Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/317/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207104
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412207104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: Ľ.E.
Š., M.. XX. XX. XXXX, Q. M. E.. Č.. XX, Š., zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná ul. č.
25, Trnava, proti žalovanému: FINPOINT "družstvo", Svoradova ul. č. 1, Bratislava, IČO: 35 807 717, o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 03. júna 2016, č. k. 8C/86/2012 - 300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že podiel F. X/X na U. U. Č.. XXXX F. G. F. XXXX L.2.
J. U. F. X/X na U. Č.. XXXX C.Ú. G. F. XXXX L., U. S. F. U.M. F. Č.. XXX F. B. Ú. R., G. Q., L. Č. R., G. Q.
I., B. M. P. S. Y. U. Č.. X/XXXX zo dňa 04. 04. 2014, ktorý plán bol potvrdený dňa 28. 04. 2014 Okresným
úradom Bratislava katastrálnym odborom, U. Č.. XXX/XXXX J. U. Č.. XXXX/XX - A. A. U., G. F. XXX L.,
U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - A. A.Á. U. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - S. G. F.

XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - S.Á. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - A. A.Á.
U. G. F. XXX L., U. F. U. X/X R. R.Č.P. po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, D.. Č..: XXXXXX/XXX, B. S. R.
XX. XX. XXXX a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 99,50 eur
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami §
116 ods. 1, 2, § 145 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník,§80písm.c)ObčianskehosúdnehoporiadkuavecneabsolútnouneplatnosťouKúpnejzmluvy
zo dňa 04. 02. 2002, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX U.

V. F. U. F. Č.. XXX pre B. Ú. R. v prospech poručiteľky v podiele 1/3, nakoľko predávajúca L. L. nemohla
k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržať. Uviedol, že dokazovaním primárne skúmal, či
vlastníctvo predmetných parciel skutočne svedčalo právnej predchodkyni žalobkyne, J. N. D.. G., ktorú
skutočnosť mal preukázanú výpisom pozemnoknižnej F. Č.. XXX, B. B. U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX T. S. F.
podľa Č. Q. U. Č. X U.. K.) J. G. F. U. X/X, U. S. I. U. B. Ú. F. Q., F. F., Q. U. U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX I. J.
zaČ. R. U. Č.. XXXX/X - A. U. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/X - F. G. F.Ý. XXXX L., U. Č.. XXXX/X - S. G. F.
XXXX L., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX/X - S.Á. G. F. XXXX L.. U. na P.Č., Ž. za Ú. I.

U. U. Q. F. Y. U. Č.. X/XXXX S. dňa 04. 04. 2014, potvrdený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom dňa 28. 04. 2014, ktorým boli identifikované pôvodné U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX J. U. Č.. XXXX/
XX - A. A. U. G. F.Ý. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F.Ý. XXX L., U.C. Č.. XXXX/XX - A. A. U. G. F. XXX
L.2., U. Č.. XXXX/XX - S.Á. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - S. G. F.L. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - F. G.F.Ý. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - A. A. U. G. F. XXX L.2. s tým, že zo zakreslenia na katastrálnej mape, ktorá
je súčasťou geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že označené parcely sú zhodné s pôvodnými U.
Č.. XXXX J. Č.. XXXX, Č. L. U., Ž. U. U., V. F. U. F. Č.. XXX, P. P. F. F. U. T.Á. G., N. G. J. J. G. (právnej

predchodkyni žalobkyne), sú dnes evidované tak, ako vyplýva z geometrického plánu, pričom žalovaný
identifikáciu parciel ani nerozporoval. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa je
dedičkou po S. J. N., D.. G., nakoľko je táto skutočnosť zrejmá z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr.
Danielou Jašekovou, notárkou so sídlom v Trnave pod sp. zn. 20D/180/2005, č. k. 10Dnot/55/2005-26,
keď k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného prihliadať nemohol, pretože petitom žaloby,

ženehnuteľnostipatriadodedičstva,sižalobkyňavkonečnomdôsledkuuplatnilasvojevlastníckeprávo,
ktoré sa podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý mal byť daný tým, že je
tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami a je ohrozením postavenia žalobkyne, keď
práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu neistoty v právnych
vzťahoch, pričom v súčasnosti svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa katastra

nehnuteľností žalovanému, a preto vzhľadom na predchádzajúce vlastníctvo nehnuteľností právnej
predchodkynežalobkyne,možnotentostav(spornosťvlastníckehopráva)vyriešiťprávepodanímžaloby
o určenie, že vec patrí do dedičstva právneho predchodcu žalobcu, nakoľko bez takéhoto určenia nie
je možné, aby prebehlo riadne dedičské konanie po poručiteľke, čím je daná existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že v rámci vyhodnotenia prejudiciálnej otázky

považovalnotárskuzápisnicusp.zn.N49/00,NZ49/00zaabsolútneneplatnú,keďnosnýmdôvodomna
vyslovenie absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice je absencia preukázania dobromyseľnosti držby
G. L. L., N. D., nakoľko z predloženého notárskeho spisu a samotnej notárskej zápisnice v bode 2
vyplýva, že otec účastníčky N. D. mal v držbe a užívaní uvedené pozemky najmenej od roku 1945,
pričom pozemky získal od pôvodných vlastníkov, ktorí boli po skončení druhej svetovej vojny vysídlení

s tým, že po jeho smrti pozemky užívala a mala v držbe jeho manželka A. D., D.. R. J. po T. P. F. D.
XXXX T. R., Ú.Č. L. L.. Poukázal na ust. § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník a
uviedol, že preukázanie dobromyseľnosti je rozhodujúcim faktorom pri nadobudnutí veci vydržaním, keď
dobromyseľný držiteľ musí nakladať s vecou ako so svojou a musí byť s ohľadom na všetky súvisiace
skutočnosti presvedčený, dobromyseľný, že mu vec patrí, avšak v notárskej zápisnici úplne absentuje

uvedenie a preukázanie skutočnosti, od ktorej mohol právny predchodca L. L. odvodzovať svoju
dobromyseľnosť, nakoľko je v nej len uvedené holé konštatovanie, že pozemky ,,získal“ od pôvodných
vlastníkov, ani v nej nie je uvedené a preukázané, akým spôsobom a na základe akého právneho titulu
(kúpna zmluva, rozhodnutie, iné skutočnosti), uvedené pozemky získal. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol, že v rozpore s uvedeným je tvrdenie P. Q. J. G., ktorí mali v konaní o vydržaní

potvrdiť skutočnosti tvrdené L. L. o získaní pozemkov jej otcom, keď uviedli, že otec L. L. si mal prenajať
pozemky F. R., U. rozdiel medzi získaním pozemkov od pôvodných vlastníkov a nájmom pozemkov je
zrejmý, a preto ak by si aj otec L. L.Č. prenajal všetky uvedené pozemky (nevedno od koho a akým
spôsobom)nemoholbyťdobromyseľný,žesniminakladáakosvlastnými,keďznotárskehospisutaktiež
nie je zrejmé, či uvedení svedkovia boli osobne účastní pri spisovaní zápisnice alebo ich nedatované

prehlásenie bolo notárovi predložené len L. L.. Poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na vyslovenú
neplatnosť notárskej zápisnice, na základe ktorej bola osvedčená právne významná skutočnosť o
vyhlásení vydržania uvedených pozemkov L. L., považoval za absolútne neplatnú aj kúpnu zmluvu zo
dňa 04. 02. 2002, ktorou L. L. previedla vlastníctvo k uvedeným pozemkom na žalovaného, v zmysle
zásady ,,Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, ktorá znamená, že nikto nemôže

previesť na iného viac práv ako sám má, pričom samotná L. L. bola v uvedenej zápisnici poučená, že
osvedčením o vydržaní nie sú dotknuté prípadné vlastnícke práva tretích osôb. K námietke žalovaného,
že v konaní nebolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne J. N. uvedená v Osvedčení o
dedičstve sp. zn. 20D/180/2005, je tá istá osoba ako osoba označená v pozemnoknižnej vložke číslo
250, katastrálne Ú. R. ako M. J. G., ktorá je zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3,

uviedol, že ide o rovnakú osobu, keď je síce pravdou, že v U. F. Č.. XXX T. J. F. X/X E. U. E. M. J. G.,
avšak je zrejmé, že v danom čase (vzniku zápisu) to bol štandardný spôsob zápisu do pozemnoknižnej
vložky, pričom skutočnosť, že ide o identickú osobu mal preukázanú z Osvedčenia o dedičstve, z ktorého
vyplýva dedičstvo žalobkyne po J. N. D.. G. M.. XX. XX. XXXX, B. C. J. G., P. E. R. M. XX. XX. XXXX.
Uviedol, že v U. F. Č.. XXX U. U. Č. X je zápis, ktorého návrh došiel dňa 27. januára 1928, a ktorým

sa vymazala poznámka o M. J. G., pričom tento zápis korešponduje, vzhľadom na dátum narodenia
J. G. s jej nadobudnutím plnoletosti, keď ďalším dôkazom preukazujúcim, že ide o identickú osobu
považovallistobsiahnutývdedičskomspiseodN.G.,brataJ.G.,ktorýmsplnomocnilŠ.N.na,,otvorenie
testamentu“, po jeho sestre, pričom z U. F. Č.. XXX F., Ž. N. G., Q. J. G. patrilo vlastníctvo na E. U. Č..XXXX J. Č.. XXXX taktiež v jednej tretine. Uviedol, že námietku žalovaného týkajúcu sa nezhodnosti
priezviskprávnejpredchodkynežalobkyne„.-„.považovalzairelevantnú,nakoľkojevšeobecneznámou
skutočnosťou, že priezviska osôb (najmä tie, ktoré mali maďarský, židovský alebo nemecký pôvod) sa v

danom období a území menili v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby,
o čom svedčí aj ostatné meno a priezvisko brata J. G. - N. G., pričom nemal pochybnosť, že ide o brata
J. G.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne
úspechom žalobkyne v konaní, ktorej priznal iba náhradu trov vyplývajúcich zo spisu za zaplatený súdny
poplatok za podanie žaloby, nakoľko si trovy konania nevyčíslila.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Uviedol, že z vykonaného dokazovania nie
je možné zistiť skutkový stav tak, ako ho opísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nakoľko
dôvodné pochybnosti o totožnosti poručiteľky J. N. P. J. G. E. F. U. F. Č.. XXX neboli v konaní odstránené.
Poukázal na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok pre priznanie nároku uplatneného žalobou

o určenie, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. N., je preukázanie jej aktívnej vecnej
legitimácie v spore, pričom platí, že žalobkyňa môže ako dedič po J. N. odvodzovať svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore výlučne od preukázania skutočnosti, že žalované nehnuteľnosti boli v čase smrti J.
N. v jej vlastníctve, avšak ako v spore namietol, žalobkyňa nepreukázala, že poručiteľka J. N. uvedená
v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005 je tá istá osoba označená v pozemnoknižnej F. Č.. XXX

J. M. J. G., ktorá je zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3, s čím sa súd prvej inštancie
vysporiadal predovšetkým tvrdením, že nezhodnosť priezvisk právnej predchodkyne žalobkyne „.“ je
právne irelevantná, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že priezviská osôb sa v danom období
a na danom území menili v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby, teda
svoj záver neoprel o vykonané dokazovanie, ale o domnienku, že priezvisko J. N., G., bolo počas jej

života zachytené vo viacerých dokumentoch odlišným spôsobom. Uviedol, že pre skúmanie totožnosti
J. G. zapísanej v U. F. Č.. XXX P. J. N., D.. G., po ktorej sa domáha dediť žalobkyňa, je potrebné skúmať
aj nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu J. G. na nehnuteľnostiach vedených v U. F. Č.. XXX titulom
dedenia, na čo poukazoval aj pred súdom prvej inštancie, nakoľko rodičmi J. N. (právnej predchodkyne
žalobkyne) sú František Ossovicz a Mária rodená Wittgruberová, ktorí však v pozemnoknižnej vložke Č..

XXX, katastrálne Ú. R. nie sú a ani nikdy zapísaní ako vlastníci predmetných pozemkov neboli, z čoho je
zrejmé, že J. G. nie je možné stotožniť s J. N., G. J.ni na základe údajov uvedených v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, keďže J. G. nehnuteľnosti nededila po rodičoch J. N., D.. G., a dokonca ani po ich
príbuzenskej línii, keďže v predmetnej pozemnoknižnej vložke sa vôbec nenachádzajú priezviská G.,
J. Z., D.. N.. Poukázal na skutočnosť, že ani dobové listiny jednoznačne sa viažuce k osobe J. N.

neuvádzajú jej priezvisko v tvare „., J. F. A. G., a to aj u jej otca Františka (napr. sobášny list zo dňa
29. 01. 1928), pričom takto je jej priezvisko uvedené aj na úmrtnom liste zo dňa 18. 12. 1991, a preto
domnienka, že J. G. J. J. G. sú jedna a tá istá osoba, bez ďalšieho neobstojí, pričom žalobkyňa ani
v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v konaní zaťažuje. Žalovaný v odvolaní uviedol, že
nie je možné prehliadnuť, že závetným dedičom po J. N., D.. G., je nielen žalobkyňa, ale aj iné osoby,

pričom určenia, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. N., sa domáha iba žalobkyňa, ktorá
je tak jediným dedičom J. N., ktorý tvrdí, že v pozemnoknižnej F. Č.. XXX je zapísaná práve J. N.,
rod. G., a že žalované nehnuteľnosti by mali byť predmetom dedenia. Poukázal na skutočnosť, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa o svoje tvrdené vlastnícke právo,

resp. tvrdený dedičský nárok na žalované nehnuteľnosti po J. N., nejavila žiadny záujem po dobu viac
ako 20 rokov od smrti poručiteľky a rešpektovala platný právny stav vedený aj v katastrálnom operáte,
pritom určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a má stav právnej neistoty odstrániť, a je
opodstatnená v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, avšak v uvedenom prípade stav právnej
neistoty vyvolala práve žalobkyňa, ktorá viac ako 20 rokov po smrti J. N. začala de iure spochybňovať

legitímnosť jeho vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, čím neprimerane zasiahla do jeho
práv, preto naliehavosť právneho záujmu nemôže preukázať ten, kto stav právnej neistoty vyvolal
alebo jeho trvanie svojou nečinnosťou neprimerane predĺžil, keďže takéto konanie odporuje aj zásade
„viglinatibus iura scripta sunt“, v zmysle ktorej právo patrí bdelým, smerujúcej predovšetkým k tomu, abysubjekty práva postupovali pri ochrane svojich práv rýchlo, efektívne a nenarúšali roky trvajúce právne
vzťahy, a tým aj právnu istotu tretích osôb, a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.
zn. I. ÚS 185/05. Uviedol, že súd preto musí vždy prihliadnuť na ochranu záujmov všetkých dotknutých

právnych subjektov, najmä tých, ktorí v minulosti nadobudli právo dobromyseľne, keď v konaní bola
preukázaná dobromyseľnosť držby žalovaných pozemkov družstvom, ktoré ich nadobudlo riadne na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s ich vlastníčkou L.D. L. 10 rokov predtým, než žalobkyňa žalobou
spochybnila jej vlastnícke právo a nadobúdací titul, pričom nemal v čase podpisu kúpnej zmluvy dôvod
pochybovať o vlastníckom práve L. L., nakoľko platí zásada hodnovernosti údajov zapísaných v katastri

nehnuteľností. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že povinnosť všeobecných súdov
chrániť oprávnené záujmy všetkých účastníkov konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci
pod sp. zn. III. ÚS 127/2010, keď v prípade kolízie dvoch protichodných práv je potrebné prihliadať aj
na okolnosti nadobúdania práva a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky
pod sp. zn. I. ÚS 2219/2012.

3.

Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiťauviedla,žesúdna
prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, keď
v konaniach o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci,

pričom požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa (U. J. N., D.. G. S. XX. XX. XXXX, v
tom čase bolo zapísané jej vlastnícke právo v PK F. Č.. XXX) a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu s tým, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie
a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o
dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 Cdo 11/2011 zo dňa 30. 04. 2012, sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16. 12. 2010).
Poukázala na skutočnosť, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva s tým, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do

dedičstva, a preto keď je v katastri nehnuteľností podľa identifikácie pôvodných nehnuteľností U. Č..
XXXX J. Č.. C. zapísaný iný vlastník v celosti, teda je zapísané vlastnícke právo inak, než požaduje
toto zohľadniť v rámci dedičského konania po poručiteľke J. N., D.. G., existuje rozpor medzi údajmi
zapísanými v katastri nehnuteľností a skutočným vlastníctvom tejto nehnuteľnosti, čím je daný naliehavý
právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, nakoľko

bez takéhoto určenia sa inak účinne nemôže domôcť ochrany svojho dedičského práva a jej právne
postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by bolo neisté. Uviedla, že žalovaný v katastrálnom
území Devín skupoval nehnuteľnosti od osôb ako T. D., C. L. J. L. L., ktorí si formou notárskeho
osvedčenia nechali osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom nimi predložené
listiny nespĺňali náležitosti požadované zákonom na osvedčenie a samotné notárske zápisnice o

vydržaní nespĺňali požadované náležitosti, z dôvodu ktorého nemohlo prejsť vlastnícke právo na tieto
osobyanáslednekúpnezmluvy,ktorýminehnuteľnostipredalisastávaliabsolútneneplatnýmizmluvami,
pretože označené osoby previedli viac práv ako vlastnili (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukázala na
skutočnosť, že formou Notárskej zápisnice si osvedčila vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam aj L.
L., a to v celosti k nehnuteľnostiam zapísaných v štrnástich pozemnoknižných vložkách v katastrálnom

území Devín, pričom v čase osvedčenia boli, okrem iných nehnuteľností, dotknuté aj nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom žaloby, zapísané v poS. F. Č.. XXX J. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č..
XXXX - C.Ú. G. F. XXXX L., B.Ď. F. M. S. U. P.. S.. M. XX/XXXX, M. XX/XXXX M. E., Ž. N.Š. D., G. L.
L., údajne pozemky užíval a následne držal od roku 1945, potom ako boli pôvodní vlastníci vysídlení,
avšak v osvedčení nie je uvedené, že by pozemky kúpil, alebo mu boli darované, pričom notárovi stačilo

vyhlásenie L. L., že ich otec užíval a po ňom ich užívala matka a po matke žiadateľka s tým, že podľa
notára vlastníctvo, resp. účinky vydržania vlastníctva nastali k 31. 03. 1964. Poukázala na skutočnosť,
že z osvedčenia nevyplýva, ako k uvedenému záveru notár dospel, na základe akých dôkazov a
akého právneho titulu osvedčil L.D. L. vlastníctvo k nehnuteľnostiam, keď v notárskej zápisnici úplne
absentuje uvedenie a preukázanie skutočností, od ktorých mohol právny predchodca L. L. odvodzovať

svoju dobromyseľnosť, že nehnuteľnosti vlastní, resp. ich nadobudol do vlastníctva vydržaním, nakoľko
poručiteľka J. N., rod. G., nikomu svoje vlastníctvo nedarovala a neprenechala, nebola ani vysídlená a
žila na Slovensku až do roku 1991, kedy zomrela. Uviedla, že dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec, avšak iba samotná detencia k vydržaniu nestačí stým, že okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho
dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu,
pričom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí,

je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich
sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu). Poukázala na skutočnosť, že vlastníctvo J. N., D.. G., k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. T. S. F. U. B. F. F. Č.. XXX, U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2.,
U. Č.. XXXX - C. G. F. XXXX L., B. L. U.Ť. R. R. po J. N., D.. G., F. U. X/X B. K. U. S. M., M. T. F. U.
F. Č.. XXX E. U. Q. Q. Xc) S. F. U. F. U. J. G. F. X/X, B. U. M. M. R. F. X/X P. P. P. T. J. N., B. S. Q. F.

U.M. F. Č.. XXX vykonaný 02. júla 1926 (č. D 536/1924). Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že po
vydaní Osvedčenia o vydržaní vlastníctva, dala L. L. zamerať a rozdeliť všetky osvedčené nehnuteľnosti
do nových parciel, medzi nimi aj U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX, keď tieto začlenila do novo F.Ý. U. Č.. XXXX/
XX - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X - S. G. F. XXXX L., Č.. XXXX/X - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X
- A.Á. U. G. F. XXX L. a odpredala v celosti žalovanému kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04. 02. 2002,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bratislava IV dňa 01. 07. 2002 pod číslom vkladu V 390/02,

avšak ktorá je absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože L. L. previedla na iného viac
práv ako vlastnila. Poukázala na skutočnosť, že v identifikácii pôvodných nehnuteľností vyhotovenej
ešte Správou katastra pre hl. mesto Bratislava bolo konštatované, že pôvodné U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX,
boli začlenené do L. L. M. U. Č.. XXXX/X - S. U. G. F.L. XX L.2., Č.. XXXX/XX - F. G. F.Ý. XXXX L.,
Č.. XXXX/X - S. G. F.Ý. XXXX L., Č.. XXXX/X - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X - A.Á. U. G. F. XXX

L., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXXX vo vlastníctve žalovaného
v celosti. Uviedla, že pri zameriavaní a začleňovaní pôvodných parciel L. L. do nových parciel zostal
nezačlenený zvyšok U. Č.. XXXX G. F. XX L.2., na B. S. F. R. B.Í. F. U. P.. S.. XXDnot/XXX/XXXX,
Č.. B.. XXDnot/XX/XXXX-XX J. R. B. G. G. R. P.. S.. XXDnot/XXX/XXXX, Č.. B.. XXDnot/XX/XXXX-
XX U. F. X/X po U. J. N., D.. G., B. M. F. R. B. B., Ž. U. T. S. J. N., D.. G. S. F. F. Č.. XXX U. Q.

Q. J. R. Ľ. Š., ako aj skutočnosť, že z priložených dokladov Správy katastra vyplynulo, že pôvodná
výmera U. Č.. XXXX F. B. Ú. R. Q. XXXX L.2., ale časti z nej spolu vo F. XXXX L. už vlastnia iní
vlastníci zapísaní v listoch vlastníctva č. 2453 a č. 2528, pričom z pôvodnej parcely zostal už iba zvyšok
vo výmere 26 m2. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný vedel, resp. objektívne mohol na katastri
zistiť, že kupuje nehnuteľnosti, ktoré predávajúca L. L.Č. získala vydaním notárskeho Osvedčenia o

vydržaní,keďžeužvtomvčase,odroku2000,bolvsúdnomsporesoSlovenskýmpozemkovýmfondom
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tom istom katastrálnom území, ktoré získal kúpou
od predávajúceho, ktorý si osvedčil vlastnícke právo notárskou zápisnicou na obdobných skutkových
tvrdeniach, a preto vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava IV prebiehali súdne
spory medzi Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov a žalovaným

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré odkupoval od osôb ako M.. T. D., pričom na
liste F. Č.. XXXX, B.. Ú.. R., je záznam o prebiehajúcich konaniach a uzneseniach Okresného súdu
Bratislava IV o predbežných opatreniach o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami v časti „Poznámky“,
nemohol byť pri kúpe na základe neplatnej kúpnej zmluvy dobromyseľným držiteľom, z dôvodu ktorého
ani nemohla uplynúť 10 ročná lehota pre vydržanie nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka,

a nebolo možné započítať dobu predchodkyne L. L.Č., ktorá v držbe taktiež nemohla byť dobromyseľná,
pretože vydržanie nepreukázala, čím sa žalovaný nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Uviedla, že posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí,
je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich
sa k právnemu dôvodu, z ktorého odvodzuje vznik práva, keď dobrá viera znamená presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje s tým, že pri skúmaní dobrej viery
je preto potrebné zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom
nehnuteľnosti, viažuce sa k nadobúdaciemu titulu, ako aj vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalobkyňa poukázala na

skutočnosť, že za účelom identifikovania a zamerania pôvodných parciel Č.. XXXX J. Č.. XXXX vo
vlastníctve právnej predchodkyne, bol z dôvodu neprehľadnosti stavu vypracovaný geometrický plán
č. 2/2014 zo dňa 04. 04. 2014, ktorý bol potvrdený dňa 28. 04. 2014 Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, pod číslom 774/2014 s tým, že U. Č.. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty je o
výmere 312 m2, č. 2292/71 - vinica o výmere XXX L., Č.. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere

296 m2, č. 2291/33 - záhrada o výmere 565 m2, č. 2291/34 - záhrada o výmere 224 m2, č. 2290/22 -
vinica o výmere 906 m2, č. 2282/15 - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2, spolu o výmere 3456 m2,
z ktorej je predmetom žaloby podiel v 1/3. Uviedla, že žalovaný mal od roku 2005 vedomosť, že zdedila
podiel v 1/3 na zostatku U. Č.. XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 2835 a ako spoluvlastníkuvedeného zvyšku vlastní ostatný podiel v 2/3, keď toho času bola zmenená hranica zastavaného
územia obce k. ú. Devín a pôvodná parcela Č.. XXXX, resp. jej zvyšok, bola prečíslovaná na parcelu
č. 1311/1 vinice o výmere 1 m2 a parcela č. 1311/2 vinice o výmere 25 m2, preto jeho tvrdenie, že nie

je aktívne legitimovaná je účelové s tým, že súdu prvej inštancie predložila rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 25P/571/2005 - 63, ktorým bola vyhlásená za mŕtvu matka J. N., D.. G., v ktorom je v
zátvorke z dôvodu dostatočnej identifikácie vyhlasovanej za mŕtvu konštatovaný aj tvar mena G., ktorý
tvar mena je uvedený v zápise jej detí ako vlastníkov v pozemnoknižnej F. Č.. XXX.

4.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 22. 10. 2016, nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. septembra 2018 podľa § 378 ods. 1
v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu

upovedomené zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

určil, že podiel v 1/3 na pôvodných parcelách č. 1311 vinohrad o výmere 2169 m2 a podiel v 1/3
na parcele č. 1312 lúka o výmere 1313 m2, pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 250 v
katastrálnom území Devín, obec Bratislava, mestská časť Devín, okres Bratislava IV, nehnuteľnosti
zamerané geometrickým plánom č. 2/2014 zo dňa 04. 04. 2014, ktorý bol potvrdený dňa 28. 04. 2014
Okresným úradom Bratislava katastrálnym odborom, pod č. 774/2014 ako parcela č. 2292/72 - trvalé

trávnaté porasty o výmere 312 m2, parcela č. 2292/71 - vinica o výmere 970 m2, parcela č. 2292/70
- trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parcela č. 2291/33 - záhrada o výmere 565 m2, parcela č.
2291/34 - záhrada o výmere 224 m2, parcela č. 2290/22 - vinica o výmere 906 m2, parcela č. 2282/15
- trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2, patria do dedičstva po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX,
D.. Č..: XXXXXX/XXX, S. R. XX. XX. XXXX v podiele 1/3 z dôvodu, že Kúpna zmluva zo dňa 04. 02.

2002, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti parcelu č. 1311 a č. 1312 pôvodne evidované
v pozemnoknižnej vložke č. 250 pre katastrálne územie Devín v prospech poručiteľky v podiele 1/3,
je absolútne neplatná, nakoľko predávajúca L. L. nemohla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke
právo vydržať.

9.

V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 31. 05. 2012 domáha
určenia že pôvodné U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C.Ú. G. F. XXXX L., J. A. F. U. X/X, U.R. R.Č. po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, D.. Č.. XXXXXX/XXX, S. R. XX. XX. XXXX, na tom skutkovom
základe, že v konaní dodatočného dedičského konania po poručiteľke J. N., D.. G. vydala dňa 11. 08.
2005 notárka JUDr. Daniela Jašeková Osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 20D/180/2005, 10Dnot 55/2005

- 26, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2005, z ktorého vyplýva, že spolu s manželom T. Š.
je v rovnakom podiele závetnou dedičkou po poručiteľke J. N., rodenej G. (G.), M.. XX. XX. XXXX, S.
XX. XX. XXXX, ktorá vlastnila spolu so svojimi súrodencami nehnuteľnosti v katastrálnom území Devín,
zapísané v pozemnoknižnej F. Č.. XXX, J. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C.Ú. G.
F. XXXX L. F. U. X/X, J. preto mali patriť do dedičstva po poručiteľke, avšak zo Správy katastra bolo

zistené, že predmetné parcely boli začlenené do U. Č.. XXXX/X, R. U.: S. U. (S. U. Č.. XXXX G. F.
XX L.2.), U. Č.. XXXX/XX, R. U.: F. G. F.Ý. XXXX L., U. Č.. XXXX/X, R. U.: S.J. G. F. XXXX L., U. Č..
XXXX/X, R. U.: F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX/X, R. U.: A.Á. U. G. F. XXX L., U.Č. U. Č.. XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sú na liste vlastníctva zapísané vo vlastníctve žalovaného na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 04. 02. 2002 uzavretej s predávajúcou L. L., ktorá pôvodné pozemnoknižné parcely č.
1311 a č. 1312 nadobudla do vlastníctva absolútne neplatnou notárskou zápisnicou o osvedčení právne

významnej skutočnosti vydržania vlastníckeho práva zo dňa 21. 01. 2000, č. N 49/00, Nz 49/00, nakoľko
v osvedčení nie je uvedené, že by jej otec N. D., ktorý mal pozemky užívať, tieto kúpil alebo mu mali
byť darované, keď tvrdenie L. L. G. tom, že jej otec ich mal v držbe od roku 1945 od občanov nemeckej
národnosti, ktorí odchádzali z nášho územia, sa z historického pohľadu javí ako vymyslené, pričom z
osvedčenia ani nevyplýva, ako notár dospel k záveru, že účinky vydržania nastali ku dňu 31. 03. 1964.

10.

Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Danielou Jašekovou dňa 11. 08. 2008, sp. zn.
20D/80/2008, 10Dnot/55/2005 - 26 v spojení s doložkou k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 04. 01. 2006,

20D/180/2005, 10Dnot/55/2005 - 33 vo veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke J. N., D.
G., M.. XX. XX. XXXX, S. XX. XX. XXXX, M. Q. W. E.. Č.. XX, Š. vyplýva, že pôvodné dedičské konanie
po poručiteľke bolo vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 251/92, poručiteľka zomrela
ako bezdetná vdova rodičov N. G. J. L., D. Z. P. tým, že zanechala závet zriadený dňa 30. 05. 1975 do
notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Trnave pod sp. zn. Nz 572/75, N 568/75, ktorým zanechala

celý svoj majetok žalobkyni Ľ. Š. J. T. Š., keď dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že
(okrem iných) nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX, S. U. Č.. XXXX - vinohrad o
výmere 26 m2 patriaci poručiteľke podľa B 6/c v jednej tretine, nadobudla do vlastníctva žalobkyňa.

11.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

12.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v

tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine
qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi
účastníkmi konania (od 01. 07. 2016, strany sporu) je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho

vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu
alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.13.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť, pričom tento záujem
skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý
právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania

odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O. s. p.).

14.

Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah
alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto

určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom,
že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie
súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho,
aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na
plnenie,zdôrazňujeichpreventívnycharakteravýznam.Zuvedenéhomožnotedauzavrieť,ženaliehavý

právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov),
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným

subjektom.

15.

Súdnapraxakceptuježaloby,ktorýmisadedičdomáhaurčenia,ževecpatrídodedičstvapoporučiteľovi.

V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.
Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti

poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v
čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010).

16.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s.
p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore,
že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp.

zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak
je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

17.

Z Geometrického plánu č. 2/2014 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parcela
č. 2282/15, 2290/22, 2291/33, 2291/34, 2292/70, 2292/71, 2292/72 vyhotoveného Ing. Vladimírom
Peťkom a úradne overeného Okresným úradom, katastrálnym odborom dňa 28. 04. 2014 vyplývaduplicitné vlastníctvo v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX F. U. T. G., N. G. J. J. G. B. U. Č.. XXXX/XX,
R. U. A. A. U. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. F. G. F.Ý. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. S. G. F.Ý. XXX
L.2., Č.. XXXX/XX, R. U. S.Á. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. F. G. F. XXX L.2., Č.. XXXX/XX, R. U.

A.Ý. A. U. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. A. A. U. G. F. XXX L.2., B. F. U. T. na C. F. Č.. XXXX J. Č..
XXXX pre B. Ú. R. evidované v prospech žalovaného.

18.

Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nestotožnil s námietkou žalovaného v
odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že označené nehnuteľnosti
patriadodedičstvapoJ.N.,D..G.,M..XX.XX.XXXX,nakoľkoosvedčila,žejededičkoupoporučiteľke,v
prospech ktorej je evidované duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodne evidovanej
pozemnoknižnej U. Č.. XXX pre B. Ú. R., ktorých súčasným vlastníkom je žalovaný, teda pri spornosti
práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, sa v súlade s rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít domáha súdnej ochrany, nakoľko iba rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu k sporným nehnuteľnostiam.

19.

Podľa § 56 ods. 1 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok, na žiadosť účastníka notár
osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť
spôsobené právne následky.

20.

Podľa § 134 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými
štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za
verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

21.

Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§

56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto
osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho
poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami (§ 134 O. s. p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z. z.).

22.

Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je
zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka
nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v

súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči
zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na
ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach, pričom takéto osvedčenie nie je
právnym úkonom.

23.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca.

24.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

25.

Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne
držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj
irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu

vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti
držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním,
výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má
navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva),

chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje
objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o
nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné
rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu
neplatná.

26.

Z obsahu spisu Notárskeho úradu JUDr. Ivana Macáka, so sídlom v Bratislave na Plynárenskej ul. č.
1, sp. zn. N 49/00, Nz 49/00 vyplýva, že podkladom Notárskej zápisnice zo dňa 21. 01. 2000, ktorou

osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva L. L., M.. XX. XX. XXXX
k nehnuteľnostiam v pozemnoknižnej F. Č.. XXX F. B. Ú. R., J. A. B. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2.
J. Č.. XXXX - C.Ú. G. F.L. XXXX L., bolo okrem jej vyhlásenia tvoriaceho obsah notárskej zápisnice, aj
písomné prehlásenie (nedatované) svedkov F. Q., M.. XX. XX. XXXX J. J. G., M.. XX. XX. XXXX, Ž. T.
G. N. D., M.. XX. XX. XXXX po A., J. Q. F. D. XXXX U.repustený z armády a vrátil sa domov, prenajal

si pozemky, okrem iných aj U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX F. R. za účelom poľnohospodárskej výroby, na
ktorých hospodáril aj po skončení vojny, nakoľko pôvodní vlastníci boli vysídlení a pozemky nemal kto
obrábať, v dôsledku čoho bol presvedčený, že ako československý občan ich užívaním získal vlastnícke
právo s tým, že po jeho smrti F. D. XXXX, v obhospodarovaní pozemkov pokračovala jeho manželka A.
D. J. po D. XXXX I. R. L. L., ktorá tieto pozemky dobromyseľne užívala ako vlastné po dobu 27 rokov.

27.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že zo skutočností uvedených L. L., ako aj z prehlásení
svedkov F. Q. J. J. G. nevyplývajú žiadne právne významné skutočnosti, od ktorých bolo možné

odvodiť existenciu oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, nakoľko tým, že si N. D. nehnuteľnosti
prenajal, obhospodaroval a po jeho smrti tieto obhospodarovala jeho manželka A. D. J. M. I. R. L.D. L.,
nebola preukázaná existencia domnelého (putatívneho) titulu nadobudnutia vlastníctva, t. j. skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, keďže právny inštitút osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní formou notárskej zápisnice bol do prijatia zákona č. 397/2000 Z. z., ktorým bol novelizovaný

zákon č. 323/19992 Zb. Notársky poriadok a nadobudol účinnosť dňa 01. 12. 2000, predmetom
špekulatívnych vyhlásení o vydržaní, ktoré od účinnosti novely boli podmienené predložením vyjadrenia
osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby
známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady, vyjadrenia obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, prípadne vyjadrenia
právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má
právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva
alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, a preto súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku správne konštatoval, že L. L., ktorá nebola dobromyseľnou pri vyhlásení
vydržania predmetných nehnuteľností, t. j. bol preukázaný opak podľa § 134 O. s. p., nemohla následne
previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného Kúpnou zmluvou zo dňa 04. 02. 2002,
v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám (Nemo plus iuris ad aliumtransferre potest quam ipse habet), pričom ako vyplýva z listu vlastníctva č. 2528 pre katastrálne územie
Devín, je žalovaný vlastníkom desiatok pozemkov, ktoré nadobudol v rokoch 2002 až 2004, teda mal
so zvýšenou a náležitou odbornou starostlivosťou ako právnická osoba skúmať aj spôsob nadobúdania

vlastníctva predávajúcich.

28.

Odvolací súd sa s námietkou žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala, že poručiteľka J. N.

uvedená v Osvedčení o dedičstve zo dňa 11. 08. 2005, sp. zn. 20D/180/2005, D not 55/2005 - 26 v
spojení s doložkou k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 04. 01. 2006, 20D/180/2005, 10Dnot/55/2005 - 33,
je tá istá osoba ako v pozemnoknižnej vložke č. XXX E. M. J. G. z dôvodu, že jej rodičia N. G. J. L., D.
Z., nikdy neboli zapísaní ako vlastníci uvedených pozemkov, a preto nie je možné ani J. G. P. P. J. N.,
keďže J. G. nehnuteľnosti nededila po rodičoch J. N. ani po ich príbuzenskej línii, nakoľko v predmetnej
pozemnoknižnej vložke sa priezviská G., Č. Z.G., D.. N.G. vôbec nenachádzajú nestotožnil, pretože ako

správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v pozemnoknižnej vložke č.
XXX, Č. Q.. Vlastníctvo, pod radovým číslom 6, písmeno c) je uvedená nezletilá J. G. (M. G. ako uvádza
žalovaný), ktorej nezletilosť bola rozhodnutím živ. úradu I. stolice č. 259/24-5 doručeným dňa 27. 01.
1928 vymazaná, bol ako spoluvlastník zapísaný aj N. G., ktorý listom zo dňa 03. 08. 1992 splnomocnil Š.
N. na otvoreniu testamentu, pričom nemožno nielen prehliadnuť skutočnosť, že brat poručiteľky používal

priezvisko v tvare G., J. aj skutočnosť, že z pozemnoknižnej vložky č. 36 pre katastrálne územie Devín,
tvoriacej prílohu návrhu o dodatočné dedičské konania vyplýva, že pod radovým číslom 8 (rovnako aj
vo vložke č. 37 pod radovým číslom 4) je zapísané vlastnícke právo J. G., popri vlastníckom práve jej
bratov,aleajmatky(vtedyužvdovy)L.G.,D.Z.,čímjetotožnosťporučiteľkyakovlastníčkypredmetných
parciel dostatočne osvedčená.

29.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky

požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal
so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

30.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).