Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212098
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114212098.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v spore žalobcu: Mesto Lipany, Krivianska

1, 082 71 Lipany, IČO: 00 327 379, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nižník, spol. s r.o., so sídlom
Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným: 1.) EURO BUILDING, a.s., so sídlom
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.
Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 a 2.) Ing. arch. Marek Józef
Gryglak - STRIX, miesto podnikania Lipovce 228, 082 36 Lipovce, IČO: 32 921 535, o zaplatenie sumy
40.595,12 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 40.595,12 eura od 1.11.2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1.a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2014 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
40.595,12 eura od 1.11.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, a to z dôvodu, že žalobca
má za to, že neoprávnené vyúčtovanie sporných položiek žalovaným v 1. rade v rozpore so Zmluvou o

dielo, ako aj porušenie povinností žalovaného v 2. rade ako osoby vykonávajúcej činnosť stavebného
dozoru, viedli v príčinnej súvislosti k vzniku škody, ktorú si žalobca uplatňuje, nakoľko žalobcovi ako
príjemcovi nenávratného finančného príspevku, neboli uhradené peňažné prostriedky v celkovej výške
40.595,12 eura, v dôsledku protiprávneho konania oboch žalovaných, a preto si sumu 40.595,12 eura s
príslušenstvom uplatňuje voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom náhrady škody.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.7.2014, okrem iného uviedol, že Zmluvou

o dielo zo dňa 26.2.2010, uzavretou medzi účastníkmi konania, sa žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ
zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo - "Lipany - modernizácia ZŠ, Hviezdoslavova 1".
Dielo bolo ukončené prevzatím a odovzdaním dňa 1.6.2011, o čom bol spísaný Protokol o odovzdaní
a prevzatí verejnej práce, podpísaný oboma zmluvnými stranami. Dielo bolo prevzaté bez vád a
nedorobkov. Žalobca prípisom zo dňa 24.6.2013 oznámil žalovanému v 1.rade, že na základe kontroly
vykonanej zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoje vidieka SR, boli zistené neoprávnené
výdavky a nezrovnalosti vo výške 39.378,57 eura a zároveň požadoval o úhradu vyčíslenej sumy,

nakoľko podľa neho boli tieto sumy zo strany žalovaného v 1. rade neoprávnene vyfakturované. Vo
veciprebehlarozsiahlakorešpondenciamedziobidvomastranami,pričomžalobcapožadovalzaplatenie
žalovanejsumy,naktorúneskôrsvojupohľadávkunavýšilztitulunáhradyškody.Uvedenékorešponduje
aj so samotným žalobným návrhom.3. Zo strany žalovaného v 1. rade bolo žalobcovi vysvetlené a zdokladované, že bol v dobrej viere pri
vykazovaní a fakturovaní vykonaných prác, lebo tieto boli priebežne pri každej faktúre odsúhlasované

stavebným dozorom žalobcu a tiež samotným žalobcom. Riadne vykonanie diela bolo odsúhlasené
v Protokole o odovzdaní a vykonaní verejných prác. Žalovaný v 1. rade preto nemal a nemohol mať
pochybnosti, že dielo bolo vykonané riadne a v rozsahu uvedenom v Zmluve o dielo.

4. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že v danej veci by mohlo ísť o uplatnenie nároku z vád diela,

tak ako to defiluje ustanovenie § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím ustanovenia § 420
Obchodeného zákonníka. V takom prípade by ale žalobca nemohol uplatňovať nárok na náhradu škody
nakoľko ust. § 564 a § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uvedené neumožňuje.

5. V prípade, že by súd bol toho názoru, že žalobou bol uplatnený nárok z vád diela, žalovaný v 1.
rade namieta, že nárok bol uplatnený oneskorene. Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka,

objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr
po odovzdaní predmetu diela. Pokiaľ by si žalobca splnil uvedenú povinnosť, mohol uplatniť vady, resp.
škodu okamžite po prevzatí diela a nie až s niekoľkoročným odkladom. Súd neprizná objednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť
privynaloženíodbornejstarostlivostipriprehliadkeuskutočnenejpodľaods.1(§562ods.2Obchodného

zákonníka).

6. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Tunajší súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 21Cb/125/2014-189 zo dňa 7.7.2015 tak, že

žalobu zamietol.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č.k. 2Cob/103/2015-220 zo dňa 29.9.2016
rozhodol, tak že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. V zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd v Prešove okrem iného uviedol, že v konaní nie je
medzi stranami sporným záver o obsahu uzavretej Zmluvy o dielo zo 14.5.2010 medzi žalobcom

ako objednávateľom diela a žalovaným v 1/ rade ako zhotoviteľom diela (č.l. 15 až 24 spisu), či
o obsahu uzavretej Mandátnej zmluvy o zabezpečení inžinierskej činnosti zo dňa 13.5.2010 medzi
žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2/ rade ako mandatárom (č.l. 25 až 27 spisu). Stranami
sa nerozporujú ani závery Správy o výsledku kontroly realizovanej Ministerstvom pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, Oddelením kontroly projektov regionálneho operačného programu (č.l. 28 a

nasl. spisu) o neoprávnených výdavkoch v hodnote 4.475,57 eur, či v nezrovnalostiach v hodnote
36.119,55 eur. Cenu diela platil žalobca žalovanému podľa zhotoviteľom vystavovaných faktúr, ktorých
nedeliteľnou súčasťou podľa čl. V ods. 2 ZoD boli súpisy vykonaných prác, pričom čl. IV ods. 1 uvedenej
zmluvy zdôrazňoval okrem celkovej ceny diela aj tú skutočnosť, že cena diela je stanovená na základe
ocenenéhovýkazuvýmeraprojektovejdokumentáciepredmetnejstavby,ktorésúsúčasťoutejtozmluvy.

Zhotoviteľ bol povinný svoje práce vyúčtovať overiteľným spôsobom, pričom súčasťou faktúry je výkaz
vykonaných množstiev, prípadne výkresy a iné doklady, ktoré sú potrebné pre preukázanie druhu a
rozsahupráce(čl.Vods.2zmluvy).Súpisyvykonanýchprác,ktorébolipodkladomprevystavenúfaktúru
vyhotovoval stavbyvedúci žalovaného v 1/ rade Ing. Muravský a za žalobcu ho potvrdzoval žalovaný
v 2/ rade na základe uzavretej zmluvy na realizáciu inžinierskych činností. Je zrejmé, že faktúrami

vyúčtované ceny žalobca žalovanému v 1/ rade zaplatil. Závery Správy o vykonanej kontrole svedčia o
tom, že Súpis vykonaných prác, ktorý bol súčasťou fakturácie nezodpovedal reálnemu plneniu. Žalobca
zaplatil žalovanému i cenu za plnenie, ktoré reálne nedostal. O tú časť fakturácie, ktorá nebola krytá
reálnym plnením mu bol krátený nenávratný finančný príspevok. V konaní sa nespochybňuje to, že
žalovanému v 1/ rade žalobca plnil na základe ním vystavených faktúr to, čo od žalovaného v 1/ rade

nedostal. To, čo žalobcovi nebolo z vyúčtovaných faktúr nahradené nenávratným finančným príspevok
bolo plnené z jeho rozpočtových prostriedkov, čím tak žalobcovi v súvislosti s plnením, ktoré nebolo v
skutočnosti realizované, vznikla ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Obsahovo to teda spĺňa
náležitosti kvalifikácie takejto ujmy ako ujmy predstavujúcej skutočnú škodu v zmysle § 379 Obch. zák11. Predmetom tohto konania nie je vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom nenávratného finančného
príspevku. Tak, ako je už uvedené vyššie, predmetom tohto konania je náhrada toho plnenia, ktoré

žalobca zaplatil, ale nebolo podložené reálnym plnením žalovaného v 1/ rade a závery správy o čerpaní
prostriedkov z Regionálneho operačného programu sú len argumentáciou svedčiacou o tom, či takéto
plnenie zhotoviteľ diela poskytol, alebo neposkytol, resp. či takéto plnenie, ktoré nebolo podložené
reálnym plnením vyúčtoval žalobcovi.

12. Podľa § 536 ods. 3 a § 546 a nasl. Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za
vykonané dielo cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Zhotoviteľ diela
je povinný realizovať fakturáciu ceny diela podľa skutočne realizovaného plnenia tak, ako to napokon
vyplýva aj z obsahu predmetnej uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade v čl.
IV ods. 1, resp. V ods. 2 zmluvy.

13. Podľa § 373 Obch. zák. platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť

14. Podľa § 379 Obch. zák., ak nestanovuje tento zákon inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala, alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

15. Obchodný zákonník v § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 výslovne zakotvuje právo objednávateľa diela
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vadným plnením a v § 440 ods. 2 určuje aj medze
využitia tohto inštitútu len v tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody
je vylúčená tam, kde možno (prípadne bolo by možné) dosiahnuť totožného uspokojenia uplatnením
niektorého z nárokov z vadného plnenia. Zákonodarca tu prostredníctvom preferovania práv z vadného

plnenia vymedzuje len cestu, ktorou je objednávateľ oprávnený uspokojenie dosiahnuť, nejde však o
obmedzenie celkového rozsahu uspokojenia. Právna úprava i tu vychádza zo zásady plnej reparácie
spôsobenej ujmy, pretože na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného
plnenia zhotoviteľa. Objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu akejkoľvek ujmy, ktorá
muvzniklavdôsledkuvadnostiplnenia;vrozsahu,vktoromnemožnouspokojeniedosiahnuťuplatnením

nárokov z vád má nárok na uspokojenie z iných právnych dôvodov najmä z titulu náhrady škody (vo
výške, v ktorej bol jej vznik predvídateľný - porovnaj § 379 Obch. zák.).

16. Zo zodpovednosti za škodu môžu vzniknúť práva totožné so zodpovednosťou za vady, ale tiež práva
odlišné, ktoré zo zodpovednosti za vady nemožno uspokojiť. Môže sa najmä jednať o ďalšie škody, ktoré

sú vadným plnením zapríčinené. V predmetnej veci uplatnením nároku na náhradu škody sa žalobca ako
poškodený nedomáha kompenzácie založenej na oprave vadnej veci, či zľavy z ceny, ale žiada náhradu
tých výdavkov, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela v rozpore
s reálnym plnením vystavil fakturáciu, ktorú žalobca zaplatil a ktorá bola znášaná z jeho rozpočtových
prostriedkov. Porušenie povinností zo záväzkového vzťahu ako predpoklad vzniku zodpovednosti za

škodu spočíva v takom prípade v dodaní vadného plnenia diela a v realizácii vyúčtovania ceny v rozpore
s reálnym plnením, v dôsledku čoho vznikla uplatňovaná škoda. Zdá sa, že predpokladom pre riadne
uplatnenie nároku na náhradu škody v predmetnej veci je tak preukázanie príčinnej súvislosti medzi
vadným plnením, založeným na plnení, ktoré nezodpovedalo uzavretej zmluve a v neposlednom rade
i vo fakturácii, ktorá nezodpovedala reálnemu plneniu (porušujúcom čl. IV a V ZoD) a vznikom ujmy,

ktorá u žalobcu nastala. V takýchto prípadoch judikatúra pripúšťa aj takú alternatívu, že nie je nutné
preukázať riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, resp. diela, ale je nutné len preukázať,
že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na tom, že príčinnú súvislosť so vznikom ujmy posudzoval v nadväznosti na Zmluvu o
poskytnutínenávratnéhofinančnéhoprostriedkuanevenovalsaskutočnostiam,ktorésatýkajúuzavretej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, resp. žalovaným v 2/ rade s porušením tam uvedených
povinností, pomýlil sa, pretože ujmu, ktorá vznikla žalobcovi plnením nepodloženým reálnym plnením
zhotoviteľa možno posudzovať ako škodu. Za takéhoto stavu je žiadúce posudzovať príčinnú súvislosť
v nadväznosti na porušovanie povinností žalovanými, resp. jedným z nich.17. Z uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, len konštatovať, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto nemôže obstáť. Nesprávne právne
posúdenie viedlo súd prvej inštancie k tomu, že nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti vyplývajúce
z uzavretých zmlúv, z obsahu svedeckých výpovedí, či z oboznámených listinných dôkazov vo vzťahu
ku zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu. Pri nesprávnom právnom posúdení veci odvolací
súd konštatuje aj to, že súd prvej inštancie sa ani nemohol vyporiadať s prípadnou argumentáciou o

rozsahu skutočnej škody, keď nenávratný finančný príspevok bol jednoznačne krátený o tie plnenia,
ktoré vykázali stav rozporujúci s uzavretou Zmluvou o dielo, ale nevychádzajú z toho, že plnenie nejaké
žalobca predsa od žalovaného v 1/ rade dostal (viď napr. výhrady týkajúce sa obrubníka okolo atletickej
dráhy).

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa vyporiadať predovšetkým s tým, či ujma, ktorá
žalobcovi vznikla plnením ceny diela, nepodloženej reálnym plnením zo strany žalovaného v 1/ rade,
je v príčinnej súvislosti s porušením povinností založených zmluvami uzavretými so žalovanými v 1/
a 2/ rade, alebo len v súvislosti s porušením povinností niektorého z nich. Obsah týchto zmlúv je pre

posudzovanie kauzálneho nexu určujúcim. Doterajšie dokazovanie nesvedčí tomu, že by žalovaný v 1/
rade popieral to, že bolo realizované plnenie, ktoré nezodpovedalo vyúčtovanej cene podľa vystavenej
faktúry a pripojeného súpisu. Nepochybné je aj to, že tento súpis podpísal na základe Zmluvy o
realizácii inžinierskej činnosti aj žalovaný v 2/ rade, ktorý bol na tento účel žalobcom poverený. Pri
právnom posúdení nárokov súdom prvej inštancie bude treba vychádzať aj z vyššie vysloveného názoru

týkajúceho sa aplikácie ust. § 373, § 379, § 436 ods. 1, § 440 ods. 1, 2 Obch. zák.. Treba opätovne
zdôrazniť, že žalobcovi v tomto konaní nejde o kompenzáciu plnení vyplývajúcich z odstránenia vád
diela,čiozľavuzcenydiela.Idemuonáhraduujmy,ktorámuvzniklatým,žeplnilzhotoviteľovidielacenu
nezodpovedajúcu reálnemu plneniu. Objednávateľ tak, ako je už zdôrazňované vyššie, musí mať právnu
možnosť dosiahnuť náhradu ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti plnenia. Predpokladom pre

riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením
a vznikom škody. Nie je nutné preukazovať riadné a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, či diela.
Je však nutné preukázať, že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda.

21. Súd na opätovné prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.3.2017, Na pojednávaní

žalobca zotrval na predchádzajúcich stanoviskách a uviedol, že po doručení rozhodnutia Krajského
súdu má strana žalobcu za to, že sú naplnené všetky atribúty na to, aby súd žalobe v celom rozsahu
voči obom žalovaným rozhodol a žalobe vyhovel.

22. Právna zástupkyňa žalovaného 1. na pojednávaní uviedla, že majú za to, že žalovaný zatiaľ

nepreukázal vznik škody ani porušenie povinnosti žalovaným v 1.rade a ani príčinnú súvislosť. Majú za
to, že dielo bolo odovzdané a prevzaté, skutočnosť, že následne cca 1,5 roka po odovzdaní žalobca
zistil, že mu mala vzniknúť škoda práve zo strany žalovaného v 1.rade, nie je preukázané hodnovernými
dôkazmi. Doteraz nie je zrejmé, na základe čoho by malo byť jasné, že práve konaním žalovaného v
1.rade došlo k vzniku škody ku dňu 1.6.2011, keď bolo dielo odovzdané. Zmluvu podľa ich názoru porušil

žalobca a žalovaný v 2.rade zodpovedal ako mandatár. Žalovaný v 1.rade vykonal dielo podľa zmluvy o
dielo. Ak následne žalobca uvádza, že žalovaný v 1.rade nedodal dielo podľa zmluvy, musí preukázať
zodpovednosť za škodu žalovaného v 1.rade, t.j. splnenie všetkých znakov podľa § 373 Obchodného
zákonníka. Žalobca sám potvrdil a uviedol následne v žalobe, že povinnosti porušil i stavebný dozor
ako žalovaný v 2.rade, uviedol, že pochybenia si je vedomý. O tom predkladajú aj súdu listinný dôkaz.

Vzhľadom na to majú za to, že žaloba voči žalovanému v 1.rade nie je dôvodná, má byť zamietnutá. Ako
dôkaz o tom, že žalovaný mal vykonať dielo v súlade s dokumentáciou a oceneným výkazom výmer,
predkladajú aj ocenený výkaz výmer, ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo.23. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že k atribútom, ktoré sú potrebné, aby boli
naplnené a aby niekto mohol zaviazaný na náhradu škody, a to jednak vo vzťahu k žalovanému v
1.rade a jednak žalovanému v 2.rade má za to, že pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade, tak pokiaľ ide

o to, že vznikla škoda, to žalobca preukázal správou o výsledku kontroly, a to vlastne konštatuje aj
Krajský súd vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ ide o to, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného
v 1.rade, tak aj tento atribút bol preukázaný, že porušil svoju povinnosť žalovaný v 1.rade, keďže
nefakturoval svoju odplatu za vykonané plnenie tak, ako ho reálne aj vykonal. Žalobca má za to,
že je tu aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1.rade a vznikom

škody na strane žalobcu, lebo ak by nebol fakturoval položky ktoré reálne nedodal, tak by žalobcovi
nebola vznikla škoda, a nedošlo by k ukráteniu toho plnenia nenávratného finančného príspevku. Pokiaľ
ide o zodpovednosť, v tomto prípade ide o obchodnoprávny vzťah, kde platí objektívna zodpovednosť
a teda zavinenie sa nevyžaduje, takže žalobca nie je povinný preukazovať zavinenie žalovaného v
1.rade. To isté platí aj vo vzťahu k žalovanému v 2.rade , ktorý mal uzavretú zmluvu so žalobcom,
mandátnu zmluvu, na základe ktorej mal pre žalobcu vykonávať kontrolnú činnosť stavebného dozoru.

Porušil však svoje povinnosti a to jeho porušenie je tiež v príčinnej súvislosti vo vzniknutou škodou,
lebo ak by riadne plnil svoje povinnosti a zistil nedostatky ktoré mohol a mal zistiť, tak mohol zabrániť
vzniku škody. Právna zástupkyňa žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby súd
zaviazalobochžalovanýchspoločneanerozdielnenazaplatenieškody,ktorávzniklažalobcovi. Pokiaľv
žalobnom návrhu nie je jednoznačne uvedené, že uplatňuje si tie nároky voči obom žalovaným spoločne

a nerozdielne, navrhuje, aby v tom smere súd pripustil zmenu žaloby.

24. Súd následne uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21.3.2017 rozhodol tak, že pripustil
zmenu žaloby v tomto znení: Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 40.595,12 eura a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 40.595,12 eura od

1.11.2013 do zaplatenia.

25. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade na pojednávaní ďalej poukázala na položku 92 z oceneného
výkazu výmer - dosková dubová neomietaná, vyúčtovaná 1.669,14 eura, v tejto sume bola aj uplatnená
škoda zo strany žalobcu, pričom v skutočnosti podľa záverov kontroly sa na mieste samom doska

nachádza, ale iného typu. Žalovaný v 1.rade má za to, že skutočná škoda môže predstavovať len rozdiel
medzi položkou, ktorá je uvedená v ocenenom výkaze a cenou dosky, ktorá je tam dodaná. A táto
výška rozdielu nebola žalobcom preukázaná. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade ďalej poukázala
na tú skutočnosť, že je tu ďalší rozdiel, poukazuje na položku 145 plastové okno sklopné. Podľa tvrdení
žalobcu bolo dodané iného rozmeru 1.500 x 2.100 a táto položka nie je súčasťou výkazu výmer, pričom

pri výške škody žalobca vyčíslil škodu podľa položky 145 oceneného výkazu výmer , kde je uvedený
rozmer plastového okna 2.400 x 2.100. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v súvislosti s tým oknom
v miestnosti 137 mali byť osadené 4 kusy okien v rozmeroch 2.400 x 2.100 , bolo tam však jedno okno
osadené v rozmeroch 1.500 x 2.100 a táto položka, ktorá bola ocenená sumou 1.252,681 eura nebola
uznaná, nebola preplatená práve pre ten rozdiel vo výmere.

26. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukázala na to, že boli tam neoprávnené výdavky,
ktoré spočívali v tom, že sa robilo niečo čo nebolo zazmluvnené a potom to boli nezrovnalosti, napríklad
vo vzťahu k oknám, že mali byť dodané okná v určitých rozmeroch a bolo tam dodané okno ale iného
rozmeru a tá položka nebola uznaná. V obidvoch prípadoch tie položky neboli uznané.

27. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade následne poukázala na položku 197, kde jednotková cena
presunu hmôt podľa oceneného výkazu výmer bola 455,051 eura , pričom podľa výsledkov kontroly tam
jednotková cena bola 240,83 eura. Mernou jednotkou boli uvedené v obidvoch prípadoch percentá.

28. Žalovaný v 2.rade na pojednávaní uviedol, že najväčšou položkou, ktorá súvisí s predmetom tohto
konania,jepreskleniestrešnéhosvetlíka,kdesajednalooatypickývýrobok,ktorýnemáoporuvklasickej
cenotvorbe a cena bola vytvorená tým, že sa zdvojnásobilo množstvo a tým bola vytvorená cena, ktorú
aj žalovaný v 1.rade vyfakturoval. Žalovaný v 2.rade uvádza, že bol pôvodný projekt, čo sa týka toho
svetlíka. Ten projekt bol na ministerstve a ministerstvo ho aj odsúhlasilo. Podľa toho projektu to bolo

aj naprojektované a na základe toho boli pridelené finančné prostriedky a tak to aj žalovaný v 1.rade
vyfakturoval. Avšak napriek tomu, že to pôvodne ministerstvo odsúhlasilo, potom to odmietlo uznať. Pri
tých položkách, čo sa týka obrubníka, tam uznal svoju chybu v tom zmysle, že mali byť dodané iné
obrubníky, v iných rozmeroch.29. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade uviedla, že sa nevie vyjadriť priamo, či zástupca žalovaného
v 1.rade na kontrolnom dni, keď sa spisovala zápisnica z kontroly, namietal jej výsledky, alebo jej závery,

ale s poukazom na ďalšiu korešpondenciu zo strany žalovaného v 1.rade so žalobcom má žalovaný za
to,že záverykontrolyneuznal.Právnazástupkyňažalovanéhov1.radeuviedla,žezástupcažalovaného
tam bol prizvaný ako zástupca zhotoviteľa, pričom žalovaný v 1.rade nebol účastníkom zmluvy , ktorú
mal žalobca uzatvorený s ministerstvom a nevie sa vyjadriť , či mohol vznášať alebo aj vznášal námietky
k záverom ministerstva.

30. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej poukázala na vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 19.3.2014,
na ktoré už strana žalobcu viackrát poukázala. V tomto vyjadrení žalovaný v 1.rade uvádzal, že túto
predmetnú stavbu realizoval len v subdodávke, ale o tých sporných skutočnostiach sa dozvedel až na
základe oznámenia zo strany žalobcu a vlastne aj uznal svoju mieru viny na týchto skutočnostiach.
Právna zástupkyňa žalobcu má za to, že táto obrana je účelová a robená až potom, ako bolo rozhodnuté

Krajským súdom o rozhodnutí súdu prvého stupňa.

31. Žalovaný v 2.rade uviedol, že ústne námietky vznášal , ale konečným podpisovateľom bolo mesto.
Žalovaný v 2.rade na doplnenie uviedol, že bol prítomný na kontrole, kde bolo zastúpené len ministerstvo
a namieta ústne výsledky kontroly.

32. Právna zástupkyňa žalobcu vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2.rade poukázala na jeho
vyjadrenie zo dňa 16.4.2013, kde sa vyjadroval k záverom kontroly a vyjadril sa v tom smere, že všetky
tie položky vytýkané boli chybne odsúhlasené z jeho strany. Toto jeho vyjadrenie by malo byť súčasťou
súdneho spisu.

33. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade poukázala na tú skutočnosť, že to písomné podanie, na
ktoré poukázala právna zástupkyňa žalobcu zo dňa 19.3.2014 a písomné podanie žalovaného v 1.rade
nie je možné považovať za nejaké uznanie, nie je tam jednoznačne uznávací prejav vôle a pokiaľ ide
o predmet konania, je žalovaný v 1.rade počas celého konania v tom, že boli uplatňované nároky z

vadného plnenia a v tomto duchu bola zo strany žalovaného v 1.rade realizovaná aj procesná obrana,
na ktorej žalovaný v 1.rade zotrváva. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade uviedla, že žalovaný v
1.rade trvá na vyjadreniach, ktoré boli prednesené na pojednávaní.

34. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v záverečnom prednese žiadala, aby súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie škody, ktorá
žalobcovi vznikla a zároveň aby súd priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v celom rozsah , v rozsahu 100 %. Strana žalobcu trvá na všetkých doterajších svojich podaniach
a vyjadreniach . Má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok uplatnený voči
žalovaným je dôvodný, že žalobcovi bola spôsobená škoda v príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný v

1.rade fakturoval plnenia, ktoré neboli podložené reálnym plnením a žalovaný v 2.rade nezrealizoval a
nesplnil svoju povinnosť odkontrolovať tie plnenia a tie fakturácie, nepoukázal na to, že neboli v súlade
s reálnym plnením.

35. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade na pojednávaní v záverečnom prednese žiadala žalobu

zamietnuť vzhľadomnato,žežalobcanepreukázalnaplnenievšetkýchpotrebnýchznakovprepriznanie
náhrady škody voči konkrétnemu subjektu, žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy na preukázanie
výšky skutočnej škody, ktorá mu vznikla, predložil ako dôkaz závery kontroly, z ktorých vyplýva, že išlo
len o neoprávnené výdavky a nezrovnalosti z titulu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorá
bola uzavretá medzi žalobcom a príslušným ministerstvo. Žalobca sám potvrdil v žalobe, že priamo za

žalobcu konal žalovaný v 1.rade, ktorý konal v jeho mene a na jeho účet a tento žalovaný sám pripustil,
že sa dopustil pochybení, preto ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť spočívajúca v porušení
povinnosti samotným poškodením, zodpovednosť za škodu žalovaného v 1. rade nenastala.

36. Žalovaný v 2.rade sa v záverečnom prednese na pojednávaní nevyjadril.

37. Súd vykonal dokazovanie výsluchom na pojednávaní dňa 21.3.2017 právneho zástupcu žalobcu,
právneho zástupcu žalovaného v 1.rade, žalovaného v 2.rade ako aj oboznámením sa všetkých
listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:38. Medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom bola dňa
14.5.2010 uzatvorená Zmluva o dielo č. 1902/2010, a to podľa ust. § 536 a násl. Obchodného

zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v 1. rade zhotoviť dielo "Lipany - modernizácia
ZŠ Hviezdoslavova 1" za podmienok stanovených v Zmluve o dielo v rozsahu podľa projektovej
dokumentácie a v súlade s podmienkami určenými stavebným povolením vydaným na realizáciu diela
a záväzok žalobcu riadne ukončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie
dohodnutú cenu.

39. V zmysle čl. IV. Zmluvy o dielo bola cena diela určená na základe oceneného výkazu výmer a
projektovej dokumentácie. Podľa dohodnutých platobných podmienok v zmysle čl. V. Zmluvy o dielo
sa žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ zaviazal úhradu nákladov za vykonané práce vyúčtovať žalobcovi
mesačnými faktúrami formou zisťovacích protokolov. Súčasťou faktúr boli súpisy vykonaných prác,
pričom žalovaný v 1. rade sa zaviazal vykonané práce fakturovať podľa skutočne vykonaných prác.

Faktúry vystavené žalovaným v 1. rade, ktorými boli vyúčtované práce za jednotlivé mesiace boli zo
strany žalobcu riadne uhradené.

40. Medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom bola dňa 13.5.2010
podľa ust. § 566 a násl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej

činnosti,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhov2.radevykonaťazariadiťvmeneanaúčetžalobcu
inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe: "Lipany - modernizácie ZŠ Hviezdoslavova
1" a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v dohodnutej
výške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. V zmysle čl. IV. uzavretej
Mandátnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade pri výkone činnosti stavebného dozoru, okrem iného zaviazal

riadiť východiskovými podkladmi žalobcu, predovšetkým projektovou dokumentáciou projektu "Lipany -
modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1", pričom bol poverený činnosť stavebného dozoru zabezpečovať s
náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu.

41. Projekt "Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1" bol realizovaný s podporou Európskej únie v

rámci Regionálneho operačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Prioritná os 1.
Infraštruktúra vzdelávania, Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania, formou nenávratného finančného
príspevku poskytnutého žalobcovi.

42. V súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku bola Ministerstvom

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja dňa
9.8.2012 vykonaná fyzická kontrola objektu Základnej školy Hviezdoslavova 1 v Lipanoch, predmetom
ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodaných výrobkov a uskutočnených
služieb. Uvedenej kontroly sa osobne zúčastnil zástupca žalované v 1. rade stavbyvedúci Ing. Martin
Muravský, ako aj osobne žalovaný v 2. rade, čo vyplýva aj zo zápisnice z kontroly na mieste zo dňa

9.8.2012.

43. V rámci rekonštrukcie vykonaných stavebných prác bola fasáda objektu ZŠ Hviezdoslavova 1,
Lipany, okrem iného zateplená tepelnou izoláciu a uskutočnila sa výmena pôvodných výplňových
konštrukcií za nové plastové. Pri kontrole boli kontrolované všetky stavebné práce a dodávky vybavenia

deklarované vo faktúrach, ktoré boli súčasťou žiadosti o platbu v súvislosti s nenávratným finančným
príspevkom. Objekt Základnej školy Hviezdoslavova 1 Lipany sa ako stavba členil na jednotlivé objekty,
a to "SO 01 - hlavný objekt - školský objekt - vonkajšie vybavenie", "SO 02 - Atletická dráha" a
"Stavebné úpravy - modernizácia". Boli kontrolované jednotlivé fakturované položky ako plastové okná a
dvere, klampiarske konštrukcie, keramické obklady a dlažby, podlahy parketové, nátery, maľby, vnútorné

vybavenie, IKT vybavenie, vonkajšie vybavenie, spevnené plochy a iné.

44. Na základe kontroly vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Útvarom
implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9.8.2012, boli podľa Správy o výsledku kontroly na
mieste zo dňa 25.1.2013 zistené nasledovné neoprávnené výdavky:

- objekt "SO 02 - Atletická dráha" bola položka č. 19 s názvom "obrubník betónový záhonový ABO 1-15
100x15x30" fakturovaná vo výmere 275,73 m za cenu 9,152 eura/ks (Faktúrou č. 200100336 zo dňa
13.7.2011), bola pritom realizovaná s rozmermi 100x20x5 cm vo výmere 135,20 m, pričom v objekte"Stavebné úpravy - modernizácia" sa nachádza položka s názvom "PREMAC doplnky obrubník parkový
100x20x5cm farba sivá" s rovnakými rozmermi, ktorá bola fakturovaná za cenu 9,161 eura/ks,
- položka č. 92 "Doska dubová neomietaná 1 40-60-x100-200 a" bola fakturovaná v množstve 5,886

m3 za cenu 283,58 eura/m3 (Faktúrou č. 200100336 zo dňa 13.7.2011), pričom nebolo realizovaná s
fakturovanými parametrami, nakoľko boli zabudované smrekové dosky z mäkkého dreva.

45. Na základe vykonanej kontroly boli podľa Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013
zároveň zistené nasledovné nezrovnalosti v realizácií a fakturovaných stavebných prác:

- na objekte "Stavebné úpravy - modernizácia" v miestnosti č. 137 mali byť realizované plastové okná v
rozmere 2400x2100 mm v počte 4 ks, osadené boli však okná v rozmere 1500x2100 mm,

- na objekte "Stavebné úpravy - modernizácia" položka č. 161 "Pomocná oc. konštrukcia z JP pre strešný
svetlík D+M", položka č. 194 "Vysklievanie strešných konštrukcií a strešných svetlíkov tmelených" a

položka č. 196 "Zasklievanie strešných konštrukcií lexanom 3kom. vr. spoj. prvkov D+M" boli uvedené
položky fakturované vo výmere 385 m2 (Faktúrou č. 200000422 zo dňa 24.9.2010), pričom v skutočnosti
boli realizované vo výmere 178,72 m2.

46. Na základe Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013 neboli žalobcovi ako prijímateľovi

nenávratného finančného príspevku uhradené nasledovné neoprávnené výdavky a nezrovnalosti:

Neoprávnené výdavky:
- stavebný objekt SO 02 - Atletická dráha - položka č. 19 (obrubník betónový záhonový ABO 1-15
100x15x30) v sume 2.091,84 eura bez DPH,

- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 92 (doska dubová neomietaná
1 40-60x100-200 a) v sume 1.669,14 eura bez DPH,
Spolu 4.475,57 eura s DPH.

Nezrovnalosti:

- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 145 (plastové okno
SALAMANDER sklopné 2400x2100 mm) v sume 1.879,02 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 161 (pomocná oc. konštrukcia
z JP pre strešný svetlík D+M) v sume 3.993,37 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 194 (vysklievanie strešných

konštrukcií a strešných svetlíkov tmelených) v sume 892,16 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 196 (zasklievanie strešných
konštrukcií lexanom 3kom. vr. spoj. prvkov D+M) v sume 23.190,41 eura bez DPH,
- stavebný objekt SO 01.1 Stavebné úpravy - modernizácia - položka č. 197 (presun hmôt pre
zasklievanie v objektoch výšky nad 6 do 12m) v sume 397,60 eura bez DPH,

Spolu 30.352,56 eura bez DPH, t.j. 36.119,55 eura s DPH.

Na základe uvedeného neoprávnené výdavky a nezrovnalosti predstavujú spolu sumu 40.595,12 eura.

47. Žalobca má za to, že sporné položky neboli zo strany žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa

realizované vo vyúčtovaných množstvách, resp. boli realizované v iných rozmeroch, alebo s použitím
iného materiálu ako boli následne vyúčtované. Zo strany žalovaného v 1. rade tak boli sporné vykonané
práce a dodaný materiál vyúčtované v rozpore s platne uzavretou Zmluvou o dielo.

48. Žalobca má tiež za to, že pri zabezpečovaní činnosti stavebného dozoru žalovaný v 2. rade

nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani v záujme žalobcu a evidentne porušil svoje
povinnosti, na ktoré sa zaviazal uzavretou Mandátnou zmluvou.

49. Žalobca má za to, že porušením povinností žalovaného v 1. rade, ako aj porušení povinností
žalovaného v 2.rade, neboli žalobcovi ako prijímateľovi uhradené peňažné prostriedky vo výške

celkových neoprávnených výdavkov a nezrovnalostí. V dôsledku porušenia povinností zo strany
žalovaných, na ktoré sa zaviazali v zmysle uzavretých zmlúv, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške
40.595,12 eura.50. Zo strany žalobcu bola Správa o výsledku kontroly na mieste predložená žalovanému v 1. rade
na podanie jeho vyjadrenia. Zároveň bol žalovaný v 1. rade žalobcom písomne vyzvaný na náhradu
spôsobenej škody, následne tak aj jeho právnym zástupcom predžalobnou výzvou zo dňa 9.10.2013 s

tým, aby nahradil spôsobenú škodu v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia. Na základe tejto výzvy prebehla
medzi právnymi zástupcami účastníkov písomná komunikácia, ktorá však nevyústila do uzatvorenia
mimosúdnej dohody.

51. Rovnako aj žalovanému v 2. rade bola predložená Správa o výsledku kontroly, na základe ktorej

doručil žalobcovi svoje stanovisko vo Vyjadrení zo dňa 16.4.2013, v ktorom ako stavebný dozor uznal
svoje pochybenie a potvrdil chybné odsúhlasenie jednotlivých sporných položiek. Žalovaný v 2. rade
bol taktiež na úhradu spôsobenej škody písomne vyzvaný právnym zástupcom žalobcu predžalobnou
výzvou zo dňa 9.10.2013. K tejto výzve na náhradu spôsobenej škody sa však žalovaný v druhom rade
písomne nevyjadril.

52. V rámci mimosúdnych rokovaní sa dňa 23.1.2014 uskutočnil obhliadka stavby ZŠ Hviezdoslavova
1 Lipany, za účelom preverenia a premerania sporných vyúčtovaných položiek. Obhliadky sa zúčastnili
zástupcovia žalobcu, právny zástupca žalobcu, poverený zamestnanec žalovaného v 1. rade, ktorý
vykonával meranie, právny zástupca žalovaného v 1. Rade, ako aj žalovaný v 2. rade.

53. V zmysle Zápisnice o obhliadke stavby diela zo dňa 23.1.2014 sa obhliadka začala premeraním
stavebného objektu SO 02 - Atletická dráha, pričom bolo zistené, že položka č. 19 obrubník betónový
záhonový ABO 1-15 100x15x30 bola realizovaná s rozmermi 100x20x5 cm v dĺžke 2x67,20 m a šírke
2x5,15 m. Následne bola vykonaná obhliadka položky č. 92 doska dubová neomietaná, pričom bolo
obhliadkou zistené, že sa jedná o mäkké drevo v celej realizovanej a fakturovanej výmere. V miestnosti

č. 137 bolo zistené osadenie 4 ks plastových okien s rozmermi 1482x2100 mm, pričom podľa stavebnej
dokumentácie mal byť použitý rozmer 2400x2100 mm. Položka č. 194 vysklievanie strešných konštrukcií
a strešných svetlíkov, položka č. 196 zasklievanie strešných konštrukcií lexanom, vrátane spojových
prvkov, boli po meraní zistené, že boli realizované vo výmere 178 m2. Pri položke č. 161 pomocná
oceľová konštrukcia z JP pre strešný svetlík, zamestnanec žalovaného v 1. rade nevedel zrealizovať

meranie,nakoľkoichrozmernemožnourčiťvmetrochštvorcových,zároveňnevedel,žečiideopôvodnú
alebo novú realizovanú konštrukciu. Žalobca pri tejto položke konštatoval, že nosná konštrukcia je
pôvodná zo severnej strany sú 4 kusy JPprofilov cca 4 m.

54. K samotnej zápisnici je potrebné uviesť, že je podpísaná jednotlivými osobami, ktoré sa osobne

zúčastnili obhliadky, pričom zápisnicu obhliadky odmietol podpísať len Ing. Norbert Šinsky ako
zamestnanec žalovaného v 1. rade, z dôvodu, že podľa jeho vyjadrenia nebol poverený na podpisovanie
akýchkoľvek písomností.

55. Žalovanýv1.radeažalovanýv2.radežalobcovidoposiaľškoduvovýške40.595,12euraneuhradili.

56. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

57. Podľa § 536 ods. 2 Obchodné zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá

pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

58. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

59. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.60. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

61. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

62. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

63. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

64. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

65. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 ), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

66. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu
škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je
oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava
vzťahuje.

67. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 , nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

68.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

69. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

70. Podľa § ods. 1,2,3 Nariadenia SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;

takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky
z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania.71. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako
objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom bola dňa 14.5.2010 uzatvorená Zmluva o dielo
č. 1902/2010, a to podľa ust. § 536 a násl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok

žalovaného v 1. rade zhotoviť dielo "Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1" za podmienok
stanovených v Zmluve o dielo v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a v súlade s podmienkami
určenými stavebným povolením vydaným na realizáciu diela a záväzok žalobcu riadne ukončené dielo
bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú cenu.

72. Ďalej medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom bola dňa 13.5.2010
podľa ust. § 566 a násl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej
činnosti,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhov2.radevykonaťazariadiťvmeneanaúčetžalobcu
inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe: "Lipany - modernizácie ZŠ Hviezdoslavova
1" a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v dohodnutej
výške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. V zmysle čl. IV. uzavretej

Mandátnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade pri výkone činnosti stavebného dozoru, okrem iného zaviazal
riadiť východiskovými podkladmi žalobcu, predovšetkým projektovou dokumentáciou projektu "Lipany -
modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1", pričom bol poverený činnosť stavebného dozoru zabezpečovať s
náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu.

73. Projekt "Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1" bol realizovaný s podporou Európskej únie v
rámci Regionálneho operačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Prioritná os 1.
Infraštruktúra vzdelávania, Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania, formou nenávratného finančného
príspevku poskytnutého žalobcovi.

74. V súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku bola Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja (ďalej
len „Ministerstvo“) dňa 9.8.2012 vykonaná fyzická kontrola objektu Základnej školy Hviezdoslavova 1
v Lipanoch, predmetom ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodaných
výrobkov a uskutočnených služieb.

75. Na základe vykonanej kontroly boli prijaté výsledky kontroly, na základe čoho Ministerstvo odmietlo
žalobcovi preplatiť časť poskytnutých finančných prostriedkov z toho dôvodu, že zistilo neoprávnené
výdavky a nezrovnalosti v realizácii a fakturovaní stavebných prác a to vo výške 40.595,12 eur. Tento
nárok si z titulu vzniknutej škody uplatňoval žalobca proti žalovanému v1.rade a 2.rade v tomto konaní.

76. Prvostupňový súd bol pri opätovnom prejednaní a rozhodnutí veci viazaný právnym názorom
Krajského súdu, ktoré vyslovil v zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/103/2015-220 zo dňa 29.9.2016, v
ktorom vyslovil právny názor, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí mýlil, keď mal za to, že nie
je možné priznať akúkoľvek škodu, ak táto škoda mohla byť uspokojená z niektorých nárokov z vadného

plnenia a ak túto škodu si žalobca neuplatnil bez zbytočného odkladu potom čo dielo prevzal. Krajský
súd dospel k opačnému záveru, a to že si tento nárok na náhradu škody poškodený môže uplatniť, ak
preukáže že mu vznikla škoda, že vznik škody bol v príčinnej súvislosti s porušením povinností zmluvnej
strany, bez ohľadu na to, či týchto nárokov bolo možné sa domôcť prostredníctvom nárokov z vadného
plnenia.

77. V konaní nejde o uplatnenie náhrady škody spočívajúcej v rozdiele medzi tým čo malo byť
fakturované zo strany žalovaného v 1.rade a tým čo bolo v skutočnosti fakturované, teda rozdiel medzi
tým čo bolo v skutočnosti dodané za určitú cenu a tým, čo malo byť dodané, ale predmetom tohto
konania je škoda, ktorá vznikla tým, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu s Ministerstvom o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, a tento príspevok mu nebol vyplatený v celom rozsahu, ale bol
krátený o sumu 40.595,12 eur. Túto sumu je v zmysle záverov Krajského súdu nutné považovať za
skutočnú škodu a to z dôvodu, že keďže tieto finančné prostriedky neboli žalobcovi poskytnuté, musel
túto sumu žalobca uhradiť zo svojich rozpočtových prostriedkov a tým došlo k zníženiu jeho majetku. V
prípade, že by mu tieto finančné prostriedky boli poskytnuté, nezmenšil by sa jeho majetok o uvedenú

sumu. Suma 40.595,12 eur ktorá mu nebola vyplatená, je tak skutočnou škodou žalobcu.

78. V prejednávanej veci išlo o tri právne vzťahy a to medzi žalobcom a Ministerstvom. Ďalej medzi
žalobcom a žalovaným v 1.rade z uzatvorenej zmluvy o dielo ako medzi objednávateľom a zhotoviteľomdiela a tretí zmluvný vzťah bol založený mandátnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, kde
na základe mandátnej zmluvy mal žalovaný v 2.rade pre žalobcu vykonávať stavebný dozor na diele,
ktoré realizoval žalovaný v 1.rade pre žalobcu.

79. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k porušeniu povinností žalovaného v 1.rade a že
žalovaný v 1.rade faktúroval niečo iné ako v skutočnosti zrealizoval. Povinnosťou žalovaného v 1.rade
bolo vykonať dielo presne tak, ako bolo zazmluvnené a fakturovať odplatu presne podľa dohodnutého
plnenia. V prípade ak malo dôjsť k nejakým zmenám v uzavretej zmluve o dielo, malo sa tak stať

prostredníctvom zmeny predmetu zmluvy napr. dodatkom, k čomu však nedošlo. Žalovaný v 1.rade tak
nebol oprávnený dodať na stavbu iné položky ako bolo dohodnuté a taktiež nemal oprávnenie faktúrovať
niečo iné ako v skutočnosti dodal. Žalovaný v 2.rade mal vykonávať kontrolu, či zo strany žalovaného v
1.rade sú vykonávané práca a dodávané položky a faktúrované presne podľa zmluvy, čo však neurobil
pričom tak porušil povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy. Zo strany žalovaného v 1.rade a
žalovaného v 2.rade tak došlo k porušeniu ich povinností a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti

s tým, že v konečnom dôsledku nedošlo k vyplateniu časti nenávratného príspevku žalobcovi v sume
40.595,12 eur čím došlo na jeho strane k vzniku škody.

80. Ako už súd skonštatoval, v konaní nešlo o škodu spočívajúcu v rozdielnej cene medzi dodanými
položkami a tými, ktoré mali byť dodané. Vzniknutá škoda spočívala v tom, že, že obaja žalvaní porušili

svoje zmluvné povinnosti - pre žalovaného v 1.rade vyplývajúce zo Zmluvy o dielo, a pre žalovaného
v 2.rade vyplývajúce z mandátnej zmluvy a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody
spočívajúcej v nevyplatenej časti nenávratného finančného príspevku. Kontrolný orgán Ministerstva na
základe kontrolných zistení pri týchto „chybných“ položkách nevyplatil žalobcovi žiadnu sumu. To že
tieto výdavky neboli uznané, bolo z toho dôvodu, že žalovaný v 1.rade porušil svoje povinnosti tým, že

nedodržal zmluvu a dodal iné položky ako mal podľa zmluvy dodať a na tieto skutočnosti mal upozorniť
žalovaný v 2.rade a mal trvať na tom, aby boli dodané položky presne podľa zmluvy.

81. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade ako odborne spôsobilé osoby mali naviac povinnosť v
prípade ak mali za to, že závery kontroly vykonanej dňa 25.1.2013 sú nesprávne, vzniesť námietky proti

týmto záverom a zisteniam hneď pri vykonanej kontrole, a odvrátiť, resp. znížiť rozsah nevyplateného
príspevku čo však neurobili a aj to je porušením ich povinností čo je v príčinnej súvislosti s tým, že
žalobcovi nebol vyplatený celý príspevok.

82. K obrane žalovaného v 1.rade že žalobca prevzal dielo ako bez vád a nedorobkov a teda žalovaný v

1.rade tak nemôže byť zodpovedný za škodu, súdu uvádza, že žalobca ako osoba odborne nespôsobilá
vdanejoblasti,sanemôževzdaťsvojichnárokovtým,žepodpíšepreberacíprotokolstýmžedielojebez
vád a nedorobkov. Neznamená to, že takáto osoba si už nemôže uplatniť v budúcnosti prípadné nároky
či už z vád diela alebo z titulu náhrady škody. Aj keď žalobcovi takáto povinnosť zo zákona nevyplývala,
tento mandátnou zmluvou poveril žalovaného v 2.rade ako odborne spôsobilú osobu v danej oblasti, aby

pre žalobcu vykonával funkciu stavebného dozora v súvislosti so stavebnými prácami ktoré vykonával
pre žalobcu žalovaný v 1.rade.

83. Žalobca počas konania tvrdil, že zmluvné povinnosti žalovaný v 1.rade neporušil, dielo odovzdal
riadne a včas žalobcovi, pričom má za to že právne naopak zmluvné povinnosti porušil žalobca spolu

so žalovaným v 2.rade a preto ani zodpovednosť za škodu nenastala. Zároveň sa žalovaný v 1.rade
bránil, že doposiaľ v konaní nebolo vôbec preukázané, že by mu vznikla škoda. Nikdy nebola namietaná
skutočnosť, že k odovzdaniu diela došlo. Skutočnosť že mu po cca 1,5 roka po odovzdaní diela mala
vzniknúť nejaká škoda a že túto škodu spôsobil žalovaný v 1.rade nie je nijakým spôsobom preukázané.
Nie je mu jasné, že na základe čoho by práve konaním žalovaného 1. mala byť spôsobená škoda ku dňu

1.6.2011 keď bolo dielo odovzdané. Žalobca musí preukázať všetky tri potrebné zložky k zodpovednosti
za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka.

84. Súd k tej to obrane žalovaného v 1. rade uvádza, že tento nepredložil žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení a vyjadroval sa len vo všeobecnej rovine. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade

tvrdila, že dielo bolo dodané v súlade so zmluvou o dielo a výkazom výmer, všetky položky ktoré boli
zazmluvnené boli aj zrealizované a dodané. Toto tvrdenie však je v rozpore s realitou, nakoľko bolo
nepochybne preukázané, že na dielo neboli dodané tie súčasti ktoré mali byť dodané.85. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, čo sa týka vzniku škody, jej vznik žalobca preukázal Správou o
výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013, a to taktiež konštatuje Krajský súd v Prešove vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí. Pokiaľ ide o porušenie povinností zo strany žalovaného v 1.rade, tak aj tento
atribút bol preukázaný, že porušil svoju povinnosť, keďže nefaktúroval za svoje odplatné plnenie, tak ako
ho reálne vykonal. Je tu aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1.rade
a vznikom škody na strane žalobcu, lebo ak by faktúroval len to čo reálne vykonal, tak by žalobcovi
nebola vznikla škoda nakoľko by nešlo ku kráteniu plnenia z fondov EÚ.

86. To isté platí aj u žalovaného v 2.rade, ktorý mal uzatvorenú mandátnu zmluvu so žalobcom, na
základe ktorej mal vykonať činnosť stavebného dozoru a kontroly, pričom porušil svoje povinnosti a toto
jeho porušenie povinnosti je tiež v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Ak by si bol riadne plnil
svoje povinnosti a zistil nedostatky, tak mohol zabrániť vzniku škody.

87. K obrane žalovaného v 1.rade, že výška škody nemôže byť taká ako si ju vyčíslil žalobca, nakoľko
predsa na stavbu boli dodané tovary aj keď nie v cene a kvalite ako boli uvedené na faktúrach, avšak
škoda môže predstavovať jedine rozdiel medzi hodnotou dodaných súčastí a súčastí ktoré mali byť
dodané, súd uvádza, že škoda ktorú si žalobca uplatňuje nespočíva v rozdiele v cene jednotlivých
materiálov ktoré boli na stavbu skutočné dodané a medzi cenou tých ktoré mali byť dodané, ale v tom,

že škoda predstavuje sumu ktorá nebola žalobcovi uhradená zo strany Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka ako nenávratný finančný príspevok a o túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu, nakoľko
sumu 40.595,12 Eur musel zaplatiť zo svojho majetku. Z dôvodu že faktúrované bolo niečo iné, ako to
čo bolo v skutočnosti dodané, nebola im priznaná zo strany ministerstva žiadna platba za tieto položky
a teda celú položku musel zaplatiť žalobca sám.

88. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaných v 1. j
2. rade, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Za túto
škodu zodpovedá žalovaný v 1.rade aj žalovaný v 2.rade spoločne a nerozdielne a preto súd rozhodol
tak že ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 40.595,12 eur s príslušným zákonným

úrokom z omeškania.

89. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. Podľa § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

92. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového
poriadku. Súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
nakoľko mal plný úspech v spore.

93. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.