Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205378
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115205378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: IMC Construction, s.r.o.,
Ambrova 6, 831 01 Bratislava, IČO: 35 749 482, zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, 811 08
Bratislava-StaréMesto,IČO:47876034protižalovanému:BRATISLAVSKÁINVESTIČNÁ,a.s.,Rajská
15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, zast.: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava -
Staré Mesto, IČO: 47 232 544 o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/51/2015-157 zo dňa 30.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/51/2015-157 zo dňa 30.5.2016

p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2015
domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalobca na zdôvodnenie svojej žaloby uviedol, že prevod

spoluvlastníckeho podielu nenadobudol všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktoré právny
poriadok vyžaduje v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka tým, že žalobcovi nebola doručená ponuka
na predaj spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom zmluvy. Absencia tejto právnej skutočnosti
má tak za následok neplatnosť zmluvy podľa ustanovenie § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka, pričom
ide o relatívnu neplatnosť.

3. Prvoinštnačný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi

je existujúci spoluvlastnícky vzťah ohľadne nehnuteľností, pričom boli vykonané úkony prevodu
vlastníckeho práva, ktoré žalobca považuje za rozporné s právnou úpravou náležitostí právnych úkonov.
Súd prvej inštancie ustálil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavosť
právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Mal za to, že v danom prípade
došlokprevodunehnuteľnostibezuplatneniapredkupnéhoprávapodľa§140Občianskehozákonníkaa
následne došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a spätnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného.
Ten následne so zámerom realizovať odpredaj nehnuteľností vyzval osoby oprávnené k uplatneniu

predkupného práva, čo žalobca nenamietal. Ku dňu rozhodovania bola vlastníkom nehnuteľnosti
spoločnosť 24D. Prvoinštančný súd mal teda za to, že nie je možné začať konanie o určovacej žalobe,
nakoľko jej základný predpoklad - naliehavý právny záujem na určení žalobcom nebol preukázaný.
Ďalej uviedol, že právne úkony prvého prevodu a následného spätného prevodu vrátane odstúpeniaod zmluvy nie sú nadväzujúcimi právnymi úkonmi, ani následne odsúhlasenými právnymi úkonmi ako
sa vyžaduje pri konvalidácii. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca nepreukázal, že by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, nepreukázal aké právo,

keď v čase rozhodovania súdu bol vlastníkom tretí subjekt, ktorý sa stal oprávneným vlastníkom, čo
žalobca nespochybňoval a taktiež nebolo ani preukázané, že by bez uvedeného určenia bolo právo
žalobcu neisté. Žalobca mal za to, že prvý prevod nehnuteľností bol neplatný, následný prevod však
už nenapáda neplatnosťou, teda z logického výkladu je možné dedukovať, že voči tomu nemá výhrady
a preto jeho postavenie nemôže byť neisté. V tomto konaní nebol preukázaný stav ohrozenia ani

neistoty, nakoľko akceptovaným vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť 24D, čo žalobca nenamieta.
Keďže nebol preukázaný stav právnej neistoty žalobcu, nemôže byť ani odstránený určovacím výrokom
rozhodnutia súdu, a preto konajúci súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Podľa žalobcu za nespornú v danom prípade možno označiť
skutočnosť, že žalovaný uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2015 bez adresovania výzvy na
uplatnenie predkupného práva žalobcovi porušil in rem predkupné právo žalobcu, ktoré je vzhľadom
na dovolanie sa tejto neplatnosti žalobcom na súde v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Žalobca konštantne
zastáva názor, že všetky právne úkony vykonané po uzatvorení kúpnej zmluvy vychádzajú z právneho a
skutkového stavu založeného spornou kúpnou zmluvou, a preto sú právnymi úkonmi na kúpnu zmluvu
nadväzujúcimi. V prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy ide o to viac o neplatnosť všetkých
právnych úkonov na túto kúpnu zmluvu nadväzujúcich, t.j. právnych úkonov vykonaných na základe

právneho stavu, ktorý táto sporná kúpna zmluva založila. To znamená, že pôjde aj o neplatnosť všetkých
týchprávnychúkonov,ktorémalipodľanázoružalovanéhodefactonavrátiťspornýskutkovýstavdotoho
pôvodného. Akékoľvek ďalšie úkony vykonané na základe stavu založeného spornou kúpnou zmluvou
teda nepredstavujú konvalidáciu kúpnej zmluvy, ale sú spolu s kúpnou zmluvou neplatnými právnymi
úkonmi. Z uvedeného dôvodu žalobca odmieta záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „žalobca

následný prevod už nenapadá neplatnosťou, teda z logického výkladu je možné dedukovať, že voči tomu
nemá výhrady“. Žalobca považuje, práve naopak, za logické dedukovať, že napadnutím kúpnej zmluvy
sa nebude stotožňovať ani s platnosťou všetkých nadväzujúcich právnych úkonov, nakoľko určením
neplatnosti prvého úkonu dochádza de iure k neplatnosti všetkých úkonov na to nadväzujúcich, pričom
by podľa názoru žalobcu bolo v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania napadnúť každý

na kúpnu zmluvu nadväzujúci právny úkon samostatnou určovacou žalobou. K otázke naliehavého
právneho záujmu žalobca uviedol, že nepozná žiadny iný právny prostriedok nápravy, ktorým by sa
ako osoba ukrátená na svojich právach mohla domáhať navrátenia právnej istoty do právneho vzťahu.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku neuviedol, aký iný právny prostriedok považuje
za vhodnejší pre odstránenie spornosti právneho vzťahu, než je určovacia žaloba. Žalobca má za to,

že určovacia žaloba predstavuje v tomto prípade jediný účinný prostriedok nápravy, ktorým sa mohol
obrátiť na súd, resp. príslušný orgán verejnej moci, a preto predstavuje najúčinnejší prostriedok nápravy
sporného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ako aj vo vzťahu k tretím osobám. Skutočnosť, že
v čase vydania rozsudku bol vlastníkom sporných nehnuteľností tretí subjekt, t.j. obchodná spoločnosť
24D podľa názoru žalobcu iba umocňuje existenciu naliehavého právneho záujmu a stav právnej

neistoty, ktorý je nutné touto určovacou žalobou odstrániť. Na záver odvolania žalobca namietal, že
konajúci súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam aj z dôvodu, že ako dôkaz vykonal iba
kúpnu zmluvu predloženú žalovaným, ktorá však neobsahovala údaj o jednej z podstatných náležitostí,
a to údaj o výške kúpnej ceny. S poukazom na uvedené žalobca namietal, že je sporné, či výzva na

odkúpeniespoluvlastníckehopodielusurčenímcenyza1/18vsume120.000eurbolaajkúpnoucenouv
kúpnej zmluve a v zrušujúcich zmluvách, a teda či si žalobca splnil povinnosť ponúknuť spoluvlastníkovi
podiel za totožnú cenu. Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.9.2016 zotrval na argumentácii, že žalobca
sa nikdy nedovolal (relatívnej) neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v súlade s § 40 Občianskeho
zákonníka a príslušnou judikatúrou súdov. Žalovanému nebola vôľa žalobcu dovolať sa neplatnostikúpnejzmluvydoručenámimosúdnehokonania.Hmotnoprávnyúkondovolaniasarelatívnejneplatnosti
je možné uskutočniť aj prostredníctvom prebiehajúceho súdneho konania v rovine ustanovenia § 124
ods. 2 CSP. Žalobca však neoznačil za pasívne vecne legitimovaného druhého účastníka kúpnej zmluvy

(kupujúceho), a teda prejav vôle žalobcu dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nebol absolútne
oznámený/doručený druhému účastníkovi kúpnej zmluvy (dokonca ani mimosúdne), a preto je kúpna
zmluva platná a účinná a nemožno ani polemizovať o možnosti, že by bola kúpna zmluva neplatná
z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka.
Žalovanýďalejuviedol,ževsporovomcivilnomkonaníplatísubjektívnazáväznosťsúdnehorozhodnutia,

teda v prípade, ak žalobca požaduje určenie, či tu právo je alebo nie je, resp. ak požaduje, aby súd
určil platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu, z hľadiska procesných požiadaviek a pasívnej vecnej
legitimácie je žalobca povinný vo svojej žalobe označiť za strany všetkých účastníkov daného právneho
úkonu, aby mohlo byť meritórne rozhodnutie právne záväzné pre všetkých účastníkov daného právneho
úkonu, a teda aby bol naplnený účel a skutočný efekt ochrany práva prostredníctvom určovacej žaloby.
Žalobca teda v tomto súdnom konaní nesplnil základnú procesnoprávnu podmienku v nadväznosti na

hmotnoprávny vzťah, teda žalobca neoznačil ako žalovaných všetkých účastníkov kúpnej zmluvy, avšak
za pasívne vecne legitimovaného označil výlučne žalovaného ako predávajúceho z kúpnej zmluvy.
Aj z tohto dôvodu nemohla žaloba žalobcu za žiadnych okolností obstáť, preto je zrejmé, že musela
byť súdom zamietnutá. Podľa názoru žalovaného naliehavý právny záujem v tomto konaní primárne
absentoval aj v tom, že v prípade, ak by aj súd v tomto súdnom konaní meritórne rozhodol, že kúpna

zmluva je neplatná, ďalšie prevody, ktoré žalovaný uskutočnil, by týmto meritórnym rozhodnutím neboli
akokoľvek dotknuté. A to aj vzhľadom na už v tomto súdnom konaní citovanú konštantnú judikatúru
súdov, ktorá stanovuje, že pokiaľ určovacia žaloba nesmeruje ku končenému/finálnemu usporiadaniu/
vyriešeniu vzťahov, absentuje pri takejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem a súd je povinný
takúto určovaciu žalobu zamietnuť bez akéhokoľvek vecného prejednania. S poukazom na uvedené

skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

6. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 25.10.2016 uviedol, že žiadny (v čase podania žaloby platný a
účinný) všeobecne záväzný právny predpis Slovenskej republiky neukladá žalobcovi v žalobe, ktorým

navrhuje určenie neplatnosti právneho úkonu, označiť ako účastníkov konania, resp. strany sporu
všetkých účastníkov tohto napadnutého právneho úkonu. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, aký
subjekt je druhým účastníkom napadnutej zmluvy, a preto z objektívnych príčin nemohol v žalobe označiť
všetkých účastníkov zmluvy. Žalobca mal za to, že aj za predpokladu správnosti tvrdenia, že účastníkmi
súdneho sporu majú byť všetci účastníci napadnutej zmluvy, bolo by povinnosťou súdu takého účastníka

konania v súlade s § 94 ods. 2 O.s.p. do konania pribrať ex offo, čo znamená, že ak taký účastník
mal byť účastníkom konania a súd ho neprihral, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že aj za predpokladu správnosti tvrdenia, že by malo byť
povinnosťou žalobcu takého účastníka označiť, súd bol v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. povinný žalobcu
vyzvať na doplnenie takto neúplného podania, čo sa však v konaní na súde prvého stupňa neudialo, čím

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a konanie na súde prvého stupňa
má súčasne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v ďalšom
zopakoval skutočnosti uvedené v podanom odvolaní.

7.Žalovanývpísomnomstanoviskuzodňa6.2.2017uviedol,žepožiadavkaoznačiťvšetkýchúčastníkov
právneho úkonu ako žalovaných v určovacej žalobe nie je vyjadrená iba konštantnou judikatúrou súdov,
ale aj pozitívnoprávnou normou ustanovenou v § 91 ods. 2 O.s.p. a aktuálne v § 77 CSP. Okrem
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. 5 M Cdo 1/2010, na ktorý už žalovaný
poukázal, poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 122/2002, podľa ktorého

v občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu
uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní a Najvyšší súd
SR bez pochybností ďalej v uvedenom rozsudku potvrdil, že v týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy
vystupujú ako nerozluční spoločníci. Žalovaný ďalej uviedol, že § 94 ods. 2 O.s.p. sa uplatňoval výlučne
v nesporových konaniach. Takisto nebol dôvod na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa

vyzývalo výlučne na doplnenie základných údajov žalôb k tomu, aby súd mohol žalobu prijať. V ostatnom
žalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácii odmietajúcej dôvodnosť žalobcovho nároku.8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto

postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,

keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

11. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2015 uzavretej medzi

žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou AUTO - FOREST, s.r.o. ako kupujúcim.

12. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti označeného právneho úkonu z dôvodu, že k prevodu spornej nehnuteľnosti došlo bez
uplatnenia predkupného práva, avšak následne došlo k odstúpeniu od zmluvy a k spätnému prevodu

vlastníckeho práva na žalovaného. Ten následne vyzval osoby oprávnené k uplatneniu predkupného
práva, čo žalobca nenamietal. Predmetné nehnuteľnosti následne predal tretiemu subjektu, ktorý je ich
súčasným vlastníkom.

13. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 10.2.2015 absentuje naliehavý právny záujem. Nie je možné prisvedčiť argumentáciu
žalobcu, že ak je neplatná dotknutá kúpna zmluva, sú neplatné aj ďalšie kúpne zmluvy ako zmluvy
na takýto neplatný právny úkon nadväzujúce. V tejto súvislosti nemožno opomenúť fakt, že označená
kúpna zmluva zo dňa 10.2.2015 bola relatívne neplatná, to znamená, že kým sa jej oprávnená osoba
nedovolala, bola platná, a preto neexistovala prekážka uzavrieť dohodu o spätnom prevode ohľadom

sporných nehnuteľností medzi žalovaným a treťou osobou. Následná výzva na uplatnenie predkupného
práva, ako aj následná zmluva o prevode vlastníckeho práva tak nie sú nadväzujúcimi právnymi úkonmi,
ako sa mylne domnieva žalobca. Vzťah vzájomnej nadväznosti jednotlivých kúpnych zmlúv z daného
skutkového stavu nevyplýva.

14.Jenutnétiežprisvedčiťnázoružalovanéhoopierajúcemusaoustálenújudikatúrusúdov,ževprípade
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je potrebné ako strany sporu označiť všetkých dotknutých
účastníkov daného právneho úkonu (totožne: ZSP 3/2004 s. 66). Nemožno tiež opomenúť, že dovolať sa
relatívnejneplatnostijepotrebnévočivšetkýmúčastníkomprávnehoúkonu(R45/1986s.187).Prípadná
absencia označenia všetkých účastníkov napádaného právneho vzťahu nie je dôvodom na postup súdu

v zmysle § 129 CSP (predtým § 43 ods. 1, 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016).

15. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti podanej žaloby, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1as§262ods.1CSP,takžežalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).