Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218010308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8218010308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v trestnej veci obžalovaných

O. L., X.. XX. X. XXXX Y. L., V. L. H. XXX, S.. L. C. F. L., X.. XX. X. XXXX Y. L., V. L. H. XXX, S..
L., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona ,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2018 v Bardejove, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

1./ O. L. A. Z. Ý. , X.. XX. X. XXXX Y. L., V. L. H. XXX, S.. L.,

2./ F. L. A. Z. Á. , X.. XX. X. XXXX Y. L., V. L. H. XXX, S.. L.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

v dobe od 4. 9. 2017 do 25. 1. 2018 v obci H., S. L., ako zákonní zástupcovia, rodičia svojich synov H.. L.

L., X.. X. XX. XXXX C. H.. H. L., X.. XX. XX. XXXX, S. L. H. XXX, S. L., s ktorými žijú v jednej domácnosti,
vydali nebezpečenstvu spustnutia a umožnili im viesť záhaľčivý život tým, že nedbali o ich pravidelnú
školskú dochádzku a to tak, že L. L. ako žiak 7.E triedy Základnej školy H. v I. polroku školského roka
2017/2018 za uvedené obdobie vymeškal 413 vyučovacích hodín, ktoré sú neospravedlnené a H. L. ako
žiak 3.B triedy Základnej školy H. v I. polroku školského roka 2017/2018 za uvedené obdobie vymeškal
218 vyučovacích hodín, ktoré sú neospravedlnené,

t e d a

vydali z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im
umožnili viesť záhaľčivý život, závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za čo sa odsudzujú :

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a u obžalovaného O. L. A. Z. É. P. S. od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne
uložený rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a u obžalovanej F. L. A. Z. U. E. od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Tr. zák., pretože pokladá trest povinnej práce vo výmere 150 hodín uložený rozsudkom Okresného

súdu Bardejov sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na obžalovaných O. L., X.. XX. X. XXXX Y.
L., V. L. H. XXX, S.. L. C. F. L., X.. XX. X. XXXX Y. L., V. L. H. XXX, S.. L. obžalobu
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211

ods. 1 písm. b)
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp.
zn. J. zo dňa XX.X.XXXX i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná F. L. sa na hlavné pojednávanie nedostavila napriek tomu, že jej predvolanie na

hlavné pojednávanie bolo doručené dňa 13.11.2018, pričom svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní
neospravedlnila. Keďže bola poučená o následkoch nedostavenia sa na hlavné pojednávanie, po
vyjadrení prokurátora súd postupoval podľa § 255 ods. 2 Tr. por. a vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovanej F. L..

Obžalovaný O. L. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1, písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd toto vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods. 7, 8 Tr. por. prijal, a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal
a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním výpovede obžalovanej F. L., prečítaním výpovede svedka H.. Z.
L. a listinnými dôkazmi.

Obžalovaná F. L. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.4.2018 uviedla, že je matkou detí:
H. L., O. L., H. L., G. L., L. L. C. E. L.. Všetky deti spolu s ňou a manželom žijú v spoločnej domácnosti.

Všetky deti okrem E. sú školopovinné. Synovia H. C. L. chodia na Základnú školu v H. a vedela, že majú
vymeškané hodiny. Dozvedela sa to zo správ zo školy a od policajtov. Manžel deti vyprevádzal do školy
a vracali sa v rovnakom čase. Presne vymeškané hodiny nevie. Ostatné deti chodia riadne do školy. K
skutku sa priznala a uviedla, že si ho je plne vedomá a ľutuje to.

Svedok H.. Z. L. ako sociálny kurátor v prípravnom konaní dňa 23.5.2018 uviedol, že sa pripája k
trestnému stíhaniu.

Zo správy Základnej školy v H. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že L. L. X.. X.XX.XXXX v období od 4.9.2017
do 25.1.2018 vymeškal 246 neospravedlnených hodín a následne zo správy ZŠ v H. (č.l. 32) vyplýva, že

v období od 26.1.2018 do 29.3.2018 vynechal 167 neospravedlnených hodín. S matkou bol vykonaný
pohovor, avšak nedošlo k náprave. Obdobne zo správy zo dňa X.X.XXXX triednej učiteľky H. L. (č.l. 34
spisu), ako aj z katalógového listu žiaka vyplýva, že H. L. v období od 25.1.2018 do 29.3.2018 vymeškal
spolu 105 vyučovacích hodín, ktoré boli neospravedlnené a jemu predchádzajúci prvý polrok školského
roku 2017/2018 mal vymeškaných 218 vyučovacích hodín.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to výpisom z
triednejknihy,správamiapredvolaniami,charakteristikoužiakov,ichrodnýmilistami,výpismizevidencie
priestupkov, odpismi registra trestov a spismi tunajšieho súdu XV./., XT/XXX/XXXX, XT/XXX/XXXX, XT/
XXX/XXXX, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT/XX/XXXX a spisom Okresného

súdu Trebišov sp. zn. XT/XXX/XXXX.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že
obžalovaná F. L. spolu s obžalovaným O. L. svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

,atotakpostránkesubjektívnej, ako aj objektívnej, na základe čoho ich súd uznal vinnými. Obžalovaná ako matka
maloletých L. L. C. H. L. spolu s obžalovaným O. L. aj napriek tomu, že vedeli o záškoláctve svojich
synov, zanedbali u nich školskú dochádzku. Svojvoľne sa spoliehali na to, že výchovnú funkciu vo vzťahu

k synom za nich bude plniť škola a sami neurobili nijaký efektívny krok k tomu, aby záškoláctvo u synov
eliminovali.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V zmysle ustanovenia § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., ak
pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa správ o povesti obce H.Z. u obžalovaných obec neeviduje žiadne protiprávne konanie v

priestupkovom, ani inom konaní v rámci príslušnosti obce. Z výpisov z ústrednej evidencie priestupkov
MV SR vyplýva, že obžalovaný O. L. C. C. F. L. sa nedopustili žiadneho priestupku.Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný O. L. opakovane dopustil konania s trestnoprávnym
postihom, pričom v registri trestov má evidovaných 15 záznamov. Naposledy bol rozsudkom Okresného
súduBardejovsp.zn.XT/XXX/XXXXzodňaX.X.XXXXvspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešove

sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom mu uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody na 5 rokov v ústave so stredným stupňom stráženia.

Podľa odpisu registra trestov F. L. bola trikrát trestnoprávne postihnutou, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XX/XXXX za rovnaký prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom
súd jej uložil trest povinnej práce v trvaní 150 hodín.

Podľa názoru súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému O. L. rozsudkom Okresného súdu
Bardejov sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je dostatočný - primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa
trestnej činnosti a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného.

Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona u obžalovaného O.F. L.
upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XXX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich)
rokov nepodmienečne.

Rovnako tak, nakoľko u obžalovanej taktiež pripadalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu vzhľadom
na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým
bol obžalovanej uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, preto majúc za to, že trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX je primeraný na ochranu

spoločnostianápravuobžalovanej,upustiloduloženiasúhrnnéhotrestupostupompodľa§44Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.