Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32P/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204390
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118204390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,

zastúpený kolíznym opatrovníkom: Q. práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: U. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX R., a otca I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z., B., XXX XEx,
štátny občan H. republiky, adresa pre doručovanie X-XGeorge place, N. I Z. kráľovstvo S. N. a Z. G., o
návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa G. S., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého syna vo výške 170,- eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky od 21.05.2018.

III.Nedoplatoknavýživnom zaobdobieod21.05.2018do30.11.2018 vovýške616,-eur jeotec povinný
splácať v mesačných splátkach po 25,-eur spolu s bežným výživným, t.j. do 15. dňa v mesiaci, pričom
v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý víkend v tom ktorom mesiaci v čase do
soboty od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

V. Otec nie je oprávnený s maloletým vycestovať mimo územia Slovenskej republiky bez písomného
súhlasu matky.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 21.05.2018, sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol o tom, že maloletého syna G. S., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do jej osobnej starostlivosti, a
aby súd zaviazal otca k plateniu výživného vo výške stanovenej súdom. Návrh matka odôvodnila tým,
že s otcom dieťaťa spolu žili, neboli zosobášený. Žili spolu v Škótsku približne 5 rokov a potom sa im
narodil syn G.. Vo vzťahu často vznikali hádky, rozchádzali sa a následne dávali do hromady. Po tom,
ako zostala navrhovateľka tehotná, chcel otec dieťaťa, aby šla na umelé prerušenie tehotenstva. Keď

navrhovateľka šla na Slovensko, otec si nechal urobiť testy DNA. Pred dovŕšením roku života maloletého
sa rodičia rozišli. Otec maloletého, navrhovateľku v roku 2016 napadol, následne ukradol z domu malého
pas. Uvedené riešila polícia v Škótsku, ktorá uložila otcovi maloletého zákaz priblíženia k navrhovateľke.
Následne otec dostal podmienku pol roka. Minulý rok mal otec problémy so sociálkou, keď si priviedolv noci do domu 14 a 15 ročné maloleté dievčatá. Otcovi bol určený styk s maloletým iba v sprievode
tretej osoby alebo navrhovateľky. Matka označila pani G. W. - sociálnu pracovníčku, ako osobu, ktorá
má všetky dôkazy. V marci 2018 sa matka vrátila trvalo na územie Slovenskej republiky po vzájomnej

dohodesotcom,sktorýmmáriadnespísanúzmluvu.Dôvodomnávratu,jeskutočnosť,ženavrhovateľka
sa 4 roky starala o maloletého sama bez akejkoľvek pomoci, pričom na Slovensku jej môžu pomôcť
rodičia. Otec si založil novú rodinu a má aj ďalšie dieťa. Navrhovateľka pripojila Dohodu o vykonaní
práce zo dňa 20.04.2018, test otcovstva v anglickom jazyku, rodný list maloletého, potvrdenie o pobyte
maloletého, Dohodu o presťahovaní maloletého na územie Slovenskej republiky..

2. Uznesením č. k. 32P/37/2018-30 zo dňa 06.06.2018 súd rozhodol tak, že predbežne maloleté dieťa
ponechal v starostlivosti matky.

3. Súd doručil návrh vo veci samej otcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Otec na výzvu súdu
nereagoval a k návrhu sa nevyjadril.

4.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktorésaotecnapriekriadnedoručenémupredvolaniunedostavil.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením a výsluchom matky, návrhom č.l. 1-2, dohodou o vykonaní práce
č.l. 3, testom DNA č.l. 4-6, rodným listom č.l. 7, výpisom z knihy narodení č.,l. 10, potvrdením o pobyte
č.l. 11, rodičovskou dohodou č.l. 12-13, potvrdením o osobných, majetkových zárobkových pomeroch

matky č.l. 40-42, predloženým potvrdením o príjme otca.

5. Súd ako prvú skúmal právomoc na konanie vo veci.

6. Podľa článku 2 bod 1 NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, (ďalej len „Nariadenie“), pojem „súd“ označuje všetky orgány v členských
štátoch s právomocou vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1.

7. Podľa článku 2 bod 4 Nariadenia, pojem „rozsudok“ označuje rozvod, rozluku alebo anulovanie

manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu
bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia.

8. Podľa článku 2 bod 7 Nariadenia, pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje všetky práva a
povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická

osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa
opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.

9. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia, pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s
osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

10. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

11. Podľa článku 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v

občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 2 písm. a), b) a c) Nariadenia 2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu
týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;

13. Podľa článku 1 Nariadenia rady ES 4/2009, o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, (ďalej len „Nariadenie 1“), toto nariadenie
sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo
švagrovstva.14.Podľačlánku3písm.b)NariadeniaRady(ES)č.4/2009z18.12.2008oprávomoci,rozhodnompráve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je

právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

15. Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných
členských štátoch bez osobitného konania.

16. Z obsahu č.l.12-13 mal súd preukázané, že rodičia sa dohodli na území Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska, že matka sa s maloletým synom natrvalo presťahuje na územie Slovenskej
republiky.

17. Na základe citovaných ustanovení nariadení v spojení s dohodou medzi rodičmi, kde je ich v súlade
s dohodou určené ako bydlisko maloletého dieťaťa územie Slovenskej republiky, súd konštatuje, že má

právomoc vo veci konať, a to tak čo do zverenia maloletého v zmysle ustanovení nariadenia ako aj vo
veci výživného v zmysle nariadenia 1.

18. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 1 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

21. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.28. Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

29. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

30. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu. Súd mal preukázané, že rodičia sa dohodli
na presťahovaní maloletého na územie Slovenskej republiky, ako aj to, že styk otca sa bude realizovať

za prítomnosti matky - viď dohoda rodičov zo dňa 19.02.2018. ďalej má súd preukázané, že maloletý už v
súčasnosti sa zdržuje na území Slovenskej republiky, pričom všetku starostlivosť o jeho osobu vykonáva
matka, maloletý navštevuje predškolské zariadenie, maloletý s matkou bývajú u rodičov matky, ktorá
týmto platí 100,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k nasledovným záverom: a)
vo vzťahu zverenia do osobnej starostlivosti súd nemal pochybnosti, že maloletého je potrebné zveriť

do starostlivosti matky, nakoľko táto zabezpečuje osobne o neho starostlivosť už od jeho narodenia,
pričom maloletý sa reálne zdržuje na území Slovenskej republiky, pričom otec je podľa zistení súdu
momentálne opätovne v Škótsku a osobnú starostlivosť by mohol vykonávať len ťažko. Súd vychádzal
z toho, že maloletý žije reálne s matkou a jej rodinou (na základe dohody rodičov), pričom navštevuje
tu predškolské zariadenie a v súčasnosti má tu zabezpečenú starostlivosť tak po materiálnej ako aj

citovej stránke, vrátane zabezpečenia bývania, b) vzhľadom na to, že matka požadovala úpravu styku,
rozhodol súd súčasne na jej návrh tak, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý víkend
v tom ktorom mesiaci v čase do soboty od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod.
do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Súd rozhodol o takejto úprave stretávania vychádzajúc z dohody
rodičov uzavretej medzi matkou a otcom dňa 19.02.2018, ako aj skutočnosti, že otec sa reálne so synom

dlhšiu dobu nestretáva, pričom stretnutie s otcom by mohlo na maloletého negatívne vplývať (je potrebné
mať pri stretnutí istotu a oporu v podobe matky) a súčasne z dôvodu obavy matky z unesenia syna
do zahraničia, pričom súd mal uvedenú obavu matky podloženú predloženou sms komunickáciou s
otcom. Z rovnakého dôvodu (dôvodná obava matky z unesenia dieťaťa otcom), vymedzil otcovi možnosť
opustenia územia Slovenskej republiky s maloletým, len za písomného súhlasu matky. Súd súčasne

konštatuje, že uvedené podmienku stanovuje aj ZR v § 35. Súd súčasne konštatuje, že ak pocestuje
s maloletým aj matka, tak písomný súhlas matky nie je potrebný, nakoľko svojou účasťou (musí byť
dobrovoľná) na takejto ceste dala reálny súhlas s jej vykonaním. c) treťou časťou o ktorej súd rozhodoval
je výživné, ktoré je otec povinný platiť na maloletého syna. Súd v nasledujúcich odsekoch rozoberie
skutočnosti, ktoré pri určení výživného zohľadnil.

33. Prvou skutočnosťou sú potreby maloletej dcéry. Matka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na
maloletého syna sú: strava mesačne 50 eur, ošatenie 20 eur, zdravotnú starostlivosť (maloletý má
okuliare, ktoré mu matka kupovala prvý krát v sume 80 eur) súd zohľadnil v sume 10,- eur mesačne
(vrátane voľnopredajných liekov - vitamínov), hygiena a kozmetika 20 eur, škôlka 47 eur (strava +

školné) + 15 eur korčuľovanie.. Celkovo teda bežné oprávnené výdavky na syna vo výške 162,- eur
mesačne, pričom súd k uvedenej sumy pripočítal aj náklady na zabezpečenie bytovej potreby vo výške
50,- eur (matka platí za oboch rodičom 100,- náklady na bývanie podľa čestného prehlásenia), celkovo
tak mesačné výdavky 212,- eur. Súd konštatuje, že matka požadovala určenie výživného vo výške 300,-eur mesačne, prípadne určiť výživné aj na úspory, nakoľko otec má príjmy z inej ako závislej činnosti,
ktoré nedokladoval.

34. Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec mal podľa matkou predloženého
potvrdenia od daňového úradu v Spojenom kráľovstve príjem vo výške 13674,45 libier ročne, pripočítané
na mesiac 1.139,54 libier, čo predstavuje prepočítané aktuálnym kurzom stred podľa NBS k 15.11.2018
(1,1316 eur za libru) sumu 1289,- eur mesačne. Súd konštatuje, že tento príjem otca vzal za preukázaný
pre účely stanovenia jeho zárobkových možností a schopností a nevychádzal z 20 násobku životného

minima(4101,40eur),nakoľkobytonezodpovedalovyššieuvedenýmschopnostiamamožnostiamotca,
hoc otec nedokladoval svoje pomeru a nepreukázal príjmy z inej ako závislej činnosti. Súd vychádzal
z tvrdení matky, že otec mal problémy v Škótsku, a že načas bol odcestovaný mimo krajinu a vrátil sa
tam len pred časom. podľa predloženého potvrdenia dlhodobo nezamestnaný, pričom tvrdí, že nemôže
vykonávať prácu pre zdravotný stav. Súd nemal preukázané, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
nakoľko otec súdu uvedenú skutočnosť nepreukázal, a holé tvrdenie matky o tom, že má dieťa s inou

ženou v Ruskej federácii, nemožno vziať za preukázané. Súd súčasne uvádza, že ak by aj vzal uvedené
tvrdenie v úvahu, tak potom by musel vziať v úvahu aj tvrdenie, že otcovstvo na dieťa nie je uznané, a
teda otec keďže z právneho hľadiska nie je otcom, nemôže mať ani vyživovaciu povinnosť.

35. Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky: Matka je riadne zamestnaná na trvalý

pracovný pomer, pričom od decembra 2018 má dosahovať mesačný príjem u nového zamestnávateľa
vo výške 600,- eur v čistom. Uvedený príjem súd zohľadnil pri určovaní výživného.

36. Porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o
maloletého dieťaťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb: Matka má priemerný čistý príjem 600,-

Eur, otec príjem 1.298,- eur zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam.. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa ako aj jeho bytovú potreby zabezpečuje
výhradne matka za pomoci svojej rodiny, pričom bez ich pomoci by nebolo možné dieťaťu z jej príjmu
zabezpečiť riadne bývanie. Otec sa o maloletého reálne nestará, ani ho nenavštevuje. Súd súčasne
konštatuje,žeodôvodnenévýdavkynamaloletéhosúvsúčasnosti212,-eur,pričomvsúladesustálenou

rozhodovacoupraxou,ktorástanovujevýživnénasumudo20-25%príjmupovinnéhorodičaurčilvýživné
na sumu 170,- eur. Súd pri určovaní vychádzal z toho, že matka by mala znášať 31,76 % výdavkov a
otec 68,24 % (vypočítané ako pomer jednotlivých príjmov z celkového príjmu rodičov - matka 600,- eur
+ otec 1289,- eur = 1889,- eur, z toho príjem matky predstavuje 31,76% keď suma 600,- eur je 31,76%
zo sumy 1889,- eur), výdavky matky by teda mali predstavovať sumu 67,33 eur a otca 144,67 eur. Avšak

súd podľa § 62 ods. 4 ZR sa matka sama stará o dieťa, pričom otec vzhľadom na jeho miesto pobytu
jej nijako v tomto nepomôže, a preto zvýšil otcovu povinnosť na sumu 170,- eur, keďže matka musí
sama zabezpečovať všetku starostlivosť o dieťa, ako aj jeho osobnostný rozvoj po citovej stránke. Súd
súčasne konštatuje, že určené výživné predstavuje len 13,19 % otcovho čistého príjmu. Súd súčasne
určil otcovi aj nedoplatok na výživnom, a to od od 21.05.2018 do 30.11.2018 vo výške 616,-eur, ktorý

súd vypočítal ako 170 x 6 mesiacov (jún až november 2018 1020,- eur) + nedoplatok za máj 2018 v sume
+60,- eur /170,- eur delené 31 (počet dní v mesiaci máj) krát 11 (návrh bol podaný 21.05.2018)=60/. Od
takto vypočítanej sumy nedoplatku 1080,- eur odpočítal súd sumu 464,- eur, ktorú podľa matky otec na
výživnom od podania návrhu zaplatil. Preto súd určil sumu nedoplatku na sumu 616,- eur.

37. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“), lehota
naplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

38. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.05.2018 do 30.11.2018 v sume 616,- eur umožnil otcovi
splácaťvmesačnýchsplátkachpo25eursbežnýmvýživnýmtak,žeomeškaniesplnenímjednejsplátky
má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení splácania nedoplatku využil maximálnej
miere umožniť otcovi splácať nedoplatok po maximálny čas (24 mesiacov). Otec teda musí platiť výživné

170,- eur + 25,- eur nedoplatok, až do jeho úplného vysplácania.

39. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o nároku
na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.40 Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

41. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

42. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

43. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek

upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

44. Súd súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania štátu, ktorému tieto nepriznal v časti vzniknutých
nákladov tlmočenia a prekladov, nakoľko v zmysle ustanovení CSP, tieto náklady znáša štát sám.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).