Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816203281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Groupama Biztosító Zrt., č. reg.
(IČO): 01-10-041071, so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarsko, konajúca prostr.:
Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária AK Hrabovská, s.r.o., IČO: 47
251 476, so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, proti žalovaným: 1. JENEX Dobšiná s.r.o.,
IČO: 36 176 249, so sídlom Kúpeľná 983, 049 25 Dobšiná, právne zastúpený JUDr. Pavol Gombos,
advokát, so sídlom Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice a 2. D. W., F. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XXXX,

XXX XX C., H. W. D.. M. U., I., J. J. I. U. X, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 13.793,91 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 11C/336/2016-245 z 20.
októbra 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný v 2. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6. 896,95 €, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
6.896,95€od19.05.2015do21.09.2017,úrokuzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy6.896,95od

19.05.2015 do zaplatenia (I. výrok), Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom (II. výrok). Súd konanie voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 6.896,96
€ a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne to sumy 6.896,96 € od 22.09.2017 do zaplatenia zastavil
z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom (III. výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanému v 2.
rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (IV. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 13.793,91 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 19.05.2015 do zaplatenia a nahradiť
žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 827,50 € a trov
právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. j bod 1.1. Zmluvy o predaji podniku
uzatvorenejmedzispoločnosťouGroupamapoisťovňa,a.s.akopredávajúcimažalobcomakokupujúcim
prešli na žalobcu o.i. i všetky práva a povinností vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 1118012828 - Povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej

dňa 09.03.2011 medzi spoločnosťou Groupama poisťovňa a.s. ako poisťovateľom a spoločnosťou-
AMEN s.r.o., so sídlom Lehnice, 930 37 Lehnice, IČO: 46 052 062 (od 11.08.2012 do 10.11.2014 pod
obchodným menom SLOVAK EXCLUSIVE s.r.o., od 11.11.2014 do 17.12.2015 pod obchodným menom
FAUCON SYSTEMS s.,r.o., od 18.12.2015 pod obchodným menom SLOVAK EXCLUSIVE s.r.o.) akopoistníkom na motorové vozidlo zn. Renault Trafic EČV: C.. Dňa 24.05.2012 uzatvorila spoločnosť
AMEN, s.r.o ako predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj
akúpapoistenéhomotorovéhovozidlazn.RenaultTrafic,EČV:C.-potechnickejprehliadkemotorového

vozidla (v čase o 11:19 hod.).
2. Žalovaný 2/ v odpore uviedol, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedol žalobca dňa 24.5.2012
pri obci Kriváň. Škodovú udalosť spôsobil žalovaný 2/ ako vodič vozidla vo vlastníctve žalovaného 1/.
Zároveň však uviedol, že žalovaný 2/ viedol vozidlo pri plnení úloh pre žalovaného 1/ (v rámci jeho
činnosti).Žalovaný2/nebolvpracovnoprávnompomereužalovaného1/,konalvšaknazákladepokynov

žalovaného 1/ a v rámci uspokojovania jeho potrieb, potrieb jeho činnosti. Pomocníkmi zodpovedných
subjektov môžu byť akékoľvek osoby, ktoré sa podieľajú na plnení úloh zodpovedného subjektu bez
ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu voči nim plnia tieto úlohy (išlo o pohrebné vozidlo).

3. Ďalej súd vychádzal z toho, že dňa 24.05.2012 o 14:25 hod. došlo na štátnej ceste 1/50 v k.ú.
obce P. k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou vyššie uvedeného motorového

vozidla Renault Trafic, EČV: C. vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorého vodičom bol žalovaný 2/, bolo
poškodené nákladné motorové vozidlo zn. Volvo FH, EČV: C. s návesom zn. Fliegl, EČV: C.. Z relácie
dopravnej polície PZ ORPZ - RV - ODI-88-045/2014, je zrejmé, že žalovaný 2/ svojím konaním porušil
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď v dôsledku únavy - mikrospánku prešiel do protismeru svojej jazdy, kde sa

frontálne zrazil s protiidúcou súpravou ťahačom nákladného motorového vozidla značky VolvoFH.

4. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na osoby uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP. Na
ich zodpovednosť za škodu sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje, ak za škodu zodpovedajú v zmysle
príslušných právnych predpisov. Prevádzateľ zodpovedá za škodu v zmysle ustanovení § 427 a nasl.

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) podľa zásad objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Vodič, ktorý nie je prevádzateľom vozidla (napr. zamestnanec,
ktorýriadifiremnýautomobil),zodpovedázaškoduvzmysleustanovenia§420Občianskehozákonníka.
Uvedené osoby majú právo, aby poisťovateľ za nich nahradil v rozsahu a vo výške podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, ak

boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Z poistenia zodpovednosti sa zásadne hradí len škoda
spôsobená „inému“. Z poistenia zodpovednosti je poisťovateľ povinný plniť, len ak poistený (prevádzateľ
a vodič) za škodu zodpovedá podľa príslušných ustanovení právnych predpisov. Z tohto hľadiska nie
je rozhodné, či poistený za škodu zodpovedá podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka alebo
podľa Zákonníka práce. Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú jeho

prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť
vodiča tohto dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, ak nejde o
prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V praxi ide o prípady, keď prevádzateľ a
osoba, ktorá v čase spôsobenej škody riadila motorové vozidlo, sú dva rozdielny subjekty. Tak je tomu

najmä v prípade, ak prevádzateľ zverí motorové vozidlo inej osobe. Pritom je nerozhodné, či vodič
je oprávneným alebo neoprávneným užívateľom (detentorom) dopravného prostriedku. Ak motorové
vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (t.j. spravidla jeho vlastník), ten
bude vždy zodpovedať podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Účelom ustanovenia §12 ods.
2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo

sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň
viesť poisteného (poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu
poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo,
vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného

plnenia podľa § 12 ods. 2 pism. g/ zákona c. 381/2001 Z.z. opodstatnené a nepriečiace sa dobrým
mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného
plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v
prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poistením neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti
poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. V zmysle § 2 písm. f) zákona o PZP je

poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

5. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných uviedol, že žalobca si voči žalovaným
neuplatňuje právo na náhradu škody, ale nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za nich vyplatil zdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,nakoľkožalovaníporušilipovinnosťvzmysle
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP. V prípade interného postihu uplatňuje poisťovateľ nárok na náhradu
vyplatených súm priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, lebo za nich nahradil škodu poškodenému.

Z toho dôvodu v tomto prípade nejde o nárok s charakterom nároku na náhradu škody. Skutočnosť, že
postihové právo poisťovateľa nemá charakter nároku na náhradu škody, má pre prax význam okrem
inéhovtomsmere,žepremlčanienárokupoisťovateľanapostihprotipoistenémuapoistníkovisaneriadi
úpravou premlčania nároku zo zodpovednostného vzťahu. V tomto prípade treba aplikovať všeobecnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia doba), ktorá začína plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz - moment výplaty poistného plnenia (R 36/1980).
Keďže žalobca vyplatil poškodenému plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu dňa 18.05.2015 jeho
právonanáhradupoistnéhoplneniavočižalovanýmpremlčanénieje.Počaskonaniažalobcaažalovaný
1/ uzatvorili dňa 06.09.2017 dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej sa okrem iného dohodli, že po úhrade
sumy zo strany žalovaného 1/ zoberie žalobca žalobu vo vzťahu k žalovanému v prvom rade späť, z
tohto dôvodu súd konanie čiastočne zastavil.

6. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. V podanom odvolaní žalovaný v 2. rade uviedol nasledovné: Okresný súd Rožňava v právnej veci

žalobcu Groupama Bistosíto Zrt., č. reg. (IČO): 01-10-041071 so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146
Budapest, Maďarsko, konajúca prostr. Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, pr. zast. AK Hrabovská, s.r.o. IČO: 47
251 476, so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava proti žalovaným v 1/ rade JENEX Dobšiná,
s.r.o., IČO: 36 176 249, so sídlom Kúpeľná 983, 049 25 Dobšiná, pr. zast. JUDr. Pavol Gombos, advokát,

so sídlom Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, 2/ D. W., nar. 26.08.1956, trvalé bytom Severná 1068,
049 25 Dobšiná, pr. zast. JUDr. M. U., advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, o
zaplatenie sumy 13.793,91 € s príslušenstvom, rozhodol tak, že
I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.896,95 €, úroku
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.896,95 € od 19.05.2015 do 21.09.2017, úroku z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.8969,95 € od 19.05.2015 do zaplatenia.
II. Súd konanie voči žalovanému v I. rade zastavuje z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.
III. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 6.896,96 € a úroku
zomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy6.896,96€od22.09.2017dozaplateniazastavuje,zdôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.
Voči výroku I. a IV. podávame odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré odôvodňujeme
nasledovne.
Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných

1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 13.793,91 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 19.05.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 827,50 € a trov právneho zastúpenia. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 24.05.2012 o 14.25 hod. došlo na štátnej ceste 1/50 v k.ú. P. k škodovej udalosti,
pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Renault Trafic, EČV C. vo vlastníctve

žalovaného 1/, ktorého bol vodičom žalovaný 2/, bolo poškodené nákladné motorové vozidlo zn. Volvo
FH, EČV: C. s návesom zn. Fliegl, EČV: C.. Následne žalobca poskytol poškodenému dňa 18.05.2015
poistné plnenie v celkovej výške 13.793,91 €. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP") Poistený

je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla
na území Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku zodpovedá poškodenému zásadne jeho prevádzateľ. Máme za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne zaviazal žalovaného
v 2/ rade na zaplatenie žalobcovi sumu 6.896,95 €, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo

sumy 6.896,95 € od 19.05.2015 do 21.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
6.896,96 € od 19.05.2015 do 21.09.2017. Súd nesprávne právne posúdil žalovaného v 2/ rade ako
pasívne vecne legitimovaného a vyvodil tak zodpovednosť žalovaného v 2/ rade ako zodpovednosť
prevádzateľa dopravného prostriedku - poistený vodič motorového vozidla. Súd nesprávne neprihliadolna príkaznú zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade. Právnická a fyzická osoba - podnikateľ
ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil ich zamestnanec
alebo člen (pozri § 20 ods. 2 OZ). Zamestnanec totiž nie je v právnom vzťahu s poškodeným, ale podľa

Zákonníka práce zodpovedá svojmu zamestnávateľovi. Toto pravidlo sa použije primerane aj pre iné
osoby, napr. členov alebo spoločníkov právnickej osoby, ktoré pre ňu vykonávali činnosť mimo pracovný
pomer. Podľa judikatúry sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa pokynov právnickej
osoby, a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi právnickou osobou a osobou, ktorá za ňu konala
Musí však ísť o druh poverenia, v ktorom je obsiahnuté a vymedzené poverenie na určitú činnosť. „Z

hľadiska zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú protiprávnym zásahom do vlastníctva iného
nie je rozhodujúce, či zásah vykonal žalovaný sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného partnera,
ktorému tuto prácu zadal" (Uz NS ČR z 20. 8. 2002, sp. zn. 25 Cdo 9/2002). Podľa § 420 ods. 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá. Žalovaný v 2/ rade konal podľa pokynov žalovaného v 1/ rade tak, že
mal vyzdvihnúť predmetné motorové vozidlo a dopraviť ho do Dobšinej, do miesta žalovaného v 1/
rade. V konkrétnom prípade konal žalovaný v 2/ rade podľa príkaznej zmluvy, kedy osobne vykonal
príkaz príkazcu (žalovaný v 1/ rade). Ust. § 420 ods. 2 OZ vychádza zo zásady, že fyzická a právnická
osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použijú pri svojej činnosti, a za škodu nimi spôsobenú pri tejto

činnosti (culpa in eligiendo). Z tejto zásady vychádza okrem iného aj úprava príkaznej zmluvy (§726
OZ). V týchto súvislostiach je preto nespochybniteľné, že medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade existoval
vnútorný vzťah, konkrétne príkazná zmluva na prevoz auta. Zároveň žalovaný v 1/ rade túto skutočnosť
nepopieral ani v konaní 12C/291/2013 vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2014 doručenú Okresnému
súdu Rožňava, ktorý vo veci žalobcu JENEX Dobšiná, s.r.o. (teraz žalovaný v 1/ rade) proti žalovanému

D. W. (totožný žalovaný v 2/ rade) rozhodoval, kde žalovaný v 1/ rade uvádza, že „Navrhovateľ nepopiera
a súhlasí s tvrdením odporcu, že medzi účastníkmi konania jestvoval v čase vzniku dopravnej nehody
vnútorný vzťah - príkazná zmluva na prevoz motorového vozidla.." Podľa § 724 OZ, Príkaznou zmluvou
sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Podľa § 725 OZ,
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových

pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas
dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu. Podľa § 726 OZ, príkazník je povinný vykonať príkaz
osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca
dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za
zavinenie pri voľbe zástupcu.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia nesporne došlo medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade k
uzatvoreniu príkaznej zmluvy, kde predmetom je jasne definované „obstarať určitú vec alebo vykonať
nejakú činnosť". V danej veci predmet príkaznej zmluvy bol dojednaný ako prevoz motorového vozidla
Renault Trafic, EČV C.. Príkaz vykonal žalovaný v 1/ rade osobne. Ďalším pojmovým znakom príkaznej
zmluvy je, že príkazník (žalovaný v 2/ rade) vykonáva činnosť pre príkazcu, t.j. v jeho záujme. Nerobí to

pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu (žalovaný v 1/ rade). V konaní táto skutočnosť bola
viackrát uvádzaná, a vyplýva aj z druhého súdneho spisu 12C/291/2013 vedeného na Okresnom súde
Rožňava, s ktorého konaním súd aj strany oboznámil. Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že
žalovaný v 2/ rade v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom. Vecná legitimácia vo vzťahu
k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má

účastník,uktoréhojepreukázateľné,žejezaviazanýmztvrdenéhohmotnéhoprávažalobcuavprípade,
že to účastník konania nepreukáže, vedie to k jeho neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
Súd prvej inštancie mal preto žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného v 21 rade zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujeme

odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie - Rozsudok Okresného
súdu Rožňava zo dňa 20.10.2017 pod. sp. zn. 11 C/336/2016 vo výroku I. zmenil tak, žalobu žalobcu
voči žalovanému v 2/ rade zamieta a vo výroku IV. zmenil tak, že žalobcovi nepriznáva voči žalovanému
v 2. rade nárok na náhradu trov konania. Súd priznáva žalovanému v 2 rade trovy prvoinštančného a
odvolacieho konania v 100% rozsahu.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca predovšetkým uviedol, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase
jestvoval vnútorný vzťah, že v čase dopravnej nehody spôsobenej žalovaným išlo v osobe odporcu - z
hľadiska miestneho a predovšetkým vecného - o toho kto vykonával činnosť pre obchodnú spoločnosťJenex Dobšiná s.r.o. - navrhovateľa, teda išlo o vzťah, ktorý vyplýva z ust. § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Odporcaďalejvosvojomvyjadreníuvádza,žemázato,žemedzinavrhovateľomaodporcom
v rozhodnom čase jestvoval preukázateľne vnútorný vzťah, konkrétne príkazná zmluva na prevoz

auta. Odporca vo svojom vyjadrení záverom uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nie je vo veci
pasívne legitimovaný a z toho dôvodu žiada žalobu zamietnuť. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka: " Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovnoprávnychpredpisovniejetýmdotknutá".

Uvedené zákonné ustanovenie o zodpovednosti za škodu sa aplikuje vo vzťahu voči tretím osobám,
avšak v tomto konaní ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorú spôsobil odporca navrhovateľovi.
Navrhovateľ nepopiera a súhlasí s tvrdením odporcu, že medzi účastníkmi konania jestvoval v čase
vzniku dopravnej nehody vnútorný vzťah - príkazná zmluva na prevoz motorového vozidla, čo však
len potvrdzuje, že odporca v tomto prípade je pasívne vecne legitimovaný. Pasívnu vecnú legitimáciu
má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je v tomto prípade nositeľom

subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. V tomto prípade je odporca nositeľom povinnosti
nahradiť škodu vzniknutú porušením jeho právnej povinnosti z príkaznej zmluvy a zo zákona, teda je
nepochybne nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Podľa ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka: "Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti."
V uvedenom prípade odporca porušil právnu povinnosť - príkaz, čím vznikla navrhovateľovi škoda z

príkaznej zmluvy. Zodpovednosť odporcu ako príkazníka za škodu, ktorú spôsobil navrhovateľovi ako
príkazcovi sa v zmysle Občianskeho zákonníka spravuje podľa ust. § 420 o všeobecnej zodpovednosti.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá a medzi poškodeným, pričom obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhraduškodyapovinnosťtohoktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodunahradiť.Aksapreukáže,

že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti, zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Okrem porušenia právnej povinnosti odporca zanedbal prevenčnú povinnosť v zmysle
ust. § 415 Občianskeho Zákonníka. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka: "Každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí".
Toto zákonné ustanovenie zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu

neškodilo, pričom v tomto prípade je irelevantné či medzi poškodeným a škodcom existuje právny
vzťah alebo nie. Navrhovateľ si tiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že odporca svojím konaním
porušil aj viaceré ustanovenia dopravných predpisov, čím rovnako došlo z jeho strany k porušeniu
právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ má za to, že v tomto
konaní je nepochybné, že odporca škodu navrhovateľovi spôsobil a je za vzniknutú škodu zodpovedný,

pričom predmetom dokazovania v konaní pred súdom je výška spôsobenej škody. Odporca od začatia
samotného konania pred súdom ale aj predchádzajúceho správneho konania nespochybňoval svoje
zavinenie vo vzťahu k vzniku škody, ktorú spôsobil navrhovateľovi, pričom spochybňoval len výšku
vzniknutej škody. Navrhovateľ sa pri formulovaní návrhu a uplatnení škody ako už uviedol v podaní
zo dňa 7.11.2013, v plnej miere prikláňal k výsledkom znaleckého posudku, ktorý tvorí súčasť spisu.

Navrhovateľ považuje znalecké dokazovanie za nestranný, nezávislý a objektívny dôkazný prostriedok,
na ktorého obsahu aj naďalej trvá. V rámci dokazovania v konaní pred súdom navrhovateľ svojimi
podaniami zo dňa 7.11.2013, zo dňa 14.11.2013, zo dňa 21.11.2013 a zo dňa 2.4.2014 predložil súdu
podkladypreukazujúceskutočnevynaloženénákladynavrhovateľanaopravupredmetnéhomotorového
vozidla, na ktorom odporca spôsobil škodu, z ktorých vyplýva, že tieto značne prevyšujú výšku škody

uplatňovanú si navrhovateľom v tomto konaní podľa znaleckého posudku, ktorý odporca spochybňuje.
Odporcavosvojomvyjadrenízodňa8.4.2014uvádza,ženavrhovateľneodstránilnezrovnalostitýkajúce
sa rôzneho dňa vystavenia pokladničných dokladov na kúpený materiál, kde ako uvádza niektoré
doklady sú vystavené až po samotnom vystavení faktúry samotnej opravy vozidla, vzhľadom na
to odporca nepovažuje tvrdenia navrhovateľa ohľadne rôzneho dňa vystavenia týchto dokladov za

postačujúce a bez pochybností. Faktúra za opravu predmetného motorového vozidla bola vystavená
dňa 2.9.2013. Pokladničné doklady za kúpu materiálu potrebného na opravu predmetného motorového
vozidla boli vystavené dňa 6.5.2013, 9.5.2013, 10.5.2013, 14.5.2013, 15.5.2013, 17.5.2013, 22.5.2013,
23.5.2013 a 31.5.2013. Rôzne dátumy vystavených pokladničných dokladov súvisia so skutočnosťou,
že materiál potrebný na opravu nebol zakúpený naraz, pričom bol kupovaný postupne v závislosti od

potreby príslušných materiálov nevyhnutných na vykonávanú opravu motorového vozidla, všetky však
boli vystavené pred samotnou faktúrou za opravu vozidla. Navrhovateľ má za to, že v konaní pred súdom
dostatočne preukázal výšku škody spôsobenej konaním odporcu a naďalej trvá na svojom podanom
návrhu.9. Vo vyjadrení k odvolaniu si vyčíslil trovy konania žalobca nasledovne: yčísliť trovy konania, ktoré
vznikli žalobcovi voči žalovanému 2, pričom tarifná hodnota, z ktorej žalobca vyčísľuje trovy konania je

6 896,95 Eur, teda suma, na ktorej úhradu súd zaviazal žalovaného 2 po čiastočnom späťvzatí návrhu
zo strany žalobcu z dôvodu úhrady 50% istiny zo strany žalovaného 1. V roku 2016 boli trovy žalobcu
celkom v sume 1 417,71 EUR: Súdny poplatok za návrh vo výške 827,50 EUR. Úkony podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: O prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, O písomné podanie na súd - návrh na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 03.05.2016, 1 úkon = 237,34 EUR, režijný paušál = 1/100 výpočtového
základu = 8,58 EUR 1 úkon vrátane paušálu = 245,92 EUR. Spolu 2 úkony právnej služby á 245,92
EUR = 491.84 EUR, t.j. 590.21 EUR s DPH.
V roku 2017 boli trovy žalobcu celkom v sume 2 085,26 EUR;
Úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb: o písomné podanie na súd - Vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.03.2017 o písomné podanie na

súd - Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného 1 zo dňa 03.05.2017 o účasť na pojednávaní dňa
17.05.2017. O písomné podanie na súd - Späťvzatie návrhu vo vzťahu k žalovanému 1. Čiastočné
späťvzatie návrhu zo dňa 03.05.2017. Účasť na pojednávaní dňa 20.10.2017, úkon = 237,34 EUR,
režijný paušál = 1/100 výpočtového základu = 8,84 EUR 1 úkon vrátane paušálu = 246,18 EUR, spolu
5 úkonov právnej služby á 246,18 EUR = 1 230.90 EUR, t.j. 1477,08 EUR s DPH. Náhrada cestovných

výdavkov a náhrada za stratu času advokáta (§16 ods. 4, §17 vyhl.): Náhrada cestovných výdavkov
17.05.2017: spotreba 6,7 1/100 km, cena benzínu 1,277 EUR / 1 liter = (6,7 x 1,277)/100 = 0,086 EUR /
1 km + paušálna náhrada 0,183 EUR / lkm = 0,27 EUR / 1 km (prílohy: potvrdenie o spotrebe, ceny
PHM zo Štatistického úradu SR. paušálna náhrada vyplýva zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách a z opatrenia MPSVaR 632/2008 Z.z.). 668 km (tam a späť) x 1 cesta x 0,27 = 180,36 EUR.

Náhrada cestovných výdavkov 17.05.2017: spotreba 6,7 1/100 km, cena benzínu 1,271 EUR / 1 liter =
(6,7 x 1,271)/100 = 0,085 EUR / 1 km + paušálna náhrada 0,183 EUR / lkm = 0,27 EUR / 1 km (prílohy:
potvrdenie o spotrebe, ceny PHM zo Štatistického úradu SR, paušálna náhrada vyplýva zo zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a z opatrenia MPSVaR 632/2008 Z.z.). 668 km (tam a späť) x
1 cesta x 0,27 = 180.36 EUR. Náhrada za stratu času: 6h a 46 min (tam a späť) x2 cesty =14 polhodín,

1 polhodina á 14,73 EUR = 206.22 EUR bez DPH. t.j. 247,46 EUR s DPH.
Žalobca vzhľadom k uvedenému žiada o priznanie náhrady trov voči žalovanému 2 celkom v sume 3
502.97 EUR (1 417,71 EUR + 2 085,26 EUR).
Právny nástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto fyadame trovy právneho nastúpenia priznať %iýšené
o DPH (Osvedčenie o registrácii pre DPH prílohou).

Žalovaný 2 je povinný zaplatiť istinu a úroky L omeškania žalobcovi na účet nriadený v Prima banka
Slovenskoa.s.,č.účtu:SK9456000000001880146001,variabilnýsymbol:05937354asúdnypoplatok
a trovy advokátskeho nastúpenia na účet právneho nástupcu žalobcu zriadený v ČSOB, a.s.

10.V odvolacej duplike uviedol žalobca, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať

trovy odvolacieho konania. Okrem iného v tejto duplike uviedol, že žalovaný 2 v odvolaní uviedol:
„Súd nesprávne právne posúdil žalovaného v 2. rade ako pasívne vecne legitimovaného a vyvodil
tak zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku -
poistený vodič motorového vozidla. Súd nesprávne neprihliadal na príkaznú zmluvu uzavretú medzi
žalovaným v 1. a 2. rade“. S tvrdením žalovaného 2 o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie

v konaní nesúhlasíme, žalobca sa v priebehu konania k pasívnej legitimácii žalovaného 2 vyjadril a
spochybnilargumentyžalovaného2onedostatkujehopasívnejvecnejlegitimáciivkonaní.Podľanázoru
žalovaného 2 za ním spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný 1 s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto

osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá." Žalovaný 2 tvrdil, že nebol v čase škodovej udalosti
v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1, konal však podľa jeho pokynov tak, že mal vyzdvihnúť
motorové vozidlo zn. Renault Trafte, EČV: C. a dopraviť ho do Dobšinej, do miesta žalovaného 1.
Motorové vozidlo zn. Renault Trafic, ECV: C. malo slúžiť ako pohrebné vozidlo, podľa tvrdení žalovaného

2 teda mala byť s uvedeným vozidlom vykonávaná činnosť žalovaného 1. Žalovaný 2 má za to, že
v danom prípade išlo o príkaznú zmluvu uzatvorenú ústne medzi žalovaným 1 a žalovaný 2, čo bolo
podľa tvrdenia žalovaného 2 viackrát uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava podsp. zn. 12C/291/2013. Zodpovednosť za cudzie konanie spája ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka so splnením týchto predpokladov:
-škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická či fyzická osoba pri svojej činnosti použila,

a ďalej (kumulatívne),
-ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo fyzickej osoby.
Vzhľadom na to, že zákon vylučuje priamu osobnú zodpovednosť uvedených osôb, je potrebné
vzťah závislosti medzi nimi a principálom preukázať. Ako dôkaz môže slúžiť zmluva (napr. v prípade
pracovného pomeru) alebo verejná listina (výpis z obchodného registra). V prípade pochybností o

existencii tohto právneho pomeru (napr. čierna práca) vyžiada si súd potvrdenie Sociálnej poisťovne
o tom, že principál platil za použitú osobu odvody podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie
oboznámil strany sporu s konaním vedeným na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12C/291/2013,
kde na strane žalobcu vystupuje žalovaný 1 a na strane žalovaného vystupuje žalovaný 2, ako aj o
obsahu týkajúceho sa uzatvorenia či už pracovnej zmluvy alebo mandátnej zmluvy medzi žalovaným 1 a
žalovaným2,vktoromžalovaný2nepreukázal,žebymedzižalovaným1ažalovaným2jestvovalprávny

vzťah založený príkaznou zmluvou a preto súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný 2 je pasívne
vecne legitimovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 12(7291/2013. Aj z uvedeného je zrejmé, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď považoval žalovaného 2 za pasívne vecne legitimovaného
v konaní. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1 vyplýva, že predmet podnikania žalovaného
1 „Prevádzkovanie pohrebnej služby" bol do obchodného registra zapísaný až 20.02.2014 a žalobcovi

nie je zrejmé, akú činnosť vykonával žalovaný 2 v rámci činnosti žalovaného 1, ak tvrdí, že sa má na
žalovaného 2 v súvislosti spôsobením škody zo dňa 24.05.2012 aplikovať § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. „Pre vymedzenie Činnosti pomocníka (použitej osoby), pri ktorej môže byť škoda spôsobená
tretím osobám, je v prvom rade rozhodujúce jeho funkčné alebo pracovné pradenie a určenie činnosti,
ktorú zodpovedný subjekt vykonáva prostredníctvom tejto osoby. Predmet činnosti zodpovedného

subjektu vyplýva spravidla z predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Zodpovednosť právnickej alebo
fyzickej osoby (podnikateľa) škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno
uplatniť nielen v prípadoch, keď bola škoda spôsobená ich zamestnancami, členmi, spoločníkmi a pod.,
ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktorí poučil podnikateľský subjekt na svoju činnosť.
Nie je preto podmienkou. a In ten, kto spôsobil škodu (škodca), bol v priamom právnom (zmluvnom)

vzťahu voči podnikateľovi, ale je rozhodujúce. Či škodu spôsobil pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre
právnickú alebo fyzickú osobu (podnikateľa) a ktorá Spadá do pôsobnosti tejto osoby. Za protiprávne
spôsobenú škodu zodpovedá právnická osoba alebo fyzická osoba v prípade, ak Škoda bola spôsobená
tými, ktorí plnili jej úlohy, a ku škode došlo v rámci plnenia týchto úloh. Z uvedeného vyplýva, že v každom
jednotlivom prípade treba skúmať, či pomocník zodpovedného subjektu in concreto plní jemu zverené

úlohy alebo či z týchto medzí nevybočil. Úlohy právnickej osoby vyplývajú zo zamerania a druhu činnosti
právnickejosoby,určenýchspravidlaštatútom,stanovamialeboorganizačnýmporiadkom(JUDr.Fekete,
I. Občiansky zákonník 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie).
Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex. 2015, s. 630-631)
Príloha v súdnom spise: JUDr. Fekete, I. Občiansky zákonník 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za

škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex. 2015, s. 629-631.
Vzhľadom na to, že žalovaný 2 nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného 1
za škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovedá za Škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla Renault Trafic, EČV: C. ako vodič motorového vozidla v zmysle § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka solidárne so žalovaným 1 ako prevádzateľom motorového vozidla. Žalovaný
2 rovnako nesprávne v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vyvodil zodpovednosť žalovaného 2
ako zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla - poistený vodič motorového vozidla. V prípade
dopravnej nehody, ktorá je predmetom tohto konania, je prevádzateľ dopravného prostriedku osobou
odlišnou od poisteného vodiča dopravného prostriedku, keďže v postavení prevádzateľa bol žalovaný

1 a v postavení poisteného vodiča dopravného prostriedku bol žalovaný 2. Prevádzateľ zodpovedá za
škodu v zmysle ustanovení § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník") podľa zásad objektívnej zodpovedností (bez ohľadu na zavinenie). Vodič, ktorý
nie je prevádzateľom vozidla, zodpovedá za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427

a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto dopravného
prostriedku podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý škodu spôsobil pri tej istej
škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2Občianskeho zákonníka. V praxi ide o prípady, keď prevádzateľ a osoba, ktorá v čase spôsobenej škody
riadila motorové vozidlo.

11. V odvolacej replike uviedol, na č. l. 288-289 žalovaný v 2. rade, že k príkaznej zmluve medzi
žalovanými v 1. a 2. rade nepochybne došlo.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 24 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania)

prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s.
p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p. nebol preukázaný.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Ani tento dôvod v
odvolaní nie je preukázaný.

16. Súd použil správny právny predpis, v podstate ho aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho i
správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o

právach a povinnostiach účastníkov konania.

17. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

18. Odvolací súd k výstižným dôvodom v rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že relevantným

spôsobom žalovaný v 1. rade nepreukázal inú skutočnosť ale bolo preukázané to, že žalovaný v 2. rade
ako poistený vodič motorového vozidla Renault Trafic porušil zákonnú povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm.
a) zák. č. 381/2001 Z.z., neoznámil písomne poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jejvzniku. Táto škoda vznikla na území Slovenskej republiky, čo bolo nepochybné a žalobcovi vznikol voči
žalovanému v 2. rade nárok na náhradu poistného plnenia v žalovanej výške.

19. Okrem iného premlčanie nároku poisťovateľa na postih proti poistenému a poistníkovi nie je riadené
premlčaním nároku zo zodpovednostného vzťahu, ale tu ide o všeobecnú premlčaciu lehotu podľa §
101 OZ (tri roky), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo malo vykonať po prvý raz - moment
výplaty poistného plnenia podľa ustálenej judikatúry (R-36/1980). Žalobca vyplatil poškodenému plnenie
z poistenia zodpovednosti v roku 2015 a jeho právo na náhradu poistného plnenia premlčané nie je.

Žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 6.9.2017 dohodu o urovnaní, v ktorej sa dohodli, že po
úhrade sumy zo strany žalovaného v 1. rade zoberie žalobu späť žalobca vo vzťahu k žalovanému v
1. rade, preto aj súd prvej inštancie čiastočne konanie zastavil (argumenty žalovaného II o príkaznej
zmluve nie sú podstatné).

20. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok okrem výroku o zastavení

konania voči žalovanému v 2. rade ako aj v 1. rade ako aj zastaveniu konania voči žalovanému v 2.
rade v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. Rade a je jednoznačná jeho zodpovednosť podľa § 420
ods. 1 Obč. zák..

21. Keďže podľa § 396 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože bolo potrebné aplikovať
viacero právnych predpisov v tejto veci, čo považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd,
úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

22. Pri prieskume odvolacieho konania bol výrok II. o zastavení konania ako aj III. výrok právoplatný,

žalovaný v 2. rade proti tomuto výroku nepodal odvolanie.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.