Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová

banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
žalovanému: Q. G., F.. XX.XX.XXXX, T. M. XX, XXX XX M., o zaplatenie 776,09 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 115,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne z tejto sumy od 01.11.2017 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 07.12.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia a) istiny -
776,09 €,
b) úrokov - 539,01 €,
c) úrokov - 76,10 €,
d) úrokov vo výške 29,50% ročne zo sumy 776,09 € od 01.11.2017 do zaplatenia,

e) úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 776,09 € od 01.11.2017 do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nevrátil.
2. Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia strán

zistil nasledujúce:
3.1. Poštová banka ako veriteľ uzavrela dňa 21.01.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere - dostupná pôžička za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 800 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 10.02.2013,
- lehota splatnosti do 10.01.2018,
- mesačná anuitná splátka 28,62 €,

- počet splátok 60,
- výška úrokovej sadzby 29,50% p.a.,
- RPMN 33,84 % p.a.,
- priemerná RPMN - 46,35 €,- poistenie - základný súbor poistenia,
- celková výška nákladov - 681,92 €.

4. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

5. Listom zo dňa 10.01.2018 vyzval súd žalobcu, aby súdu zaslal všetky doklady a výstupy z registrov,
ktorými overoval bonitu žalovaného.

6. Na výzvu súdu zo dňa 10.01.2018 reagoval žalobca podaním doručeným dňa 16.04.2018. Žalobca
- uviedol, že žalovaný zaplatil sumu 702,62 €, ktorá bola započítaná na poplatky - 70,85 €, na zmluvné
úroky a úroky z omeškania - 607,87 €, na istinu - 23,91 €

- uviedol, že bonitu žalovaného skúmal cez žiadosť o úver a credit report SRBI.
7. Skúmanie bonity žalovaného. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
7.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,

predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o

žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
7.2. KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 20Cp/72/2017 uviedol - „ V súvislosti so zisťovaním bonity

spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010
Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť
nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby
pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v

rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať.“
7.3. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti

spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a

mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že

věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

7.4. Je teda zrejmé, že § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch treba vykladať tak, aby sa dosiahol
jeho účel a to zabránenie zadlžovania nebonitnej časti obyvateľstva. V rámci tohto cieľa potom súd §
11 ods.2 veta tretia zákona č. 129/2010 Z.z. vykladá tak, že veriteľ je povinný skúmať bonitu klienta ako
cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity
cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov

z registrov plynúcich.
7.5. Zo žalobcom predloženej žiadosti o úver vyplýva, že tento by mal byť zamestnaný s čistým
mesačným príjmom 600 € (bez preukázania). Má byť ženatý, s počtom vyživovaných detí 1 a bývať u
rodičov.
7.6.ZpredloženéhoCreditreportuvovzťahukbonitežalovanéhoneplyniežiadnarelevantnáinformácia.

Naopaknedôveryhodnepôsobíúdaj,žežalovanýakoosobasozákladnýmvzdelanímpôsobívstrednom
a vrcholovom manažmente.
7.7. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, čoho výsledkom je, že predčasné
zosplatnenie úveru neprichádza do úvahy a žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu
vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky.

8. Úverjevšakbezúročnýabezpoplatkovajzinéhodôvodu.Podľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010
Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch-zmluvaospotrebiteľskýchúverochmusíobsahovaťročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8.1. Podľa rozsudku KS v PO sp. zn. 3Co/197/2016 - Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoréboli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie
výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných
poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké

predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že už len
z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
8.2. Keďže skúmaná zmluva o úvere neobsahovala uvedenie predpokladov na výpočet RPMN je úver
bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm./ zákona č. 129/2010 Z.z.).
9. (Ne)priznané plnenie - Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o

neplatnosti predčasného zosplatnenia znamenajú, že žalobca má právo na zaplatenie istiny dlžnej ku
dňu rozhodovania súdu. Ku dňu rozhodovania súdu už boli splatné všetky splátky úveru.
9.1. Žalobcovibolposkytnutýúvervovýške800€.Žalovanýzaplatilsumu702,62€,ktorážalobcombola
započítaná na poplatky - 70,85 €, na zmluvné úroky a úroky z omeškania - 607,87 €, na istinu - 23,91 €.
9.2. Z listiny s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ vyplýva, že v rámci sumy poplatkov
- 70,85 €, suma - 18,34 € pripadá na poistné a suma - 52,51 € na iné poplatky. Vzhľadom na

bezpoplatkovosť úveru bude suma 52,51 € započítaná na istinu.
9.3. Na zmluvné úroky a úroky z omeškania bola žalobcom započítaná suma 607,87 €. Pokiaľ ide o
úroky z omeškania tieto žalobca počítal z celej omeškanej splátky, nie iba z dlžnej omeškanej istiny
(zákaz anatocizmu), preto súd na tento výpočet neprihliada a suma 607,87 € bude započítaná z dôvodu
bezúročnosti úveru na istinu.

9.4. Na istinu bola zo strany žalobcu započítaná suma 23,91 €. Zaplatená istina zo strany žalovaného
tak predstavuje výšku 52,51 € + 607,87 € + 23,91 € = 684,29 €. Dlžná istina tak má výšku 115,71 €
(800 € - 684,29 €).

10. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.1. Žalobca okrem kapitalizovaných úrokov z omeškania (ku ktorým sa súd vyjadril vyššie) požadoval
úrok z omeškania odo dňa 01.11.2017. K tomuto dňu mala byť podľa prehľadu splátok predloženého
žalobcom na istine zaplatená suma 800 € a bola zaplatená suma 684,29 €. Súd tak priznal úroky z
omeškania od požadovaného dátumu zo sumy 115,71 €. Žalobca by mal nárok na úroky z omeškania
vo výške 8,00% ročne ale keďže požadoval iba 5,25% ročne, priznal mu súd požadovanú sadzbu.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
11.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže úspešný
žalovaný vznik trov konania netvrdil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.