Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200078
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, katastrálny
odbor, Vajanského 2, Trnava, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. V 5722/14-02 zo dňa
29.9.2015, za účasti účastníka správneho konania B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, Q., takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, č. V 5722/14-02 zo dňa
29.9.2015 p o t v r d z u j e .

Odporcovi a účastníkovi konania B. M. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný svojim rozhodnutím č. V 5722/14-02 zo dňa 29.9.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný žalobcom dňa
3.10.2014 pod číslom konania V5722/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 375/2014-
RAČ uzavretou dňa 12.8.2014 na základe zmlúv o úvere č. 207200664 zo dňa 13.12.2012 a č.
207200849 zo dňa 19.7.2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia záložnú zmluvu za záložcu podpísal

splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe
dohôd o splnomocnení zo dňa 13.12.2012 a 19.7.2013. Podľa žalovaného bola dohoda o splnomocnení
napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú dané dôvodné pochybnosti, či dlžník mal reálnu
možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca ProHelp nebol vopred určený žalobcom, nakoľko
naviac záložca a dlžník v jednej osobe podpísal dohodu o splnomocnení v rovnaký deň ako zmluvu o
úvere v Trnave a splnomocnenec v ten istý deň v Bratislave, z čoho je zrejmé, že dohodu k podpisu
dlžníkovi predložil mandatár záložného veriteľa a prejav jeho vôle v podobe podpísaného formulára

musel splnomocnencovi odovzdať záložný veriteľ. Vzhľadom na zrejmý rozpor záujmov dlžníka a
zástupcu žalovaný dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu posudzoval ako neplatný právny úkon,
pričom poukazoval na ustanovenia § 22 ods. 2 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukazoval tiež
na množstvo obdobných zmlúv predložených žalobcom na zápis záložného práva, s tým, že prítomnosť
totožného zástupcu vo viacerých prípadoch je dôkazom zhodného konania veriteľa a splnomocnenca.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do

právomoci tunajšieho súdu.

3. Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodolzabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého žalobca vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude

zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil
svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha
žalovaného o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti
s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna
možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným
právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia
nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny

orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom
samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte záujmov, zo spisu nevyplýva,
že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval, dohoda
spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch
takéhoto prejavu vôle záložcu.

4. Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba
v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ

iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
žalovaného o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

5. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, vypočul
účastníka správneho konania B. M., oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane
administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

6. Účastník B. M. v konaní uviedol, že od žalobcu čerpal dva úvery vo výške 700 a 500 eur, v oboch
prípadoch zmluvy uzatváral v kancelárii žalobcu v Trnave prevádzkovanej pánom K., ktorý mu na podpis
predložil niekoľko listín. Tieto pri podpisovaní nekontroloval, preto nevie, aké doklady podpísal, avšak
o zabezpečení úveru zriadením záložného práva nehovorili, ani o zastúpení inou osobou. Bolo to iné,
ako keď si bral úver v Tatra banke, kde záložnú zmluvu na nehnuteľnosť spísali. Občianske združenie

ProHelp nepozná, s takýmto názvom sa nestretol. Navrhol žalobe nevyhovieť.

7.Predložená zmluvaospotrebiteľskomúverezodňa19.7.2013,anizmluvaoúverezodňa13.12.2012,
rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou týchto zmlúv, neobsahujú
zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie

o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie
žalobcu na druhej strane potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 207200664 a č.
207200849, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru.

8. Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby viac ako jedného roka a v druhom prípade takmer
dvoch rokov od poskytnutia úveru i udelenia plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom
zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho
záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa.

Nepochybne je tiež v rozpore s účelom založenia združenia ProHelp, ktorým podľa jeho stanov
je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom
v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričomsúčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu
o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu
so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť

logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými
prostriedkami.

9. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.8.2015,

jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie
podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmy zastúpeného).

10. Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 491 Správneho
súdneho poriadku (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému a účastníkovi B. M.iadne trovy nevznikli.

12. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd

podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.