Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220931
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215220931.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

žalobcu: SPP Distribúcia a .s., IČO: 359 10 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti
žalovaným: X/ H.A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Bratislava, X/ D. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/XX, Bratislava o zaplatenie 2 403,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ súd priznáva spoločne a nerozdielne právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal, aby súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal na
zaplatenie 2 403,61 euro s príslušenstvom. V žalobe uviedol že na odbernom mieste žalovaného

na ulici E. XX v Bratislave dochádzalo v období od 21. 5. 2007 do 2. 10. 2013 k neoprávnenému
odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo číslo XXXXXXXXXX, typ PS 2, 2102,
0002, pričom takýto odber je v zmysle § 82 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za
neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá
odberateľovipovinnosťuhradiťprevádzkovateľovidistribučnejsieteškoduspôsobenútakýmtoodberom.
V danom prípade žalobcovi vznikla škoda vo výške 2403,61 euro, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14. 10. 2013.

2
17C/144/2015
2/ Podľa § 180 ods. 1 C OSP súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných, ktorí mali doručenie
predvolania vykázané uložením na pošte, svoju neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie
pojednávania.
3/ Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na písomne podanej žalobe, poukázal na to, že
konaním žalovaných došlo na jeho strane ku škode vo výške žalovanej sumy tým , že na odbernom

mieste E. XX dochádzalo v období od 21. 5. 2007 do 2. 10. 2013 k neoprávnenému odberu zemného
plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Dané skutočnosti žalobca zistil z podnetu dodávateľa
zemného plynu, ktorý ho na odoberanie plynu bez uzavretej zmluvy upozornil. Na základe uvedeného
podnetu bola následne vykonaná kontrola na odbernom mieste dňa 2. 10. 2013. Na preukázanie svojich
tvrdení žalobca doložil do spisu zápis zo dňa 2. 10. 2013. Podľa uvedeného zápisu sa zamestnanci
žalobcu dostavili na E. Z. Č. XX v Bratislave, konštatovali, že stav počítadla plynomeru, výrobné číslo
XXXXXXXXXX je 7739 m3, odberateľ neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu, umožnil

prístup k meradlám a zároveň bola vyznačená aj kolónka, že neumožnil vykonať prerušenie dodávku
zemného plynu a neumožnil prístup k meradlám. V kolónke vyjadrenie odberateľa bolo uvedené že
žalovaný 1/nechcel podpísať zápis. V kolónke plomby evidenčné číslo je uvedená poznámka "bez".
Žalobca na vysvetlenie údajov v zápise konštatoval, že sa nedomáha náhrady škody z titulu závad nameradle, ale z dôvodu odberu plynu bez uzavretej zmluvy. Prečo v kolónke pre meradlo nie uvedené
evidenčné číslo plomby a prečo si zapísané údaje odporujú sa vyjadriť nevedel. Slovenský plynárenský
priemysel a.s. mal žalobcovi oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu elektronicky pravdepodobne v ten

istý deň, kedy bola ukončená zmluva. Listinný doklad k tomuto k dispozícii nemal. Viackrát žalovaných
vyzýval na ukončenie neoprávneného odberu a v prípade, ak nemajú záujem o demontáž meradla
bolo im odporučené kontaktovať žalobcu. Výzvy žalovaní nepreberali, preto dňom 21. 5. 2007 žalobca
účtovne meradlo demontoval a k faktickému demontovaniu došlo až dňa 2. 10. 2013, kedy bol žalobcovi
umožnený prístup k meradlu.

4/ Na dopyt súdu Slovenský plynárenský priemysel a.s. listom zo dňa 26. 7. 2016 oznámil, že
na predmetnom odbernom mieste evidujú ako odberateľa H. H.. Dodávka plynu bola odberateľovi
do jeho odberného miesta zabezpečovaná od roku 1992. Vzhľadom na nedodržanie zmluvne
dohodnutých platobných podmienok odstúpila spoločnosť dňa 21. 5. 2007 od zmluvy o dodávke
plynu. O tejto skutočnosti bol odberateľ informovaný listom zo dňa 19. 3. 2007. Následne žalobca
listom zo dňa 20. 3. 2012 oznámil žalovanému, že z dôvodu ukončenia zmluvy o dodávke zemného

plynu dochádza k neoprávnenému odberu plynu, z ktorého dôvodu bol vyzvaný aby bez zbytočného
odkladu neoprávnený odber skončil, v opačnom prípade dôjde k odpojeniu odberného miesta od
distribučnej siete. Náklady na odpojenie od distribučnej siete budú kvalifikované ako náklady súvisiace
s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu a náhradu týchto nákladov, spolu s náhradou škody za
neoprávnený odber bude uplatňovaný voči odberateľovi.

5/ Z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca ňou fakturoval žalovaným sumu 2 346,68
€ za neoprávnený odber plynu za obdobie od 21.05.2007 do 02.10.2013 a sumu 56,93 € za náklady
zisťovania.
6/ Žalobca sa svojich práv domáhal podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol
účinnosť dňom 01.07.2016, súd je však toho názoru, že je potrebné aplikovať právny predpis účinný

ku dňu vzniku škody, t.j. zákon č. 656/2004 Z.z. účinný ku dňu 21.05.2007.
3
17C/144/2015
7/ Podľa § 43 ods. 2, 3 písm. zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
prevádzkovateľdistribučnejsietemáďalejprávobeznárokunanáhraduškodysvýnimkouprípadov,keď

škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v
nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade
a) vykonávania plánovaných rekonštrukcií, modernizácií, opráv, údržby a revízií plynárenských
zariadení,
b) bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,

c) stavu núdze a predchádzania stavu núdze,
d) havárií alebo porúch na plynárenských zariadeniach a pri odstraňovaní ich následkov,
e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu,
f) odberu plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak odberateľ
plynu nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,

g) pri neoprávnenom odbere plynu,
h) dodávky plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak výrobca
plynu nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
i) zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu.

8/ V prípade obmedzenia alebo prerušenia distribúcie plynu z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a)
je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný písomne oznámiť dotknutým účastníkom trhu s plynom, pre
ktorých distribúciu plynu uskutočňuje, začiatok obmedzenia, ukončenie obmedzenia alebo prerušenia
distribúcie plynu 15 dní vopred; táto lehota môže byť kratšia, ak sa na tom dohodne prevádzkovateľ
distribučnej siete s dotknutým účastníkom trhu.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete

alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ nedodal odberový diagram.

9/ Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk

4
17C/144/2015
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

10/ Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
11/ Vyhláška MH SR č. 449/2012 Z.z. v ustanovení § 1 určuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu. Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie
je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta

ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11.
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, 1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

4. školou,

c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa.

K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
12/ Žalobca v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla v dôsledku neoprávneného odberu za obdobie od
21.05.2007 do 02.10.2013 a za účtovné demontovanie meradla.
13/ Z obsahu stanoviska Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 26. 7. 2016 mal súd za

preukázané že zmluvný vzťah so žalovaným 1/ trval od roku 1992 a bol ukončený odstúpením od zmluvy
dňa 21. 5. 2007. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná ustanovením § 20 zák. č. 656/2004 Z.z.
o energetike. Súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzal z ustanovení citovaného zákona o
energetike, ktoré zakladajú princíp objektívnej zodpovednosti za škodu. Jej predpokladmi sú:
- porušenie právnej povinnosti

- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.

Uvedené predpoklady musia byť naplnené súčasne a ich existenciu preukazuje poškodený. V prípade,
že sú v konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za

5
17C/144/2015
škodu, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo30/2009).
14/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).
Škodu podľa citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia
najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného (R 55/1971).Povinnosťou žalobcu bolo preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu ako aj vznik tejto
škody. Podľa § 59 ods. 2 prvá veta zákona číslo 656/2006 Z.z., odberateľ ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi

distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Podľa § 59
ods. 1 písm. a) e) cit. zák. neoprávneným odberom je odber bez riadne uzavretej zmluvy alebo v
rozpore s uzavretou zmluvou, ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu. Na
konštatovanie zodpovednosti konkrétneho subjektu a následné deklarovanie povinnosti zaplatiť škodu

spôsobenú takýmto neoprávneným odberom, avšak musí byť preukázané, kto odoberal plyn. V tomto
smere žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, či žalovaní 1/, 2/ skutočne nehnuteľnosť na E. XX
užívali.
15/ Okrem uvedeného súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že o tom, že zmluvný vzťah medzi
Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a žalovanými zanikol sa dozvedel dňa 21. 5. 2007, vzniká
preto otázka, z akého dôvodu žalobca nepristúpil k prerušeniu dodávky plynu ihneď ale čakal až 6

rokov ?
16/ Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17/ Vzhľadom nato, že žalovaní sú vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľmi v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, súd prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom

smernice 93/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov
členského štátu Európskych spoločenstiev /pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd/ vykladať svoje
právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev,
t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).
6

17C/144/2015
18/ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal v konaní, či žalovaní boli v žalovanom období osobami, ktoré neoprávnené
odberali plyn, či boli vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti na E. XX v Bratislave, resp. či uvedenú
nehnuteľnosť užívali na základe iného titulu. Súd považoval konanie žalovaného za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi a v neprospech spotrebiteľa, keď napriek tomu, že od roku 2007 vedel,
že dochádza k neoprávnenému odberu k odpojeniu plynovej prípojky pristúpil až v roku 2013, t.j. po
šiestich rokoch. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj možnosťou premlčania uplatneného nároku na
náhradu škody. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a to tom, kto za ňu zodpovedá. Ak sa teda žalobca

dozvedel o škode dňa 21.05.2007 mohol si svoj nárok uplatniť do 21.05.2009. Žalobu na súd podal až
dňa 31.08.2015, t.j. 8 rokov odo dňa kedy sa dozvedel o tom, že dochádza k odberu plynu bez uzavretej
zmluvy.
19/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového priadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že žalovaní boli v konaní plne úspešní , súd im podľa citovaných zákonných ustanovení
priznal právo na plnú náhradu trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

7
17C/144/2015
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).