Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214859
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116214859.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: mBank Spólka Akcyjna,

reg. č. 001254524, Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, vo veci svojej organizačnej zložky: mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, Pribinova 10, Bratislava, právne zastúpený: Bartošík
Šváby s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému:
U. S., K.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, Z., o zaplatenie sumy 1 023,04 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 023,04 eura, spolu s kapitalizovaným príslušenstvom vo
výške 317,88 eura a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1 340,92 eura od 27.03.2014
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 36,24%.

VI. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 1 023,04 eura,
kapitalizovaného príslušenstva vo výške 945,36 eura, zmluvného úroku 14,99% ročne zo sumy 1

023,04 eura od 27.03.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1 968,40 eura
od 27.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, z titulu zmluvy o používaní kreditnej karty č. Z.,
XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“).

2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16C/199/2016-68 zo dňa 19.01.2017 súd rozhodol tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu, pričom navrhol,
aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4.KrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúduznesenímč.k.26Co/122/2017-94zodňa26.03.2018rozhodol
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd v uznesení zároveň určil, že prvoinštančný súd v ďalšom konaní opätovne dôkladne

posúdi všetky nároky uplatnené žalobcom, pričom bude viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu.
Svoje závery v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C.s.p. a zároveň rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 1 023,04 eura,
kapitalizovaného príslušenstva vo výške 945,36 eura, zmluvného úroku 14,99% ročne zo sumy 1
023,04 eura od 27.03.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1 968,40 eura

od 27.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, z titulu zmluvy o používaní kreditnej karty č. Z.,
XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“). V žalobe uviedol, že uzavrel so žalovaným zmluvu
o používaní kreditnej karty dňa 24.04.2009 na štandardnom formulárovom tlačive, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver. K jeho čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty s
úročením 14,99% ročne.

7. Súd pojednával dňa 07.01.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti
žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi a to
najmä Zmluvou o používaní kreditnej karty mBANK č. Z. zo dňa 24.04.2009, Žiadosťou o poskytnutie
kreditnej karty mBank, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Výpisom z kreditnej karty, Výzvou
k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 20.01.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami vydávania a

používania kreditných kariet v mBank, Sadzobníkom poplatkov, ako aj ostatnými spisovým materiálom
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Dňa 24.04.2009 uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou žalobcu zmluvu o
používaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver, ku ktorého čerpaniu

dochádzaloprostredníctvompoužívaniakreditnejkarty.Úverbolúročenýdohodnutouúrokovousadzbou
vo výške 14,99%. Úverový limit bol dohodnutý maximálne do výšky 1 650,00 eur a žalovaný sa zaviazal
uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky
(výška minimálnej splátky a lehota jej splatnosti explicitne vyplýva zo zmluvy, resp. z formulára, ktorý
v bode 2C ustanovuje, že výška mesačnej splátky v EUR zodpovedá minimálne výške 3,00% z dlžnej

sumy, s dátumom splatnosti každej splátky vždy ku 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca). Takéto
určenie výšky, počtu a termínu splátok odvolací súd vo svojom rozhodnutí považoval za dostatočné,
nakoľko žalobca v čase uzavretia zmluvy nemohol vôbec predpokladať, kedy a v akej výške bude
úver vyčerpaný, teda odkedy a z akej sumy budú plynúť úroky a aká suma úrokov bude teda splatná
už od prvej splátky. Z § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pritom vyplýva, že zákon predpokladá

existenciu a aj používanie úverov formy povoleného prečerpania na kreditnú kartu. V dôsledku toho
nemožno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. vykladať prísne formalistickým
spôsobom, pretože v takom prípade by žiadny takýto úver nebolo možné platne dohodnúť a poskytnúť.
Žalovaný začal čerpať úver dňa 07.05.2009. Z predloženého rozpisu uplatnenej pohľadávky vyplýva,
že žalovaný neuhradil istinu vo výške 1 023,04 eura. Ostatný uplatnený nárok predstavuje nesplatené

úroky a poplatky ku dňu 26.03.2014 vo výške 945,36 eura (kapitalizované príslušenstvo). Nakoľko bol
žalovaný v omeškaní s platením jednotlivých splátok, žalobca listom zo dňa 20.01.2014 zosplatnil dlh vo
výške 77,78 eur - istiny po lehote splatnosti, nezaplatené úroky 1,49 eura, poplatky 3,32 eura a poplatku
23,40 eura. Zároveň žalobca odstúpil od zmluvy o používaní kreditnej karty.

9. Dňa 20.01.2014 žalobca zaslal žalovanému poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky a odstúpenie
od zmluvy. Žalovanému oznámil, že ku dňu vyhotovenia tejto výzvy eviduje dlžnú čiastku v celkovej
výške 82,59 eura, ktoré pozostáva z istiny po lehote splatnosti vo výške 77,78 eura, nezaplatených
úrokov vo výške 1,49 eura a poplatkov vo výške 3,32 eura. Výzvou žalobca žiadal, aby uvedená čiastka
spolu s poplatkom vo výške 23,40 eura bola uhradená najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2015, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
včaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„z.č.258/2001Z.z.“)naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa, nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
(hlavné refinančné operácie) od 27.03.2014 bola 0,25%.

18. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,

ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených
dôkazov vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

19. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je

zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

20. Z vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd viazaný názorom odvolacieho súdu dospel
k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne len čiastočne. Zmluva obsahovala úrokovú sadzbu, RPMN,
priemernú RPMN, a celkové náklady, preto má žalobca nárok na zaplatenie istiny a zmluvných úrokov
do zosplatnenia. Žalobca preukázal, že žalovaný čerpal celkovo sumu 1 938,40 eura, pričom suma
1 023,04 eura predstavuje istinu. Nesplatené príslušenstvo (nesplatené úroky a poplatky) predstavujú

sumu 945,36 eura. Súd preto priznal žalobcovi celkovú výšku čerpanej a nesplatenej istiny, a to vo výške
1 023,04 eura.21. Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania.
Súd nepriznal úrok z omeškania z celej sumy 1 968,40 eura, avšak len zo sumy 1 340,42 eura (ktorá
vznikla krátením uplatňovanej sumy o poplatok za upomienky vo výške 627,18 eura), a to odo dňa

nasledujúcehopovyhlásenísplatnostiúveru.Súdviazanýžaloboupriznalžalobcoviúrokzomeškaniavo
výške 8,25% ročne z dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 27.03.2014. Žalobca dňa
20.01.2014vyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnejsplátky,pričomurčil,žeakvlehote7dníoddoručenia
výzvy neuhradí dlžnú sumu, má sa zaslaná výzva považovať za odstúpenie od zmluvy. Pri riadnom
a bežnom doručovaní doručovacej služby sa mohla zásielka dostať do dispozičnej sféry žalovaného

najskôr dva dni po odoslaní (ak žalobca odoslal zásielku nasledujúci deň po vyhotovení, t. j. 21.01.2014),
a teda 23.01.2014. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 27.03.2014, tak ako si ho
uplatnil žalobca v žalobe. Súd tak celkovo priznal žalobcovi istinu, časť kapitalizovaného úroku a úrok
z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

22. Ohľadom nesplateného kapitalizovaného príslušenstva súd uvádza, že žalobcovi mohol priznať

len dohodnuté kapitalizované príslušenstvo v celkovej výške 317,88 eura, ako rozdiel uplatňovaného
príslušenstva vo výške 945,36 eura a poplatkov za upomienky vo výške 627,48 eura. Poplatky za
upomienky vo výške 627,48 eura súd nemohol žalobcovi priznať. Výška poplatku za zaslanie upomienky
(23,24 eura) predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1, ako aj ods. 4 písm. k/
Občianskeho zákonníka. Súd opätovne rozhodujúci v predmetnej veci je viazaným právnym názorom

odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca má právo upozorňovať žalovaného
na neplnenie jeho povinností a nie je povinný to robiť na vlastné náklady. Ustanovenie 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že náklady na uplatnenie pohľadávky sú príslušenstvom
pohľadávky. Súčasťou vymáhania pritom v zásade môže byť aj vyzývanie dlžníka na to, aby si plnil svoje
zmluvné povinnosti. V predmetnej veci má súd, ako prvoinštančný, tak aj odvolací za to, že uplatňovaná

výška poplatku za upomienky v sume 23,24 eura je celkom zjavne neprimeraná. Pre dlžníka je navyše
opakované zasielanie upomienok nevýhodné, keďže dlžník je zaťažovaný poplatkami v tejto výške.
Ich celková výška počas trvania zmluvného vzťahu dosiahla sumu 627,48 eura, teda v podstate 30%
z vyčerpaného úveru. Súd vzhľadom na skutočnosť, že dojednanie ohľadom poplatku za upomienku
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uplatňovaný nárok v sume 627,48 eura zamietol ako

nedôvodný.

23. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,99% ročne z dlžnej sumy
za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru do zaplatenia súd dospel k záveru,
že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

(ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných
povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne
stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.

Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V
danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a

nastupujerežimplateniaúrokovzomeškania.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeinaustanovenie §54ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu
v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie
nepatričnejochranynepoctivýmdlžníkom,alejehozávervyplývazvýkladuvyššiecitovanýchustanovení
právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za
ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

24. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/138/2017-67 zo dňa 23.05.2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ užnemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ

bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom

prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej

nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na
inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná

úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. Súd preto žalobu v časti úroku z úveru po zosplatnení úveru zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 266 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi
bola priznaná vyčíslená uplatňovaná suma celkovo vo výške 1 340,92 eura s ďalším príslušenstvom,
pričom žaloval vyčíslenú pohľadávku vo výške 1 968,40 s ďalším príslušenstvom. Žalovaný bol úspešný
v sume 627,48 eura. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 68,12% a žalovaný v rozsahu 31,88%. Celková
úspešnosť žalobcu v prvoinštančnom konaní je 36,24% (68,12-31,88).

28. Podľa § 396 ods. 1,3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie(1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(3)

29. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

30. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 19.01.2017, č. k. 16C/199/2016-88 v zamietajúcej časti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný v časti v celom rozsahu odvolaním napadnutého rozsudku.

31. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.