Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/17/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707210882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6707210882.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

J. Ľ., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom P., Č. XXX/X,. občana SR, zastúpeného J.. P. P., advokátom, A. K.
B. B., H. XX,. proti odporcovi N. A., s.r.o., so sídlom S., Č. XXXX,. IČO: XXXXXXXX,. zastúpený J.. P.
B., advokátom, A. K. Z., U.. V.P.T. XX,. o zaplatenie 4.522,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.522,69 € spolu s úrokmi z omeškania ročne
vo výške
7% zo sumy 238,56 € od 31.3.2006 do zaplatenia,
7% zo sumy 238,56 € od 30.4.2006 do zaplatenia,

8% zo sumy 238,56 € od 31.5.2006 do zaplatenia,
8% zo sumy 238,56 € od 30.6.2006 do zaplatenia,
9% zo sumy 238,56 € od 31.7.2006 do zaplatenia,
9% zo sumy 238,56 € od 31.8.2006 do zaplatenia,
9,5% zo sumy 238,56 € od 30.9.2006 do zaplatenia,
9,5% zo sumy 238,56 € od 31.10.2006 do zaplatenia,
9,5% zo sumy 256,42 € od 30.11.2006 do zaplatenia,

9,5% zo sumy 15,44 € od 31.12.2006 do zaplatenia,
a trovy konania vo výške 2.932,95 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene súdny poplatok vo výške 271,26
€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene titulom štátom preddavkovaných
trov 26,85 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 18.9.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na výplatu dlžnej
sumy vo výške 138.835,61 Sk titulom nevyplatenej mzdy a náhrady mzdy. Za nevyčerpanú dovolenku
ako aj diét za obdobie mesiacov september a október 2006 a náhrady príjmu za práceneschopnosť.
S odporcom mal navrhovateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu dňa 31.2.2006, v zmysle ktorej sa zaviazal
odporcavyplácaťnavrhovateľovimzduvovýške8.300,-Skbrutto.Vzhľadomktomu,žesitútopovinnosť
neplnil obrátil sa navrhovateľ so sťažnosťou na I. P. B. B. zo záverov kontroly, ktorého vyplynulo,
že odporca nevyplatil mzdu vo výške 70.604,- Sk, náhradu za mzdu za nevyčerpanú dovolenku vo

výške 6.512,- Sk, časť náhrady príjmu za práceneschopnosť vo výške 469,- Sk a diéty za mesiace
september2006vovýške35.860,48Skaoktóber2006vovýške31.105,13Sk.Dňa30.11.2006poukázal
odporca navrhovateľovi spolu 8.300,- Sk bez uvedenia, či sa jedná o mzdu, náhradu nevyplatenej mzdy
za nevyčerpanú dovolenku, časť náhrady príjmu za práceneschopnosť alebo časť diét. Túto sumu sinavrhovateľ započítal a o túto čiastku znížil svoj nárok. Pred zahájením konania vyzval odporcu na
vyplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 19.8.2007. Aj napriek výzve odporca dlžnú istinu neuhradil. Okrem
istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Úrok z omeškania žiadal priznať od posledného
dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom sa dostal odporca do omeškania.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 10.12.2007 vo veci vydal platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť nárokov

uplatnených v návrhu. Vyjadrenia navrhovateľa považoval za zavádzajúce, nepravdivé a doslova
uviedol, že vedome klame. Potvrdil, že pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.2.2006 s nástupom do zamestnania 1.2.2006 na pracovné zaradenie vodič. Zároveň potvrdil aj to, že
účastníci sa dohodli na mzde 8.300,- Sk brutto. Podľa zaužívanej praxe navrhovateľ jazdil ako vodič od
začiatku pracovného pomeru do zahraničia s druhým vodičom, ktorého navrhoval vypočuť. Po určitom
období začal jazdiť sám a následne mu bol pridelený nový vodič, ktorého mal zaučiť. Pri týchto cestách

s J. Z. dochádzalo k opakovaným a závažným porušeniam povinností zamestnanca predovšetkým v
príčinnej súvislosti s takýmto výkonom povinností navrhovateľa aj k vysokým škodám, ktoré spôsobil
odporcovi ako zamestnávateľovi. Navrhovateľ mal riadne a včas vyplácanú celú dohodnutú mzdu a
tiež príslušné náhrady spojené s pracovnými cestami do zahraničia. Takto bola vyplatená prvá mzda
za mesiac február 2006 v marci 2006 a tiež ostatné mesačné mzdy ako aj náhrady vo výplatnom

termíne, ktorý podľa vyjadrenia odporcu bol okolo 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca a to až do
ukončenia pracovného pomeru. Finančné prostriedky boli vyplácané v hotovosti priamo konateľom
spoločnosti odporcu N. M. za prítomnosti jeho brata R. M.. Peniaze sa vyplácali na ruku bez protipodpisu
a odovzdania výplatných lístkov. Odporca poukazoval na to, že je nedôveryhodné tvrdenie zo strany
navrhovateľa, že by za 9 mesiacov čo nemal vyplatenú mzdu pracoval aj napriek tomu u odporcu

bez mzdy. Priznal, že nesprávnym postupom odporcu bol to, že nevyhotovoval výplatné doklady o
vyplácanímzdyvdanomobdobíanedávaltonaprotipodpis.Poprelvšak,žebynevyplatilmzdu,náhradu
mzdy a ďalšie mzdové náležitosti v prospech navrhovateľa. Taktiež potvrdil, že nevyplatil navrhovateľovi
náhradu za výkon pracovnej cesty v zahraničí za mesiac október 2006 v sume 31.105,13 Sk, náhradu
za nevyčerpanú dovolenku počas trvania pracovného pomeru od februára do októbra 2006 v sume

5.746,- Sk. Okrem toho vzniesol kompenzačnú námietku čo do výšky uplatňovanej navrhovateľom
titulom nároku na náhradu škody. Následne v priebehu konania upresnil, že ku škode malo dôjsť pri
preprave vozidiel na trase Francúzsko - Taliansko, k poškodeniu malo dôjsť asi v piatich prípadoch,
k zničeniu striech. Bližšie sa k týmto skutočnostiam vyjadriť nevedel, avšak doložil do spisu listiny vo
francúzskom jazyku a následne predložené. Jednalo sa o dodacie listy a doklady o vyplácaní škody bez

bližšej špecifikácie. Súd si vyžiadal spis z I. P. B. B. ohľadom prešetrenia podnetu. Z uvedených dokladov
bolo zistené, že dňa 15.3.2007 podal navrhovateľ J. Ľ. podnet voči odporcovi N. A., s.r.o., so sídlom
S.. Predmetom podnetu bolo nedodržiavanie pracovného času, neposkytovanie mzdy dohodnutých v
pracovnej zmluve, neposkytnutie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, neposkytnutie náhrady
príjmu za DPN, neposkytnutie náhrady stravného za september, október 2006 a nevydávanie výplatných

pások. Po vykonaní kontroly I. P. B. B. vypracoval protokol o kontrole zo dňa 6.6.2007 za kontrolované
obdobie február až december 2006. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že v čase výkonu inšpekcie
zamestnávateľ, teda N. A., s.r.o. S. počas trvania pracovného pomeru s navrhovateľom - J. Ľ. si
neplnil voči nemu všetky povinnosti vyplývajúce mu z platných právnych predpisov. Osobne sa to týkalo
poskytovania mzdy za vykonanú prácu, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, náhrady

mzdy, dovolenku a pri poskytovaní náhrad pri pracovných cestách. Pracovný pomer bol ukončený podľa
§ 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce dňa 13.12.2006. Následne boli zaznamenané znovu zistené
nedostatky po 1. sa vytklo zamestnávateľovi, že nedohodol stručnú charakteristiku druhu práce čo je v
rozpore s ustanovením § 43 ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce, ďalej sa mu vytklo, že neuviedol pracovnú
podmienku a to výplatné termíny a nevyhotovil ani písomné oznámenie obsahujúce túto podmienku

čo je rovnako aj v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce § 43 ods. 2 a § 44 ods. 1. Okrem iného
bolo vytknuté, že za obdobie február až december 2006 za vykonanú prácu na účet zamestnanca
poukázal zamestnávateľ za celé toto obdobie len bližšie nešpecifikovanú sumu 8.300,- Sk a to dňa
30.11.2006. Počas výkonu inšpekcie nepreukázal zamestnávateľ zamestnancovi J. Ľ. bola poskytnutá
mzda za uvedené obdobie. Ďalej bolo konštatované, že po dobu trvania práceneschopnosti J. Ľ. od

2.11.2006 do 10.11.2006 9 kalendárnych dní nebola poskytnutá náhrada príjmu za kalendárne dni
dávky počas nemoci čo je v rozpore s článkom 5 základných zásad v zmysle Zákonníka práce. Ďalej
I. P. konštatoval, že zamestnancovi zamestnávateľ v čase výkonu inšpekcie práce nepreukázal, že
za obdobie september a október 2006 vyslanému na zahraničné pracovné cesty poskytol nárokovúnáhradu stravného v cudzej mene čo je v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách, za obdobie február 2006 - december 2006 nepreukázal, že zamestnancovi J. Ľ.
vyslanému na zahraničné pracovné cesty poskytol popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších

výdavkov nárokovú náhradu - vreckové v cudzej mene vo výške od 5% do 40% stravného podľa
§ 13 ods. 4 a 5 zákona č. 283/2002 Z.z. a taktiež neposkytol zamestnancovi J. Ľ. náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku za dovolenku, ktorú si nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia
pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Na to bolo
uložené odstrániť zistené nedostatky bezodkladne. Súčasťou listinných dokladov sú aj mzdové listy

za rok 2006 s uvedením odpracovaných dní, hodín a nároku na dovolenku, výplate nemocenského,
základnej mzdy a čistej mzdy, pracovná zmluva - okamžité skončenie pracovného pomeru, registračný
list zo S. P.. V protokole je aj vyjadrenie štatutárneho zástupcu ku všetkým zisteným skutočnostiam,
ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole k spôsobu zisťovania. Štatutár odporcu sa vyjadril tak, že
nepreukázanieposkytovaniamiezdbolospôsobenénedostatkamivúčtovnejagende.Cestovnénáhrady
dotknutýzamestnaneczaobdobieseptember2006obdržal,avšaknepodpísalichprevzatieazaobdobie

október 2006 mu tieto boli zadržané z dôvodu škôd spôsobených zamestnávateľovi a vyčíslených
v zázname zo zasadnutia škodovej komisie. K ostatným zisteným skutočnostiam a nedostatkom, k
spôsobuzisťovania,akoajkostatnýmskutočnostiamuvedenýchvpredmetnomprotokolenemalštatutár
námietky a zo strany zamestnávateľa boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v
stanovenom termíne.

Navrhovateľ k návrhu okrem protokolu I. P. B. B. doložil aj pracovnú zmluvu, z ktorej vyplynulo, že
táto bola dňa 31.2.2006 uzatvorená na S. s dohodnutým dátumom nástupu do práce 1.2.2006 ako
vodič. Miestom výkonu práce bol dohodnutý S. a pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu
so skúšobnou lehotou 3 mesiace. Mzdové dojednanie podľa bodu 4 pracovnej zmluvy boli dohodnuté

8.300,- Sk bez bližšej konkretizácie výplatného termínu. Rozsah boli 4 týždne a týždenný pracovný čas
40 hodín. Zmluva je účastníkmi riadne podpísaná.

Ďalej navrhovateľ do spisu doložil listiny rozpísanie ciest do štátu, počet hodín, mena, diéta, kurz a Sk
s uvedením dátumov kedy sa tak malo stať bez podpisu o prevzatí alebo výplate uvedených čiastok.

Pred podaním návrhu na tunajší súd vyzval navrhovateľ odporcu písomne dňa 19.8.2007 na vyplatenie
mzdových nárokov. Súčasťou výzvy je aj podací lístok a doručenka o prevzatí zo dňa 21.8.2007.

Odporca k návrhu pripojil žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 30.10.2006 adresovanú od

navrhovateľa odporcovi prevzatú 31.10.2006.

Ďalšou listinou doloženou zo strany odporcu bolo oznámenie o zasadnutí škodovej komisie, z ktorého
vyplýva, že dňa 30.10.2006 mala zasadať škodová komisia v zložení N. M., P. G.. Rada zasadala
ohľadom prešetrenia škôd spôsobených vodičom J. Ľ. v rozmedzí mesiacov máj 2006 - júl 2006

v celkovej výške 10.359,22 €. Podľa záznamu sa vodič J. Ľ. osobne nezúčastnil tohto zasadnutia
hoci bol vyzvaný. Škodová komisia rozhodla, že tieto škody budú zosobnené vzhľadom na to, že sa
nezabezpečila fotodokumentácia. Záznam nie je nikým podpísaný ani overený a žiaden iný doklad nie
je pri ňom pripojený.

Vzhľadom k tomu, že došlo k rozporom ohľadom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
súd urobil dopyt na S. P., P. Z., ktorá oznámila, že N. A., s.r.o. (odporca) vykonávala odvody do S. P. za
poistenca J. Ľ. (navrhovateľa) v dobe od 1.2.2006 do 13.12.2006.

V konaní navrhovateľ, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 3.7.2008 uviedol, že pracoval ako vodič

kamiónu, pričom mu nebola vyplácaná mzda iba diéty. Tieto mu boli vyplácané v hotovosti na ruku
potom čo sa vrátil zo zahraničnej pracovnej cesty. Tieto diéty väčšinou vyplácal N. M. alebo jeho brat
R. M.. Od augusta by začali byť vyplácané na protipodpis s tým, že spätne od februára 2006 žiadal
zamestnávateľ, aby podpísal prevzatie diét. Evidencia dochádzky sa neviedla bola len evidencia o
prevádzke motorového vozidla ako záznam o cestách. Pokiaľ išlo o vznesenú kompenzačnú námietku

titulom nároku na náhradu škody potvrdil, že bol pri výkone svojho povolania poistený. Keď mu bolo
oznámené zo strany zamestnávateľa, že spôsobil škodu dal im kontakt na ich poisťovacieho agenta, aby
satouhradiloavyrovnalozpoistky.Práveprenečinnosťzamestnávateľa,tedaodporcunedošlokúhrade
a plneniu škody z poistky. Mal vedomosť o nejakých poškodeniach dvier alebo striech, keď sa prevážalinové autá zo zahraničia na Slovensko alebo zo Slovenska do zahraničia. V podstate k poškodeniu
striech väčšinou došlo ak na ceste boli nižšie podchody, cez ktoré museli prejsť s naloženým tovarom.
Väčšinou sa takéto poškodenie zachytávalo v mieste vykládky v preberacom protokole. Pokyny dostával

väčšinou pri nakládke v rámci európskej únii. Každá krajina v rámci európskej únie mala iné smernice
na nakládku, počet ako aj výšku naloženého tovaru. K protokolom o škodách zo zasadnutí škodovej
komisie nemal vedomosť a nič mu nebolo predložené preto tieto protokoly ani nemohol podpísať.

Konateľ odporcu, ktorý v ten istý deň vypovedal poprel vyjadrenia navrhovateľa. Potvrdil to, že robil zo

začiatku chyby a nedávali podpisovať výplatné pásky o prevzatí peňazí, ale podľa jeho slov k rukám
vypláca mzdu a aj diéty. Nikto zo zamestnancov okrem navrhovateľa to nezneužil a nesťažoval sa, že
mu plat nebol vyplatený. Potvrdil však, že navrhovateľ nedostal vyplatené diéty za mesiac október 2006.
K poistným udalostiam uviedol len toľko, že tieto chcel nahlásiť na poisťovni, ale potreboval, aby boli
podpísané papiere a to protokoly o škodách, ktoré odmietol navrhovateľ podpísať. Kolegami, s ktorými
pracoval navrhovateľa bol pán Z. a pán O.. Podklady pre účtovnú evidenciu a mzdy bola pani Š..

Súd žiadal vypočuť pani Š., ktorej miesto terajšieho pobytu sa nepodarilo zistiť, preto od jej výsluchu
upustil.Vkonanívšakbolivypočutíakosvedkoviaspolupracovnícinavrhovateľa,sktorýmijazdil.Svedok
M. O. potvrdil, že pracuje u odporcu a istý čas jazdieval s navrhovateľom, s ktorým pracoval. Začal s
ním pracovať od februára 2006 približne do polovice apríla 2006. Keďže on jazdil na prepravníkoch

dlhšie jeho úlohou bolo zaučiť navrhovateľa akým spôsobom sa jazdí na týchto prepravníkoch. Nemali
postavenie vzťahu nadriadený, podriadený a on za neho nezodpovedá. Následne od apríla 2006 začal
jazdiť navrhovateľ s pánom Z.. Ich práca spočívala v jazdách na prepravníkoch, na ktorých prevážali
osobné motorové vozidlá alebo dodávky. Spomenul si na jeden - dva prípady kedy sa stalo, že došlo
k poškrabaniu a tým poškodeniu nového tovaru, ktoré prevážali, nikdy sa to nezosobňovalo žiadnemu

vodičovi. Podľa jeho slov mzda a diéty jemu konkrétne vyplácané boli na účet a na účet sa mu vyplácajú
približne rok a pol. Dovtedy boli vyplácané v kancelárii pánom N. M. alebo jeho bratom R. podľa toho,
ktorý bol práve vo firme. Jemu konkrétne sa nikdy nestalo, že by nemal vyplatenú mzdu alebo diéty.
Potvrdil, že sa občas stalo, že meškali a neboli vyplatené k 15-temu a napr. k 20-temu alebo k 30-
temu dňu v mesiaci. Voči nemu však spoločnosť nemala žiadne a nemá žiadne podĺžnosti. K ostatným

zamestnancom sa vyjadriť nevedel.

Ďalší svedok J. Z. potvrdil, že u odporcu pracoval od roku 2005. Najskôr pracoval v oprave servise
ako robotník a približne od apríla 2006 začal jazdiť ako vodič na prepravníku s navrhovateľom. S
navrhovateľom jazdieval až do obdobia kedy odišiel z firmy preč. Podľa jeho slov sa nikdy nestalo, že

by prepravník, na ktorom prevážali tovar bol poškodený. Niekedy sa však stalo, že došlo k poškodeniu
tovaru možno 3-4 krát. Pamätal si však len dva prípady kedy došlo k poškodeniu striech. Jednalo sa
o tri strechy na autách, viezlo sa to z Francúzska do Talianska do L., kde museli absolvovať cestu
obchádzkou cez J.. Z dôvodu tejto zmeny trasy sa museli prepraviť popod most, ktorý bol nižší a na
prepravníku vozidlá ktoré prevážal neboli chránené žiadnou konštrukciou, vytŕčali von. Mali pocit, že to

prešli v poriadku, avšak následne bolo zistené, že zachytili túto mostnú konštrukciu. Druhý krát sa stalo,
že sa stratili kľúče od vozidla pri vykládke v Rakúsku sa auto jedno muselo otvárať drôtom. V tomto
aute boli odložené ďalšie kľúče od ďalších vozidiel. Tento svedok tiež potvrdil, že za jeho pôsobenia u
odporcu nikdy nemal problémy s výplatou, vždy mal vyplatenú jednak mzdu a tiež diéty. Nebol nikdy PN
a pri dovolenke si vždy vyčerpal zákonný nárok, takže nemal problémy ani s výplatou náhrady mzdy

za nevyčerpanú dovolenku. Opísal situáciu ohľadom výplaty kedy sa zúčastnil spolu s pánom R. M. v
P. výplaty finančných prostriedkov pre manželku navrhovateľa. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či to
bola výplata alebo diéty, alebo to boli spolu čiastka mzda a diéty. Nevedel uviesť ani o akú čiastku sa
jednalo len to, že v P. u nich doma boli.

Ďalší svedok vypočutý v konaní bol brat konateľa spoločnosti odporcu R. M.. Tento potvrdil, že bratovi N.
M. pomáhal pri jeho podnikaní párkrát vypomáhal tým, že vyplácal mzdy a diéty zamestnancom odporcu.
Robil to preto, že ho brat o to požiadal a potreboval mať spoľahlivého človeka pri výplatách. Poprel, že
by navrhovateľovi nebola vyplatená mzda alebo diéty. Podľa jeho slov jedná sa o také zamestnanie,
kde by si dokázal nájsť prácu hneď a teda ak by nemal vyplácané mzdy odišiel by za inou prácou k

inému zamestnávateľovi. Svedok ďalej potvrdil, že väčšinou bol prítomný pri vyplácaní miezd a diét
zamestnancov spolu s bratom, možno 3-4 krát nebol prítomný a niekoľkokrát bol aj osobne v domácnosti
navrhovateľa. Raz v spoločnosti s pánom Z. a potom s bratom. Peniaze vyplácal v hotovosti na ruku
bez protipodpisu. Vyplácali sa diéty aj mzdy. Peniaze mal presne vypočítané a nezisťoval si čo je titulommiezd a čo je titulom diét. Bola tam dôvera, preto si to nedal podpisovať. Taktiež sa dopočul vo firme
brata,tedauodporcu,ženavrhovateľspôsobilniekoľkokrátškoduodporcovitým,žedošlokpoškrabaniu
striech áut, ktoré sa na prepravníkoch prepravovali.

Navrhovateľ doplnil do spisu posudok a pracovné hodnotenie zo spoločnosti, v ktorej momentálne
pracuje. Jedná sa o spoločnosť J. T., s.r.o., so sídlom C. s tým, že v tejto spoločnosti pracoval
navrhovateľ ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy. Prácu hodnotí zamestnávateľ vysoko a
podľa ich vyjadrenia dosahoval navrhovateľ u nich vynikajúce výsledky už v druhom mesiaci po zakúpení

vozidlaapracovaloddruhéhomesiacaakosamostatnývodič.Nikdysnímneboližiadneproblémy,prácu
vykonával riadne a včas. Z rodinných dôvodov prestal v spoločnosti pracovať. Správa bola podávaná
6.6.2008.

Odporca na výzvu súdu vzhľadom k tomu, že si v konaní uplatňoval ako kompenzačnú námietku nároky
vyplývajúce z ustanovení o náhrade škody, ktoré mal spôsobiť navrhovateľ u odporcu doložil do spisu

daňové doklady vo francúzštine z prepráv dňa 23.6.2006 až 26.6.2006, 3.7.2006 a 4.7.2006, 6.7. -
10.7.2006, 12.7. - 13.7.2006. Vzhľadom k tomu, že tieto listiny boli doložené v jazyku francúzskom
zabezpečil ich doplnenie a doloženie aj v jazyku slovenskom.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi

za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,
ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľa článku 3 zásad v zmysle Zákonníka práce zamestnanci majú práva na mzdu za vykonanú prácu,
nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,naodpočinokazotaveniepopráci.Zamestnávatelia
sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom
umožňujú čo najlepší výkon ich práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a

prehlbovanie kvalifikácie.

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením (§ 121 ods. 3 Zákonníka práce).

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 4 Zákonníka práce mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku,
ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po
výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu
bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje
náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách v platnom znení pri zahraničnej
pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za
podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej
mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v

kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na
časové pásma do 6 hodín vrátane, nad 6 hodín až do 12 hodín, nad 12 hodín. Podľa § 14 vyššie
citovaného zákonného ustanovenia zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade
preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (§ 4 ods. 1, písm. d/) vreckové v eurách alebo v cudzejmenevovýškeod5do40%stravnéhoustanovenépodľa§13ods.4a5.Podobuprerušeniazahraničnej
pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej
cesty z dôvodov na strane zamestnanca vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľovi nebola vyplatená mzda za obdobie
február - december 2006, taktiež mu nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku,
náhradapríjmuzapráceneschopnosťadiétyzaoktóber2006.To,žemzdaadiétyzaoktóber2006neboli
navrhovateľovi vyplatené nerozporoval ani odporca, ktorý to potvrdil a uviedol, že zadržaním týchto

mzdových nárokov došlo práve z dôvodu vzniku škody, ktorú mal navrhovateľ odporcovi spôsobiť a ktorú
mu neuhradil. Z tohto dôvodu si aj odporca v rámci konania vzniesol kompenzačnú námietku do výšky
uplatneného nároku. Pokiaľ ide o vznesenú kompenzačnú námietku zo strany odporcu súd poukazuje na
tú skutočnosť, že pri pracovno-právnych sporoch a pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich z ustanovení
zákonníka práce vzhľadom na charakter sporu uplatňovaného nároku nie je prípustná kompenzácia v
rámci ustanovení zákonníka práce. Vychádza tak z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného

pod č. R 14/79. Je tu odlišnosť právnej úpravy v občianskom zákonníka a obchodnom zákonníku v
porovnaní so zákonníkom práce v súvislosti so zánikom práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov.
Podľa názoru súdu zákonník práce neumožňuje zánik nároku kompenzáciou vzájomných nárokov a
preto nemôže niektorý z účastníkov odmietnuť plnenie iba z dôvodu, že má voči druhému účastníkovi
nárok na plnenie z iného právneho dôvodu. Z týchto dôvodov súd sa nezaoberal kompenzačnou

námietkou vznesenou zo strany odporcu titulom nároku na náhradu škody. Navyše je potrebné poukázať
na to, že odporca v priebehu konania nevyprodukoval relevantný listinný dôkaz a ani nedoložil žiaden
iný relevantný dôkaz preukazujúci vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a správaním
sa navrhovateľa a zavinenie zo strany navrhovateľa, teda žiaden zo zákonných predpokladov pre
uplatnenie nároku na náhradu škody. Opätovne však je potrebné poukázať na to, že podľa názoru

súdu v prípade pracovnoprávnych vzťahov neprichádza do úvahy zánik práv a povinností z pracovno-
právnych vzťahov práve kompenzačnou námietkou. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal len uplatnením
návrhu zo strany navrhovateľa a skúmaním, či skutočne došlo k porušeniu ustanovení zákonníka práce
a teda k nevyplateniu mzdy, náhrady mzdy ako aj diét. Vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ako
aj z protokolu I. P., ktorý sa zaoberal skúmaním podnetu zo strany navrhovateľa. Disponoval listinnými

dôkazmi, ktorými disponoval aj I. P. B. B. a z ktorých jednoznačne vyplynulo, že odporca nevie preukázať
vyplatenie mzdy navrhovateľovi za obdobie od februára 2006 do skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ
išlo o to, či pracovný pomer skončil k 31.10.2006 alebo až k 13.12.2006 súd vychádzal z tvrdení
navrhovateľa a tiež zo správy S. P., ktorá potvrdila, že odvody za zamestnanca robil zamestnávateľ do
13.12.2006. Čiže súd mal za to, že pracovný pomer bol ukončený s navrhovateľom dňa 13.12.2006

na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1, písm. b/
Zákonníka práce. Po ukončení pracovného pomeru nepreukázal odporca hodnoverným spôsobom, že
mzdu navrhovateľovi vyplatil. Robil to podľa jeho slov osobne v kancelárii buď sám konateľ alebo za
prítomnosti brata konateľa, ktorý v konaní bol vypočutý ako svedok. Jeho svedecká výpoveď pôsobila
nevieryhodne, nevedel sa vyjadriť k tomu čo, ako, akým spôsobom, koľkokrát a v akej výške vyplácal

navrhovateľovi. Nevedel presne uviesť kedy mal vyplatiť navrhovateľovi titulom mzdy akú čiastku a
titulom diét akú čiastku. Vzhľadom k tomu, že odporca hoci tvrdil, že tieto mzdy vyplácal nepredložil
žiaden relevantný dôkaz ohľadom skutočného vyplatenia miezd súd mal za to, že v tejto časti je návrh
dôvodný. Odporca výšku uplatňovaného nároku nerozporoval a nenamietal, preto súd vychádzal z
podkladov I. P. B. B. a listín doložených navrhovateľom. Potom zaviazal odporcu na úhradu mzdy v

čistom spolu s príslušenstvom a to úrokmi z omeškania, pričom úrok z omeškania bol priznaný odo dňa
nasledujúceho po dni v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce. To znamená, že za mesiac
február 2006 sa dostal odporca do omeškania dňom 31.3., za mesiac marec dňom 30.4.2006, atď. Mzda
bola priznaná vo výške 238,56 € (7.187,-Sk) čo predstavuje mzdu po odpočítaní zákonných odvodov.
Ďalej súd považoval nárok za dôvodný aj v časti výplaty náhrady za nevyčerpanú dovolenku v súlade s

ustanovením§116ods.2a3Zákonníkapráce.Nakoľkodošlokskončeniupracovnéhopomerunemohol
si vyčerpať navrhovateľ dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok a teda s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia mu vznikol nárok na ich výplatu. Rovnako podľa názoru súdu vznikol nárok
navrhovateľovi aj na výplatu nárokov v súvislosti s práceneschopnosťou od 2.11.2006 do 10.11.2006
v počet 9 kalendárnych dní, pričom mu nebola poskytnutá náhrada príjmu za všetky kalendárne dni,

dávky počas práceneschopnosti v zodpovedajúcej výške v súlade s článkom 5 základných zásad
upravených zákonníkom práce ako aj s ustanoveniami zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmov pri
dočasnej práceneschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.Následnesanavrhovateľdomáhalvýplatydiétavreckovéhovsúladesustanovením§13ods.1, 4 a 5 a § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktoré mu tiež v tomto období vyplatené
neboli a na ktoré mu vznikol nárok. Vzhľadom na takto vyčíslené mzdové nároky pričom súd vychádzal z
výplatnej listiny doloženej jednak do spisu navrhovateľom a tiež totožnej s listinou doloženou pre potreby

I. P. B. B. považoval celý nárok vo výške 4.522,69 € za dôvodný. Rovnako aj v časti príslušenstva
pohľadávky, pričom úrok z omeškania bol špecifikovaný s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, prvá
veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.

Navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Podľa výsledku konania v

zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch platí súdny poplatok odporca. Z tohto
dôvodu súd uložil podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatiť na účet Okresného súdu vo
Zvolene súdny poplatok do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu na úhradu štátom preddavkovaných trov,
ktoré boli vyplatené titulom svedočného vo výške 26,85 € (808,75 Sk).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi bola priznaná plná náhrada trov konania. Trovy konania boli
priznané ako trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Tarifná hodnota predmetu sporu bola určená zo sumy 136.250,61 Sk, ktorá prepočtom konverzným

kurzom predstavuje 4.522,69 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola
stanovená na 191,01 € a nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH bola zvýšená o 19%
DPH, t.j. 191,60 €. Režijný paušál vzhľadom na dĺžku sporu bol určený za rok 2007 zo sumy 178,- Sk
- 5,91 €, v roku 2008 190,- Sk - 6,31 € a v roku 2009 6,95 €. Náhrada straty času predstavovala v roku
2008 318,- Sk na polhodinu čo je 10,56 €, v roku 2009 11,59 €. Tarifná odmena bola priznaná za úkony

prípravaaprevzatiezastúpeniavrátaneprvejporadyz10.8.2007,písomnépodanieakovýzvaodporcovi
dňa 19.8.2007, návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s návrhom dňa 15.9.2007, podanie zo
dňa 21.9.2007 adresované ako žiadosť o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkoch, 5
úkonov za konanie pred súdom v dňoch 15.5.2008, 3.7.2008, 16.10.2008, 11.12.2008 a 24.2.2009
ako aj porady s klientom, o ktorých doložil právny zástupca záznamy v počte 5 14.5., 2.7., 15.10. a

10.12.2008 a 23.2.2009. Spolu súd priznal tarifnú odmenu za 14 úkonov právnej služby v celkovej
výške 2.682,43 € spolu aj s 19% DPH. Pokiaľ právny zástupca žiadal priznať odmenu aj za úkony ako
písomné podanie súdu zo dňa 18.9.2007 a písomné podanie súdu zo dňa 3.12.2008 za tieto dva úkony
mu odmena priznaná nebola. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 3.12.2008 takéto súdu doručené nebolo
a písomné podanie zo dňa 18.9.2007 síce súdu doručené bolo, ale jednalo sa len o opravu chyby v

písaní, nakoľko v pôvodnom návrhu boli zle vyčíslené alebo spočítané nároky, ktorých sa navrhovateľ v
konaní domáhal. Podľa názoru súdu toto nie sú účelne vynaložené trovy a preto za tento úkon odmena
právnemu zástupcovi priznaná nebola. Rovnako bol priznaný režijný paušál vo výške 88,02 €. Okrem
toho právny zástupca si uplatnil cestovné za účelom prepravy na pojednávanie z B. B. do Zvolena a
späť osobným motorovým vozidlom F., evidenčné číslo B. XXX. C., ktorého osvedčenie o evidencii spolu

s dokumentom o priemernej spotrebe doložil. Cestovné za päť ciest z B. B. do Zvolena a späť bolo
priznané v sume 162,50 €. Spolu trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 2.932,95 €, ktoré je
odporca povinný uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).