Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413219517
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413219517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcov:
1. M. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., G. XX, 2. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., G.
K. XX, 3. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., J. K. XX, žalobkyne v 1. až 3. rade zastúpené
Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, proti žalovanému:
Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711,
zastúpené JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o neplatnosť
uznesenia zhromaždenia delegátov, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 26. septembra 2017 č. k. 6C/202/2013-592 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyniam v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkýň v 1., 2. a 3. rade zamietol. Druhým
výrokom žalobkyne v 1., 2. a 3. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu
trov konania a náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade
zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 4,27 eura
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), § 137
písm. d/ CSP, § 242, § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, 2, § 38, § 39 a § 40 ods.
1 OZ, ako aj poukázal na čl. 56, 58, 59, 61 bod 2, 3, 4, čl. 65, 66, 67, 77 stanov žalovaného, ako aj na

čl. 21, 22, 27 rokovacieho poriadku žalovaného zo dňa 23. 06. 2011.

1.2. Na základe zisteného skutkového stavu, ako i na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení, ako i stanov žalovaného, vychádzajúc z právneho názoru obsiahnutého v uznesení č.
9Co/1065/2015-567 mal konajúci súd za to, že žaloba žalobkýň v 1., 3. a 4. rade je nedôvodná. Súd
mal za to, že žalobkyne osvedčili naliehavý právny záujem podľa § 242 Obchodného zákonníka, podľa
§ 4 Občianskeho zákonníka a § 137 písmeno d) CSP na určení neplatnosti uznesenia žalovaného,

keďže tohto práva sa domáhali ako členky žalovaného. Z uvedeného ustanovenia § 242 Obchodného
zákonníka vyplýva, že nie je rozhodné, či žalobkyne boli členkami zhromaždenia delegátov žalovaného,
ale je rozhodné, že boli členkami žalovaného v čase podania žaloby a v čase rozhodovania o žalobe,
keďže takéto právo im uvedené zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka priznáva ako členomdružstva bez ďalšej podmienky byť členom z niektorého orgánu družstva. Konajúci súd mal za to, že
žalobkyne v 1., 3. a 4. rade boli v čase podania návrhu na začatie konania členkami žalovaného, a to
platí aj o žalobkyni v 1. rade, keďže ustanovenie článku stanov žalovaného obsiahnuté v článku 20 pod

bodom 9, ktorým členstvo zaniká pri zmene správcu bytového domu, je neplatné, keďže je v rozpore
s ustanovením § 231 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, od ktorého
nie je možné sa odchýliť. Žalobkyne v žalobe uviedli, že sa domáhajú určenia neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 20. 06. 2013, pričom v žalobe boli uvedené dôvody tohto
návrhu, a to skutočnosť, že zápisnica zo zhromaždenia delegátov dňa 20. 06. 2013 nebola spísaná

zapisovateľom podľa článku 21 odsek 2 rokovacieho poriadku žalovaného schváleného 23. 06. 2011, ani
nebola overovaná overovateľmi zápisnice, keďže títo neboli určení, nakoľko zápisnica zo zhromaždenia
delegátov bola vyhotovená notárskou zápisnicou notárkou JUDr. Martou Botkovou č. N 170/2012,
NZ 23465/2012, Ncris 24082/2012 zo dňa 28. 06. 2013. V žalobe poukázali na to, že mandátna
komisia schválená zhromaždením delegátov sa neriadila ustanoveniami článku 27 rokovacieho poriadku
žalovaného, keďže nezisťovala spôsobilosť uznášať sa v priebehu, ako i pred jednotlivými hlasovaniami,

pričom hlasovanie bolo zmätočné, počty hlasov sa menili. Z námietok, ktoré boli podané žalobkyňami
v 1., 2. a 3. rade zo dňa 17. 07. 2013, a ktoré boli doručené žalovanému dňa 18. 07. 2013 vyplýva,
že žalobkyne namietali, že sa nerozhodovalo o predmete činnosti družstva. Zároveň namietali, že
bolo porušené ustanovenie článku 65 odsek 5 stanov žalovaného a článok 21 odsek 2 rokovacieho
poriadku žalovaného, z ktorých vyplýva, že podrobnosti a postup orgánov pri voľbách a odvolaní o

rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný a rokovací poriadok a poukázali na
článok 21 odsek 2 rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého zápisnicu vyhotovuje zapisovateľ
určený predsedajúcim, zapisovateľom je spravidla člen orgánu, rozhodnutím predsedu môže byť za
zapisovateľa určený pracovník družstva a poukázali na to, že článok 21 odsek 3 rokovacieho poriadku
určuje, že zápisnicu zo zhromaždenia delegátov podpisujú dvaja overovatelia zápisnice. Zároveň

namietali, že sčitovanie hlasov pri hlasovaní na zhromaždení delegátov dňa 20. 06. 2013 uskutočňovali
skrutátori, pričom schvaľovanie skrutátorov nebolo predmetom rokovania zhromaždenia delegátov, a
túto funkciu neupravuje ani Obchodný zákonník. Napokon namietali aj činnosť mandátnej komisie,
pričom poukázali na článok 27 rokovacieho poriadku, z ktorého vyplýva, že mandátová komisia skúma
oprávnenieprítomnýchzúčastniťsaschôdze,podávasprávuopočteprítomnýchpodľaprezenčnejlistiny

a o počte účastníkov s hlasovacím právom a zisťuje, či je schôdza schopná uznášať sa na začiatku
zasadnutia a v priebehu rokovania, pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch dbá o správnosť postupu
a zisťovania výsledku hlasovania, pričom mandátová komisia v prípade potreby zisťuje spôsobilosť
uznášať sa zhromaždenia delegátov v priebehu, resp. pred jednotlivými hlasovaniami. Z námietok,
ktoré podala žalobkyňa v 4. rade a ktoré boli doručené predstavenstvu žalovaného dňa 18. 07. 2013

vyplývajú tie isté námietky, ako z vyššie uvedených námietok žalobkýň v 1., 2. a 3. rade, keďže obe
podania sú obsahovo totožné. Porovnaním uvedených podaní, t.j. námietok žalobkýň v 1., 3. a 4. rade,
ako i porovnaním obsahu a dôvodov návrhu na začatie konania zo dňa 15. 08. 2013, je zrejmé, že
žalobkyne namietali v oboch podaniach dve skutočnosti a to, že zápisnica zo zhromaždenia delegátov
nebola spísaná spôsobom, ako to určuje článok 65 stanov žalovaného a článok 21 rokovacieho poriadku

žalovaného, t. j. že notárska zápisnica nebola spisovaná zapisovateľom a overená dvoma overovateľmi,
ale bola vyhotovovaná notárskou zápisnicou, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami stanov a
rokovacieho poriadku žalovaného, a teda, že neboli dodržané stanovy žalovaného. Zároveň z oboch
podaní vyplýva, že bola namietaná činnosť mandátnej komisie, ktorá nevykonávala činnosť tak, ako to
pre ňu vyplýva z článku 27 rokovacieho poriadku žalovaného, ktorý bol vydaný v súlade s článkom

77 stanov žalovaného.

1.3. Súd po posúdení vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho
súdu, mal za to, že žalobkyne v priebehu celého konania nepreukázali dôležitú skutočnosť a to
skutočnosť, že pri hlasovaní o uznesení zhromaždenia delegátov hlasovali proti prijatiu uvedeného

uznesenia, a teda len vtedy, ak by hlasovali proti uvedenému uzneseniu, mohli podať námietky proti
nemu a tiež aj žalobu a to podľa článku 70 stanov žalovaného. V tomto smere teda žalobkyne neuniesli
dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti a z toho dôvodu preto súd žalobu ako takú zamietol.
Zároveň konajúci súd mal za to, že ak by aj žalobkyne preukázali, že na uvedenom zhromaždení
delegátov hlasovali proti uvedenému uzneseniu, mal konajúci súd za to, že nimi namietané skutočnosti

a to: a) nedodržanie postupu rokovania zhromaždenia delegátov o doplnení, resp. zmene predmetu
činnosti družstva, b) nedodržanie formy a spôsobu vyhotovenia zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia
delegátov družstva a jej podpisovania, keď žalobkyne namietali formu jej vyhotovenia notárskou
zápisnicou v rozpore s článkom 21 rokovacieho poriadku žalovaného, c) schválenie skrutátorov nasčítavanie hlasov pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré schválenie nebolo ani predmetom
programu zhromaždenia delegátov a ani dokumenty družstva nemajú zakotvenú funkciu a pôsobenie
skrutátorovprizasadnutiachorgánovdružstvaarovnakoichfunkciuneupravujeaniObchodnýzákonník,

nespôsobovali a nespôsobili to, že by mali za následok neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov,
ktorého sa žalobkyne domáhali.

1.4. Čo sa týka žalobkyňami namietaného nedodržania postupu rokovania zhromaždenia delegátov
ohľadne predmetu činnosti družstva, konajúci súd mal za to, že táto námietka nie je dôvodná, keďže v

danom prípade sa rozhodovalo len o výstavbe domova dôchodcov, pričom o tomto návrhu rozhodovalo
zhromaždenie delegátov, ktoré schválilo výstavbu domova dôchodcov. Z uvedeného je zrejmé, že v
danom prípade sa nerozhodovalo o predmete činnosti družstva, ale len o tom, že sa uskutoční výstavba
domova dôchodcov. Nedošlo teda k žiadnemu porušeniu zákona, ani stanov zo strany žalovaného, a
preto súd túto námietku žalobkýň považoval za nedôvodnú a schválenie výstavby domova dôchodcov
nemohlo mať za následok neplatnosť uvedeného uznesenia zhromaždenia delegátov. Žalobkyne ani

nepreukázali, ktoré ustanovenie zákona, resp. stanov žalovaného boli porušené.

1.5. Čo sa týka žalobkyňami namietaného nedodržania formy a spôsobu vyhotovenia zápisnice zo
zasadnutia zhromaždenia delegátov družstva a jej podpisovania, keď žalobkyne namietali formu
jej vyhotovenia notárskou zápisnicou v rozpore s článkom 21 rokovacieho poriadku družstva, túto

námietku taktiež konajúci súd považoval za nedôvodnú, keďže spísanie zápisnice z rokovania
zhromaždenia delegátov formou notárskej zápisnice nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť, že
uznesenie zhromaždenia delegátov by bolo neplatné, pričom táto notárska zápisnica je v zásade
garanciou toho, že takto vyhotovená zápisnica bude obsahovať všetky požadované náležitosti v súlade
s rokovacím poriadkom žalovaného, jeho stanovami a zákonom, a teda, ak aj došlo k porušeniu

rokovacieho poriadku žalovaného, keďže zápisnica zo zhromaždenia delegátov sa mala vyhotovovať vo
vlastnej réžii družstva, nemožno vzhľadom na uvedené konštatovať, že by iný postup, najmä spísanie
zápisnice zo zhromaždenia delegátov formou notárskej zápisnice spôsoboval neplatnosť uznesenia,
ktoré zhromaždenie delegátov prijalo.

1.6. K žalobkyňami namietanej skutočnosti, že schválenie skrutátorov na sčítavanie hlasov pri hlasovaní
o jednotlivých návrhoch, ktoré schválenie nebolo ani predmetom programu zhromaždenia delegátov a
ani dokumenty družstva nemajú zakotvenú funkciu a pôsobenie skrutátorov pri zasadnutiach orgánov
družstva a rovnako ich funkciu neupravuje ani Obchodný zákonník, konajúci súd konštatuje, že ani táto
skutočnosť nemohla spôsobiť neplatnosť uvedeného uznesenia, nakoľko bolo vo výlučnej pôsobnosti

zhromaždenia delegátov rozhodovať o tom, akým spôsobom sa budú sčítavať hlasy na rokovaní
zhromaždenia delegátov, pričom takýto postup žiadny zákon, ani stanovy nezakazujú tým viac, že proti
sčítavaniu hlasov skrutátormi nikto na zasadnutí zhromaždenia delegátov nemal námietky a nevyplýva
to ani z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Martou Botkovou.

1.7. Z uvedených dôvodov preto súd s poukazom na ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka a tiež
s poukazom na ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 137
písmeno d) CSP žalobu žalobkýň v 1., 3. a 4. rade zamietol.
1.8. Súd o trovách a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný,

súd mu priznal náhradu trov konania, ako i náhradu trov odvolacieho konania a rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania a náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

1.9. Súd zároveň rozhodol o povinnosti neúspešných žalobkýň v 1., 3. a 4. rade zaplatiť Okresnému
súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 4,27 eura, ktoré predstavovali vyplatené svedočné svedkyni W.
C. na pojednávaní dňa 20. 05. 2014. O tejto povinnosti súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 odsek 2CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobkyne v 1., 2. a 3. rade, ktoré
sa domáhali zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia žalobe. Poukázali na predchádzajúce
rozhodnutia, ako aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Považujú za zvláštne, že súd prvej inštancie namiesto toho, aby

dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, novým rozsudkom bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania
diametrálne odlišne rozhodol a to tak, že žalobu zamietol. Neboli vykonané nové dôkazy, ktoré by zmenili
hodnotenie súdu na danú vec a súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu.
Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu celého konania nepreukázali dôležitú skutočnosť,
a to skutočnosť, že pri hlasovaní o uznesení zhromaždenia delegátov hlasovali proti prijatiu uvedeného
uznesenia, poukázali na to, že zhromaždenie delegátov NZBD, ktoré sa konalo dňa 20. 06. 2013,

vzhľadom na schválené návrhy, zobralo na vedomie uznesenie zhromaždenia delegátov NZBD. V tomto
uznesení sa nehlasovalo, ako to vyplýva z notárskej zápisnice č. N 200/2013, NZ 21061/2013,
hlasovalo sa o jednotlivých návrhoch - Ad 5/, Ad 6/, Ad 7/, Ad 9/ a Ad 10/. Pokiaľ mal súd pochybnosti
o tom, či hlasovali pri jednotlivých návrhoch za alebo proti, mal možnosť si tieto skutočnosti zistiť pri ich
výsluchoch. Pokiaľ to súd neurobil, platí, že žalobkyne hlasovali „proti“. Poukázali na svoje výpovede

na pojednávaní dňa 08. 04. 2014. Je nelogické, že v prípade, že by hlasovali „za“ žalobou napadnuté
návrhy, nepodali by žalobu a nezúčastňovali sa pojednávaní vo veci.
Poukázali na činnosť mandátnej komisii v zmysle čl. 27 rokovacieho poriadku. Mandátna komisia
schválená zhromaždením delegátov dňa 20. 06. 2013 s neriadili uvedenými ustanoveniami rokovacieho
poriadku, ktoré boli prijaté zhromaždením delegátov dňa 23. 06. 2011. Nezisťovala spôsob uznášať

sa, pretože boli prítomné osoby, ktoré neboli delegátmi, a napriek tomu im bolo umožnené hlasovať,
a na druhej strane, za osoby, ktoré stratili postavenie delegátov neboli určení a pozvaní náhradníci.
Mandátna komisia nedbala o správnosť postupu a zisťovania výsledku hlasovania a nezisťovala ani
spôsob uznášania sa priebehu, resp. pred jednotlivými hlasovaniami. Pokiaľ riaditeľka žalovaného vo
svojej výpovedi uviedla, že skrutátori boli pracovníci NZBD a túto formu dali odsúhlasiť zhromaždeniu

delegátov, v podstate tak suplovali povinnosť mandátnej komisie. Obchodný zákonník, ani dokumenty
NZBD, založené v obchodnom registri, nemajú zakotvenú funkciu a pôsobnosť krutátorov na spočítaní
hlasov. Delegáti zhromaždenia delegátov obdržali pozvánku na zasadnutie konané dňa 20. 06. 2013 s
programom, pričom v bode 2. programu je uvedené - Voľba mandátovej a návrhovej komisie, pričom
predmetom tohto programu bolo schválenie tzv. skrutátorov na spočítavanie hlasov pri hlasovaní o

jednotlivých návrhoch, čím boli porušené stanovy družstva, a to čl. 64 bod 1.
Ďalej poukázali na čl. 67 ods. 3 Stanov NZBD, pričom delegáti obdržali pozvánku na zasadnutie konané
dňa 20. 06. 2013 s programom, pričom v bode 3. je uvedené - Menovanie zapisovateľa a voľba
overovateľovzápisnice.Vtomtozneníjeajbod3.programuuvedenýajvnotárskejzápisnicivyhotovenej
na zhromaždení delegátov. Delegáti nemali vedomosť o tom, že zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia

bude vyhotovená formou notárskej zápisnice a o tejto skutočnosti neboli informovaní ani v pozvánke,
ani na samotnom zhromaždení. Uvedeným konaním boli porušené stanovy čl. 64 bod. 1. Poukázali na
predchádzajúce roky, kedy na pozvánke na zhromaždenie delegátov, ktoré sa konalo dňa 23. 06. 2011
v bode 3. programu bolo uvedené - Meno zapisovateľa a overenie notárskej zápisnice JUDr. Martou
Botkovou. Rovnako zhromaždenie delegátov konané dňa 28. 06. 2012 je v bode 3. programu uvedené

- Menovanie zapisovateľa a overenie notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martou Botkovou.
Napokon, žalobkyne v podanom odvolaní namietali, že predmetom rokovania a zhromaždenia delegátov
konanédňa20.06.2013vbode6.boliajplánydružstvanarok2013avrámcitýchtoplánovajschválenie
výstavby domova dôchodcov pre členskú základňu družstva. Návrh prešiel o dva hlasy (za: 22, proti:
11 + 9), pričom tieto patrili osobám, ktoré síce boli prítomné na zhromaždení delegátov, avšak nemali

právo hlasovať. Majú teda za to, že hlasovanie o tomto bode programu bolo neplatné.

3. K podanému odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že vzhľadom na počet delegátov, ktorí mali hlasovať
proti jednotlivým bodom prijatého uznesenia na tomto zhromaždení delegátov, vyplýva, že žalobkyne

napr. proti činnosti notára alebo vyhotoviteľa, overovateľa zápisnice nič nenamietali. Nenamietali ani
proti činnosti, resp. ustanoveniu skrutátorov. Je otázne, či práve žalobkyne v 1. a 2. rade hlasovali
proti schváleniu výstavby domu dôchodcov, ktorý medzičasom už vykonáva svoju činnosť k spokojnosti
všetkých klientov, ktorí takúto sociálnu službu potrebujú. Súd prvej inštancie má pravdu, že sú tuprinajmenšom značné pochybnosti o tom, že námietky, ktoré žalobkyne najprv podali na predstavenstvo
a neskoršie v žalobe o neplatnosť uznesenia, sú totožné, ale čo je najdôležitejšie, či vôbec žalobkyne
proti namietaným skutočnostiam hlasovali záporne. Má za to, že žalobkyne nepreukázali, že by hlasovali

proti nedodržaniu formy alebo spôsobu vyhotovenia zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov
družstva a jej podpisovania. Namietali to až v rámci námietok na predstavenstvo, keď zrejme chceli
svoj najdôležitejší argument, a to zneplatnenie uznesenia zhromaždenia delegátov o výstavbe domova
dôchodcov, podoprieť ešte aj takýmito domnelými procedurálnymi a formálnymi chybami.
Poukázal aj na vyslovený názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí pod bodom 23., v

zmysle ktorého v žiadnom prípade vyhotovenie notárskej zápisnice zo zhromaždenia delegátov nemôže
robiť takéto uznesenie neplatným. Práve vyhotovenie zápisnice vo forme notárskej zápisnice robí túto
oveľa dôveryhodnejšou, tak po stránke skutkovej, ako aj právnej. Rovnako nemôže robiť neplatným
uzneseniezhromaždeniadelegátov,ktorýmschválilčinnosťkrutátorovnasčítavaniehlasovprihlasovaní
o jednotlivých návrhoch. Skrutátori mali práve slúžiť na odstránenie prípadného chaosu a nejasností
okolo hlasovania, ako sa to už aj v minulosti stávalo. Práve pre dôležitosť tohto bodu programu ohľadne

výstavby domova dôchodcov sa predsedníctvo rozhodlo na sčítanie hlasov použiť skrutátorov. Takéto
sčítanie sa plne osvedčilo a nestalo sa, aby bol pri hlasovaní nejaký zmätok alebo, aby niekto hlasoval
viackrát o tej istej veci, a to rozdielne. V žiadnom prípade však odsúhlasenie navrhnutých skrutátorov
zo strany zhromaždenia nemôže automaticky robiť tento bod zhromaždenia delegátov neplatným.
Napokon, pokiaľ žalobkyne nepadli otázku schválenia realizácie výstavby domova dôchodcov a

argumentovali tým, že táto výstavba nie je v predmete činnosti žalovaného, a preto je odsúhlasenie
takéhoto bodu programu neplatné, uviedol, že je namieste, aby súd skúmal, či dôvody, ktoré uviedli
žalobkyne napĺňajú dôvody neplatnosti pre rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Opätovne poukázal na odôvodnenie odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí pod bodom 18.,
kde okrem iného uviedol, že súd v tomto type konania neskúma absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

ale iba samotnú neplatnosť rozhodnutia členskej schôdze porovnateľnú s relatívnou neplatnosťou
právneho úkonu. Tej sa však treba dovolať. A práve tu je potrebné poukázať na obsah vznesených
námietok člena družstva, ktorý by mal byť totožný s dôvodmi následnej žaloby, čo sa v danom prípade
nestalo. Takto rozhodol v obdobnom prípade NS SR pod sp. zn. 2Obo 46/2002. Súd prvej inštancie
preto správne posúdil dôvodnosť žaloby žalobkyňami len na základe uvedených dôvodov a len tej časti

a z tých dôvodov, o ktoré žalobkyne opreli písomne podanú žalobu a ktoré boli obsahovo zhodné s
námietkami žalobkýň, ktoré mali vzniesť proti niektorým bodom uznesenia zhromaždenia delegátov zo
dňa 20. 06. 2013.

4. Odvolací súd o odvolaní žalobkýň rozhodoval podľa zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), účinnom od 01. 07. 2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. OSP. Z
prechodných ustanovení CSP uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová
právna úprava tak vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesno-právnych noriem, čo znamená, že

sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového
procesného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyne žalobu na súde prvej inštancie
podali za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého zákona sa začalo konanie vo veci samej,
avšak súd prvej inštancie rozhodol už za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. (CSP), za účinnosti ktorého
začalo aj odvolacie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné a po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380 CSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, bez potreby
zopakovania, či doplnenia dokazovania postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne,
a preto je ho potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň
nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyne v 1. až 4. rade ( a to žalobkyne v 1. až 3. rade spoločne a
žalobkyňa v 4. rade samostatne) dňa 18. 07. 2013 doručili žalovanému podanie, označené ako námietky
voči platnosti zasadnutia Zhromaždenia delegátov NZBD, konaného dňa 20. 06. 2013. Z obsahovototožných námietok tak v prípade žalobkýň v 1. a 3. rade, ako i žalobkyne v 4. rade vyplýva, že tieto
namietali platnosť zasadnutia Zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 20. 06. 2013 z
nasledovných dôvodov:

a/ podľa článku 58 ods. 1 Stanov NZBD z júna 2011 orgány družstva môžu rokovať len o záležitostiach,
ktoré podľa zákona a stanov družstva spadajú do ich pôsobnosti a podľa článku 66 ods. 3 písm. j/ Stanov
NZBD zhromaždenie delegátov môže rozhodovať o predmete činnosti družstva a jeho zmenách, čo v
danom prípade nebolo dodržané v bode 6/ programu;
b/ pri rokovaní zhromaždenia delegátov boli porušené: článok 65 ods. 5 Stanov NZBD, článok 21 ods.

2 rokovacieho poriadku, podľa ktorého zápisnice vyhotovuje zapisovateľ určený predsedajúcim, článok
21 ods. 3 rokovacieho poriadku, podľa ktorého zápisnicu zo zhromaždenia podpisujú predsedajúci a
zapisovateľ,článok26rokovaciehoporiadku,podľaktoréhoschôdzunajvyššiehoorgánudružstvaotvára
a riadi predseda alebo poverený člen predstavenstva (predsedajúci), pričom predsedajúci prednesie
návrh programu rokovania a po jeho schválení, prípadne doplnení určí zapisovateľa, navrhne zvoliť
dvoch overovateľov zápisnice, mandátnu komisiu, návrhovú komisiu a podľa potreby aj volebnú komisiu;

c/ predsedajúca dala schváliť zhromaždením delegátov skrutátorov na spočítanie hlasov pri hlasovaní
o jednotlivých návrhoch, ktorí neboli delegátmi zhromaždenia, pričom dokumenty družstva nemajú
zakotvenú funkciu a pôsobnosť skrutátorov pri zasadnutiach orgánov družstva. Schvaľovanie
skrutátorov nebolo ani predmetom programu rokovania zhromaždenia delegátov. Funkciu skrutátora
neupravuje ani Obchodný zákonník;

d/ mandátna komisia schválená zhromaždením delegátov sa neriadila ustanovením článku 27
rokovacieho poriadku družstva (skúma oprávnenie prítomných zúčastniť sa schôdze, podáva správu
o počte prítomných podľa prezenčnej listiny a o počte účastníkov s hlasovacím právom, zisťuje,
či je schôdza spôsobilá sa uznášať na začiatku zasadnutia a v priebehu rokovania, pri hlasovaní
o jednotlivých návrhoch dbá o správnosť postupu a zisťovania výsledkov hlasovania, v prípade

potreby zisťuje spôsobilosť uznášať sa zhromaždenia delegátov v priebehu, resp. pred jednotlivými
hlasovaniami).

7. Súd prvej inštancie po prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 20. apríla 2015
č. k. 6C/202/2013-482 tak, že žalobu žalobkyne v 2. rade (M. W.) zamietol a ďalším výrokom určil, že

uznesenie Zhromaždenia delegátov Novozámockého bytového družstva, družstvo Nové Zámky zo dňa
20. 06. 2013 je neplatné. Odvolací súd uznesením zo dňa 02. 02. 2017 č. k. 9Co/1065/2015-567 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania a trovách
štátu vo vzťahu k žalobkyniam v 1., 3. a 4. rade a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok z dôvodu
absencie odvolania voči zamietajúcej žalobe vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade nadobudol právoplatnosť.

8. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu žalobkýň v 1. až 3. rade (M. L. v 1. rade, V. Y.
v 2. rade, Q. W. v 3. rade) zamietol a ďalšími výrokmi rozhodol o trovách konania, ako aj trovách štátu.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z právneho názoru obsiahnutého v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, ako aj z vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení, ktoré aplikoval

na danú vec.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP a z týchto dôkazov dospel aj k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver, pričom svojím postupom nezaťažil konanie takou vadou, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Odôvodnenie rozsudku dáva odpovede na všetky podstatné argumenty uvádzané v konaní,
ako aj uvádzané žalobkyňami v podanom odvolaní. Žalobkyne skutočnosti, ktoré uvádzajú vo svojom
odvolaní, opakujú. Uvádzajú rovnaké skutočnosti, ktoré uvádzali pred súdom prvej inštancie, ktorými sa

súd náležite a správne vysporiadal, a preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé zmeniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

9. K dôvodom uvádzaným žalobkyňami v podanom odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze,
pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen
podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala alebo,
ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno nasúd podať len do jedného mesiaca odo dňa, kedy člen požiadal o zaprotokolovanie námietky alebo od
oznámenia námietky predstavenstvu.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že člen družstva má právo domáhať sa vyslovenia
neplatnosti uznesenia prijatého členskou schôdzou družstva. Na rozdiel od obchodných spoločností
je jedinou aktívne legitimovanou osobou na podanie takejto žaloby iba člen družstva. Môže tak urobiť
v prekluzívnej 1-mesačnej lehote, ktorá plynie buď odo dňa, keď požiadal o zaprotokolovanie svojej
námietky priamo na členskej schôdzi, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu v lehote jedného

mesiaca od konania schôdze. V prípade, ak sú námietky uplatnené priamo na členskej schôdzi, možno
z ust. § 241 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka vyvodiť, že členská schôdza ich musí prejednať,
lebo do zápisnice sa zapisujú iba neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie. Ak sú
však námietky oznamované až po konaní členskej schôdze predstavenstvu, účel ich podania nie je zo
zákona celkom zrejmý. Ak by aj predstavenstvo dospelo k záveru, že námietky člena sú opodstatnené,
ako výkonný orgán družstva nie je oprávnený meniť rozhodnutie najvyššieho orgánu družstva, nanajvýš

môže zvolať členskú schôdzu, ktorej programom bude prerokovanie oznámených námietok, to však
nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty na podanie prípadnej žaloby členom družstva. Obsah
námietok by mal byť zhodný s dôvodmi následnej žaloby, pretože inak by ich povinné podanie nemalo
žiaden zmysel. Súd pritom môže vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze (zhromaždenia
delegátov)ibanazákladedôvodovuvedenýchžalujúcoustranou,pokiaľnapĺňajúdôvodyneplatnostipre

rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Súd v tomto konaní neskúma absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ale iba neplatnosť rozhodnutia (inej právnej skutočnosti) členskej schôdze
družstva (zhromaždenia delegátov) porovnateľnú s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorej sa
treba dovolať. Obsah vznesených námietok člena družstva by tak mal byť totožný s dôvodmi následnej
žaloby, pretože inak by ich povinné podanie nemalo žiaden zmysel a následne, súd má posudzovať

neplatnosť rozhodnutí iba na základe dôvodov, ktorých sa žalobca dovoláva (rozhodnutie NS SR 2Obo
46/2002).

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s prvou námietkou žalobkýň v podanom odvolaní, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu ich práv na spravodlivý

proces. Súdna prax dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP (prax za účinnosti OSP). Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (stanovisko Občiansko-
právneho kolégia NS SR publikované v Zbierke stanovísk pod č. 1/2016).

Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobkýň odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaťažil konanie vytýkanou vadou a z odôvodnenia
napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd má za
to, že rozhodnutie obsahuje dostatočné dôvody, odôvodnenie je preskúmateľné, a preto odvolací súd
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP nevzhliadol.

Súd prvej inštancie po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušil odvolací súd, sa riadil vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu a na základe vykonaného dokazovania vec opätovne posúdil po
právnej stránke, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkýň nie je dôvodná. To, že súd prvej inštancie
vo svojom druhom rozhodnutí, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k

odlišnému právnemu záveru ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, nie je vadou, ktorá by zaťažila
konanie a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Rovnako za nedôvodnú považuje odvolací súd ďalšiu námietku žalobkýň v podanom odvolaní (bod
3.), že mandátna komisia schválená zhromaždením delegátov dňa 20. 06. 2013 sa neriadila článkom

27 rokovacieho poriadku, ktorý bol prijatý zhromaždením delegátov dňa 26. 03. 2011. V tejto súvislosti
odvolací súd, tak ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, konštatuje, že súd môže neplatnosť
rozhodnutia-uzneseniazhromaždeniadelegátovposudzovaťlenztýchdôvodov,zktorýchsažalobkyne
neplatnosti domáhali a súčasne len z tých, ktoré sú zhodné s obsahom námietok podaných žalobkyňami
pred podaním žaloby vo veci samej. Vo vzťahu k mandátnej komisii žalobkyne v podanej žalobe,

zhodne so vznesenými námietkami, namietali predovšetkým to, že táto si neplnila svoju činnosť v zmysle
článku 27 rokovacieho poriadku, t. j. námietka žalobkýň tak smerovala k činnosti mandátnej komisii
na zhromaždení delegátov z hľadiska jej reálneho vykonávania a prevažne v spojitosti s nedôvodným
schválením skrutátorov, ktorí neboli delegovaní zhromaždením, pričom dokumenty družstva založenév obchodnom registri nemajú zakotvenú funkciu a pôsobnosť skrutátorov pri zasadnutiach orgánov
družstva. Ďalej namietali, že schvaľovanie skrutátorov nebolo ani predmetom rokovania zhromaždenia
delegátov a ich funkciu neupravuje ani Obchodný zákonník. Z podaných námietok, ako aj zo samotnej

žaloby je zrejmé, že žalobkyne sa nedomáhali posúdenia toho, či zhromaždenie delegátov mali
podpísaný počet členov, ale či bolo spôsobilé napadnuté uznesenie prijať. Skutočnosť, že žalobkyne
potom v priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní poukazovali na spôsob, akým bolo uznesenie
prijaté, a to na počet delegátov a genézu ich kreovania, je z hľadiska právneho posúdenia veci bez
zásadného právneho významu, keďže táto skutočnosť nebola žalobkyňami namietaná ani v námietkach,

a rovnako nebola ani predmetom samotnej žaloby.

12. Žalobkyne ďalej vo svojom odvolaní namietali činnosť a schválenie skrutátorov pri sčítavaní hlasov
o jednotlivých návrhoch, keď Obchodný zákonník, ani dokumenty NZBD nemajú zakotvenú funkciu a
pôsobnosť skrutátorov na spočítavaní hlasov.

V zmysle článku 27 rokovacieho poriadku prijatého Novozámockým bytovým družstvom Nové Zámky
dňa 23. júna 2011 vyplýva, že mandátová komisia skúma oprávnenie prítomných zúčastniť sa schôdze,
podávať správu o počte prítomných podľa prezenčnej listiny a o počte účastníkov s hlasovacím právom.
Ďalej zisťuje, či je schôdza spôsobilá uznášať sa na začiatku zasadnutia a v priebehu rokovania
pri hlasovaní o jednotlivých návrhoch, dbá o správnosť postupu a zisťovania výsledku hlasovania.

V prípade potreby zisťuje spôsobilosť uznášať sa zhromaždenia delegátov v priebehu, resp. pred
jednotlivými hlasovaniami. Pred voľbou do orgánov družstva predloží mandátová komisia správu o počte
prítomných delegátov s hlasom rozhodujúcim a percentuálnym vyjadrením prítomnosti. Z notárskej
zápisnice, ktorá osvedčila priebeh a výsledky zhromaždenia delegátov, konaného dňa 20. 06. 2013
vyplynulo, že zhromaždenie delegátov si zvolilo členov mandátovej komisie, pričom za takýto návrh

bolo 37 hlasov, proti: 0 hlasov a zdržali sa: 2 hlasy. Ďalej prebehlo hlasovanie o skrutátoroch, pričom
za takýto návrh bolo 41 hlasov, nikto nebol proti, ani sa nikto nezdržal. Preto návrh na zvolenie
skrutátorov bol prijatý jednohlasne. Keďže v zmysle článku 70 stanov bytového družstva (jún 2011)
proti uzneseniu zhromaždenia delegátov, alebo náhradného zhromaždenia delegátov môže delegát
po prijatí uznesenia, proti ktorému hlasoval, požiadať o zaprotokolovanie námietky. Zaprotokolované

námietky nie je možné v takomto prípade odmietnuť a musí sa o tom urobiť záznam v zápisnici zo
zasadnutia zhromaždenia. Návrh na súd o vyslovenie neplatnosti uznesenia, pre ktoré delegát požiadal
o zaprotokolovanie jeho námietky, môže podať najneskoršie do jedného mesiaca odo dňa konania
zhromaždenia. Keďže z notárskej zápisnici je zrejmé, že za zvolenie skrutátorov hlasovalo všetkých
prítomných 41 delegátov a nikto nebol proti, ani nežiadal zaprotokolovať námietky, je zrejmé, tak ako

to uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyne nepreukázali, že by boli hlasovali proti voľbe skrutátorov.
Mandátová komisia vykonávala svoju činnosť za súčinnosti skrutátorov, ktorí potom spočítané hlasy
odovzdávali predsedníčke mandátovej komisie. Vypočutí skrutátori v konaní uviedli, že každý z nich
mal na starosti sčítavanie hlasov delegátov, ktorí sedeli v jednom rade. O jednotlivých bodoch sa
hlasovalo osobitne a sčítané hlasy sa odovzdávali predsedníčke mandátovej komisie. Asi v dvoch

prípadoch sa stalo, že hlasovanie bolo zmätočné, keď niektorí delegáti hlasovali o tej istej otázke
2x, preto sa hlasovanie opakovalo. Napriek tomu, že činnosť mandátnej komisii je upravená v článku
27 rokovacieho poriadku a táto svoju činnosť na zhromaždení delegátov vykonávala v spolupráci so
skrutátormi, vzhľadom na tú skutočnosť, že činnosť skrutátorov bola odhlasovaná všetkými hlasmi
prítomných delegátov a hlasovanie o jednotlivých návrhoch je uvedené v notárskej zápisnici, je potrebné

konštatovať, že činnosť skrutátorov nemohla byť spôsobilá mať za následok neplatnosť uznesenia
zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo dňa 20. 06. 2013.

13. Pokiaľ žalobkyne v podanom odvolaní namietali, že obdržali pozvánku na zasadnutie konané dňa
20. 06. 2013 s programom, pričom v bode 3 je uvedené menovanie zapisovateľa a voľba overovateľa

zápisnice a zápisnica zo zasadnutia bola vyhotovená formou notárskej zápisnice, ani táto skutočnosť
nie je spôsobilá zmeniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Je potrebné konštatovať, že na pozvánke na zasadnutie zhromaždenia delegátov, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 20. 06. 2013 o 13:00 hod. bolo v bode 3. programu uvedené - Menovanie zapisovateľa

a voľba overovateľov zápisnice. Z notárskej zápisnice, ktorá osvedčila priebeh a výsledky zasadnutia
konaného dňa 20. 06. 2013 vyplýva, že pod bodom Ad 3/ bol prednesený návrh, aby priebeh valného
zhromaždenia bol overený notárskou zápisnicou, ktorú spíše JUDr. Marta Botková. Za podaný návrh
hlasovalo 39 hlasov a proti boli 2 hlasy, zdržal sa: 0. Predsedajúci konštatoval, že prednesený návrhbol prijatý nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov. Aj keď z článku 21 rokovacieho poriadku
vyplýva, že o priebehu schôdze sa spisuje zápisnica, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v bode
1 článku 21 a túto zápisnicu vyhotovuje zapisovateľ určený predsedajúcim, nie je možné konštatovať, že

pokiaľ zo zasadnutia zhromaždenia delegátov bola vyhotovená notárska zápisnica, má táto skutočnosť
za následok neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia delegátov. Zapisovateľa v zmysle článku
21 rokovacieho poriadku určuje predsedajúci, tento však v prípade zasadnutia konaného dňa 20. 06.
2013 navrhol, teda neurčil zapisovateľa, ale navrhol, aby priebeh valného zhromaždenia bol overený
notárskou zápisnicou, spísanou notárkou JUDr. Martou Botkovou, ktorý návrh bol prijatý nadpolovičnou

väčšinou prítomných delegátov. Aj ustanovenie § 241 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby o
každej členskej schôdzi sa vyhotovila zápisnica, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v uvedenom
paragrafe. Obchodný zákonník nevyžaduje formu notárskej zápisnice pre zápisnicu členskej schôdze,
okrem prípadov uvedených v zákone, a to v prípade ustanovujúcej schôdze družstva podľa § 224
ods. 6 a v prípade rozhodnutia členskej schôdze o zrušení družstva podľa § 254 ods. 3. Keďže
Obchodný zákonník je v prípade § 224 ods. 6 a v prípade § 254 ods. 3 prísnejší a vyžaduje

zápisnicu vo forme notárskej zápisnice, nie je v danom prípade namieste konštatovať, že priebeh
zhromaždenia delegátov, o ktorom priebehu bola vyhotovená notárska zápisnica (teda takáto vyššia
forma overenia) a ktorú Obchodný zákonník, ani rokovací poriadok, ani stanovy nevylučujú, nemôže
mať za následok neplatnosť samotného uznesenia o zhromaždení delegátov. Tak, ako uviedol odvolací
súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, a na tomto názore zotrváva, zaznamenanie priebehu

zasadnutiazhromaždeniadelegátovžalovanéhovoformenotárskejzápisnicejevyššouformouoverenia
a v zásade garanciou toho, že takto vyhotovená zápisnica právne znalou osobou bude obsahovať všetky
požadované náležitosti, a to vyžadované tak rokovacím poriadkom žalovaného (č. l. 21), ako i zákonom.

14. Napokon, žalobkyne namietali, že predmetom rokovania zhromaždenia delegátov konaného 20.

06. 2013 boli v bode 6 aj plány družstva na rok 2013 a v rámci týchto plánov aj schválenie výstavby
domova dôchodcov pre členskú základňu družstva, pričom tento návrh prešiel len o dva hlasy, ktoré
patrili osobám, ktoré boli prítomné na zhromaždení, avšak nemali hlasovacie právo, a teda hlasovanie
v tomto bode je neplatné. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že môže vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze iba na

základe námietok uvedených žalujúcou stranou, pričom obsah vznesených námietok člena družstva by
mal byť totožný s dôvodmi následnej žaloby. Súd preto môže posudzovať neplatnosť rozhodnutí iba
na základe dôvodov, ktorých sa žalobca dovoláva. Vychádzajúc z podaných námietok, je zrejmé, že
žalobkyne v nich nenamietali bod 6 - Plány družstva na rok 2013, ako aj schválenie výstavby domova
dôchodcov, ani hlasovanie o tomto programe. Z uvedeného preto treba vyvodiť, že odvolanie žalobkýň

v bode 6 je bez právneho významu, keďže táto skutočnosť nemohla byť predmetom ani rozhodovania
súdu prvej inštancie, keďže tieto dôvody neplatnosti uznesenia neboli obsahom podaných námietok.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd môže vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze iba
na základe dôvodov uvedených žalujúcou stranou v námietkach, pokiaľ napĺňajú dôvody neplatnosti

uvedené v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda pre rozpor so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo stanovami. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žaloba žalobkýň nebola dôvodná, keď námietky, ktoré žalobkyne oznámili predstavenstvu v zákonom
stanovenej lehote a ktoré len mohli byť predmetom podanej žaloby, neboli spôsobilé pre prijatie záveru,
že prijaté uznesenie členskou schôdzou žalovaného dňa 20. 06. 2013 bolo v rozpore so zákonom,

spoločenskou zmluvou alebo stanovami žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkýň za nedôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyniam v
1., 2. a 3. rade v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).