Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/272/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209287
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu N. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. L., N. XXXX/X,
zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, proti žalovanej W.
E., I.. XX.X.XXXX, Z. L., N. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Rožňava,
Hviezdoslavova 4, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
15C/47/2017-106 zo 17.4.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom stavby - garáže

so súpisným č. 4266, stojacej na parc. Reg. „C“ č. 261/2, zapísanej na LV č. XXXX, obec L., katastrálne
územie L.F. tvrdiac, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28.11.1957 nadobudol spolu so svojou
matkou už nebohou F. Z. vlastníctvo k nehnuteľnostiam v L.Ž., v tom čase evidovaným v pozemkovej
knihe vložka č. 1694 v zmluve špecifikovaným ako prízemie poschodového domu v celosti, dvor v
polovici, na dvore sa nachádzajúca garáž ležiaca naproti vchodu do domu v celosti, pričom donedávna
nebola ani garáž ani pozemok, na ktorej stojí, zapísané v katastri nehnuteľností až do doby, kým
si tieto žalovaná nedala zapísať na LV č. XXXX. Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že žalobca a jeho

matka uzavreli dňa 10.7.1959 dohodu o rozdelení spoločného domu a dvora s ďalšími spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - Q. J. (právnou predchodkyňou žalovanej) a V. Z., avšak táto dohoda podľa žalobcu
je od počiatku neplatná a uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, v dôsledku čoho
aj keď žalovaná 30.5.1968 uzavrela zmluvu s W.. Q. J. a jeho manželkou S. J., títo na ňu nemohli
previesť viac práv, ako im patrilo a predmetom tejto zmluvy nemohla byť sporná garáž, čo znamená,
že žalovaná v dôsledku neospravedlniteľného omylu nemohla dôjsť ani ku vstupu do dobrovoľnej držby
spornej nehnuteľnosti. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že celá žaloba je postavená

výlučne na tvrdení žalobcu, podľa ktorého jeho už dávno nebohá matka mala uzatvoriť nejaký právny
úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keď neplatnosť tohto úkonu žalobca namieta po
takmer 60 rokoch, pričom ona spornú nehnuteľnosť kúpila s manželom po vyše 10 rokoch po podpísaní
dohody z roku 1957 a tieto najneskôr od roku 1968 užíva v dobrej viere a v domnení, že jej patria.Poukázala ďalej na výpoveď žalobcu z dňa 17.4.2018, kedy tento uviedol, že od r. 1959, t.j. po dohode
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemal prístup k predmetnej garáži a žiadnym spôsobom
sa o ňu nestaral až do roku 2017. Až po využitých prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovanej

sa žalobca domáhal pripustenia zmeny žaloby, avšak túto s poukazom na aplikáciu § 143 os. 1 CSP
nepripustil, keďže žalujúca strana mala dostatočný časový priestor realizovať navrhovanú zmenu už
skôr, ako na prebiehajúcom pojednávaní. Citoval § 129 ods. 1 a § 134 ods. 1 Obč.zákonníka a žalobu
pokladal za nedôvodnú, keď vlastníctvo žalovanej vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva č. 6366 a
žalovaná predmetnú garáž užíva nepretržite a oprávnene od r. 1968.

3. Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby k uzavretiu dohody o vyporiadaní ním
namietanej došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a nepostačuje jeho tvrdenie, že
jeho nebohá matka bola pacientkou u W.. J.. Zaoberal sa inštitútom unesenia dôkazného bremena
v sporovom konaní a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné tvrdenie ani dôkazné bremeno
vo vzťahu k uzavretej dohode z roku 1959. Poukázal na to, že k zápisu predmetnej garáže do listu

vlastníctva v prospech žalovanej došlo síce až v roku 2017, ale žalovaná ju v dobrej viere užívala od
roku 1968, keď predtým ju užívali jej rodičia a nemala pochybnosti o tom, že jej táto patrí. Je nutné ju
preto považovať za oprávneného držiteľa, keďže garáž dlhodobo (50 rokov) užíva v domnení, že jej
patrí a sú naplnené podmienky jej dobrej viery. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP. Trval na tom, že sporná garáž nebola uvedená v kúpnopredajnej zmluve zo dňa
20.4.1968aprávepretonemohlabyťprevedená naprávnychpredchodcovžalovanej-W..Q.J.F.S.J.,a

tedaneskôraninažalovanú.Omylžalovanejvtom,žesastalavlastníčkougarážejepodľanehoomylom
skutkovým, keďže v kúpnej zmluve zo dňa 30.5.1968, ktorou garáž nadobudla spolu s manželom bolo
uvedené, že „predávatelia (W.. Q. J. F. S. J.) predávajú kúpiteľom tú časť z predmetného domu, ktorú
toho času užívajú aj s príslušenstvom tak, ako sa dohodli so spoluvlastníkmi dohodou spísanou v L. dňa
10.7.1959“, keď táto dohoda žalovanej a jej manželovi bola odovzdaná a nemôže byť sporné, že mala

všetky potrebné dokumenty k tomu, aby vedela vyhodnotiť toto tvrdenie predávajúcich ako nepravdivé.
Žalovaná evidentne nepostupovala s obvyklou opatrnosťou a neoverila si, či sa predávajúci dohodli s
ostatnými spoluvlastníkmi, že garáž nadobúdajú oni. S existenciou ospravedlniteľného omylu na strane
žalovanej sa súd nedostatočne vysporiadal a svoju úvahu ani nevysvetlil a jeho rozhodnutie v tomto
smere je arbitrárne. Uviedol ďalej, že na nariadenom pojednávaní navrhol zmeniť petit žaloby a určiť, že

je podielovým spoluvlastníkom garáže o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednej polovice a že druhá
polovica patrí do dedičstva po jeho matke, čo však súd nepripustil, aj keď zmena žaloby nebola založená
na nových skutkových tvrdeniach, čo je v rozpore s požiadavkou rýchlosti hospodárnosti konania. Aj
podľa zaužívanej súdnej praxe o zmenenej žalobe podľa neho prvoinštančný súd mohol rozhodnúť
priamo na pojednávaní a nepripustením návrhu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Naviac konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
tiež nesprávne právne posúdil.

5.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiťakozákonný,správny
a spravodlivý. Trvala na tom, že spornú nehnuteľnosť nadobudla do BSM spolu s už nebohým manželom

a garáž užívali už jej právni predchodcovia. Je evidentné, že žalobca svoje údajné právo k spornej
garáži odvodzuje od (ním tvrdenej, avšak nepreukázanej) skutočnosti spred 60 rokov a súd prvej
inštancie postupoval správne, ak nepripustil jeho návrh na zmenu žaloby, na ktorú mal dostatok času
sa zodpovedne pripraviť.

6. Žalobca v odvolacej replike trval na nesprávnosti napadnutého rozsudku, nakoľko subjektívny pocit
žalovanej, ktorá dlhé roky žije v tom, že garáž jej patrí, sám o sebe nepostačuje na naplnenie podmienky
oprávnenej držby.

7. Žalovaná v duplike zvýraznila, že samotný žalobca na pojednávaní uznal, že nemôže byť v konaní

úspešný, a preto predniesol návrh na zmenu žaloby, ktorú však súd právoplatným rozhodnutím
nepripustil.8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v
zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP riadne oznámené.

9. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a

pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis,

ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je
naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na
spravodlivýprocesjepomerneširokýazahŕňapredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonanezávislý
a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, na poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s ak nim, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie akéhokoľvek čiastkového
právastranysporupostupomsúdupredstavujepochybeniesúdu,onaplnenieodvolaciehodôvodupodľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že konanie sa nejaví

ako spravodlivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002,
II.ÚS174/04,III.ÚS117/07).Zprávanaspravodlivésúdnekonanievtejtosúvislostivyplývaajpovinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny

právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní

neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom stavby, garáže so
súpisným číslom 4266, stojacej na parcele č. 261/2, zapísanej na LV č. XXXX v kat.úz. L.. Niet pritom

pochyb, že vlastnícke právo k predmetu sporu podľa zápisu v katastri nehnuteľností toho času svedčí
žalovanej. Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho
aktu a správnosti údajov nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľností, podľa čoho aj vadný správny akt,
ktorý nie je ničotný, je platný a pokladá sa za hodnoverný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený, či
zmenený, či dotknutý právoplatným súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že pozícia žalovanej,

podľa zápisu v katastri nehnuteľností vlastníčky spornej garáže je tzv. silnejšia a bolo vecou žalobcu za
pomoci ním navrhnutých dôkazov jej vlastníctvo spochybniť a naopak preukázať, že on je vlastníkom
garáže so súp. číslom 4266.

14. Na podporu svojho nároku žalobca poukazoval predovšetkým na fakt, že k uzavretiu dohody o
rozdelení spoločného domu a dvora v roku 1959 došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,

keďže jeho už nebohá matka bola pacientkou W.. J.. Okrem svojho tvrdenia však v tomto smere
neprodukoval absolútne žiaden dôkaz.

15. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v

sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových
strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatnýchvykonanýchdôkazov.Rovnakénásledkypostihujúajtohoúčastníka,ktorýsícenavrholdôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné
bremeno, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom

vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej
situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho
pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore
podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok
hodnoteniadôkazovneumožňujesúduprijaťanizáveropravdivostitejtoskutočnosti,aleanizáverotom,

že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech
toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

16. Niet pochýb o tom, že spornú garáž dlhé desaťročia (minimálne od r. 1968) užívala žalovaná,
resp. predtým jej právni predchodcovia bez toho, aby v užívaní boli žalobcom relevantne právnym

spôsobom rušení. Obstoja preto aj úvahy prvoinštančného súdu, podľa ktorých žalovaná pri užívaní
garáže bola dobromyseľná. Predmetom vydržania môže byť v zmysle zákona každá vec v právnom
zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, s výnimkou vecí, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva
iba štátu alebo určených právnických osôb. Z tohto hľadiska je garáž spôsobilým predmetom vydržania.
Druhým predpokladom je, že držba musí byť oprávnená a ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti, a to faktické
ovládanie veci alebo vykonávanie práva, ďalej vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojím a
dobrá viera, že mu (držiteľovi) vec alebo vykonávané práva patria. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku novelou - zákonom č. 131/1982

Zb. účinnou od 1.4.1983. O dobromyseľnosti žalovanej vypovedá aj fakt, že kúpna zmluva z 30.5.1968
(č.l. 37 a nasledujúce spisu) bola registrovaná aj Štátnym notárstvom v L., hoci garáž, v nej zmieňovaná
samostatne, v evidencií nehnuteľností vedená nebola.

17. Súd prvej inštancie tak žalobu žalobcu zamietol správne, berúc do úvahy aj fakt, že petit formulovaný

žalobcom o jeho výlučnom vlastníctve garáže nemohol obstáť už len preto, že sám si uvedomil jeho
nedostatok a mienil ho modifikovať a žiadal určiť len svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetu sporu
a druhý podiel urobiť predmetom dedenia. Bez ohľadu na túto vadu žaloby však žalobca nepreukázal
titul, na základe ktorého by mu ku garáži svedčilo čo i len spoluvlastnícke právo.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný a úspešná žalovaná má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).