Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 46Sa/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200258
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200258.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: MATUKO
s.r.o., so sídlom 449 Ratnovce, 922 31, IČO: 46 808 710, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému:
Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, so sídlom J. Záborského 40, 921 01 Piešťany, o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti inému zásahu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany
(ďalej aj ako „správca dane“), pričom zásah mal spočívať v zaslaní výzvy zo dňa 07.06.2017, ktorou

žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) predloženie dokladov, písomností, výstupov
z PC, a to hlavnú knihu za rok 2016, záznamy DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a podobne.

2.Žalobca dôvodil, že z výzvy nebolo zrejmé na základe akého daňového konania alebo iného úkonu
správcu dane sa žiadajú predmetné doklady dodajúc, že z uvedenej výzvy vyplynulo, že správca dane
mal vykonať dňa 06.06.2017 miestne zisťovanie podľa § 37 daňového poriadku v sídle spoločnosti, ako
aj na adrese prevádzky, o čom mali byť spísané záznamy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že predmetom
miestneho zisťovania mala byť vyhľadávacia činnosť správcu dane v zmysle § 36 daňového poriadku,
pričom pri miestnom zisťovaní nebolo podľa žalovaného možné tieto podklady zapožičať, pretože v čase

miestneho zisťovania nemala, podľa žalovaného, žiadna oprávnená osoba vystupovať v mene žalobcu.
Vo výzve bol súčasne upozornený, že ak výzvu nesplní, dopustí sa správneho deliktu.

3.Ďalej žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu, konkrétne na rozsudok č.j.
1 Aps 20/2013, č.j. 2Afs 144/2004, č.j. 2 Aps 3/2007, ktorých častí odôvodnenia v žalobe aj citoval

odôvodňoval záver, že postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly môže byť nezákonným
zásahom a taktiež prostredníctvom rozsudku Najvyššieho správneho súdu č. j. 1Afs 70/2004 poukázal
na rozdiel miestneho zisťovania a daňovej kontroly.

4.Žalobca nezákonnosť iného zásahu vzhliadol v tom, že žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na

ustanovenie § 28 ods. 7 daňového poriadku (správne malo byť uvedené § 26 ods. 7 daňového poriadku
- poznámka správneho súdu) listiny a počítačové zostavy, pričom uvedené ustanovenie upravuje tzv.všeobecnú edičnú povinnosť v daňovom konaní, na základe ktorej je osoba povinná vydať veci alebo
listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, pričom musí ísť o existujúce veci alebo listiny dodajúc,
že v zmysle citovaného ustanovenia nie je možné žiadať počítačové údaje, ktoré existujú len v digitálnej

podobe, teda sa nejedná ani o listiny ani o veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadať počítačové
zostavy by správca dane mohol napríklad pri vykonávaní miestneho zisťovania podľa § 38 ods. 1, 3
a 4 daňového poriadku, o ktoré sa správca dane snažil, avšak neúspešne, ako vyplýva z výzvy. Ďalej
žalobca uviedol, že poskytne správcovi dane maximálnu súčinnosť pri vykonávaní úkonov správy daní,
avšak tieto musia byť zákonné. Argumentoval tiež, že ak správca dane vzhliadol dôvodnosť miestneho

zisťovania, tak bol povinný takto postupovať a vykonať miestne zisťovanie a nie voliť inštitút edičnej
povinnosti ako „sankcie“ pre daňový subjekt za to, že sa mu nepodarilo vykonať miestne zisťovanie
doplniac, že takúto „náhradu“ za nevykonané miestne zisťovanie daňový poriadok ani nepredpokladá.
Nezákonnosť výzvy ďalej vzhliadol v tom, že z výzvy nie je zrejmé, či sa žiadajú doklady vydať alebo
zapožičať, ďalej, že správca dane mu uložil vyhotoviť súpis dokladov a písomností, pričom daňový
poriadok takúto povinnosť pri edičnej povinnosti neustanovuje a ďalej, že z výzvy nie je zrejmé, v akom

daňovom konaní správca dane vydal výzvu, či sa jedná o daňové konanie voči nemu alebo inému
subjektu, pričom tiež poukázal na uplatňovanie tzv. zásady sebainkriminácie. Žalobca zastal názor a to
vzhľadom na rozsah žiadaných údajov, že výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly. Namietal i zásah
do práva na súkromie (čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd), nakoľko rozsah
žiadaných údajov nebol proporcionálny, pričom zásada proporcionality je základnou zásadou práva Únie

a osobitne namietol, že žalovaný vydal výzvu bez toho, aby sa vyjadril k jej obsahu a rovnako, že nemal
prístup k spisom. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd podľa § 252 ods. 1 Správneho
súdnehoporiadku(ďalejajako„SSP“)zakázalžalovanémuDaňovémuúraduTrnava,pobočkaPiešťany,
pokračovať v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal dňa 07.06.2017 výzvu, spis. č. 101245816/2017,
ktorým podľa § 28 ods. 7 daňového poriadku (§ 26 ods. 7 daňového poriadku) žiadal vymedzené

doklady, písomnosti a výstupy z PC; a súčasne uložil žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom,
a to zrušením výzvy, spis. č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 v lehote do jedného mesiaca od
právoplatnosti uznesenia. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca
v žalobe požiadal o nariadenie pojednávania.

5.Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že postup
(súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku), ktorý zvolil následne potom, ako sa mu nepodarilo
zabezpečiť účtovné a daňové doklady žalobcu za zdaňovacie obdobie r. 2016 pri miestnom zisťovaní,
nie je možné považovať za nezákonný a neprimeraný. Vo vyjadrení žalovaný podrobne opísal skutkový

stav veci.

6.Žalobca v replike zotrval na dôvodoch žaloby a naďalej trval na tom, že výzva je nezákonná, pričom
nemožno od neho spravodlivo žiadať o jej dodržanie a to dokonca pod rizikom sankcií uvedených vo

výzve. Zopakoval, že z výzvy nie je zrejmé akého daňového konania sa týka a teda, či sa daňové konanie
vedie proti nemu alebo inému subjektu dodajúc, že táto skutočnosť má zásadný význam z dôvodu
možného uplatnenia tzv. zásady sebainkriminácie a to v prípade, ak sa takéto konanie uskutočňuje na
základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako zopakoval, že predmetnou výzvou sa
zastiera výkon daňovej kontroly.

7.Žalovaný v duplike poukázal na to, že vo veci sa už vyjadril a to listom č. 100125159/2018 zo dňa
15.01.2018.

8.Podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

9.Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú
z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde
o správny delikt podľa písmen a) až i).10.Podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do
výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

11.Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.

13.Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

14.Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu, za účelom
právneho posúdenia veci a zistenia aktuálneho skutkového stavu (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP) nariadil na
prejednanie veci samej pojednávanie na deň 13. augusta 2018 a 21. januára 2019, ktorého sa účastníci
konania zúčastnili.

15.Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj ďalšieho vyjadrenia, tzv. repliky a žiadal,
aby správny súd zakázal pokračovať žalovanému v inom zásahu a súčasne žiadal obnoviť stav pred
zásahom, ktorý má spočívať v zrušení výzvy zo dňa 07.06.2017. Výzvu považoval za nezákonnú,

nakoľko § 26 ods. 7 daňového poriadku upravuje tzv. edičnú povinnosť, na základe ktorej nie je možné
žiadať výstupy z PC, ďalej, že výzva nie je konkrétna a tiež, že sa ňou zatiera výkon daňovej kontroly.
Ďalej namietal, že výzvou bolo porušené právo na súkromie, právo na vypočutie a právo na prístup
k spisu. Záverom poukázal na to, že žalobca poskytne žalovanému maximálnu súčinnosť, avšak za
podmienky zákonného postupu.

16.Poverenázástupkyňažalovanéhouviedla,ževýzvabolavydanánazákladeneúspešnéhomiestneho
zisťovania, výzvu vydal vecne a miestne príslušný správca dane, pričom na jej základe žiadal o
predloženie dokladov, ktoré je žalobca povinný viesť v zmysle platných právnych predpisov. Uviedla, že

tieto doklady sa týkali žalobcu, išlo o doklady za rok 2016, o čom bol žalobca vo výzve informovaný.
Ďalej poukázala na to, že žalobca nahliadol dňa 17.08.2017 do administratívneho spisu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Tiež poukázala na to, že žalobca na prvú výzvu reagoval a požiadal správcu
dane o odklad svojej povinnosti z dôvodu, že bol odcestovaný. Oznámila správnemu súdu, že dňa
28.06.2018 bola začatá daňová kontrola voči žalobcovi. Na otázku správneho súdu, či v súvislosti s

vydanými výzvami bolo začaté konanie vo veci správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového
poriadku uviedla, že vzhľadom na podanú žalobu, neboli začaté konania vo veciach správneho deliktu
voči žalobcovi. Ďalej na otázku správneho súdu, či začatím daňovej kontroly žalovaný upustil od iného
zásahu, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v podstate áno, že správca dane upustil od
vyžadovania povinnosti od žalobcu predložiť požadované doklady, nakoľko tieto budú predkladané v

rámci daňovej kontroly, avšak to závisí od žalobcu. Na pojednávaní dňa 21. januára 2019 informovala
správny súd, že voči žalobcovi neboli vyrubené sankcie za nesplnenie výzvy, ani neboli začaté správne
konania vo veci uloženia sankcie. Súčasne uviedla, že daňové kontroly ukončené neboli.

17.Na základe vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného položil správny súd právnemu zástupcovi
žalobcu otázku, či v prípade, ak žalovaný upustil od realizácie dotknutej výzvy začatím daňovej kontroly
berie žalobu späť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k uvedenému vyjadrí písomne v lehote 10 dní.18.Žalovaný dňa 20. augusta 2018 doručil správnemu súdu oznámenie o daňovej kontrole č.
101110004/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a oznámenie o daňovej kontrole č.
101110793/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Oznámenia o výkone daňovej kontroly
žalobca prevzal dňa 13. júna 2018.

19.Žalobca dňa 22. augusta 2018 doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutá
výzva zo dňa 07.06.2018 ako iný zásah orgánu verejnej správy bola vydaná ako následok (sankcia)
za nevykonanie miestneho zisťovania a preto trvá na skutočnosti, že napadnutý iný zásah orgánu
verejnej správy je nezákonný a to z dôvodov uvedených v žalobe. Súčasne uviedol, že neregistruje
žiadne vyjadrenie žalovaného o tom, že by upustil od iného zásahu, resp. že by iný zásah zrušil, okrem

neurčitého vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.08.2018, že
v podstate od iného zásahu upustil. Preto zastal názor, že nie je dostatočne a náležite preukázané,
že žalovaný od iného zásahu upustil a to hoci aj začatím daňovej kontroly a navrhol správnemu súdu,
aby žalovaného vyzval na jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie či od žalovaného iného zásahu voči
žalobcovi upustil.

20.Z dôvodu, že správny súd považoval za potrebné ďalšie vyjadrenie žalovaného, zrušil termín
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol určený na deň 10. septembra 2018 a vyzval žalovaného na výslovne
oznámenie, či od iného zásahu spočívajúceho v povinnosti žalobcu predložiť požadované doklady na

základe výzvy zo dňa 07.06.2017 upustil.

21.Žalovaný doručil dňa 13.09.2018, 14.09.2018 a následne dňa 20. septembra 2018 písomné
vyjadrenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 uviedol, že uplynutím lehoty na plnenie v zmysle

výzvy č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 (t.j. dňom 16.07.2017) žalovaný upustil od povinnosti
žalobcu predložiť dokumenty na základe tejto výzvy, čím však nie je dotknuté právo žalobcu aj po tejto
lehote predložiť správcovi dane požadované dokumenty v zmysle zásady súčinnosti podľa ustanovenia
§ 3 zákona č. 563/2009 z. z., ako aj právo žalovaného využiť iné zákonné inštitúty v zmysle daňového
poriadku. Súčasne žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku k žalobnému

návrhu, tak ako bol predložený správnemu súdu dňa 15.02.2018 a navrhuje, aby správny súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

22.Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný výzvou č.

101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 vyzval žalobcu postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku
na splnenie povinnosti v lehote 8 dní od doručenia výzvy, konkrétne na predloženie originálov
špecifikovaných dokladov, písomností a výstupov z PC správcovi dane. Z obsahu výzvy vyplýva, že
správcadanevykonaldňa06.06.2017podľa§37daňovéhoporiadkumiestnezisťovanievsídležalobcu,
ako aj na adrese prevádzky - Piešťanská 130/113, Sokolovce, o čom boli spísané úradné záznamy. Ďalej

bolo vo výzve skonštatované, že predmetom miestneho zisťovania bola vyhľadávacia činnosť v zmysle §
36 daňového poriadku, ako aj to, že pri vykonávaní miestneho zisťovania nebolo možné vyššie uvedené
doklady a písomnosti zapožičať, nakoľko v čase miestneho zisťovania sa v sídle daňového subjektu,
ani v mieste prevádzky nenachádzala žiadna osoba oprávnená konať za žalobcu a to napriek tomu,
že správca dane vopred termín miestneho zisťovania žalobcovi telefonicky oznámil, o čom bol spísaný

úradný záznam. Vo výzve bol žalobca súčasne upozornený, že nesplnením povinností vyplývajúcich z
ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j)
daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.
Výzva bola žalobcovi preukázateľne doručená dňa 29.06.2017. Z obsahu administratívneho spisu je
ďalej preukázané, že žalobcovi boli zaslané ešte dve výzvy s rovnakým znením ako výzva zo dňa

07.06.2017 a to výzva zo dňa 20.07.2017 a výzva zo dňa 18.08.2017.23.Správny súd po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za iný zásah, po vypočutí
účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení dospel k záveru, že v danom prípade
neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa § 260 Správneho súdneho poriadku, nakoľko samotnou

výzvou vydanou podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich
subjektívnych právach, respektíve chránených záujmoch. Táto skutočnosť následne vedie k záveru o
nutnosti zamietnuť žalobu podľa § 261 SSP.

24.Iný zásah je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel
od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne
formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom pochopiteľne aj pri inom zásahu sa
vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová,

A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 37).

25.V danom prípade sa žalobca domáhal ochrany proti inému zásahu, konkrétne proti výzve vydanej
podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, po bezvýslednom miestnom zisťovaní. Výzvu žalovaný nevydal
v rámci administratívneho konania, ani v rámci daňovej kontroly, ale za účelom získania presne

vymedzených písomností a výstupov z PC, teda ide o postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy. Vychádzajúc z účelu vydania výzvy a z následkov jej nesplnenia zastáva správny súd názor, že
jediným donucovacím prostriedkom zabezpečujúcim jej splnenie je uloženie sankcie. Práve uvedená
skutočnosť je pre právne posúdenie veci relevantná.

26.Základným predpokladom vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. j) daňového poriadku v podobe vydania rozhodnutia, je nesplnenie nepeňažnej povinnosti,
medzi ktorú daňový poriadok subsumuje aj nesplnenie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku.
To znamená, že nie samotné vydanie výzvy, ani jej následné nesplnenie, ale až vydanie rozhodnutia

o správnom delikte je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov osoby konkrétnej
osoby. Z uvedeného možno potom následne vyvodiť, že vydanie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového
poriadku nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko
tohto by priamo zasahovalo až rozhodnutie o správnom delikte, ktoré v jeho prípade doposiaľ vydané
nebolo. Dôvodom vydania rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku by bola

existencia výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku a jej následné nesplnenie. Správny súd v tejto
súvislosti zastáva názor, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte by sa
preskúmavala aj zákonnosť výzvy vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, nakoľko je základom
skutkovej podstaty pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. Uvedený právny záver možno podporiť
aj rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu č. j. 7 Afs 95/2010-47 z 27. januára 2011, v ktorom bolo

záverom skonštatované, že : „Nelze-li přičítat k tíži stěžovatelky, že nesplnila výzvu, ktoré svým obsahem
neodpovídá zákonu, resp. překračuje zákonný rámec vymezený ustanovením § 34 ods. 4 zákona o
správě daní a poplatků, nelze ani dovozovat, že nesplnila povinnost nepeněžité povahy, v důsledku
čehož by naplnila skutkovou podstatu deliktu popsaného v ustanovení § 37 odst. 1 zákona o správě
daní a poplatků.“

27.Správny súd záverom dodáva, že námietky vznesené v žalobe by boli spôsobilými žalobnými
bodmi vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte, pochopiteľne po vyčerpaní
riadneho opravného prostriedku.

28.Vovzťahukcitovanýmrozhodnutiam,ktorýmižalobcapodporovaldôvodnosťpodanejžalobysprávny
súd uvádza, že rovnako Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) za iný zásah označuje
aj postup orgánu verejnej správy pri výkone daňovej kontroly, avšak, ako už bolo vyššie uvedené,

predmetná výzva nebola vydaná v priebehu daňovej kontroly (táto bola začatá až dňom 28.06.2018).
Správny súd taktiež uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že na základe
žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2017 bolo dňa 17.08.2017 nazreté do spisu žalobcu,
o ktorej skutočnosti bol spísaný úradný záznam.29.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol podľa § 261 SSP.

30.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdnictva náhrada trov konania v
zásade nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.