Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/319/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5713207019.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: K. S., J.. X.X.XXXX,

G. S., Z.. M. X, právne zastúpená Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom v Martine, P. Mudroňa
39, proti žalovanej: N. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č.. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Škultétyho 472/10, Martin, IČO 36868108, v konaní o zaplatenie sumy
9.500 euro s príslušenstvom a vzájomnej žaloby vo výške 9.500 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.500 euro s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 9.500 euro od 16.4.2013 zo zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom podaným dňa 10.05.2013 žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť jej žalovanú sumu
s príslušenstvom. Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že dňa 24.08.2010 previedla zo svojho účtu
vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. na účet žalovanej vedený v ČSOB, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 8.500 euro. Dňa 29.11.2010 vložila žalobkyňa na ten istý účet žalovanej sumu 1.000 euro.
Obidve uvedené sumy boli zo strany žalobkyne poskytnuté žalovanej titulom pôžičky na preklenutie
nepriaznivej finančnej situácie. Pôžičky sa zaviazala žalovaná vrátiť žalobkyni najneskôr do doby, kedy
nastúpi po materskej dovolenku opätovne do práce. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a

žalovanoujezrejmé,žekupodaniunávrhužalovanáopätovnepomaterskejdovolenkevykonávaprácuv
spoločnosti Allianz, Slovenská poisťovňa v riadnom pracovnom pomere. Napriek urgenciám a prísľubom
pôžičku nevrátila.

2. Na základe návrhu žalobkyne bol súdom vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná
podala odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. V odôvodnení žalovanej žalovaná uviedla, že návrh žalobkyne
je nedôvodný a suma ňou požadovaná je bez právneho titulu. Poukázala na to, že žalovaná kúpila

od tretej osoby nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, keďže následne ju postihla nepriaznivá
finančná situácia, rozhodla sa, resp. bola nútená uvedené nehnuteľností predať. Kupujúcim týchto
nehnuteľností sa stala žalobkyňa, ktorá si z dôvodu uzatvorenia kúpnej zmluvy vzala na tento účel úver.
Dňa 12.05.2010 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom kúpna cena
bola stanovená vzájomnou dohodou zmluvných strán vo výške 54.645 euro. Na základe odporučeniu
finančného poradcu následne dňa 12.07.2010 uzatvorila žalobkyňa a žalovaná darovaciu zmluvu,
na základe ktorej žalobkyňa žalovanej darovala predmetné nehnuteľností. V súvislosti s uzavretím

darovacej zmluvy bol vyhotovený aj písomný súhlas obdarovaného, teda žalovanej, ktorá zaväzuje
splácať uvedený úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni v pravidelných splátkach vo výške 302,09 euro.
K tomuto právnemu úkonu došlo napriek tom, že na to nebol právny dôvod. Je nelogické, aby
človek najskôr kúpil nehnuteľnosť v hodnote 54.645 euro a tieto následne daroval tomu, kto mu ichpredal. Napriek tomu sa tak stalo a žalovaná nehnuteľností, ktoré získala od žalobkyne darom na
základe darovacej zmluvy začala na svoje náklady zhodnocovať. Zároveň žalovaná do novembra 2012
na účet žalobkyne uhrádzala splátky na úver, ktorý poskytnutý žalobkyni. Dňa 05.02.2013 bola na

základe žiadosti o vrátenie daru zo dňa 04.02.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou dohoda
o vrátení daru, na základe ktorej žalovaná vrátila predmetné nehnuteľností žalobkyni. Žalobkyňa
prijala späť nehnuteľnosť, avšak nie však v pôvodnom stave, ale zhodnotené o investície vynaložené
žalovanou.Tátoskutočnosťjezrejmázpreberaciehoprotokolupodpísanéhožalobkyňou.Dohodamedzi
účastníčkami bola taká, že po materskej dovolenke žalovaná splatí všetko naraz. V čase vybavovania

hypotéky bola žalovaná tehotná, čo žalobkyňa vedela, plánovala ostať na materskej dovolenke do 3
rokov veku dieťaťa, nakoľko však nezvládla finančnú situáciu a zadlžila sa nad rámec svojich možností,
nastúpila do práce 01.10.2012. Našla záujemcov o kúpu nehnuteľnosti za cenu 65.000 euro. Žalobkyňa
sa však rozhodla, že je pre ňu výhodnejšia cesta formou vrátenia daru a následného prenajímania
nehnuteľností. Pri odovzdávaní nehnuteľností boli terajší nájomníci predmetných nehnuteľností, ktorí
žijú v dome dodnes zrejme so záujmom nehnuteľnosť odkúpiť. Žalovaná nepoprela skutočnosti tvrdené

žalobkyňouoprevedenífinančnejčiastky8.500eurodňa24.08.2010asumy1.000eurodňa29.11.2010.
Tvrdila však, že sumu 6.000 euro žalobkyni vrátila v hotovosti. O uvedenej skutočnosti neexistuje žiadny
doklad a sumu 3.500 euro vysporiadali z jej strany tak, že ide o finančné prostriedky, na základe
ktorých žalovaná zhodnotila nehnuteľností. Medzi žalovanou a žalobkyňou teda došlo k vzájomnému
započítaniu pohľadávok a záväzkov. Pokiaľ by žalobkyňa spochybňovala vrátenie sumy 6.000,- euro

žalovaná poukázala na to, že investície do nehnuteľností za obdobie od okamihu prijatia do vrátenia
daru boli vyššie ako celková suma 9.500 euro.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania listinnými dokladmi, potvrdením Slovenskej
sporiteľne, a.s. zo dňa 04.08.2010 o zaplatenie sumy 8.500 euro, dokladom o vklade sumy 1.000 euro,

kúpnou zmluvou zo dňa 12.05.2010, darovacou zmluvou zo dňa 12.07.2010, dohodou o vrátení daru
zo dňa 05.02.2013, preberacím protokolom pri odovzdaní nehnuteľností zo dňa 18.2.2013, zmluvou o
poskytnutí úveru K. S., zmluvou o pôžičke medzi S. H. M. N. H., uznaním dlhu zo dňa 02.07.2013 N. H.,
dohodou o splácaní úveru č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi S. H. M. N. H., e-mailovou korešpondeciou
medzi účastníkmi konania zo dňa 30.10.2012 (čl. 73, čl. 74), o existencii úveru žalobkyne, ktorý čerpala

zo spoločnosti Cetelem vo výške 10.000 euro, dokladmi o splácaní hypotekárneho úveru čerpaného
žalobkyňou, pokusom o zmier zo dňa 02.04.2013 (čl. 132) a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Nesporne medzi účastníčkami konania došlo k uzavretiu nasledovných právnych úkonov, ktoré
vyplynulizpočiatočnejsituácie,kedyžalovanázískalanehnuteľnosťanebolovjejmožnostiachuhrádzať

splátky úveru. Na základe uvedeného účastníčky konania, ktoré v danej dobe mali medzi sebou blízky,
priateľsky vzťah uzavreli dňa 12.05.2010 kúpnu zmluvu, kedy žalovaná predala nehnuteľnosti žalobkyni
za sumu 54.645 euro. Žalobkyňa si na základe uvedeného vzala úver, z ktorého boli uhradené dlhy
žalobkyne. Dňa 12.07.2010 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, teda
žalovaná získala naspäť svoju pôvodnú nehnuteľnosť a zaviazala sa splácať splátky úveru mesačne po

302,09 euro, čo zrejme aj do určitej doby, ktorú sama uviedla robila.

5. Dňa 05.02.2013 bola medzi účastníčkami konania uzavretá dohoda o vrátení daru, na základe
ktorej žalovaná previedla nehnuteľnosti žalobkyni. Tento právny stav týkajúci sa vlastníctva predmetných
nehnuteľností, ktoré boli uvedené v jednotlivých kúpnych a darovacích zmluvách zotrval aj v čase

konania.

6. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na vrátenie pôžičky v celkovej výške 8.500 euro
s tým, že dokladovala súdu poskytnutie pôžičky žalovanej tým spôsobom, že dňa 24.08.2010 previedla
žalobkyňa zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni na účet žalovanej vedený I. Č., M..N.. číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 8.500 euro a dňa 29.11.2010 na ten istý účet sumu 1.000 euro. Táto
skutočnosť zo strany žalovanej spochybnená nebola. Na svoju obranu žalovaná však uviedla, že z
uvedenej čiastky zaplatila vrátila žalobkyni sumu 6.000 euro v hotovosti bez akéhokoľvek listinného
dokladu preukazujúce uvedenú skutočnosť. Žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky získala na základe
pôžičky, ktorú jej poskytol S. H.. Súdu doložila aj zmluvy o pôžičke o dňa 21.10.2011. Žalovaná tvrdila,

že sumu 6.000 euro žalobkyni vrátila koncom októbra, alebo začiatkom novembra 2011, teda v čase,
kedy si požičala peniaze od veriteľa H. vo výške 17.600 euro.7. Pretože žalovaná svoje tvrdenie o vrátenie sumy 6.000 euro žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala, samotné požičanie peňazí od K. H. nie je dôkazom toho, že by z týchto finančných
prostriedkov žalovaná vrátila žalobkyni sumu 6.000 euro a žiadny iný dôkaz tomu nenasvedčoval.

Žalovaná mala v úmysle navrhnúť vypočuť na tieto okolnosti aj svoju dcéru O., následne však od tohto
upustila, pretože táto by uvedené skutočnosti potvrdiť nevedela.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyni dala za to, že jej pomohla vybaviť úver sumu 3.000 euro, potom
však bola v situácii, že potrebovala zaplatiť na úhradu robotníkom 1.000 euro, tak jej žalobkyňa na účet

dala sumu 1.000 euro 29.11.2010. S týmto je len nespochybnená skutočnosť tvrdená žalobkyňou o
poskytnutí sumy 1.000 euro dňa 29.11.2010, čo korešponduje aj s dátum uvedeným v návrhu na začatie
konania.

9. Zo strany žalovanej bol vznesený vzájomný návrh s tým, že žiadala vo vzájomnom návrhu zaviazať
žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 12.000 euro s príslušenstvom. Uvedená finančná čiastka mala

predstavovať sumu, o ktorú bola zhodnotená nehnuteľnosť prevádzaná medzi účastníčkami konania
a tieto finančné prostriedky mala žalovaná použiť z vlastných finančných zdrojov. Vzájomný návrh
prevyšoval žalovanú sumu žalobkyňou, a preto, že žalobkyňa uvedenú čiastku neuznala ako dôvodnú
a preukázanú, súd vylúčil vzájomný návrh žalovanej na samostatné konanie.

10. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu bolo nesporné, že žalovanej žalobkyňa
poskytla sumu 9.500 euro, táto finančná čiastka bola prevedená na účet žalovanej, žalovaná uvedenú
skutočnosť ani nespochybnila Z konaní nebolo preukázané vrátenie žalovanej sumy 9.500 euro žiadnym
relevantným dokladom. Zo strany žalovanej neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by mohli
preukázať vrátenie peňazí a pokiaľ bolo tvrdené, že je možné započítať zhodnotenie nehnuteľností

prevádzané medzi účastníkmi konania, toto zhodnotenie bude predmetom samostatného konania. Súd
dospel k záveru, že žalobkyňa podala dôvodný návrh a pôžičku, ktorú poskytla žalovanej si uplatnila na
súdeažpovýzvezodňa02.04.2013označenéakopokusomozmierpredpodanímžaloby,kedyposkytla
žalovanej lehotu na plnenie do 15.04.2013. Súd mal preukázané, že na výzvu žalovaná reagovala (e-
mailová korešpondencia na čl. 131), a to dňa 04.04.2013.

11. Súd teda posudzoval návrh žalobkyne dôvodným a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 9.500
euro titulom vrátenia pôžičky. Okrem istiny žalovanej priznal úrok z omeškania od 16.04.2013, teda odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie plnenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 vo výške 8

percentuálnych bodov zvýšených o úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 4.12.2014 žalovaná podala odvolanie, na základe ktorého
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle rozhodnutia

odvolacieho súdu sa tento stotožnil s názorom okresného súdu, že žalovaná náležite nepreukázala,
že v skutočnosti vrátila žalobkyni istinu 6.000 euro. Preukázala, že jej bola poskytnutá pôžička od K.
H.. Táto skutočnosť sama o sebe však nedokazuje, že prostriedky z pôžičky boli použité na čiastočné
vrátenie pôžičky žalobkyni. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaná neoznačila žiadne iné dôkazy, ktoré
by mohli byť vo vzájomnej súvislosti vyhodnotené v jej prospech. Podľa odvolacieho súdu sa okresný

súd nedostatočne vysporiadal so vzájomnou žalobou žalovanej, ktorým táto žiadala uhradiť istinu 12.000
euro s príslušenstvom a tento návrh vylúčil na samostatné konanie. S poukazom na ust. § 97 ods. 1, 2 a
3 OSP a § 98 OSP (rozhodované v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku), v zmysle ust. § 580
Občianskeho zákonníka, započítanie spôsobom zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a
dlžníka a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá vyššia, zaniká len do výšky započítanej

proti pohľadávky. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli
splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi
tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník
naopak (vzájomnosť pohľadávok), plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé
na započítanie.

13. Odvolací súd bol toho názoru, že súd sa nevysporiadal s celým obsahom sporu, teda nezaoberal
sa námietkou započítania uplatnenou žalovanou a procesný postup okresného súdu v tom, že vylúčil
vzájomný návrh na samostatné konanie, nebol správny.14. V čase rozhodovania odvolacieho súdu a to 10.6.2015 konanie, kedy súd vylúčil vzájomný návrh
žalovanej voči žalobkyni na samostatné konanie, bolo právoplatne skončené a to zastavením pre

nezaplatenie súdneho poplatku. V tejto procesnej situácii súd po zrušení rozsudku zo dňa 4.12.2014
pokračoval v konaní s tým, že žalovaná uplatnila vzájomnú žalobu vo výške žalovanej sumy, uplatnenej
žalobkyňou. Jednoznačne uviedla, že vyššiu sumu si ako vzájomnú žalobu neuplatňuje.

15. Žalovaná na preukázanie dôvodnosti vzájomnej žaloby predložila súdu znalecký posudok F.. O. S.

na preukázanie tej skutočnosti, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila minimálne o sumu uplatnenú
voči nej žalobou a to v období, keď bola uzavretá zmluva o vrátení daru dňa 5.2.2013 medzi stranami
sporu.Tomutoobdobiupredchádzalouzavretiekúpnejzmluvydňa12.5.2010,nazákladektorejžalovaná
predala nehnuteľnosti popísané v žalobe žalobkyni za 54.645 euro s tým, že žalobkyňa čerpala úver tak,
aby mohli byť uhradené dlhy žalovanej. Dňa 12.7.2010 došlo medzi nimi k uzavretiu darovacej zmluvy,
na základe ktorej žalobkyňa darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanej a následne došlo k vráteniu

tohto daru zmluvou zo dňa 5.2.2013. V čase, kedy došlo k vráteniu daru, bol spísaný preberací protokol,
v ktorom boli konštatované práce, vykonané žalovanou v predmetnej nehnuteľnosti a takýmto spôsobom
zhodnotenienehnuteľnostižalovanáuplatnilavtomtokonaníakobezdôvodnéobohatenievočižalovanej
s odôvodnením, že jej vrátila zhodnotený dar.

16. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán
sporu.

17. Vychádzajúc z reálne zisteného stavu žalovaná investovala do predmetnej nehnuteľnosti v čase,
keď bola jej vlastníčkou (od 12.7.2010 do 5.2.2013). Zo strany žalovanej bezdôvodné obohatenie bolo

špecifikované formou bezdôvodného obohatenia ako prijatie plnenia bez právneho dôvodu. Znalecký
posudok, ktorý dala vypracovať žalovaná znalkyni F.. S., bol vypracovaný na základe zadania úlohy určiť
hodnotu stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti, t.j. v rodinnom dome súp. č. 210 od roku 2010
do roku 2013. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe vyhotovených fotografií, predložených
faktúr, dokladov zo strany žalovanej s tým, že znalkyňa získala prístup aj do rodinného domu, ktorý

v čase vypracovania znaleckého posudku bol už vlastníctvom inej osoby, ako žalobkyne. Žalobkyňa
namietala dôvodnosť predloženého znaleckého posudku s odôvodnením, že znalkyňa nevychádzala z
podrobných meraní rozsahu vykonaných prác. Odvolávala sa na faktúru za výmenu strešnej krytiny a
zrejme na mysli mala cenovú ponuku F. S. - F., ktorá však nebola faktúrou, ale dokladom, z ktorého by sa
dalo usudzovať, že tieto práce v danom rozsahu aj skutočne vykonané boli. Svedok vypočutý v konaní,

pán K. spochybnil, že by na rodinnom dome boli vykonané a použité práce v zmysle uvedenej cenovej
ponuky. Žalobkyňa tvrdila, že znalkyňa mala určiť výšku zhodnotenia vypočítaním rozdielu hodnoty
rodinného domu pred a po rekonštrukcii a tým určiť presnú sumu, v akom sa na zhodnotení rodinného
domu podieľali investície žalovanej. Suma vyplývajúca zo znaleckého posudku bola sčítaním dokladov
a určená hodnota vykonaných stavebných prác, cenová ponuka 7.845,73 euro, faktúra č. XX/XXXX -

1.837,24 euro, t.j. 9.682,98 euro. Táto suma zodpovedá súčtu cenovej ponuky a faktúry za kúrenie.
Žalovaná ďalej tvrdila, že predmetný znalecký posudok neobsahuje podobné merania, ani odkaz na
konkrétny cenový predpis, v zmysle ktorého boli práce naceňované.

18. Zo strany žalovanej k námietkam voči znaleckému posudku bolo tvrdené, že zotrváva na

predloženom znaleckom posudku, za obsah ktorého si musí znalec zodpovedať.

19. Zo strán sporu neboli podané žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a preto bolo možné
súdom rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu.

20. Žalobkyňa ustála dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby tak, ako to bolo odôvodnené
v rozhodnutí okresného súdu zo dňa 4.12.2014, ktorého dôvodnosť v časti žalovanej sumy potvrdil v
odôvodnení odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 10.6.2015. Pokiaľ išlo o žalobu, žalovaná nepredložila
žiadne iné návrhy na preukazovanie jej nedôvodnosti.

21. Hmotnoprávna námietka, ktorá bola vznesená žalovanou do výšky žalovanej sumy, bola súdom
posudzovaná na základe tvrdení a predložených dôkazov žalovanou. Súd dospel k záveru, že
žalovaná uplatňovala vo vzťahu žalobkyni bezdôvodné obohatenie za investície do rodinného domu
v čase od 12.7.2010 do 5.2.2013, t.j. v období, kedy žalovaná vlastnila predmetný rodinný dom.Dňa 12.7.2010 bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej žalobkyňa darovala rodinný dom
žalovanej (tomu predchádzala kúpna zmluva zo dňa 12.5.2010) a následne bola dňa 5.2.2013 uzavretá
zmluva, kedy žalovaná vrátila dar žalobkyni. Pokiaľ došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti v období, kedy

žalovaná vlastnila predmetný rodinný dom, bol súd toho názoru, že investovala finančné prostriedky
do nehnuteľnosti v jej vlastníctve, čomu zodpovedá aj preberací protokol zo dňa 28.2.2013. Žalovaná
vrátila dar, ktorý zhodnotila v čase jeho vlastníctva a takýto dar vrátila bez nároku na náhradu investícií,
ktoré vykonala. Prejav vôle žalovanej bol spojený s bezvýhradným vrátením daru. Nárok na vrátenie
investícií uplatnila žalovaná až v priebehu tohto konania, pričom dovtedy vo vzťahu k žalobkyni takýto

prejav urobený nebol. Dar bol vrátený bez uplatnenia nároku na investície a takto bola posúdená
aj zmluva o vrátení daru, z obsahu ktorej vyplynulo, že žalovaná vrátila dar bez výhrad a nežiadala
zohľadniť žiadne investície, ktoré vložila do nehnuteľnosti v čase, keď nehnuteľnosť vlastnila. Z obsahu
preberacieho protokolu a ani z obsahu zmluvy o vrátení daru nevyplynula skutočnosť, že by žalovaná
voči žalobkyni uplatňovala finančný nárok spočívajúci v úhrade za rekonštrukciu nehnuteľnosti. Okrem
zmlúv a preberacích protokolov zo strany žalovanej neboli predložené ani navrhované žiadne dôkazy,

ktorými by preukázala skutočnosť, že si žalobkyňa bola vedomá tej skutočnosti, že sa obohatila na
úkor žalovanej prebratím nehnuteľnosti po vrátení daru po čiastočnej rekonštrukcii. Súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila a s prihliadnutím na zistený skutkový
a právny stav hmotnoprávnu námietku neakceptoval. Vzhľadom na to, že súd nedospel záveru
bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňou, nebolo dôvodné prihliadať ani na predložený znalecký

posudok a vyhodnocovať námietky žalobkyne voči tomuto znaleckému posudku, pričom samotná
žalovaná na tieto námietky zásadným spôsobom nereagovala.

22. Súd vyhovel žalobe žalobkyne a konečným spôsobom rozhodol v predmetnej veci tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobkyni, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.