyne v 1. a 2. rade nepochybne viedli
spoločnú domácnosť s pôvodnou nájomníčkou, pričom všetci odporcovia boli v príbuzenskom vzťahu
pôvodnou nájomníčkou (išlo o jej dcéru, vnučku a zaťa). Splnenie týchto podmienok však bez ďalšieho

nezakladá prechod nájmu bytu, nakoľko všetky zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Pre úplnosť súd uvádza, že správanie sa odporcov v 1. a 3. rade a to aj vo vzťahu k ich maloletej
dcére - odporkyni v 2. rade je nezodpovedné. Navrhovateľ bol ochotný pristúpiť k mimosúdnemu riešeniu
veci za predpokladu, že odporcovia začnú aspoň splácať dlžné úhrady za bývanie a za služby spojené

s užívaním bytu. Odporcovia napriek tomu dobrovoľne nič nezaplatili argumentujúc ťaživou finančnou
situáciou alebo až absurdne tým, že ak sa uvedie na zálohovom predpise ich meno, tak budú za bývanie
platiť.

Navrhovateľ sa okrem určenia, že k prechodu nájmu nedošlo, domáhal i vypratania predmetného bytu.
Nakoľkosúdurčil,žekprechodunájmunaodporcovv1.až3.radenedošlo,odporcoviasatakzdržiavajú

v predmetnom byte bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil
odporcom vypratať predmetný byt.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech,
preto má právo na plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za
návrh na začatie konania (99,50 €) a za odvolanie (99,50 €), t.j. spolu 199,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).