Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615010196.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci obžalovanej C. L. pre
pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
C. L., nar. XX.X.XXXX v Skalici, trvale bytom L. H., J. R. XXXX/XX, na slobode,

uznáva sa za vinnú, že

1. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 19.10.2013 /sobota, 42. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase krátko po 09.30 h v L. H.Á., X. N..
J. R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00
h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012
zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v Borskom Mikuláši vyzvaná na rešpektovanie

rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k.
8Em/1/2012zodňa05.08.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa03.09.2013jejbolavkonaníovýkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
2. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 10.11.2013 /nedeľa, 45. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
3. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 16.11.2013 /sobota, 46. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.33 h Y. L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
4. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 24.11.2013 /nedeľa, 47. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

5. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 30.11.2013 /sobota, 48. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s

rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
6. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 14.12.2013 /sobota, 50. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H.A., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 hbez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77

7. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.12.2013 v čase asi od 09.25 h do 09.45 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila
otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, nakoľko s maloletou len vyšla na
dvor, kde zostali stáť, obv. C. L. sa postavila pred maloletú, H. L. povedala, že sa ho dcéra bojí a že

jej je zima a následne s ňou odišla za dom, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského
súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011
- 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013 ktorým bolo určené, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny
týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý

párny rok 24.12. od 09.30 h do 17.00 h a každý nepárny rok 25.12. od 09.30 h do 17.00 h napriek
tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa
19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou
a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej

bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a
uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia
pokuta vo výške 200,- eur,
8. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 28.12.2013 /sobota, 52. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 10.20 h v L. H.A., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

9. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 05.01.2014 /nedeľa, 1. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R., J.
G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L.Č. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
10. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 11.01.2014 /sobota, 2. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v Borskom Mikuláši,
na ul. Pri Struhe, pri dome č. 1620/12 neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a
túto H. L. neodovzdala, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa

08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v
nedeľuod9.30hdo17.00hbezprítomnostimatkynapriektomu,žebolavýzvouOkresnéhosúduSenica
č. k. 8Em 1/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.

9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k.
8Em/1/2012zodňa05.08.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa03.09.2013jejbolavkonaníovýkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
11. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 19.01.2014 /nedeľa, 3. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

12. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.01.2014 /sobota, 4. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H.A., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
13. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 02.02.2014 /nedeľa, 5. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.Š. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 hbez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77

14. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 08.02.2014 /sobota, 6. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

15. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 16.02.2014 /nedeľa, 7. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H.A., X. N..
J. R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 Y. L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
16. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 22.02.2014 /sobota, 8. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím

nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
17. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,dňa 02.03.2014 /nedeľa, 9. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s

18. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 08.03.2014 /sobota, 10. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.Š. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
19. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 16.03.2014 /nedeľa, 11. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.Š. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
20. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 22.03.2014 /sobota, 12. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.

R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.Š. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudloprávoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
21. ako matka mal. U. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 30.03.2014 /nedeľa, 13. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
22. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 05.04.2014 /sobota, 14. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
23. ako matka mal. U. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 13.04.2014 /nedeľa, 15. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N..

J. R., J. G. Č.. 1620/12 neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
24. ako matka mal. U. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 19.04.2014 /sobota, 16. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
25. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 27.04.2014 /nedeľa, 17. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. 1620/12 neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
26. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 03.05.2014 /sobota, 18. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.

R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
27. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 11.05.2014 /nedeľa, 19. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,28. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 17.05.2014 /sobota, 20. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.

R., J. G. Č.. 1620/12 neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
29. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.05.2014 /nedeľa, 21. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
30. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 31.05.2014 /sobota, 22. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
31. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 08.06.2014 /nedeľa, 23. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúcehosa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
32. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 14.06.2014 /sobota, 24. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
33. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 22.06.2014 /nedeľa, 25. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
34. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 28.06.2014 /sobota, 26. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

35. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 06.07.2014 /nedeľa, 27. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
36. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 12.07.2014 /sobota, 28. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
37. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 20.07.2014 /nedeľa, 29. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

38.akomatkamal.U.L.,X.C..XX.XX.XXXX,ktorejbolamaloletározsudkomKrajskéhosúduTrnavač.k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 26.07.2014 /sobota, 30. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,
J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
39. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 03.08.2014 /nedeľa, 31. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi od 09.25 h do 09.40 h v L. H., X.
N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
nakoľko s maloletou len vyšla na dvor, kde zostali stáť a následne odišli do domu, čím nerešpektovala
vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-

121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu
od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č.
k. 8Em 1/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica

č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k.
8Em/1/2012zodňa05.08.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa03.09.2013jejbolavkonaníovýkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

40. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 09.08.2014 /sobota, 32. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H.Á., X. N..
J. R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
41. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 17.08.2014 /nedeľa, 33. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., X. N.. J.
R., J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U.F. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
42. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 23.08.2014 /sobota, 34. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., X. N.. J. R.,

J. G. Č.. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeňv roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
43. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 23.11.2013 v čase asi o 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. C. H. L., X.. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L.F., X.. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012

zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
44. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 04.01.2014 v čase krátko po 10.00 h Y. L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. C. H. L., X.. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L.F., X.. XXXX sú oprávnení stretávať

sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu

Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
45. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 15.02.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starej
matke maloletej U. E. L. styk s mal. U. L.F. a túto starej matke neodovzdala, čím nerešpektovala
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., X.. XXXX sú oprávnení stretávať sa s
mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v
mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.

k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
46. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 29.03.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starým

rodičom maloletej U. E. L. C. H. L., X.. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L.F., X.. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. Eliškou jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotoupo právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012

zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
47. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 10.05.2014 v čase asi od 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starej
matke maloletej U. E. L. styk s mal. U. L.F. a túto starej matke neodovzdala, čím nerešpektovala
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L., X.. XXXX sú oprávnení stretávať sa s
mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po

k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
48. ako matka mal. U. L.F., X.. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 21.06.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starým

rodičom maloletej U. E. L. C. H. L., nar. XXXX R.tyk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L., X.. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho

v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o

výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
49.akomatkamal.U.L.S.,X..XX.XX.XXXX,ktorejbolamaloletározsudkomKrajskéhosúduTrnavač.k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 02.08.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., X. N.. J. R., J. G. Č.. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. C. H. L., X.. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím

nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. C. H. L.F., X.. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že

bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

teda

v bodoch 1 - 49

po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu
rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marila výkon takého rozhodnutia,

čím spáchalpokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 349 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v
trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák., výkon trestu sa podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu 2 /dva/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. obžalovanej sa ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresnej prokurátorky prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej C. L. a vykonal
na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej C. L., vypočul svedkov - poškodených H.
L.H..,H.L.R..,E.L.,R.L..E.O.,B.F.K.,H.J.,H.F.,C.Č.,B.H.,H..A.B.,H.E.,U.R.,J.R.,C.V.,vykonal
konfrontáciu obžalovanej a svedka - poškodeného H. L. H.., konfrontáciu obžalovanej a svedkyne -

poškodenej E. L., konfrontáciu obžalovanej a svedka - poškodeného H. L. R.., vypočul znalkyňu z odboru
Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí J.. B. H. k znaleckému posudku č. 6/2014, znalkyňu
z odboru Zdravotníctvo, odvetvia Psychiatria H.. G. H. k znaleckému posudku č. 44/2014, prehral
videonahrávky z USB kľúča, ktoré vyhotovila obž. C. L. v termínoch, kedy malo dôjsť k stretnutiu otca s
mal. U., prehral CD nosiče a nosiče DVD zo stretnutia otca s mal. U. Y. dňoch 28.12.2013 a 30.11.2013,

22.2.2014 a 2.3.2014, 9.8.2014 a 17.8.2014, 3.8.2014 a 31.8.2014, 22.6.2014, 15.2.2014 a 16.2.2014,
8.2.2014, 26.7.2014, 4.1.2014, 16.3.2014, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, Reportáž Deti
patria rodičom, prečítal listinné dôkazy a to: znalecký posudok znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia detí J.. B. H. č. 6/2014, znalecký posudok znalkyne z odboru Zdravotníctvo,
odvetvie Psychiatria H.. G. H. č. 44/2014 a znalecký posudok znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie

Psychiatria H.. H. L. č. 9/2014, znalecký posudok znalkyne PhDr. B. H. č. 10/2013 (ZP bol podaný v inej
veci, ktorá sa súbežne vedie na OS Senica, preto je tento oboznámený len ako listinný dôkaz, nie ako
znalecký posudok), úradné záznamy zo dňa 25.1.2014 a 19.10.2013, 19.5.2014, 16.5.2014, 16.5.2014,
správy ÚPSVaR Senica zo dňa 11.12.2013, 24.1.2014, 10.2.2014, 19.5.2014, 26.5.2014, 26.5.2014,
3.3.2014, 13.6.2013, 8.7.2014, 15.7.2014, 4.8.2014, 22.7.2013, 14.8.2013, 16.8.2013, 23.8.2013,

5.11.2013, 16.4.2014, 20.4.2015, , lekárske správy zo dňa 13.12.2013, 3.1.2014, 5.12.2013, 14.11.2013,
27.1.2014, 10.2.2014, 16.4.2014, 26.5.2014, 22.7.2014, 25.6.2014, 4.8.2014, 12.8.2014, lekárske
správy H.. C. L. k skutku č. 5 a k skutku č. 6, záznam zo služby OR PZ Senica, úradné záznamy polície
zo dňa 10.11.2013, 11.1.2014, 25.1.2014, 19.4.2014, 21.6.2014, 6.7.2014, 17.8.2014, 16.3.2014, výpis
linkyoperačnéhostrediskazosystémuReDatzodňa11.1.2014,SprávuOZDetipatriarodičom,lekársku

správuH..L.kskutkuč.17,18,lekárskusprávukskutkuč.21,ÚradnýzáznamzvyťaženiaH..L.kskutku
č. 22, lekársku správu k skutku č. 25, lekársku správu k skutku č. 27, výpis hovorov, správu zo systému
ReDat, správy z psychologickej ambulancie H.. S. V., výpis dokumentácie z psychologickej ambulancie
H.. S. V., správu detskej ambulancie H.. L., zápis dychovej skúšky, správu z psychologického posúdenia
akreditovaného subjektu, správu z psychologického posúdenia ORCHIDEA, rozsudok OS Skalica č.k.

1C 5/2011 zo dňa 7.4.2011, rozsudok KS Trnava č.k. 41Co 17/2011 zo dňa 5.3.2012, uznesenie OS
Senica č.k. 8Em/1/2012 zo dňa 16.11.2012, uznesenie KS Trnava č.k. 9CoE 6/2013 zo dňa 7.5.2013,
rozsudok OS Senica č.k. 9P/102/2011 zo dňa 8.4.2013, rozsudok KS Trnava č.k. 23CoP 56/2013 zo dňa
29.7.2013, uznesenie OS Senica č.k. 8Em 1/2012 zo dňa 5.8.2013, rozsudok OS Senica č.k. 7P 9/2011
zo dňa 12.10.2011, právoplatný dňa 27.10.2011, uznesenie KS Trnava č.k. 10CoE 93/2013 zo dňa

27.6.2013, výzvu OS Senica zo dňa 3.4.2012 adresovanú C. L., aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu
a to rozsudku OS Senica č.k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, právoplatný 27.10.2011 o úprave styku
(prevzaté obžalovanou 12.4.2012), uznesenie OS Senica o uložení pokuty 200,- € č.k. 7Em 1/2012 zo
dňa 16.11.2012, právoplatné dňa 31.7.2013 (prevzaté obžalovanou 22.11.2012), uznesenie KS Trnava
vo veci exekúcie o výchove mal. dieťaťa č.k. 10CoE/93/2013 zo dňa 27.6.2013, uznesenie OS Senica

č.k. 6P/21/2014 o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým bol zakázaný styk otca smal. U. L. zo dňa 10.10.2014 z čl. 1325, následne zmenené uznesením KS Trnava č.k. 24CoP/103/2014
zo dňa 17.12.2014, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, správu z psychologického posúdenia ORCHIDEA zo dňa 28.10.2012,

správu ošetrujúcej lekárky H.. C. L., služobné záznamy polície, obžalobu na C. L. pre rovnaký skutok,
ktorá je vedená na OS Senica pod osobitným číslom konania, odpis registra trestov, správu Obecného
úradu L. H., výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovanú, výpis z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR na poškodeného H. L. H.., rozkaz o uložení sankcie za priestupok OÚ Senica zo dňa
21.10.2010 H. L. H.., rozhodnutie OÚ Senica o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia, rozhodnutie OÚ

Senica zo dňa 5.9.2011, 3.5.2012, 4.5.2012, 6.6.2012, 15.6.2012, 19.10.2012, 6.6.2013, 13.12.2013,
11.2.2014, spis OS Senica č. k. 6P/1/2014, z uvedeného spisu najmä rozsudok aj znalecký posudok
znalkyne J.. B. H. č. 10/2013, vyšetrovací spis OR PZ Senica ČVS: ORP-299/OVK-SE-2013 - trestné
oznámeniematkyprezločintýraniablízkejosobyaoboznámilsaajsostatnýmobsahomtrestnéhospisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vo výrokovej

časti rozsudku. Predmetom trestnej činnosti obžalovanej bolo marenie výkonu úradného rozhodnutia
Krajského súdu Trnava č.k. 41Co/17/2011-121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P
102/2011-292 zo dňa 8.4.2013, právoplatné dňa 27.8.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň
v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky s tým, že otcovi maloletej H. L. neumožnila

styk s mal. U. a túto H. L. neodovzdala v dňoch 19.10.2013, 10.11.2013, 16.11.2013, 24.11.2013,
30.11.2013, 14.12.2013, 25.12.2013, 28.12.2013, 5.1.2014, 11.1.2014, 19.1.2014, 25.1.2014, 2.2.2014,
8.2.2014, 16.2.2014, 22.2.2014, 2.3.2014, 8.3.2014, 16.3.2014, 22.3.2014, 30.3.2014, 5.4.2014,
13.4.2014, 19.4.2014, 27.4.2014, 3.5.2014, 11.5.2014, 17.5.2014, 25.5.2014, 31.5.2014, 8.6.2014,
14.6.2014, 22.6.2014, 28.6.2014, 6.7.2014, 12.7.2014, 20.7.2014, 26.7.2014, 3.8.2014, 9.8.2014,

17.8.2014, 23.8.2014 a tiež marenie výkonu úradného rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Senica č.
k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011, ktorým bolo určené,
že E. L. C. H. L., X.. XXXX sú oprávnení stretávať sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od
10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná
dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná

pri realizácii styku, s tým, že starým rodičom maloletej E. L. C. H. L., X.. XXXX neumožnila styk s mal.
U. dňa 23.11.2013, 4.1.2014, 15.2.2014, 29.3.2014, 10.5.2014, 21.6.2014, 2.8.2014.

Obžalovaná v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou mal. U.,
X.. X.X.XXXX, dieťa pochádza z manželstva. Otcom dieťaťa je H. L. H.. Ich manželstvo bolo rozvedené

v marci 2011 na OS Skalica. H.. U. zveril súd do osobnej starostlivosti matky, bol upravený aj styk otca
s mal. U. a tento mal právo stretávať sa s U. každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 09.30
hod. do 17.00 hod. Neskôr došlo na návrh starých rodičov k úprave styku mal. U. so starými rodičmi. Po
rozvode, otec začal pravidelne chodiť v určených termínoch za U., ale vydržal s ňou maximálne hodinu,
keď spolu kočíkovali. Takto to fungovalo do apríla 2011. Na jeseň 2011 otec prestal chodiť za dcérou

do L. H. s tým, že ona má prísť do Senice alebo do Š.- R. s dieťaťom, v čase, keď sa mal realizovať
styk. Od februára 2012 do marca 2012 Eliška už chodila s otcom bez jej prítomnosti tak, že ju odovzdala
pred bránou domu a utekala sama za otcom, tešila sa. Niekedy v polovici marca 2012 nastal zlom a
U. odmietala za otcom ísť, mala strach. Potom zistila, že U. nechcela ísť na WC, vtedy mala dva a pol
roka. Následne sa od maloletej dozvedela, že ju otec zavrel na WC. Odvtedy sa U. už s otcom nechcela

stretávať. Keď otec prišiel pre U. a videl, že nechce s ním ísť, privolal si policajnú hliadku. Od marca
2012 do decembra 2012 do Vianoc už U. s otcom nechodila do Holíča s tým, že keď prišla polícia tak
H. L. odišiel s políciou preč a už sa nevrátil za dcérou. V tomto čase dieťa obliekla, pripravila na styk s
otcom, s dieťaťom sa postavila na dvor k bránke, U. tam nechcela s ňou stáť, utekala do vnútra. Keď
otec aj s políciou videl, že U. k nemu nechcela ísť odišiel s nimi. Policajti to riešili vždy tak, že povedali,

že oni nemôžu vstúpiť do dvora, zobrať U. a dať mu ju ako si to predstavoval, že ju násilím odvedú. Takto
to prebiehalo až do Vianoc 2012. Vtedy bývalý manžel prišiel aj s policajtmi do dvora, U. sa schovávala,
držala sa jej za nohy, pišťala, kričala o pomoc, otec si ju zobral a odviedol ju do Holíča za asistencie
polície. Vrátil ju v určenú hodinu, takto to fungovalo stále U.Š. si zobral za asistencie polície. Bolo to
tak až do 24.2.2013. Odvtedy už k takémuto blízkemu kontaktu medzi otcom aj U. nedošlo. Odvtedy

prebiehali stretnutia tým spôsobom, že otec prišiel vždy v určený termín ale U. s ním odísť nechcela.
Ona U. vždy pripravila, aby sa nebála aj volala otca maloletej, aby išiel do dvora pre ňu alebo aby išiel
dovnútra k nim za ňou, ale on nešiel. Potom už s U. nechodila pred bránu ale zostala vo dvore, lebo U.
nechcela ísť pred bránu. Nechcela sa na neho ani pozrieť a mala z neho strach. Ešte pred 24.2.2013,kedy sa prakticky posledný krát realizoval nejaký bližší kontakt U. s otcom, v septembri 2012 vyhľadala
psychológa a to Mgr. S. V. B. H., U. tam povedala, že nechce ísť k otcovi, lebo ju bil po hlave keď plakala
za mamou. U. odmietala ísť na stretnutie aj s jej starými rodičmi z otcovej strany preto, lebo boli pri tom,

keď jej otec ubližoval, teda že ju bil. Starí rodičia sa s mal. U. stretli naposledy v marci 2012. U. sa hrala s
babkou v kaviarni. Raz sa koncom júna 2013 U. stretla so starou matkou v materskej škôlke s tým, že jej
stará matka priniesla tortu. Na druhý deň jej učiteľka opisovala ako to prebiehalo, že U. bola pri učiteľke
V., nechcela sa baviť so starou mamou. Obžalovaná učiteľkám povedala, že U. má zo starých rodičov
strach. Nikdy však učiteľkám nezakazovala, aby neumožnili styk U. s otcom alebo so starými rodičmi.

Podľa jej názoru otec nemá opravdivý záujem sa stretávať s U., povedal jej, že on sa postará o to, aby
sa dostala do väzenia a podáva stále len trestné oznámenia. Jeho záujem je len jej škodiť. Maloletú
vždy pripraví na stretnutie, už v strede týždňa jej hovorí, že príde pre ňu otec a starí rodičia, že ju zoberú
do zoologickej záhrady, ráno ju zobudí, nachystá jej aj občerstvenie. Vždy ju oblečie primerane ročnému
obdobiu, vždy má veci zo sebou. Aj U. na dvore povzbudzuje a nabáda, aby išla s otcom alebo starými
rodičmi. Keď zbadá otca alebo svojich starých rodičov tak sa schováva alebo utečie preč. Ponúkla jej aj,

že pri styku s nimi bude prítomná aj ona, ale maloletá povedala pred pani O. C. B. na ÚPSVaRe, že s
otcom nepôjde. To bolo v apríli 2015. Asi dva roky dozadu jej začal otec nosiť nejaké darčeky, vždy ich
zavesil na bránku, lebo nechcel ísť za ňou do dvora. Niekedy išla po tie darčeky, lebo U. povedala, že
to má ísť zobrať. U. tiež brala niekedy so sebou ale nechcela sa k otcovi priblížiť.

Svedok-poškodenýH.L.H..vpredmetnejvecivosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žeje
otcom mal. U. L., X.. X.X.XXXX, ktorá pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. U. bola zverená do
výchovy matky, bolo to rozsudkom KS Trnava v spojení s rozsudkom OS Senica a bol zároveň upravený
aj styk s Eliškou. Bol oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý párny týždeň v sobou od 9.30 - 17.00
hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09.30 - 17.00 hod. Tento styk sa podľa týchto rozhodnutí

nerealizoval. Od roku 2011 mu obžalovaná U. odmietala dávať, prakticky už počas manželstva to robila,
to bola jedna z príčin rozvodu. Keď prišiel do L. H., kde sa zdržovala obžalovaná s U., tak mu povedala,
že mu malú nedá, lebo nie je právoplatný rozsudok. No ani po právoplatnosti rozsudku sa však styk
nerealizoval.Malúvidellencezokno,keďtamprišielalebovôbecnie.ObžalovanámumalaU.odovzdať,
ale ona mu ju vôbec nepriviedla. Brána na rodinnom dome bola zatvorená, obžalovaná zostala stáť za

bránou vo dvore, niekedy s U., niekedy bez nej, oznámila mu, že ona mu U. nevydá alebo niekedy, že U.
s ním nechce ísť, a to bola ešte malé bábo, ktoré ešte nevedelo poriadne rozprávať, mala dva a pol roka.
Naposledy videl U. 24.2.2013, kedy prišiel na stretnutie v určenom čase, U. chcela s ním ísť, nemala
žiadny problém. U. vyzdvihol pri bráne domu, zobral si ju, zobral jej veci a dal ju do auta do autosedačky,
v tom začala obžalovaná kričať na svoju matku a svojho otca, že aké má návyky, a oni pribehli bola

tam aj jeho matka a obžalovanej mama U. R. vytiahla U. bez jeho dovolenia z auta. Odvtedy U. nevidel,
hoci tam pravidelne stále chodí. Niekedy je brána zavretá, niekedy otvorená, obžalovaná príde s malou
10 metrov vo dvore od brány, niekedy 5 metrov, niekedy príde obžalovaná sama povie, že U. nechce
ísť s ním, že sa ho bojí. Pri stretnutiach nikdy nepoužíva nadávky, len zvýši hlas, aby ho počuli na tú
diaľku. Snaží sa komunikovať s U. ale len na diaľku, nemôže ísť do dvora, prihovára sa jej, U. ho odmieta

a niekedy si ho vypočuje, ale vstupuje do toho už obžalovaná a malá prestane už na neho reagovať.
Potom U. ide dovnútra do domu, obžalovaná za ňou volá, ale ona sa nevráti a už potom ani neprídu k
bránke. On sa do dvora bojí ísť, pretože buď ho tam napadnú jej otec alebo jej brat, už sa to stalo a to v
roku 2010. Nemal nikdy zákaz vstupu do dvora, ale bojí sa. Tak začal robiť tak, že kontaktuje úrad práce
aj políciu, ale tiež si neporadia. Obžalovaná mu malú nedá ani v tom prípade. Obžalovaná žiadnym

spôsobom nepobádala mal. U., aby za ním išla a stretla sa s ním. Práve naopak, keď malá povedala, že
s ním nechce ísť, obžalovaná ju pohladkala a dala jej pusu. Odmietala aj riešenie, že by išla s nimi spolu
s U.F.. U. mu sama z očí do očí nepovedala, že sa ho bojí. Vždy zasiahla matka a povedala, že sa ho
bojí preto, lebo jej namáčal vlasy do kakaa a že ju bil. Teraz mu to už U. povie aj sama. Vie, že U. chodí
do škôlky v L. H. a navštívil ju v škôlke, povedali mu, že malá je šikovná, nie sú s ňou žiadne problémy.

Keď to zistila obžalovaná a jej matka tak urobili cirkus v škôlke, že sa informoval na U.. Zároveň aj pani
učiteľke V. odovzdal hračky, ktoré pre U. priniesol a hovoril aj s riaditeľkou. To bolo v roku 2015. Na jednej
strane obžalovaná tvrdí, že ona nebráni v styku otca s mal. U. a vedie ju k tomu, aby sa s ním stretávala
a na druhej strane dala návrh na zákaz styku otca s U.F.. On však nemá žiadny zákaz navštevovať
maloletú ani jej škôlku. Okresným súdom v Senici bolo vydané predbežné opatrenie, v ktorom mal zákaz

styku ale toto bolo zrušené. Na Vianoce 2012 obžalovaná robila obštrukcie, prišla polícia, ktorú zavolal,
policajti išli s ním dovnútra, malá bola v obývačke, hrala a keď ho uvidela rozbehla sa za ním a kričala
„tati, tati“. Vtedy zobral U. k nemu domov do Holíča, malá bola šťastná, odtiaľ sú tie fotografie, ktoré dal
do spisu. Voči U. sa nikdy nedopustil násilia. Nikdy by si nedovolil nechať U. zatvorenú na WC. U nehosa WC ani nedá zamknúť, dvere majú kolaudačnú chybu. V marci 2012 nemala U. žiaden zlom, kúpil
jej čižmičky, mala z toho radosť, ukazovala ich matke pri bránke ich rodinného domu a povedala, že sú
lepšie než jej kúpila mama. Pokiaľ bude žiť a dýchať tak sa bude o U. zaujímať. Kvôli U. urobil aj zmenu

v zamestnaní, kde má vyššiu mzdu, aby mohli chodiť aj na dovolenky.
Svedkyňa - poškodená E. L.Á. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla,
že styk starých rodičov s mal. U. je upravený na základe rozsudku Okresného súdu Senica a to, že sa
môžu s ňou stretávať každých 6 týždňov v prítomnosti matky a to od 10.00 hod. do 12.00 hod. Tento
styk sa takto nerealizoval. Tento styk od tej úpravy sa zrealizoval čo si pamätá tak jeden krát a to v

marci 2012. Vtedy boli aj s obžalovanou - matkou dieťaťa v reštaurácii, kde strávili spolu dve hodiny.
Dieťa ich neodmietalo, všetko bolo v najlepšom poriadku. Keď prišli o nasledujúcich 6 týždňov, tak malá
U. stála ďalej od nich vo dvore, za zatvorenou bránou a nič. Spoza brány sa jej prihovárali ale U. na
nich nereagovala. Asi po 5-tich minútach sa otočila a zobrala U. zo sebou dovnútra. Odvtedy sa už ich
styk s U. vôbec nerealizoval. Na Vianoce 2012 mal syn U. u seba v Holíči, pri tom boli aj oni. Dieťa
bolo kľudné, bez problémov sa s Eliškou pohrali. Obžalovaná nebola prítomná, syn priviezol U., boli pre

ňu všetci spolu. Bolo to 23.12.2012, lebo deň predtým sa mali oni- starí rodičia stretnúť s U., ale to sa
neuskutočnilo, z dôvodu, že im ju obžalovaná nechcela dať a ani nechcela ísť na stretávku s nimi. Tak
na druhý deň 23.12.2012 prišli spolu so synom pre U., prišla tam aj polícia a syn si U. zobral za účasti
polície. Obžalovaná sa postavila za bránu s U., nevyšla s dieťaťom pred bránu, brána bola zatvorená,
syn zavolal políciu, prišiel policajt J. z OO PZ Šaštín-Stráže. Policajti vošli do dvora, následne za nimi aj

jej syn a zobral si Elišku zo dvora bez nejakých problémov. Oni s manželom čakali v aute a potom išla
U. s nimi do Holíča. Nasledujúci deň 24.12.2012 si zobral syn U. z obývačky zase za asistencie polície.
Ona s manželom čakali vonku. S U. normálne komunikovali, hrali sa s ňou. U. normálne papala, všetko
bolo v poriadku. Po tomto U. mal v Holíči asi 2-3 krát, medzitým bolo, že U. je chorá, že nemôže ísť, čo
akceptovala. U. nikdy neplakala na žiadnom stretnutí, nehádzala sa o zem. Takto to bolo do februára

2013. Je zarážajúce, že obžalovaná v roku 2013 po tom, čo sa tieto kontakty dieťaťa s otcom normálne
realizovali, dala návrh na zákaz styku otca s dieťaťom. Sú fotografie, z ktorých je zrejmé, že U. je šťastná
s otcom a matka to vedela. Vždy U. dali hračky a mala radosť. Svoj návrh na zákaz styku odôvodnila
tak, že U. sa správa v škôlke agresívne, aj oni, že sa voči U. správajú agresívne. Vôbec taký posledný
bližší kontakt s U. L.olo vo februári 2013, kedy už syn mal U. aj v aute, ona bola so synom, vtedy tam

polícia nebola. V tomto prípade obžalovaná odovzdala U. otcovi, vyšla s ňou von zo dvora. U. usadili so
synom do auta, syn jej dal U. na ruky v aute, pripravoval sedačku, že ju tam usadí. Vtedy obžalovaná
vyvolala konflikt, fyzicky ju napadla, zavolala svoju matku, tá zavolala manžela a spoločne zobrali U. z
auta von. Odvtedy už k styku syna s U. nedošlo. Odvtedy ju nevideli. Jej syn pravidelne každý týždeň
chodí za U. na styk ale bezvýsledne. Povie, že U. nechce ísť, lebo sa ich bojí, lebo ju ževraj bili. V júni

2013 bola po dohode s celou svojou rodinou vyslaná do MŠ v L. H. s tortou, lebo jej chcela urobiť radosť,
aby to mohla osláviť svoje narodeniny s kamarátmi v škôlke. Ona sa predstavila, pani riaditeľka JC. jej
dovolila vstúpiť do triedy, vysvetlila jej, prečo prišla. Deti sa tam hrali, všetky deti vrátane U. boli radi,
zvítala sa s U.Š., deťom rozdelili tortu. U. dala aj darčeky, aby rozdala aj deťom. U. sa opýtala, či si
pamätá kto je, vedela kto je a povedala jej, že nejde s ňou a ona jej povedala, že ju prišla len pozrieť,

že ju nikam nezoberie. To bolo asi 5-7 minút. Opýtala sa, či môže za ňou ešte prísť, povedala, že áno,
zakývala jej potom a poslala jej pusu. Aj jej pusu dala, keď prišla za ňou. Viacej už do škôlky za U.
nešla, lebo jej učiteľky povedali, že nechcú mať problémy. Pýtala sa, či môže ešte niekedy prísť aj so
synom. Učiteľka povedala, že nie, sú to ich rodinné problémy a nechcú to zanášať do škôlky. Tak len
do škôlky posielali darčeky pre U.. V júni 2013 sa dozvedeli, že obžalovaná zobrala U. k psychiatričke

k MUDr. H. v Senici, s tým, že stretávky otca prebiehajú tak, že dieťa odvádza polícia. Toto sa nikdy
nestalo a oni U. ani potom už nevideli. Asistovala polícia ale to bolo v decembri 2012, eventuálne február
2013 ale nie v máji a v júni 2013, kedy oni už U. nevideli a to až do novembra 2013. Potom ju videli
len vo dvore, matka ju nevyviedla pred bránu. Pri stretnutiach dochádza k zvyšovaniu hlasu, Z. U. stojí
ďaleko od nich. K hádkam z ich strany neprišlo. Čo sa týka stretnutí s U. dňa 10.5.2014, 21.6.2014

a 2.8.2014, oni sa na týchto stretávkach nestretli s U., videli ju len minútu, dve, zašli potom dovnútra.
U. vždy bola oblečená, nebola nahá, nemala veci zo sebou, brána bola zatvorená, nevyviedla U. von
pred bránu. Obžalovaná tam mala doslova z toho srandu, že ešte stále stojí pred bránkou. V júni sa to
zopakovalo to isté, tam matka zavolala potom políciu, obviňovala ju, že jej nadáva, že U. vyhodili do
pola. U. oslovovala jej syna tatino. Nikdy sa k nej nesprával hrubo, nebil ju, nezatváral na WC. U. sa

ich vôbec nebála ani jej, keď bola za ňou v škôlke. Nosili jej aj darčeky, niektoré sa k nej ani nedostali.
Potom čo sa nakopili hromadne ich odoslali do škôlky, alebo syn darčeky vešal na bránku, oni starí
rodičia nie, nechcela ich prevziať. Odkazovala, aby to nechali na chodníku alebo na rozvodovej skrinke.
Oficiálne nemali zakázaný vstup na ich pozemok, to im zakázali len rodinní príslušníci, že tam nesmúísť, lebo aj ju pán R. vyhnal z pozemku. Skutočnosť, že U. spontánne a sama pred viacerými osobami
ako pracovníčkami úradu práce, psychologičkou, znalkyňou uvádza, že bola zatváraná na toalete, že
bola aj zbitá z tohto dôvodu, že plakala stále za mamou, má naučenú. Matka to stále šíri, aj že vraj

všetkých podplatili aj políciu. Ju to už uráža.
Svedok - poškodený H. L. R.. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
na stretávky chodí spolu s manželkou. Vždy prídu na 10.00 hod., lebo stretávku majú od 10.00 hod. do
12.00 hod. každých 6 týždňov. Toto dodržiavali, stalo sa len výnimočne, že bol služobne vzdialený, vtedy
išla jeho manželka sama. Nikdy sa s ich vnučkou nestretli, vždy bola vo dvore, bola pri nej jej matka, asi

10-15 m od brány, oni stáli vonku na ulici. Stalo sa, že prišli nejakú minútu po určenom čase, mali prísť
o 10.00 hod, prišli 10.05 hod., už im obžalovaná povedala, že už majú po stretávke, že majú prísť na
čas. Kontakt bol s U. len taký, že v roku 2014 ju videli cez bránku, ktorá bola zatvorená a bola ne nej aj
reťaz. Oslovili U. spoza brány, obžalovaná ju hneď spacifikovala, stavala sa pred U., niečo k nej hovorila
a potom sa malá zobrala a išla preč. Čo jej povedala to nepočuli. Keď U. niečo priniesli povedala, aby
to zavesili na bránku. Za toto obdobie, ktoré je v obžalobe nikdy U. nedostali ako starí rodičia, takže vo

fyzickom kontakte s U. neboli. Čo sa týka vizuálneho kontaktu, tak iba z diaľky, že ju videli za bránkou
dvora asi 15-20 m. Obžalovaná im nepovedala, prečo U. nechce za nimi ísť. Takto sa to už ťahá 6 rokov,
čo im nedáva vnučku, obžalovaná ju nechcela dávať ani za trvania manželstva, na základe toho, že
si obžalovaná vymyslela, že ju starí rodičia aj spolu s ich synom bili v perinke, keď sa narodila. Nikdy
obžalovaná nevyšla s vnučkou na ulicu. Nikdy nepovzbudzovala U., aby išla za nimi, keď s ňou stála vo

dvore. Oni to vnímali tak, že keby na dvore nebola jej matka, tak by U. s nimi úplne v pohode išla. Keď
boli u pána L. na vyšetrení, tam s U. rozprávali úplne v pohode. Dávali návrhy, že sa môžu R. U. stretnúť
aj inde a matka im to neumožnila. Obžalovaná im hovorí, že majú ísť do dvora, ale to len preto, aby ich
mohlaobviniť,žejejvstúpilinapozemok.U.saichnebojí,stačí,abyjejobžalovanápovedala,žejevonku
babka a dedko, ktorí ju majú radi. V období od novembra 2013 do augusta 2014 ich nevyzývala, aby

vstúpili do dvora. Volala ich do dvora až teraz niekedy. Nepovedala im, že poďte si pre U., ale povedala
len, aby išli do dvora. Jemu jasne bývalí svatovci povedali, že na ten pozemok nemôže vstúpiť, že je
to ich pozemok. Oni to ani nechcú, len chcú, aby s U. vyšla von za bránku a aby im ju dala. Keď jej
priniesli darčeky tak sa U. len pozerala, obžalovaná povedala, aby to zavesili na bránku. Pri stretnutí boli
aj pracovníčky úradu práce aj si to kamerovali ale nič sa nerealizovalo. Obžalovaná s U. bola vo dvore

a vôbec nereagovala, aby išla za bránku. Keď ešte boli manželia s jeho synom, obžalovaná mu nikdy
vnučku nedala ani na ruky, bola stále u nej, nikomu ju nedala do ruky ani synovi. U. bola naposledy u
nich na Vianoce 2012, on ju doviezol, vôbec s U. nebol žiadny problém. Obžalovaná vtedy trhala kľučku
a už vtedy im nechcela dať U. do auta, dostali ju až na základe toho, že policajti ju zadržali, zamedzili jej
vstup do auta a odišli s autom. Tak sa to stalo dva razy, na Vianoce 23 a 24.12.2012. U. bola nadšená,

úplne v pohode. Obžalovaná U. hrotí do hlavičky, že oni sú zlí, že ju budú biť, že otec je zlý a takto jej
vymazáva mozog. Jeho manželka bola za U. aj v škôlke, zobrala jej tam tortu aj sladkosti, nebol problém.
U. bola úplne v pohode. Manželka hovorila, že U.F. z nej vôbec nemala strach, komunikovala s ňou.
Svedkyňa L.. E. O. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že tento spis
vedie asi tri roky, takže môže sa vyjadriť ako sociálna pracovníčka. Bol tam upravený styk s otcom aj

so starými rodičmi s mal. U.. Na týchto stretnutiach sa asi 4x osobne zúčastnila. Nikdy sa nepodarilo
otcovi ani starým rodičom dieťa si prevziať. Väčšinou to bolo tak, že otec prišiel v uvedený čas na
stretnutie, matka s dieťaťom prišla niekoľko metrov od bránky, zastala vo dvore aj s matkou, podotýka,
že obidvaja rodičia si toto natáčali na mobilný telefón. Otec bol vonku za bránkou a snažil sa nejako
nadviazať kontakt s dieťaťom. Väčšinou tak, že ju oslovil a že jej niečo priniesol. Takisto to prebiehalo aj

so starými rodičmi a vždy to skončilo hádkou medzi matkou a otcom aj starými rodičmi. Vždy si vyčítali,
že dieťa otcovi nedáva a ona jemu zase, že malá nechce ísť. Nikdy sa nestalo, že by dieťa vyviedla
pred bránku. Vždy bola za bránou vo dvore. Brána bola vždy zavretá. Keď U. prišla pár metrov cca 30
m pred bránku, nikdy nevyšla von, vždy zostala stáť pri matke a nič nehovorila. Po krátkom čase sa
jednoducho zobrala a išla dovnútra. Išla tam ako pozorovateľ, do dvora neišla ale myslí si, že brána

bola odomknutá, lebo matka povedala otcovi, aby išiel dovnútra ale on sa bál, že matka dá na neho
trestné oznámenie za porušenie domovej slobody. Viac krát to tak povedal, za bránku nešiel nikdy. Keď
U. J.riniesol darčeky, nikdy sa mu nepodarilo odovzdať jej ich. Väčšinou ich zavesil na bránku zvnútra
na kľučku, v poslednom období asi v apríli 2015 to už na bránku nedal, povedal, že to chce dať U.
osobne. Keď sa mu to nepodarilo zobral si to domov a zaniesol to do škôlky, to vie sprostredkovane. Ako

sociálna pracovníčka nemôže posúdiť, čo je pravá podstata príčiny, z pozorovania a z kontaktu s rodičmi
U., viac krát navštívili psychologické poradenstvo a nikdy sa rodičia nedohodli, vždy to stroskotalo tak,
že buď jeden z rodičov vôbec neprišiel alebo komunikácia medzi nimi nebola možná. Počas stretnutí
nemala dojem, že sa maloletá otca bojí, lebo to by plakala. Asi niekedy v roku 2014, keď bola na šetreník civilnému konaniu v tejto veci, dieťa jej začalo na impulz matky: “tak im to povedz“ samé rozprávať,
že sa otca bojí, že jej ubližoval a že k nemu nechce ísť, že ho nemá rada, že ho nechce, že ju bil
po hlavičke, zatváral ju do WC. Nikto sa jej na to nepýtal, začala to sama hovoriť. Bola prekvapená,

lebo keď tam chodila na šetrenie, vtedy jej nechcela nič povedať. Viackrát vykonávali šetrenie v rodine
matky, pretože tam stále prebiehalo nejaké civilné konanie vo vzťahu k otcovi aj k starým rodičom a
súd ich žiadal o šetrenie pomerov, či má matka vytvorené prostredie pre výchovu dieťaťa, podľa povahy
konania. Zo strany škôlky, nebolo nikdy hlásené, že by U. mala problémy so spánkom alebo psychické
problémy. Na stretnutiach, na ktorých bola ona prítomná, nikdy nevidela, že by dieťa malo batôžtek alebo

tašku s oblečením a bola pripravená na styk s otcom. Väčšinou matka s dieťaťom prišla, mala telefón,
všetko si natáčala, s malou nejako nekomunikovala, matka hovorila tak, že poďte si pre ňu a stála vo
dvore za zatvorenou bránou a oni sa báli vstúpiť do dvora. Myslí si, že obžalovaná nekomunikovala s
dieťaťom v zmysle, že by ho povzbudzovala, aby išla U. za otcom a starými rodičmi. Opakovane rodičov
pozývali priamo k psychológovi, ale vždy to zmarili. Bolo aj tak, že dal súd povinnosť rodičov zúčastniť sa
nejakého terapeutického sedenia a tam to tiež stroskotalo, neprišiel jeden alebo druhý, následne druhý

to odmietol, no proste bezvýsledne.

Svedok B. F. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že so súhlasom
matky obžalovanej p. R.j boli na Vianoce 2012 vnútri v dome. Prišli na chodbu, keď ich zavolali dovnútra,
spýtali sa obžalovanej prečo mu nechce dať dieťa, povedali im, že malá s ním nechce ísť. Tak to ukončili

a išli preč. Bol tam viackrát na výjazde. Bolo to len raz, kedy pán L. tú malú dostal na návštevu, to bolo
asi na tie Vianoce 2012. Vtedy ich prehovoril, aby mu ju dali. Išiel sa spýtať mal. U., že či chce ísť s
otcom a ona váhala, potom sa L. opýtal pani R., či môže ísť dovnútra, išiel za malou a tam si k nej čupol
a zobral ju na ruky a malá neplakala, nekopala a išla s otcom. Malá bola v obývačke, za kreslom, do
obývačky vošiel len otec mal. U., oni len dohliadali, aby sa tam nestalo niečo, aby sa rodičia dieťaťa

vzájomne nenapadli, alebo keby mal. U. začala hysterčiť. Ale nedošlo k ničomu, otec si dieťa normálne
zobral. Matka nachystala potom veci dieťaťu. V tom momente, keď otec odnášal dcéru, tak sa balili
nejaké veci pre dieťa. Pán L. tam bol sám, nevie, či starí rodičia sedeli v aute. Nakoľko mal službu v
ten deň do 19.00 hod. a pán L. mal vrátiť dcéru o 17.30 hod. a pani L. už o 17.31 hod. volala, že jej
nevrátil dcéru a na to pán L. za dve - tri minúty volal, že dcéru odovzdal. Vždy sa riešila návšteva pána

L. H.. u tejto rodiny. Išlo o styk otca s dieťaťom. Na zákroky ich volal pán L.. Robili viac menej asistenciu
pri styku otca s dieťaťom. Stalo sa to, že si dcéru zobral so sebou a odviezol. Potom si už začala pani
L.F. sťažovať aj na zákroky polície, čím im bolo zakázané vstupovať do ich dvora, nakoľko majiteľom
pozemku boli jej rodičia, ktorí povedali, že si neprajú, aby tam vstupovali. Stretnutia si začali natáčať
na mobilné telefóny, potom už chodili na zákrok, ale to len k bráne. Videli, že obžalovaná stála 10 m

od brány vo dvore, komunikovala s pánom L., dieťa nevie kde bolo, videli, že sa to k ničomu neuberá
a išli na OO PZ Šaštín-Stráže spísať trestné oznámenie, že styk sa opäť nezrealizoval. Oni prišli asi
20 min po tom, čo sa mal styk zrealizovať, niekedy to bolo viac alebo menej minút. Nepamätá si, že by
obžalovaná volala pána L., aby si išiel pre U.Š.. J. L. tam nešiel preto, lebo majitelia domu si to neželali.
Niekedy bola brána zamknutá. Pán L. pred nimi skúšal bránu a tá bola zamknutá. Sem tam si nadávali a

toho boli svedkami. V roku 2014 bol svedkom jedného stretnutia, kedy sa dieťa držalo matky okolo nohy,
nevie či plakala, predpokladá, že nechcela ísť, ona sa potom zobrala a išla dovnútra. V tomto prípade
boli pred bránkou vonku na ulici.

Svedok H. J. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom

jedného výjazdu, keď sa mal realizovať styk otca s dieťaťom, niekedy v roku 2013. Normálne ich
obžalovaná zavolala dovnútra aj s pánom L.Í.. Vie, že vtedy si otec dieťa odniesol na rukách do auta.
Šoféroval jeho otec - L. R.., dieťa bolo v pokoji. Obžalovaná následne otvorila zadné pravé dvere a
snažila sa dieťa nasilu zobrať von zo sedačky, čo sa jej nepodarilo, lebo zakročila polícia a odsunuli ju
od auta preč. Bol tam určitý afekt z jej strany, nesúhlas s odvedením dieťaťa, dieťa bolo v pokoji celý čas.

Pán L. s dieťaťom odišiel. Na týchto zákrokoch bol niekoľko krát. Vždy postupovali rovnako, povedali, že
tu je súdne rozhodnutie, že sa má realizovať styk s dieťaťom. Väčšina asistencií bola neúspešná, toto
bola prvá o ktorej vie, že sa zrealizovala, lebo tam bol prítomný. Stalo sa, že ho obžalovaná aj pozvala
dovnútra, keď bola malá chorá, následne informoval pána L., že malá je chorá, že nechce ísť, ale išiel
aj tak podať trestné oznámenie. Nevie povedať, koľko krát bola chorá, minimálne raz bola U. chorá.

Vnútri bol dvakrát, z tých desať prípadov bola polovicu pri matke vo dvore. Malá niekedy nebola na dvore
vôbec. Raz mu povedala, keď bol vnútri, že nechce ísť s otcom a povedal to pánovi L. a odišli potom preč.
Keď sa ju snažil nejako osloviť, že bola s matkou na dvore, tak zasahovala do toho obžalovaná, malá sa
viac menej schovávala za ňu, nekomunikovala s nimi ani s otcom. Malá neplakala ani sa nesmiala. PánL. sa snažil na ňu hovoriť, ale ona mu neodpovedala, nereagovala naňho. Pani L. zasahovala väčšinu
tak, že keď vypočúval jednu stranu aj druhú stranu tak sa začali rodičia L. medzi sebou hádať, zvrhlo
sa to do toho, že sa obviňovali jeden druhého, k ničomu to neviedlo, aj sa tak rozišli. Pán L. pokiaľ

nebol pozvaný dovnútra stál vonku, oni tiež pokiaľ ich nepozvala boli za bránou, obžalovaná bola s
malou za bránou asi 5-10 m vo dvore. Brána v niektorých prípadoch bola odomknutá tak možno jeden z
desiatich prípadov, ale potom bola už vždy zamknutá. Od matky maloletej nepočul žiadny slovný zákaz
adresovaný maloletej, a fyzicky nevidel, že by malá urobila nejaké kroky smerom k otcovi a že by ju bola
matka zastavila. Ale ani ju nijakým spôsobom nepovzbudzovala, aby išla za otcom.

Svedok H. F. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri stretnutiach
s dieťaťom bol pán L. za bránou zvonku, dieťa bolo vo dvore, oslovoval ju, či nechce ísť s ním, že jej
priniesol nejaké hračky, U. nechcela s ním ísť, schovávala sa za obžalovanú, aj hovorila, že nechce ísť.
Pani L. jej hovorila, či chce ísť za tatinom alebo nechcela, aj ju posielala. Či to bolo od októbra 2013 do
24.8.2014 to nemôže potvrdiť. Keď povedal, že ju posielala tak to bolo v roku 2015, keď tam boli ako

polícia. Volala aj pána L., aby išiel do dvora pre malú, ale pán L. nechcel ísť, lebo sa bál, že by podala na
neho nejaké trestné oznámenie, že neoprávnene vnikol do dvora. Obžalovaná uvádzala, že pán L. mal
v minulosti U. zbiť a to mal byť dôvod prečo U. s ním nechce ísť. Pred hliadkou to dosť často spomínala.
Pani L. často hovorila U., „. povedz, či ťa tato bil“. Tá povedala, že po hlave. Párkrát sa rozprával s
maloletou, skôr to bolo o tom, že prečo nechce ísť s tatinom a ona stále opakovala, že s ním nepôjde,

že nepôjde za otcom. To bolo tento rok, čo sa U. pýtal, že prečo nechce ísť za otcom, odpoveď nedostal.

Svedkyňa C. Č. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priama
suseda s obžalovanou. Má vedomosť o tom, že pani obžalovaná je rozvedená s pánom L.. Vie, že dcéra
obžalovanej U. nechce chodiť s otcom, lebo sa ho bojí. U U. videla zvláštne správanie, keď bola u nej

na návšteve. Všimla si, že nechcela ísť u nej na toaletu, začala plakať, že ona ide iba von, keď predtým
normálne chodila. To pozorovala asi v apríli 2014. Raz, keď bola u nej na návšteve tak U. rozliala,
nasledovala zvláštna reakcia, schúlila sa a začala plakať. Pýtala sa jej, že čo sa stalo a povedala, že
dostala facku. To, že sa U. bojí otca vydedukovala z toho, že U. nejde ani k bránke, keď je tam otec
alebo starí rodičia. Keď prišli otec alebo starí rodičia za U., U. zostala na pol ceste vo dvore, 6-10 m pred

bránou vo dvore. Pani L.á bola pri U., nič nehovorila, otec na U. hovoril, U. nepočula odpovedať. Počula
len hlasnejšiu výmenu slov obžalovanej a pána L., nerozumela o čom hovoria. Starí rodičia komunikovali
s U., ale čo hovorili nepočula. Komunikácia bola jednostranná a to zo strany otca a starých rodičov k U..
Vie, že jej podávali nejaké darčeky cez plot, ale ona si ich nešla zobrať. Nepočula, že by boli na ňu hrubí.

Svedkyňa B. H. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani L. jej
zavolala asi v septembri-októbri 2013, že má problém v stretávaní sa dieťaťa s otcom, či jej nemôžu
poradiť, aby došlo k nejakej náprave, aby dieťa chcelo ísť k otcovi. Komunikovali s obžalovanou
prostredníctvom mailu, telefónu, keď potrebovala, poradili jej. V novembri 2013 im zavolala sestra
obžalovanej, že obžalovanú zadržali. Otec si podal v civilnom konaní návrh na odobratie dieťaťa, toto

riešila ich organizácia s úradom pre ľudské práva s pani J., potom s pani H.. Išlo o to, že keď matku
zadržali, otec si prišiel pre dieťa. Vyriešili to tak, že behom 24 hodín bola obžalovaná prepustená zo
zadržania a dohodli sa, že bude nápomocná pri riešení tohto problému a že sa osobne zúčastní na
styku s otcom a dieťaťa. Takéhoto kontaktu otca s dieťaťom sa zúčastnila dňa 16.3.2014, bola svedkom
toho, že keď vyšli von v určenú hodinu, dieťa matka obliekla, pripravila dieťa, motivovala ju, vyšli na

dvor, pršalo, čakali 15-20 min. kým prišiel otec, vtedy meškal a keď ich zbadal na dvore začal po nej
vykrikovať, že čo tam vôbec robí, že to sa týka ich dvoch, že to je ich dieťa, že tam nemá čo robiť.
Ona povedala kto je a prečo tam je a pokračovalo to tak, že U. zostala stáť na dvore, ona s matkou
pokračovali k bráne. Otočili sa za U.. Pán L.F. H.. na ňu od brány kričal, aby išla za ním, prečo nebola v
škôlke. Žiadne ahoj, ako sa máš, také nič nepovedal. U. neišla, zostala tam stáť, tak išla za ňou, objala

ju, motivovala ju, že idú pozdraviť otca, držala ju pri tom a kývala hlavou, že nie nie, pozerala sa do
zeme, tiež aj matka jej hovorila, aby išla za otcom. U.Š. sa rozbehla k odparkovanému autu, ktoré stálo
vo dvore a zamkla sa do toho auta. Prosila pána L. H.., aby prišiel do dvora, že skúsia s U. prehovoriť a
on jej povedal, že nemôže, lebo má zákaz. Povedala mu, že mu dosvedčí, že vstúpil na jej naliehanie,
ale nešiel. Zavolal policajtov. Po príchode policajtov dala otcovi ďalší návrh, či by pristal na to, aby išli

na neutrálnu pôdu do materského centra, že tam by mohol byť tento kontakt. On chcel posadiť U. do
svojho auta a ona však s tým nesúhlasila. Poškodený najskôr súhlasil so stretnutím na neutrálnej pôde,
sľúbil že tam príde, ale potom povedal, že on si tú malú odtiaľ zoberie domov. Ona mu povedala, že si
ju môže zobrať, ale len v prípade, že bude U. chcieť. Nakoniec neprišlo k tomu, aby sa stretli. Odvtedysa už takéto stretnutie neuskutočnilo. Na ďalšie stretnutia otca s dieťaťom už neprišla mala súkromné
problémy s dieťaťom, doteraz tam už nebola. U. bola vtedy na dvore asi 10-15 min, ešte k tomu prirátať
10 min, čo otec meškal. Za ten čas, čo tam otec bol, pripadal jej agresívny, lebo pred U. voči nej vystúpil,

že čo tam robí a U. povedal len pár viet. Obracal sa potom už na matku. U. na otca nijako nereagovala.
Ona sa ani neotočila k bráne, len čupela a hľadela do zeme, aj keď jej hovorila, že ju bude držať za ruku.
U. neplakala pri tom kontakte ani po tom. Kým neprišiel otec videla, že obžalovaná sa snažila maloletú
motivovať, môže potvrdiť, že U. nemá problém reagovať na cudzích ľudí, normálne s ňou komunikovala,
kým ju nezačala matka obliekať.

Svedkyňa H.. A. B. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje
na referáte ÚPSVaR Senica ako odborný poradca a klienti jej boli daní ako prípad sociálno-právnej
ochrany, kde sa riešil najskôr rozvod a potom ďalej to pokračovalo. Asi od roku 2013 riešili problematické
stretávanie mal. U. s otcom a jeho rodičmi. V roku 2013 tam prebehol poradenský proces, ktorý
bol avizovaný zo súdu, kde sa pracovalo na tom, aby otec obnovil stretávanie s mal. U., výsledok

nebol pozitívny. Cieľom poradenstva bolo riešiť otázku obnovenia stretávania sa mal. U. s otcom, boli
dohodnuté konzultácie, tých konzultácií bolo asi 16. Na prvej boli spolu, potom už chodili individuálne
bez dieťaťa, najprv matka potom otec. Na jednom poradenstve bola aj mal. U., ktorá vtedy málo
komunikovala. Prišla s ňou len matka, otec tam nebol. R. U. sa ťažko komunikovalo. Hovorila, že nechce
chodiť k tatkovi, ale nič bližšie sa od nej nedozvedeli. Na otázky odpovedala viac menej len neviem.

Zdá sa jej, že U. povedala, že otec jej mal buchnúť hlavu o stôl, ale nič bližšie sa od nej nedozvedeli.
Pripadalo jej to tak, že U. vníma to napätie medzi rodičmi. Vyjadrenie U., že mal otec buchnúť jej hlavu
o stôl vyhodnotila ako málo pravdepodobnú, vzhľadom na vek dieťaťa, lebo otec jej ukazoval aj fotky,
kde bol s maloletou. Ako ona poznala otca, môže usúdiť, že nie je agresívny. Otec sa chcel stretávať s
mal. U., chcel sa zúčastňovať aj poradenstva, neskôr to už chcel nechať na právnikoch, asi bol z toho už

unavený. Matka prejavovala záujem s mal. U. chodiť na poradenstvo, ale individuálne, zväčša s dcérou,
asi dvakrát. S otcom nechcela moc spolu, asi sa bála konfliktov. Zo skúseností vie, že po rozvode sú
obaja partneri často zranení alebo jeden z nich a ich vzájomný vzťah býva po rozvode často negatívny,
čo niekedy nechtiac prenášajú na svoje deti. Tak sa jej to javilo aj v tomto prípade. U. tým, že je len v
kontakte s matkou, môže vnímať to, že keď otec pre ňu príde a oni dvaja sa doťahujú, hádajú tak, že

radšej nepôjde k tomu otcovi, aby to matku nezranilo a aby sa nehádali. Takýto antagonistický vzťah,
ktorý je medzi rozvedenými partnermi môže matka prenášať na dieťa aj nevedome, čo sa týka prípravy
dieťaťa na styk s otcom, to musí robiť vedome. Nemôže vylúčiť, že matka by pripravila dieťa na styk a
keď medzi nimi nastane hádka, dieťa si to vyhodnotí a odmietne ísť k otcovi. V každom prípade, keď
matka chce, vždy tam je cesta, aby dieťa bolo s otcom v zmysle usmernenia dieťaťa k otcovi. Toto, že sa

to tak dlho všetko ťahá jej pripadá, že U. už je tak ochladnutá k svojmu otcovi, že už nevníma toho otca
ako svojho otca. Dieťa je dezorientované z celej situácie, keby sa stretávky na začiatku naozaj striktne
dodržiavali, tak by nebol vážny problém. Je pravda, že otec na tie stretávky stále chodil a aj chodí.
Stretávky spočiatku prebiehali normálne aj fotky jej ukazoval aj videá. Otec hovoril, že matka ovplyvňuje
U.. Nevie sa vyjadriť, prečo tam nastal zlom. Vzťah otca k matke bol veľmi negatívny, konfliktný po

rozvode,vyčítalisivecizminulosti,nebolamožnákonštruktívnakomunikácia.Dávalijejrady,matkatvrdí,
že U. pripravuje, ale oni pri tom nie sú. Formálne obžalovaná záujem na riešení styku na poradenstve
prejavila, ale reálne nie. Z videí je zrejmé, že matka pobáda U., aby išla k otcovi ale neverbálne dostáva
iné informácie. Dieťa vníma, počuje ako sa k sebe rodičia správajú, síce matka jej hovorí U. choď, ale
vníma zároveň, že matka otca nemá rada, vyčítajú si tam mnohé veci. Rodičia sa nepozdravia, nepodajú

si ruky ani nič, to tam chýba. Chápe obavu matky, že sa bojí o dieťa, ale naozaj je presvedčená aj zo
znaleckých posudkov, že otec ani starí rodičia nie sú agresívni voči dieťaťu.

Svedkyňa H. E. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti
pracuje ako učiteľka materskej školy, v roku 2013, 2014 pracovala v škôlke ako riaditeľka. S mal. U.

prichádzala do styku ako žiačkou materskej školy. Do škôlky ju vodila obžalovaná, niekedy aj jej rodičia
aj teta. Priamo U. v triede nemala. U. bola tiché, prítulné dieťa, nebola výbojná, skôr sa prispôsobila
kolektívu a hre detí iných, nebola organizátorka, občas bola samotárska. Nepokladá to za to, že by mala
nejaképroblémy,jednoduchomalatakúpovahu,žebolasamostatná.Osvojejrodinenikdynerozprávala.
Pri aktivitách, ktoré súviseli s rodinou sa nevyjadrovala, nenútili ju. Keď bolo kreslenie tak nakreslila

matku, bratranca S., otca nekreslila. Kreslila toho, koho má rada, ku komu má vzťah. Otec javil záujem
o dieťa, telefonovával ako sa má U.. Nemala vedomosť o tom, že by otec alebo starí rodičia mali zákaz
dieťa v škôlke navštíviť. Starú matku E. L. videla prvýkrát, keď prišla navštíviť U. do škôlky, vtedy jej
do škôlky doniesla tortu, U. mala narodeniny. Stará matka sa dlho s malou nezdržiavala, priniesla tortu,aby spolu s deťmi oslávili. U. bola dosť ďaleko od starej matky, boli tam aj ostatné deti, neprišlo k
nejakému osobnému kontaktu. Stará matka sa nijako U. nevnucovala, aby jej dala pusu. Nakoniec keď
odchádzala, stará matka sa jej opýtala, či jej U. dá pusu a U. jej bez problémov pusu dala. U. nebola

celkovo komunikatívna, nenadväzovala nejaký rozhovor s ňou, nechcela to siliť. Nevidela, že by U. mala
nejaký strach so starej matky, naopak mala radosť že môže deti tortou obdarovať. V kľude potom aj
spala, návšteva nemala na ňu žiadny zlý vplyv. So starými rodičmi L. v roku 2013, 2014 komunikovali
len telefonicky, a to volala stará mama alebo otec, zaujímali sa ako sa U. má, či je zdravá, sporadicky
posielaliajdarčeky,čoodovzdaliapovedaliodkohotoje.U.sizobraladarčeky,malidovolenétorozbaliť,

bol k tomu pripojený aj lístok, vždy tam bola nejaká sladkosť aj pre ostatné deti. U. nikdy nehovorila
negatívne o starých rodičoch ani o svojom otcovi. Bola taká utiahnutá. Keď aj prečítali lístok U. od otca,
že ju ľúbi, nereagovala na to, neprejavila nejakú radosť z toho. Ale ani pri iných príležitostiach, ktoré
sa netýkali jej rodiny U. neprejavovala nejaké emócie, radosť alebo opačne. Vôbec nepozorovali na U.,
že by mala nejaký problém ísť na toaletu, ani čo sa týka stravy. Žiadny problém s ňou nebol. U. sa
nepocikávala, kolegyne by jej to povedali.

SvedkyňaU.R.vpredmetnejvecivosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,žežijevrodinnom
dome v spoločnej domácnosti s manželom, synom, dcérou C. a vnučkou U.. Po rozvode sa vzťah jej
dcéry a exmanžela dcéry veľmi zhoršil, nenávideli sa. C. sa snaží U. nachystať, pomáhajú jej v tom aj
oni ako rodičia, lebo U. neustále odmieta styk s otcom, nahovárajú ju „U. M., sľubujú jej, že keď pôjde s

otcom, kúpia jej čo bude chcieť, navádzajú ju. Bohužiaľ U. toto všetko odmieta, nechce žiadne hračky,
aby odišla so zlým otcom ako ho začala poslednú dobu nazývať. Naposledy bola s otcom na Vianoce
2012. Potom sa U. zatvorila do izby a nechcela s nikým komunikovať. Keď prišli za ňou plakala, nechcela
povedať prečo. Asi po týždni, po dvoch sa hrala s bábikami, rozprávala im ako sa mala na návšteve.
Že boli zlí na ňu, že plakala za matkou, chcela, aby ju otec zaviezol k maminke. Cestou domov, keď

plakala za maminkou, že ju mali vyložiť za tmy z auta, mala tam byť stará mama a otec, že ju zatvorili do
záchoda. Po tomto zistili, že keď išli niekedy v r. 2013 na nákup alebo na návštevu, U. odmietala chodiť
na WC. Muselo sa s ňou vyjsť von do parku a tam sa vycikala. Ďalej hovorila bábikám, že ju otec udrel
po hlavičke, keď rozliala a že si udrela hlavičku o stôl. Proste stalo sa jej aj doma, že rozliala a bála sa,
že ju bude niekto biť. Potom už U. odmietala ísť k otcovi, nechcela sa obliecť, schovávala sa za kreslá,

behala z izby do izby, vtedy bol aj jej otec u nich v dome, prišiel v sprievode policajtov. Otec si vtedy U.
odniesol na rukách. V marci 2013 ešte boli nejaké návštevy, ani vtedy neišla U. dobrovoľne a to bola
aj jej posledná návšteva. U. sa potom definitívne zaťala natoľko, že tam už nepôjde. Keď im 17.8.2014
poškodený H. L. H.. začal kamerovať ich dom, volala políciu a podala na neho trestné oznámenie. Tiež
volali políciu, keď im vstúpil na dvor, lebo to je ich pozemok, tu ju verbálne osočoval a nadával jej. Dňa

17.8.2014 vstúpil na ich pozemok, na ktorý mal od jeho rodičov zakázaný vstup, nie od nich a to ju
nahnevalo, preto volala policajtov. Odvtedy už na ich pozemok nevstúpil, jedine keď tam prišla polícia
alebo sociálka, sám už nevstúpil. Keď C. chcela pomôcť tak, že U. nejako navedú, aby tam išla, tak jej
U. povedala, že „babko už ani ty ma nemáš rada?“, tak sa už do toho nemiešala. Občas U. povie, aby
išla k otcovi, že sa už zmenil otec, že U. je už veľká, ale ona tam nechce ísť. To, že U. nevideli rok alebo

viac, tak to je vymyslené, lebo keď má on návštevu, pravidelne matka L. sa pozerá z okna auta a on
stojí pri bráne s kamerou. U. tam stojí s mamou. Opakuje sa stále to isté dookola. Pri každej stretávke
má malá pripravený ruksak s vodou, ovocie a niečo na zjedenie. Pani L. bola pri stretávkach kľudná ale
jej manžel bol taký ostrý a pani L. ho posielala, aby si išiel sadnúť do auta. Tiež si niečo natáčajú. Od
tej doby pán L.Í. prestal chodiť na návštevy. C. stojí s U. vo dvore, pani L. jej niekedy niečo donesie, U.

povie, že nič nechce, nejde nikam. Dcéra pozýva L., aby išli dovnútra, ale nejdú, nevie prečo.

Svedok J. R. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že styk otca s
dieťaťom pokiaľ bolo dieťa v kočíku tak kočíkovali oni dvaja. Keď U. bola väčšia, tak chodil na návštevu
podľa upraveného styku. Potom sa stalo, že U. prestala s ním chodiť, ale on chodil naďalej. Zo začiatku

nevedeli prečo, ale potom sa žalovala bábikám, že ju tatko bil po hlavičke a zavrel ju na záchode. Od
tej doby nechcela k nim už ísť. Posledná stretávka prebehla koncom zimy 2012 a február, marec 2013.
Potom počuli ako sa žaluje tým bábikám. Čo sa týka stretávok 2013, 2014 tak pokiaľ mu nebránilo nejako
zamestnanie, tak chodili na stretávky v termínoch, malá s nimi nechcela ísť. Zostala stáť pár metrov od
brány a nechcela ísť. Vyzeralo to ako zo scenára, tak 10 min. trvalo kým ju volal a keď neišla tak začal

nadávať C., že ju nenachystala, že ju štveme proti nemu. To sa opakovalo vždy rovnako. Spočiatku volal
U. aby išla s ním, niečo jej aj priniesol, mal to v igelitke a s tým, keď sa U. zdráhala tak mu rupli nervy
a začal vystrájať. U. pripravuje cez týždeň tak, že jej povie, že príde babka a otec, ale on nie je veľmi
pri tom, väčšinou píšu úlohy, chodí neskoro z práce. Keď príde návšteva starých rodičov tak je pri tomsporadicky, ale je to zhruba obdobné, oni nenadávajú, nekričia, ale malá k nim nechce ísť. Je mu ľúto,
že U. na to ešte nezabudla, čo sa jej stalo. Pri stretávkach dcéra motivuje U. na stretnutie ale ďalej,
keď zájdu už nepočuje.

Svedkyňa C. V. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola učiteľkou
U. v mladšej vekovej skupine a je to už asi tri roky dozadu. Učila ju len jeden školský rok. S matkou bola
pravidelne v styku, lebo U. vodila do škôlky a pána H. L. H.. videla len raz stáť na chodbe. To bolo o rok
neskôr. S pánom L. nekomunikovala, len ju pozdravil a ona zavolala pani riaditeľku F. M.. Nepamätá si,
či U. bola vtedy v škôlke. Vôbec nevie aká bola reakcia U., ani nevie, či sa s otcom vtedy stretla. Asi

raz do mesiaca otec U. telefonoval do škôlky aj jej babka. S pani L. sa stretla, keď priniesla do škôlky
tortu U. k narodeninám. Prebiehalo to tak, že niekto zabúchal, ona otvorila a pani sa predstavila, že je
L. a že priniesla U. tortu. Zavolala riaditeľku H. E. a išla do triedy. Potom pani riaditeľka s pani L. vošli do
triedy a pani L. priniesla U.F. tortu. Deti sedeli za stolom a kreslili si. U. sedela pri treťom stolíku, pani L.
podišla ku nej a spýtala sa U., či ju pozná. U. povedala, že ju pozná. Všetky deti prešli k prvému stolíku,
pani Bilčíková tam položila tortu, deti ju obdivovali a po chvíli pani L. odišla. Komunikácia bola zo strany

pani L. so všetkými deťmi a pri odchode sa opýtala U., či jej dá pusu a U. jej dala pusu. U. sa chovala
pri návšteve úplne normálne. Keď niekto z rodičov prinesie niečo deťom, tak deti to uvítajú, tešia sa, aj
teraz to tak bolo. Torta sa potom rozdelila pre všetky deti a až sa naobedovali tak ju jedli, aj U. ju jedla.
Nepozorovala, že by U. mala z pani L. nejaký strach. U. málo komunikuje, sama nenadväzuje reč, ale čo
sa pani L.F. jej opýtala tak U. odpovedala, nemala pocit, že by tam bol nejaký problém. Do škôlky pre U.

vtedy prišla sestra obžalovanej, tú hneď zastavila a povedala jej, aby sa pozrela, čo U. robí. U. sa hrala,
smiala sa. Až potom jej povedala, že tam bola na návšteve pani L. a priniesla tortu. Sestra obžalovanej
zobrala U. zo škôlky a odišli domov. Nepamätá, či potom na druhý deň, keď priviedli U. do škôlky, či
povedali, že U. mala v noci nejaké problémy z toho stretnutia so starou mamou. Ak by jej niečo také
povedali, tak by si to pamätala. Vždy, keď U. dostala darček, obžalovaná neprejavila žiadny nesúhlas,

len poznámku, že zase niečo poslali. Darček vždy zobrala domov. Starí rodičia alebo otec U. posielali
darčeky asi 4x, vždy k sviatkom, k meninám, narodeninám ale aj k Vianociam. U. povedali, že toto ti
otec posiela, zobrala si hračku, usmiala sa a to bolo všetko. Slovne to nekomentovala, len si to zobrala.
Vôbec sa nedá povedať, že by na U. videli nezvyčajné správanie, naopak deti sú radi, keď niečo dostanú
a tak to bolo aj u U.. Nechceli, aby takto chodili za U.. Povedali, aby si to riešili mimo škôlku. U. sa jej v

škôlke nepocikávala, nevie nič o tom, ani keď bola v staršej skupine detí.

Svedok Z. J. v predmetnej veci vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 11.1.2014 bol
v službe a okolo 9.30 hod. bol vyslaný s kolegom F. operačným strediskom na preverenie oznámenia
p. L. do obce L. H.Á., na C. J. R. XXXX, že mu bývalá manželka odmieta dať dcéru U.. Po príchode na

miesto sedel p. L. v aute pred daným rodinným domom, na dvore rodinného domu neboli žiadne osoby.
P. L. vystúpil z auta a povedal im, že má stretnutie s dcérou a že počas tej doby čo tam je on nikto z
domu nevyšiel, že sa pokúšal aj telefonicky skontaktovať s bývalou manželkou, ktorá mu nebrala telefón
a že má strach, že dcéru U. zobrala jeho bývalá manželka niekam do zahraničia. Ako im to rozprával
tak z domu vyšla p. L., ktorá držala v ruke mobilný telefón, s ktorým si zjavne nahrávala celú situáciu,

zastavila asi 10 metrov od vstupnej bránky do dvora rodinného domu a pýtala sa ich, že prečo prišli, že
prečo tam stoja a že či im p. L. platí za to, že k nim stále chodia. Bolo jej povedané, že p. L. volal číslo
158, že mu odmieta dať dcéru a že sú povinní preveriť každé jedno oznámenie. P. L. sa jej pýtal kde
je G. U. a že či je doma a že aby mu ju priniesla. P. L. odpovedala, že bola nachystaná na 9.30 hod.
a že ona nemá čas na neho čakať celý deň. Uviedla, že dcéru mu nedovedie, že je vo vnútri a nechce

ísť von, že sa ho bojí. P. L. trval na tom, aby mu dcéru priviedla. Na to p. L.á navrhla, aby sa jeden z
nich išiel pozrieť do rodinného domu na dcéru U., že je v poriadku. On ostal stáť s p. L. pred bránou
rodinného domu a F. F. išiel dovnútra rodinného domu. Kolega sa vrátil asi po 2 minútach a uviedol, že
U. je v dome, že je v poriadku, že sa jej niečo spýtal a že mu neodpovedala. P. L. sa vrátila k bráne spolu
s kolegom F.. P. L.F. stále opakoval, aby priviedla U. k bráne a ona mu na to povedala, že mu dcéru

nedovedie a že sa nemá o čom s ním baviť, otočila sa a odišla do domu. P. L. povedal, že chce podať
trestné oznámenie a preto sa presunuli na OO PZ Šaštín - Stráže, kde spísali trestné oznámenie.

SvedkyňaMgr.H.H.,J..vpredmetnejvecivosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,ževoveci
úpravy práv a povinností rodičov k mal. U. na základe rozsudku č.k. 6P/21/2014 bolo uložené, že rodičia

sa majú zúčastniť psychologického poradenstva spolu s U.. Toto poradenstvo sa u nich realizovalo
v apríli 2016 spolu s kolegyňou H.. A. B.. Tento týždeň spoluprácu ukončili, pretože neboli splnené
základné podmienky pre poradenský proces, chýbala v tom vzťahu dôvera zo strany obžalovanej a tiež
vznikali obavy, že ich vyjadrenia budú nejakým spôsobom inak interpretované zo strany obžalovanej.Za takýchto okolností v procese poradenstva nemohli ďalej pokračovať. Sedenia mali štyri. Predtým si
vytvorili poradenský plán práce a snažili sa podľa neho ísť ale nešlo to. Začiatok mal byť len s rodičmi, na
stretnutie matka priviedla aj U., takže od plánu museli upustiť. Druhé stretnutie už malo byť s U. ale bolo

bez U., lebo sa dohodli, keď prišla na prvé stretnutie, tak na druhé nemusí už prísť. Tretie stretnutie bolo
rodičia aj s U. a štvrté stretnutie bolo už bez U., ukončovali spoluprácu, lebo nie sú splnené základné
podmienky. Stretnutia prebiehali tak, že obžalovaná prišla s U., otec sám, začali spolu rozprávať, ale
už videli náznak, že tam chýba dôvera, prejavilo sa to už na druhom stretnutí. Prvé stretnutie vyzeralo
normálne bez problémov. Na prvom stretnutí sa snažili U. odsunúť, aby sa mohli rozprávať s rodičmi, U.

dali do vedľajšej miestnosti, kde sa mohla hrať, kresliť si. U. vyhľadávala spoločnosť mamy, chodila do
miestnosti, kde pracovali s jej rodičmi, chodila si pre vodu, keksíky a tak. Preto išla kolegyňa A. R. U.
do vedľajšej miestnosti, zadala jej prácu, aby nakreslila rodinu. Nakreslila ju bez otca, následne sa jej
kolegyňa pýtala, či môže tam nakresliť aj otca, na čo U. spontánne odpovedala, že môže a dokreslila ho
vedľa seba, medzi seba a bratranca. Kresba otca bola očividne iná, inej farby, túto kresbu si obžalovaná
pýtala so sebou a následne nás pri ďalšom stretnutí s ňou konfrontovala. Vyzeralo to, že obžalovaná

s niekým kresbu rozoberala, lebo sa nás pýtala na presný postup ako zadali úlohu a vlastne vyšlo z
toho, že U. sa mala mame vyjadriť, že bola ku kresbe otca donútená. Toto vnímali ako základný prejav
nedôvery voči ich práci. Z toho mali dojem, že U. sa snažila matke zdôvodniť, prečo tam otca nakreslila,
aby mamu nesklamala. Na prvom stretnutí sa kolegyňa pýtala, či môže U. niečo nakresliť pre otca s tým,
že U. povedala, že môže a nakreslila mu ich modré auto Renault a napísala tam aj venovanie, nevie aké,

lebo si kresbu zobral otec. Počas prvej interakcie z toho mali veľmi dobrý pocit, pretože U. bola pokojná,
kľudná, oproti tomu, keď videli nejaké nahrávky predtým urobené a ako aj skúseností kolegyne B., tak
sa im zdalo, že U. matka naozaj pripravila na to sedenie. Boli optimistickí, že to takto môže ísť ďalej.
Druhé stretnutie bolo asi o týždeň s tým, že sa stretli len matka a otec, a ona s kolegyňou a bavili sa
o tom ako budú ďalej riešiť situáciu. Boli tam prezentované videá, aby sa mali čoho chytiť. Na začiatku

tohto stretnutia začala konfrontácia s tou kresbou zo strany obžalovanej, pani L. prezentovala také veci,
že akým spôsobom sa kolegyňa na ňu pozrela a bola tam vyslovene nedôvera. Na tomto stretnutí prišlo
k eskalovaniu vzťahu, konfliktu medzi rodičmi, kde vlastne pán L. začal osočovať pani L. v dôsledku
toho ako boli tie videá prezentované a čo sa medzi nimi dialo. Vznikol tam spor medzi rodičmi. Na konci
prvéhostretnutia,sadohodli,žebudeurobenánahrávkaztoho,akosabudeotecsmal.U.bicyklovať,že

sa pôjdu spolu bicyklovať. Bolo to dohodnuté, že to nasledujúce stretnutie dcéry s otcom bude také, že
sa U. pôjde s otcom bicyklovať, aby vyšla von za bránu. To malo byť v rámci normálnej stretávky. Pritom
ako sa toto dojednávalo došlo k nedorozumeniu, lebo otec to pochopil tak, že U. sa bude bicyklovať a
otec s matkou pôjdu za ňou a matka to pochopila tak, že sa budú bicyklovať všetci traja. Nahrávka potom
vyzerala tak, že matka s dcérou mali bicykle a otec nemal na čo U. vyčítala otcovi, že nemá bicykel.

Matka vtedy vyšla sama von pred bránu s bicyklom a U. sa bicyklovala vo dvore ale nevyšla von. Otec
sa riadil ich inštrukciami, nenahrával stretnutie a prišiel s tým, že nemá nejaké veľké očakávania. Na
nahrávke, ktorú urobila matka obžalovanej, nebolo počuť žiaden rozhovor, nakoniec bicyklovať sa nešli,
U. sa vozila vo dvore. Na nahrávke bol významný moment a to, že pri matke obžalovanej bol bratranec
malejU.,ktorý,keďpozorovaltúsituáciuakosamatkaU.sotcomajsU.F.pribránedohadujútakpovedal

na adresu otca U., že ho skopne do basy. Asi sa v ňom vytvára nejaké povedomie a takéto nastavenie
môže mať aj U.. Bol tam vyslovene nepriateľský postoj, vyznelo to ako nepriateľské nastavenie toho
bratranca voči otcovi U.. Ukončilo sa to tým, že U. odišla aj s bratrancom a otec U. odišiel. Fakticky sa
stretnutie otca s U. nerealizovalo, ako vždy. Takáto interakcia je vždy s rovnakým výsledkom, že U. s
otcom neodíde. Na treťom stretnutí mali prísť rodičia aj s U. s tým, že ÚPSVaR už bol nastavený na to,

že to fungovať nebude a chceli riešiť, že ukončia spoluprácu alebo iným spôsobom upravia dohodu s
rodičmi. Mali v pláne, že U. L.ude časť stretnutia vo vedľajšej miestnosti s inou kolegyňou, aby ona so
Závodskou mohli pracovať s rodičmi. U. odmietla opustiť miestnosť, kde bola matka. Začala plakať, vrhla
sa matke do náručia, keď ju žiadali odísť, nechcela. Matka prijímala U. so správaním aké mala, otec sa
snažil U. prehovárať, aby išla s tetou do inej miestnosti, na čo U. zavrčala na otca, tak sa pýtali matky,

či s tým vie niečo spraviť a matka sa vyjadrila v tom zmysle, že „čo s tým môžem robiť“. Akceptovali to,
že U.Š. tam zostane a zmenili plán stretnutia a dohodli sa, že tú časť, ktorú chceli riešiť s rodičmi bez
dieťaťa urobia na inom stretnutí. Potom prebiehala interakcia, kresba priezviska, kde sa vyskytli situácie
s tou nedôverou zo strany obžalovanej, čo vnímali ako spochybnenie ich, ich odbornosti, ich postupov.
Potom keď X. U. priezvisko, matka povedala, že U. im chce niečo povedať, ale nechce, aby bol pritom

otec, čo oni spochybnili. Že chcú hovoriť s U. bez prítomnosti oboch rodičov alebo v prítomnosti oboch
rodičov, lebo ak je prítomný len jeden z rodičov za tejto situácie ako bola navodená tak to vnímajú ako
manipuláciu zo strany matky. Zostali tam teda spoločne, hrali slovné hry, U. im nepovedala, čo chce
povedať ani to nenakreslila. Na začiatku stretnutia, U. im napísala, že chce alebo že má očakávanie,aby toto stretnutie dopadlo lepšie ako to posledné, kde bola aj ona. Hrali sa slovné hry, spoločne sa
všetci hrali otec, matka, dieťa aj oni. U. bola veselá, bavila sa, spolupracovala so všetkými, vymyslela
jednu hru aj ona, ani sa jej nechcelo hru ukončiť. Jedna situácia bola taká, že otec ju zavolal, že poď

niečo Ti pošuškám, U. prudko vstala akoby vyskočila zo stoličky, evidentne pozitívna reakcia U., medzi
ňou a otcom sedela obžalovaná, nadviazala U. očný kontakt s matkou, matka povedala „choď mojenko“,
U. išla k otcovi, postavila sa k otcovi, on ju objal okolo ramien, niečo si rozprávali, U. trochu zneistela
a išla na miesto a hrali sa ďalej. Ďalšia situácia bola taká, že uprostred hry, U. povedala, že nám chce
niečo povedať, ale nechce, aby tam bol tatino, čo akceptovali, lebo to bolo spontánne od U., otec išiel

mimo a U. prvú vec čo povedala, že sa chce ešte hrať, spustil sa v nás smiech, čo im prišlo vtipné a
potom U. povedala, že nechce, aby pri stretnutiach na L.Ú. tato na mamu kričal, keď bude odchádzať.
Potom súhlasila, aby sa otec vrátil a hrali sa ďalej. Bola by sa hrala ďalej, ale museli hru už ukončiť s
tým, že sa dohadovali, že či otec chce pokračovať v týchto stretnutiach na poradni a vynechal by L.,
aby ho U. zažila v pozitívnej interakcii, na čo otec povedal, že by nechal U. oddýchnuť a uspokojil by
sa so stretnutiami u nich na poradni, lebo sú pozitívne. Otec s tým súhlasil aj matka s tým súhlasila,

keď sa pýtali U., ktorá si kreslila a nevnímala ich komunikáciu, keď sa jej opýtali, že tatino nepríde,
či to je v poriadku, tak sa prekvapene a sklamane opýtala, že prečo, na čo sa jej opýtali, či chce aby
tatino prišiel, tak odpovedala spontánne, že áno. Keď sa pýtali otca, či toto počul a či príde tak povedal,
že keď to počul tak asi príde, bude sa snažiť. Dali im odporučenia, aby sa na stretnutiach vyhýbali
hádkam, aby nemali veľké očakávania zo stretnutia, aby otec neočakával, že U. hneď s ním odíde, lebo

podľa ich predpokladov z toho prostredia, kde to U. zažíva, dlhé roky tú situáciu, tak z toho nevie odísť.
Skôr, aby očakával, že sa s U. krátko porozpráva, stretne asi 10-15 min. Na štvrtom stretnutí ukončovali
spoluprácu, klienti si čítali správu, hovorili, že prečo končia spoluprácu kvôli tomu, že tam chýba dôvera,
spontánnosť vo vyjadrovaní, sú mylne interpretované interakcie, zaregistrovali to u obžalovanej, boli
napádané, že klamú, že to dobre nerobia, že U. k niečomu nútia tak potom už ani oni nemajú dôveru

pracovať s takým klientom. Z toho, čo pozorovali, U. sa otca nebojí. Ich predpoklad je, že U. prejavuje
symptómy - syndróm zavrhnutého rodiča, tzn., že je nadmieru fixovaná na matku, čo povedali aj rodičom
a odmieta otca. Tým, že je tam taká veľká nerovnováha, že U. od ranného veku žila s matkou a interakcia
s otcom prestala prebiehať, tak je na matku veľmi fixovaná, závislá a akékoľvek ohrozenie matky vníma
ako ohrozenie seba. Je to dlhodobý proces, ktorý tam vznikal celé roky. Sú k tomu aj súdno-znalecké

posudky. Obžalovaná im pustila video, kde boli U. a otec, kedy prichádza na interakciu, bola tam U. ako
behá po dvore, schovávala sa do auta a hrozila otcovi a vlastne mala tam byť nahrávka, kde sa údajne
otec priznáva k tomu, že U. bil. Oni túto nahrávku tak nevyhodnotili, pretože to, čo tam bolo, bolo to
o tom, že U. behá po dvore, niečo otcovi hovorí, otec sa jej pýta, čo od neho dostala, čo si pamätá a
U. hovorila, že nevie, otec na to hovorí, ale to, že som ťa bil, to si pamätáš, že? U. odpovedá, že áno.

V tomto kontexte to nevyhodnotili, že otec by sa priznával, že ju bil. On skôr navodzuje situáciu, že U.
si nepamätá, čo sa udialo v krátkej dobe, ale si pamätá, čo sa malo stať v jej útlom veku a vnímajú to
ako spochybnenie toho, že je navodzovaná, aby si to pamätala. Následne na toto stretnutie nasledovala
sťažnosť obžalovanej na nich, že videli nahrávku, kde sa otec priznáva k tomu, že fyzicky ubližoval U.
a oni to obišli a znegovali, čiže opäť boli napadnuté, ona aj B. C. O.. Všetky tri boli toho názoru, že tu

nejde o priznávanie s otca, že by mal U. biť. Ak ide o podporu interakcie U. voči otcovi tak nie je taká
intenzívna aká je norma obžalovanej v neverbálnej rovine. Verbálne ona povie, že bež ale neverbalita
je dosť zaostalá za tým neverbálnym priemerom aký má pani obžalovaná. Tzn., že ona povie (bež,
verbálne podporí kontakt dieťaťa s otcom), ale správanie na neverbálnej úrovni obžalovanej nehovorí
to isté, čo hovoria slová. U. žije s mamou a má ju prečítanú, pozná už jej reakcie a presne pozná, čo

reakcia matky môže znamenať, a preto z neverbality U. môže čítať, že to tak mama nemyslí naozaj, čo
hovorí. Jej predpoklad je, že U. sama nemá problém v kontakte s otcom, iba problém v tom prostredí,
kde sa má kontakt realizovať.

Svedkyňa Mgr. S. V. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola

požiadaná o poskytnutie psychologických služieb vo svojej súkromnej psychologickej ambulancii v
Malackách. Dňa 11.6.2012 ju prvýkrát navštívila pani L. s tým, že chcela pomoc pre seba, pretože po
rozvodovom období zle zvládala situáciu, ktorá nastávala v kontakte s jej bývalým manželom. Uvádzala,
že ju uráža, kričí, neprimerane sa správa a že teda prichádza aj k ťažkostiam pri odovzdávaní dcéry.
Počas sedení s ňou ju navštívila dva razy aj s dcérou U., prvýkrát to bolo 24.9.2012, vtedy malo dieťa

tri roky s tým, že chcela, aby jej dieťa porozprávalo, ako sa otec k nemu neprimerane správa. Keďže to
bolo malé dieťa, kontakt bol obťažný, matka nabádala dieťa, aby jej povedalo, že otec ho bil. Dieťa to
zopakovalo. To bolo všetko, dieťa bolo málo spontánne, odpovedalo na indiferentné otázky (netýkajúce
sa rodičov), akonáhle sa spýtala na otca tak dieťa bolo nepokojné, zmätené. Konštatovala, že emočnýzmätok, ktorý je v dieťati vzniká na teréne konfliktov rodičov, tam je ten problém. Druhý raz ju navštívila
s U. 25.2.2013, to bola zároveň posledná návšteva a vtedy chcela matka, aby jej dieťa povedalo ako
nesprávne ho učí otec stravovať sa napr., že mu dáva jesť salám, vtedy malo dieťa 3,5 roka, bol to

podobný stav ako predtým pol rokom. Nemohla s tým nič urobiť, lebo nevidela dôvod, že čo by mohla
urobiť. Doporučila vtedy matke dieťaťa, aby sa dohodli s otcom, že úplne najlepšie pre dieťa je, keď má
oboch rodičov, lebo má na nich právo a tým jej intervencia psychologická skončila. Viac ju obžalovaná
nekontaktovala ani ju nenavštívila. Telesné príznaky o bití či týraní U. žiadne nevidela, len keď má dieťa
vypovedať to je jedno, či malé alebo veľké proti rodičom, je to ťažké a to vyvoláva u dieťaťa zmätok a

nepokoj a taká bola aj U.. Obžalovaná vyslovene dieťa pobádala „no povedz, povedz ako sa to stalo“,
nakoniec to povedala obžalovaná a U. to zopakovala.

Znalkyňa PhD. B. H. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v
predmetnej veci podala znalecký posudok č. 6/2014, ktorého sa plne pridržiava v celom rozsahu, takisto
podala ešte jeden v roku 2015 v inom konaní. V predmetnej veci vykonala psychologické vyšetrenie

mal. U. L., prebehlo to v jej ambulancii dňa 26.6.2014, po pol hodine vyšetrenia, kedy sa maloletá aj s
matkou nachádzala v jej ambulancii, bol prizvaný aj otec maloletej, ktorý potom po krátkom kontakte z
ambulancie odišiel a vyšetrenie pokračovalo len s maloletou a jej matkou, nakoľko maloletá odmietla
byť sama so znalkyňou v ambulancii. Vyšetrením bolo zistené, že maloletá je primerane psychicky
rozvinutá svojmu veku, že v jej sociálnej adaptabilite sa vyskytuje istá nezrelosť a to hlavne pri kontakte

so svojím otcom a starými rodičmi. Ten problematický kontakt s otcom bol pozorovaný aj počas jeho
vstupu do ambulancie, kedy sa jej otec prihovoril, malá začala kričať, aby išiel preč, že ona s ním do
Holíča nepôjde. Napriek tomu, že sa jej snažil prihovárať, krik dieťaťa neustal. Krátko na to ako otec
odišiel z ambulancie, dieťa sa upokojilo a bolo schopné pokračovať vo vyšetrení. Bolo zistené, že vzťah
k matke je veľmi blízky, vychováva ju ona sama, je to prirodzené a automaticky preberá vzorce správania

maloletá od matky, čo zasa nie je nič výnimočné v tomto vekovom období. Pozitívny vzťah k otcovi si
maloletá nemala čas vybudovať a dlhodobo žije v atmosfére napätia a strachu, kde otca vníma ako
konfliktného a ohrozujúceho. Na tento vzťah môžu významne vplývať aj okolnosti kontaktu s otcom, tam
sú teda zásahy polície, verbálne osočovanie rodičov, negatívna atmosféra, ktorá vládne v rodine voči
otcovi, v ktorej dieťa vyrastá. Toto môže byť jeden zo základných zdrojov prečo dieťa kontakt odmieta

a prejavuje odpor voči otcovi. Vzťah k starým rodičom nebol nikdy dlhodobejšie pestovaný, dieťa sa s
nimi stretlo len sporadicky. Starých rodičov vníma tak, že patria do sveta otca a tým pádom ich odmieta
ako otca. Mal. U. E.e dieťa, ktoré nie je schopné vzhľadom na svoj vývinový stupeň urobiť spontánne
rozhodnutie iné než sú rozhodnutia ľudí, ktorí majú významný vplyv na jeho život. V tomto prípade je to
teda matka a rodina, kde vyrastá. Je to obvyklý psychologický jav imitačného učenia, takže v prípade, že

prostredie matky a postoj matky k otcovi je veľmi negatívny, dieťa sa stotožní s takými istými postojmi.
V závere tohto posudku uviedla, že obidvaja rodičia málo adaptívne pristupujú k situácii, problém nie
je v dieťati ale v rodičoch, takže odporučila, aby dieťa nebolo psychologicky vyšetrované a rodičia boli
upozornení, že ak sami nezmenia vzájomný prístup na situácii sa nič nezmení. Rovnako poukázala, že
z tohto dôvodu je maloletá ohrozená na vývine a odporučila systematické sledovanie rodiny. Rovnako

uviedla, že násilné odobratie dieťaťa aktuálne nepovažuje za dobré riešenie pre dieťa a opakovane
otcovi a matke zdôrazňovala, že sa majú pokúsiť vyhľadať odbornú psychologickú pomoc pri riešení
tejto situácie. Myslí si, že je to spôsobené konfliktnou situáciou kontaktu tým, že dieťa dlhodobo žije v
predstave, že kontakt s otcom je pre ňu nebezpečný a nevhodný, takže dieťa preberá ten strach, lebo
matka má obavy, že by sa dieťaťu u otca mohlo niečo stať. Skôr vyzerá taký odpor a hnev u dieťaťa, ktorý

prevažuje nad strachom. Matka pri vyšetrení uviedla, že dieťa počas pobytu u otca a starých rodičov
bola zatvorená pravdepodobne na toalete, že ju mali starí rodičia vysadiť z auta v poli, keď plakala,
že chce ísť za mamou a že otec jej mal udrieť hlavou o stôl, keď rozliala kakao. Toto boli udalosti, na
základe ktorých dieťa podľa matky vykazuje obavy a strach byť s otcom a starými rodičmi, čo považuje
za dôležité je to, že tieto príbehy sa naďalej v mysli tohto dieťaťa živia tým, že sú pripomínané v kontakte

s otcom, kedy dieťa je nahlas dotazované od matky, aby zakričala otcovi nahlas prečo s ním nechce ísť
a dieťa mu potom na diaľku kričí, prečo s ním nechce byť že jej vlasy dával do kakaa. Nepracuje sa s
dieťaťom tak, aby boli tieto situácie neutralizované, opakovane sa živia týmto u maloletej. Za každým je
tento stres, nevie čo sa deje u obžalovanej v dome, matka príde na istú vzdialenosť s dieťaťom, znovu si
vymieňajú konflikty rodičia medzi sebou, dieťa to pozoruje, je najjednoduchšie pre dieťa z tohto uniknúť,

lebo vie to dieťa, že bude zase problém. Dieťaťu sa to osvedčilo a robí to tak stále. V záujme dieťaťa
by bolo, aby sa v dieťati neživil tento strach, jedine tým, aby bola motivovaná. Matka sa vyjadrila, že
nemá o otcovi dieťaťu čo pozitívne povedať. Otázka je, či matka má kapacitu a ochotu zmeniť postoj
k otcovi alebo aspoň neprenášať tento negatívny postoj na svoje dieťa. Pokiaľ by sa jej to opakovanenepripomínalo je možné, že by sa to dieťa s týmto vyrovnalo. Predpokladá, že by správanie U. mohlo
byť iné, ten odpor a vzdor voči tomu otcovi by sa mohol oslabiť. Dieťa na videu zo stretnutia nepôsobí
ustrašeným dojmom. Dieťa skôr pôsobí očakávane, čo sa bude diať a pri jednom tom kontakte, kedy

matka prišla s dieťaťom až k bránke požiadala matku, aby prevzala od otca darček, ktorý jej priniesol,
sama si ho nevzala, ale potom z rúk matky si ho prevzala. Jednoducho dieťa čaká, či dá matka zvolenie
ak preberie ona ten darček, potom si ho preberie aj dieťa. Myslí si, že U. nie je dostatočne pripravovaná
na styk s otcom ani starými rodičmi. Neobjavila žiadnu informáciu o tom, že by dieťaťu bol zdelený nejaký
pozitívny aspekt otca alebo kontaktu s otcom, neboli prítomné ani žiadne neverbálne prejavy matky,

ktoré by smerovali k tomu, aby to dieťa bolo povzbudzované k tomu kontaktu, čiže vo väčšine tých
prípadoch sa mama správala buď pasívne alebo konfliktne, keď sa pohádali s otcom dieťaťa. Atmosféra
negatívneho nastavenia voči prostrediu otca a jeho rodiny je veľmi limitujúca a obáva sa, že aj keby otec
bližšie prišiel, že by sa situácia nezmenila. Dieťa má momentálne takýto postoj, ktorý nedokáže zmeniť
tým, že otec sa priblíži o 10 m bližšie, s dieťaťom sa musí pracovať. Je problematické, že kontakt sa má
udiať v priestore, v akom sa mal realizovať (v ktorom boli pokusy o realizáciu - dvor rodinného domu v

bydlisku obžalovanej). Je to tam konfliktné prostredie, styk by sa mal realizovať úplne niekde inde, mimo
prostredia tohto. Normálny ľudský kontakt nemôže byť na 15 metrov, nemohlo dieťa počuť, čo jej otec
hovorí a naopak. Nemôže prebiehať primeraná verbálna komunikácia. Jedna z vecí, ktoré negatívne
dieťa môžu ovplyvniť voči starým rodičom je aj prejavovaný rešpekt matky počas kontaktu so starými
rodičmi v tom, keď matka vyzvala starú matku, aby zavesila darčeky na bránku a s dieťaťom odišla

preč, čo je teda prejavom dešpektu voči darčeku a ľuďom, ktorí tento darček priniesli pre toto dieťa. Na
jednom z vyšetrení, keď si otec prisadol k maloletej tak potom povedala „di pryč, já s tebú nepújdu do
Holíča“, dieťa vstalo, odišlo k matke, ktorú objalo okolo krku, otec sa snažil prihovárať dieťaťu, dieťa
opakovalo, že nepôjde do Holíča s otcom. Konkrétne tento prejav reakcie nie je naučený, ale odpor
môže byť naučený. Dieťa je ľahko ovplyvniteľné matkou. To, že sa dieťa v kontakte s otcom a starými

rodičmi správa tak ako sa správa je výsledok dlhodobej životnej situácie a nielen jedného príkazu alebo
jedného pobádania matky. Ak by takýto rodičia prišli na konzultáciu, že ako sa majú správať k dieťaťu
tak minimálne by odporučila matke, aby dieťa vzala za ruku, aby nestála chrbtom k osobe, s ktorou
má dieťa komunikovať. Predpokladá, že ako náhle sa čo len zneutralizuje vzťah dieťaťa s otcom tak
automaticky sa zlepší vzťah dieťaťa aj k starým rodičom. Pani L.Č. uviedla, že nakoľko bol exmanžel

na ňu agresívny a prestali sa stretávať a súd upravil styk s dcérou a tá ho odmieta. Stále hovorí, že
tuná nie je prioritný vzťahový problém dieťaťa k otcovi ale primárny problém je v konflikte medzi jeho
rodičmi, teda rodičmi dieťaťa.
Po zhliadnutí video nahrávok zo stretnutí na pojednávaní dňa 31.3.2016 doplnila, že negatívne
nastavenie voči otcovi, ktoré už dlhodobo maloletá prejavuje, čo bolo vidieť aj na tých záznamoch,

nemožno hodnotiť ako strach ale ako odpor a nahnevanosť a odmietanie otca. Tento vzťah, ktorý dieťa
má k otcovi vytvorený, považuje za zrkadlo prežívania prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, čiže matky a
ostatných členov domácnosti, čiže automaticky preberá presvedčenia a intuitívne cíti a stotožňuje sa s
negatívnym postojom matky k otcovi. Na záznamoch, ktoré zhliadla bolo počuť povzbudzovanie matky
ku kontaktu slovami „poď, povedz mu niečo“, z hľadiska psychologického považuje toto povzbudzovanie

za formálne a je v rozpore so správaním, ktoré matka počas toho stretnutia produkuje. Matka sa správa
buď pasívne, alebo prejavuje rešpekt voči otcovi, alebo prineseným veciam, alebo vyvolá konflikt. Z
týchto záznamov že zrejmé, že políciu volá matka, doteraz vždy mala informácie, že políciu v prevažnej
miere privoláva otec. Tak ako zdôraznila pri minulej výpovedi to, že dieťa nechce sa kontaktovať s otcom
a so starými rodičmi je významne podmienené vysoko konfliktným vzťahom medzi rodičmi dieťaťa a

dieťa v takomto veku nie je dostatočne psychicky silné na to, aby riešilo túto situáciu nejakým svojim
rozhodnutím, ktoré by nebolo v súlade s osobou, s ktorou má najbližší vzťah, to je teda matka. Čo sa
týka bitia U., nevie zistiť ako to bolo ale je zvláštne, že táto odpoveď je identicky uvádzaná dieťaťom pri
zdôvodnení prečo nechce ísť a často krát neslovné prejavy dieťaťa pritom nezodpovedajú tomu obsahu.
Hovorí o tom, že ju otec bil, vykladal ju z auta a pritom má na tvári úsmev, keď to hovorí. Ak by tomu teda

tak bolo, že sa táto trauma udiala tak by očakávala ako odborník od prostredia, v ktorom dieťa vyrastá,
že sa traumu bude snažiť u dieťa neutralizovať a spracovávať a nie ho opakovane s tým konfrontovať.
V predložených video záznamoch nenašla žiadne vyjadrenia ani správanie zo strany matky, ktoré by
znižovalo alebo pomáhalo prekonávať uvádzaný strach a odpor voči otcovi. Zo žiadnej nahrávky nebolo
počuť nič pozitívne alebo aspoň neutrálne na otca, dokonca, keď dieťa sa vyjadrilo vulgárne na starých

rodičov: „mami oni sú sprostí“ matka nijako na to nereagovala. Príprava U. B.o strany matky na styk s
otcom nie je dostatočná a keď už aj nevedia, čo jej doma hovorí, minimálne v tej príprave nepokračuje v
zahájení toho kontaktu. Myslí si, že možnosti otca sú obmedzené akurát na to, že tam pravidelne bude
chodiť a bude sa pokúšať o kontakt slovný alebo, že jej teda prinesie niečo. Z nahrávok je zrejmé, že sajej snaží pripomínať spoločnú minulosť, spomína babku, že ju mali radi ako bábätko, že jej niečo pôjde
kúpiť, keď chce, že pôjdu niekam na výlet, ponúka, že sa môžu stretnúť spolu vonku. Matka neprimerane
zaťažuje dieťa, aby opakovane odpovedalo, že sa nechce s otcom stretnúť. Maloletá nezmení vzťah k

starým rodičom, pokiaľ ho nezmení matka. Myslí si, že k vedomej manipulácií maloletej zo strany matky
neprichádza, ale to, v akom prostredí dieťa žije stačí na to aby to vyzeralo tak ako to vyzerá.

Znalkyňa MUDr. G. H. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa plne
pridržiava obsahu aj záverov znaleckého posudku, ktorý podala s MUDr. L. č. 44/14 (u nej) a 9/14 (u

L.o) zároveň uvádza, že predmetné skutočnosti konzultovali aj s klinickým psychológom MUDr. P.. U
obžalovanej zistili emočnú instabilitu v tom zmysle, že jej emócie sú krajné, tzv. buď pozitívne, negatívne
a medzi tým je akési prázdno, buď veci vníma čierno alebo bielo. Takto má veľmi blízky vzťah od lásky
k nenávisti, od vľúdnosti po nepriateľské postoje. Má výraznú tendenciu svoje negatívne emócie, ktoré
značne súvisia s rozvodom manželstva pripisovať manželovi. Sama trpí obavou, aby o dieťa neprišla,
aby si ho manžel neprivlastnil. Práve preto, že toto je jej vedúca determinujúca tendencia myslenia.

Napriek tomu, že tvrdí niečo iné, dieťa chce majetnícky vlastniť a neumožniť mu kontakt s biologickým
otcom, na čo má dieťa právo. V dôsledku toho, že v nej pretrváva nepriateľský cit voči exmanželovi,
každé jeho konanie a každý jeho pokus interpretuje ako nebezpečný pre jej dieťa. To odmietanie vydania
dieťaťa otcovi má charakter žiarlivosti, ktorý v nej pretrváva ešte od toho rozvodu. Dieťa je manipulované
tým, že sa vedome a nevedome prejavuje voči exmanželovi negatívne. Stokrát opakovaná lož sa stáva

pravdou najmä, ak sa jedná o 5,6,7 ročné dieťa. Matka má možnosti a dokonca povinnosť dieťa viesť
tak, aby bolo poddajné. Tak ako dieťa nemôže, alebo bežne neodmietne účasť na školskom vyučovaní
alebo na očkovaní, pretože ho matka k tomu prirodzenou cestou vedie, tak by nemalo ani odmietnuť
kontakt s otcom, keby ho matka k tomu prirodzene viedla. Tento stav je chronický a z hľadiska vzťahu
dieťa a otec sa jedná o minúty o dni, aby bol reparabilný a nie o mesiace o roky, pretože tým svojím

správaním môže u toho dieťaťa vyvolať strach averziu voči otcovi, čo môže mať následky pre budúci
vývoj teraz dievčatka v dospelosti vo vytváraní vzťahov partnerských a materských. Tvrdenie, že dieťa
sa otca bojí sa z pohľadu znalcov (všetkých troch znalcov) javí ako účelové, vykonštruované. V tomto
znaleckom posudku vychádzali aj zo znaleckých posudkov, ktoré boli robené pred nimi, kde znalci z
odboru klinická psychológia najmä MUDr. H. a MUDr. X., ktoré pri vyšetrení dieťaťa v krátkej dobe pred

ich vyšetrením konštatovali, že počas vyšetrenia dieťa nemalo strach z otca. Obžalovaná nielenže môže
ale mala by korigovať svoje správanie, pretože disponuje normálnym intelektom a nie je duševne chorá.
Jej povahovou vlastnosťou je rigidnosť názorov - extrémna tvrdohlavosť, kedy ide proti všetkému aj proti
sebe, lebo je hnaná emóciami viac ako rozumom, ktorý má dobrý. Obžalovaná sa bojí opustenia, tak
ako bola opustená tým manželom, lebo on podal žiadosť o rozvod, to je pre ňu dodnes psychotrauma,

ktorá tam pretrváva a bojí sa aj o opustenie zo strany dievčatka. Obžalovaná tvrdí, že nerobí žiadne
prekážkyprestykdieťaťasotcomažekebydieťachcelokotcoviísť,takjuurčitepripravíakotcovipošle.
Absentuje racionálna a citová príprava dieťaťa na to, že má biologického otca, ktorý má o ňu záujem a
má ju rád. Nemôže 5 ročné dieťa povedať, že nebude chodiť do škôlky. Matka musí nájsť spôsob ako
dieťa presvedčiť, že tam má ísť, že tam bude dobre. To má význam pre jej vývoj. Obžalovaná svoje dieťa

miluje takou láskou, ktorá nepripúšťa, aby sa o ňu delila s otcom. Z anamnézy otca vyplynulo, že je to
úplne normálny a zdravý človek zodpovedný za svoje konanie a správanie, vinu hádže na obžalovanú
tak ako obžalovaná na neho. Je však nesporné, že tiež má svoje dieťa rád a záleží mu na tom, aby mal
na ňu výchovný a citový vplyv. Skutočnosť, že dieťa odmieta ísť k otcovi je účelové a vykonštruované
vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. X.C. C. H..

Zo znaleckého posudku MUDr. G. H. č. 44/14 a MUDr. H. L. č. 9/14 z odboru Zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria, o duševnom stave obv. C. L. bolo zistené, že vyšetrením bola u obvinenej konštatovaná
porucha osobnosti emočne instabilná, ktorá je charakterizovaná stálou, silnou obavou z opustenia -
osamelosti, nezmierenesťou so stavom rozvodu s pretrvávajúcou hostilitou (nepriateľským postojom) až

nenávisťouvočiexmanželovi,nezmieriteľnosťousmožnýmdobrýmvzťahomdieťaťasotcomastrachom
z ev. opustenia dieťaťom, konanie obvinenej je determinované snahou vyhnúť sa ev. opustenosti.
Uvedené emócie (nepriateľstvo - nenávisť k exmanželovi a strach zo straty dieťaťa) determinujú
všetky psychické funkcie obvinenej: jej emočné rekcie sú krajné - čierno biele - je schopná len lásky,
alebo nenávisti - a ničoho medzi tým, svoje negatívne emócie projikuje do exmanžela - t.j. pripisuje

mu svoje vlastné pocity a snahy (napr. prisvojenie si dieťaťa, ktorého sa dopúšťa ona), a preto mu
vedome zamedzuje kontakt s dieťaťom, v dôsledku mestnania (pretrvávania)nepriateľstva - nenávisti
voči exmanželovi, každé jeho konanie a pokusy vyhodnocuje ako zlé, nebezpečné pre ňu a pre jej dieťa,
má tendenciu negatívne hodnotiť a prekrúcať všetky pokusy exmanžela (a iných) o racionálne riešeniesituácie,svojedieťamiluje,aleegocentrickysihoprisvojujeakosvojmajetok,alebosvojuvec,žiarlivecky
odopiera dieťaťu právo na lásku otca a jeho rodiny a vývinovo-psychologicky dôležitú rolu a model
otca napriek tomu, že sú jej známe výsledky doterajších znaleckých vyšetrení jej dieťaťa, evidentne

manipuluje dieťaťom a cez internet sa pokúša manipulovať aj verejnou mienkou jednostrannými a
z kontextu vytrhnutými informáciami o danej problematike, má výraznú pohotovosť ku kverulačnému
chovaniu - zvlášť k ľuďom, ktorí jej konanie kritizujú alebo sa stavajú proti, nemá záujem, odmieta
kompromis a postup či konanie, v ktorom sa cíti (čo aj len dočasne - prechodne) ohrozená stratou - aj
neprítomnosťou dieťaťa, má vyššie sebavedomie a sebahodnotenie, precitlivelo reaguje na neúspech,

očakáva a vynucuje si ohľaduplnosť - napriek vlastnému bezohľadnému konaniu, vo svojich názoroch
(citoch) je rigidná, tvrdo a dlhodobo na nich zotrváva - aj keď ich nevie zdôvodniť (napr. averziu voči
exmanželovi), má slabú toleranciu voči neúspechu, svoje konanie racionalizuje (falošne zdôvodňuje tak,
aby neutrpela morálnu ujmu) napr. dieťa nechce ísť k otcovi, bojí sa ho, lebo jej v minulosti ublížil a iné,
odmieta sa poučiť z vlastných chýb a zavinenie problémov vidí výlučne u iných. Osobnosť obvinenej
má dobrý kontakt s realitou - i keď je ovplyvnený emóciami. Osobnosť obvinenej je diferencovaná,

psychicky i emocionálne je disponovaná pre výchovu manipulovania s dieťaťom. Nadmernú averziu
voči exmanželovi prenáša aj do výchovy dieťaťa. Nález je celkom negatívny z hľadiska psychotickej či
organickej symptomatiky. Obv. C. L. je disharmonickou emočne instabilnou osobnosťou. U obvinenej
nebola znaleckými vyšetreniami zistená taká psychická porucha, ktorá by mala negatívny vplyv na jej
ovládacie rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečnosť

svojho konania pre spoločnosť a vedela a mohla ovládať svoje konanie.

Zo znaleckého posudku PhDr. B. H. č. 6/2014 z odboru Psychológia, bolo zistené, že dieťa regreduje do
symbiotického vzťahu s matkou a aktívne odmieta okolitý svet, stotožňuje sa s riešeniami najbližších,
preberá ich vzorce správania a verbálne vyjadrenia. Nakoľko jej okolie (matka a jej rodina) majú

významne negatívny postoj k osobe otca a k jeho rodine, automaticky tieto vzorce preberá aj ono. Matka
má k osobe otca významne negatívny postoj, čo môže významne pôsobiť ako imitačný vzor pre dieťa.
Dieťajeopakovanieaktéromsituáciíverbálnejagresivity(nadávky,osočovanie)jepodtlakominformácií,
že bude odobraté matke, že otec chce matku dať do väzenia... Toto sú pre takto malé dieťa emočne
nadhraničné situácie, že je pre neho jednoduchšie stotožniť sa s atmosférou, v ktorej žije a odmieta

otca a jeho rodinu. Pre dieťa v tomto veku a v danej rodinnej konštelácii je aktuálne nemysliteľné, aby
urobilo spontánne rozhodnutie, ktoré by nebolo v súlade s rozhodnutím matky a jej blízkych. Dieťa
nemalo možnosť vytvoriť si k otcovi a k jeho rodine silnejšiu pozitívnu citovú väzbu. Kontakt s otcom je
opakovanie spojený s extrémne konfliktnými situáciami (zásahy polície, vzájomné verbálne osočovanie
rodičov), čo významne podmieňuje u dieťaťa správanie vyhýbať sa tejto situácie, toto môže byť jeden zo

základných mechanizmov, prečo dieťa odmieta kontakt. Vzdor a odmietanie spolupráce, komunikácie je
pre dieťa jediným spôsobom ako sa vyhnúť konfliktu. Rovnako negatívne pôsobí aj vedomie dieťaťa, že
bude násilne odobraté matke a že matka pôjde do väzenia. Tento existencionálny strach je významne
stresogénny a môže negatívne vplývať na ďalší vývin dieťaťa. Strach a odmetanie otca možno hodnotiť
len ako „vyhovenie“ tlaku okolia. Rozhodnutie, že dieťa sa nechce stretnúť s otcom, lebo sa ho bojí,

považuje za spôsob obrany dieťaťa vo veľmi ťaživej a pre neho neúnosnej situácii. Matka pre svoje
vlastné interpersonálne konflikty málo adaptívne zvláda túto situáciu a tak ako u seba, aj u dcéry vníma
ako jediné riešenie separáciu od otca a nekontaktovanie sa s ním. Otec významne vzťahovačne vníma
situáciu a jediné riešenie vidí v zmene výchovného prostredia (odobratie dieťaťa matke), v asistencii
polície, neochote komunikovať so psychológom maloletej, čo len zhoršuje situáciu. Obidvaja rodičia

málo adaptívne pristupujú k danej situácii a pre svoje osobnostné vlastnosti i antipatiu k sebe, nie sú
schopní riešiť situáciu inak. Celá tiaž situácie je na nich a nie na dieťati, na ktoré sa obidvaja odvolávajú.
Maloletá je schopná primerane vnímať okolitú realitu a reagovať na ňu. Jej sociálna adaptabilita je však
nerovnomerne rozvinutá. Ťažkosti adaptívne sa správať sa objavujú najčastejšie v súvislosti s riešením
rodinnej problematiky. Nie je schopná kontaktu s otcom a jeho rodinou, prejavuje aktívne odmietavé

správanie, ktoré nesie v sebe istý moment strachu, ale v prevahe je odpor a odmietanie. Maloletá
dlhodobo žije v atmosfére napätia a strachu, v ktorom otca vníma ako konfliktného a ohrozujúceho. Vo
vzťahu k starým rodičom z otcovej strany sa maloletá identifikuje s podobným postojom ako k otcovi a
odmieta kontakt s nimi. O strachu nemožno hovoriť, skôr o odmietaní, ktoré prejavuje k osobám, ktoré
predstavujú otcov svet. Dieťa nemá vybudovaný výraznejší citový vzťah k otcovi a k jeho rodičom, takže

o závislosti sa nedá hovoriť. Dieťa má vytvorený silný emočný vzťah k matke, čo je vzhľadom na vek a
doterajšiu jeho životnú históriu zrozumiteľné. V symbiotickej naviazanosti na matku automaticky preberá
jej presvedčenia a intuitívne cíti negatívnu väzbu matky na otca. Dieťa regresívne, nadmerne závisle
sa správa vždy, ak je nastolená téma rodinných vzťahov, kontaktu s otcom resp. témy otca všeobecne.Maloletá U. E.e dieťa ohrozené na svojom vývine vplyvom dlhotrvajúcej vysoko konfliktnej rodinnej
situácii,naktorejnesúpodielakorodičia,takiširšiarodinadieťaťa.Tátodlhotrvajúcazáťažmôžepriniesť
zmeny do osobnostného vývinu v podobe emočných ťažkostí, neschopností budovať dôverné sociálne

vzťahy a v slabej korekcii vlastného správania. Násilné odobratie dieťaťa k otcovi nepovažuje aktuálne
za dobré riešenie pre dieťa.

Zo správy z psychologického posúdenia akreditovaného subjektu Orchidea n.o. vyplýva, že pri
opakovaných osobných stretnutiach i z predchádzajúceho monitorovacieho obdobia je zjavné, že matka

mal. je výrazne pod vplyvom svojej matky a obe sa snažia účelovo brániť v styku otca s maloletou.
Maloleté dieťa sa javí nástrojom na eliminovanie tenzie matky voči exmanželovi. Správanie matky
maloletej sa javí účelové, manipulatívne, matka vedome bráni stretávaniu sa otca s maloletou. Na
základe ich psychologického pozorovania zistili, že matka pozitívne psychicky nepripraví maloletú na
stretnutie s otcom. Dieťa nie je nastavené k stretnutiam s otcom, následne jej tenzia z pravidelného
záujmu otca je prenášaná na dieťa i ostatných dospelých, čo môže v budúcnosti výrazne negatívne

ovplyvniť formovanie jej osobnosti. Výsledkom ich vyšetrenia je, že matka ako povinná osoba marí výkon
rozhodnutia súdu, nakoľko výzva súdu je bezvýsledná, miesto výkonu určené v rozhodnutí súdu v mieste
bydliska matky nemá základy reálnej podpornej realizácie výkonu styku pre stranu otca a teda realizácia
styku otca s dieťaťom na základe takto stanovených pravidiel súdom ostane i naďalej neúspešná. Otec
akopovinnáosobasavýkonuvzmyslerozhodnutiasúduzúčastňuje,rozhodnutieurčenésúdomvplnom

rozsahu plní, zúčastňuje sa, pričom otec má všetky predpoklady zvládnuť starostlivosť o dieťa, zručnosti
otca k motivácii maloletého sa javia primerane osvojené.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Senica ČVS: ORP-299/OVK-SE-2013 bolo zisené, že trestné oznámenie
matky C. L. na otca H. L. H.., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Senica, pod sp. zn. ČVS: ORP-299/OVK-SE-2013 SK zo
dňa 22.9.2013 odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania pre uvedený zločin ani
postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Proti uzneseniu obžalovaná C. L. podala sťažnosť dňa 06.10.2013,
o sťažnosti rozhodla Okresná prokurátorka v Senici uznesením 1Pn 309/13 zo dňa 7.11.2013 tak, že
sťažnosť C. L. zamietla, pretože sťažnosť nie je dôvodná.

Zo spisu OS Senica č.k. 6P/21/2014, v ktorom sa viedlo konanie o návrhu matky na zákaz styku
otca s mal. U.u súd konštatuje, že bol návrh matky zamietnutý a bolo tam nariadené psychologické
poradenstvo, ku ktorému bola na hlavnom pojednávaní vypočutá Mgr. H. H.. V uvedenom spise bol
podaný znalecký posudok Mgr. H. L. znalca z odboru klinická psychológia detí a dospelých č. posudku

39/2015, ktorý vychádzal i z psychologickej správy Mgr. S. V. zo dňa 13.12.2012 a 14.03.2013, z návštev
matky s mal. U. u tejto psychologičky v jej ambulancii. V týchto správach sa uvádza, že ambulanciu
navštívila maloletá v sprievode matky, prežíva napätie a emočný zmätok z konfliktných situácií, ktoré
vznikajú medzi rodičmi, dieťa v takýchto prípadoch preberá na seba pocit viny, keďže po rozvode rodičov
sú nedorozumenia medzi nimi z jej pohľadu najmä kvôli nej, vzhľadom na vek je maloletá citovo silnejšie

naviazaná na matku, má strach, aby nestratila jej pozornosť, k otcovi je odmietavá, pravdepodobne si ju
nedokáže získať primeranými prostriedkami a správaním. Doporučuje, aby rodičia v záujme zdravého
vývinu maloletej spoločne absolvovali psychologické poradenstvo, zamerané na starostlivosť a výchovu.
Stretnutia v ambulancii sa uskutočnili v dňoch 24.9.2012 a 25.2.2013.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1C/5/2011-52 zo dňa 7.4.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 41 Co/17/2011-121 zo dňa 5.3.2012, právoplatný dňa 18.4.2012, súd
rozviedol manželstvo H. L., X.. X.X.XXXX a C. L., X.. XX.X.XXXX a mal. U., X.. X.X.XXXX zveril do
osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na mal .U. vo výške 110,- € a upravil styk otca
s maloletou tak že, navrhovateľ bol oprávnený stretávať sa s maloletou v každý párny týždeň v roku

v sobotu od 9.30 h do 12.30 h a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 12.30 h bez
prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a
v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú odovzdať
otcovi v mieste bydliska a otec je povinný maloletú odovzdať odporkyni v mieste bydliska.
Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, právoplatné dňa 24.5.2013

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoE/6/2013-124 zo dňa 7.5.2013, súd uložil
povinnej C. L., X.. XX.X.XXXX pokutu vo výške 200,- €, nakoľko povinná neumožňuje otcovi styk s
maloletou v zmysle rozhodnutia súdu.Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P/102/2011-292 zo dňa 8.4.2013, právoplatný dňa 27.8.2013
vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k. 23CoP/56/2013-358zodňa29.7.2013,súdzamietol
návrh otca na zverenie maloletej U. do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk mal. U. V.ak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý
nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov
v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod do 17.00
hod. s tým, že matka je povinná dieťa odovzdať otcovi v mieste jej trvalého bydliska, pričom odovzdanie
bude prebiehať bez prítomnosti rodičov a súrodencov zo strany matky a otca maloletej. Tým sa zmenil

rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 1C/5/2011-52 zo dňa 7.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 41 Co/17/2011-121 zo dňa 5.3.2012 v časti úpravy styku otca s maloletou.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/9/2011-87 zo dňa 13.10.2011, právoplatný dňa 27.10.2011,
bol upravený styk starých rodičov E. L., X.. XX.X.XXXX a H. L., X.. XX.X.XXXX s mal. U. tak, že starí
rodičia sú oprávnení stretávať sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00

h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk
pripraviť, starým rodičom odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a starí rodičia sú povinní dieťa matke vrátiť
riadne v čas v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku.

Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, právoplatné dňa 31.7.2013

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.6.2013, súd uložil
povinnej C. L., X.. XX.X.XXXX pokutu vo výške 200,- €, nakoľko povinná neumožňuje starým rodičom
styk s maloletou v zmysle rozhodnutia súdu.

Zo spisu 8P/34/2013 vyplýva, že rozsudkom č. 8P/34/2013-180 zo dňa 11.2.2016 došlo k rozšíreniu

styku starých rodičov s mal. U. tak, že mal. U.F. sa môže stýkať so starými rodičmi bez prítomnosti matky
v určených dňoch v určenom čase, rozsudok je právoplatný od 10.3.2016.

Na základe vyššie uvedených dôkazov súd zistil, že skutok obžaloby sa stal, tento má znaky žalovaného
prečinu a bez akýchkoľvek pochybností skutok spáchala obžalovaná, pričom sa riadil touto úvahou:

Obžalovaná C. L. nie je duševne chorá (zistená porucha znalcami z odboru psychiatrie disharmonicky
emočne instabilná osobnosť) nie je duševnou chorobou ani poruchou. Obžalovaná teda vedela
rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a vedela aj svoje konanie primerane ovládať, vyplýva to zo
znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. G. H. a MUDr. H.

L.. Obžalovaná konala s plným vedomým, keď premyslene neumožňovala otcovi dieťaťa, ktorý má na
to plné a zákonné právo realizovať styk aspoň v tej miere ako styk bol upravený rozhodnutím súdu,
ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a ktorým rozhodnutím je aj ona plne viazaná. Týmto
rozhodnutím je upravené právo otca podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, zároveň povinnosť matky
mu toto právo umožniť. Čo je treba zdôrazniť, že je tu zároveň právo dieťaťa na oboch rodičov, nielen

na toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, ale aj na rodiča, ktorému bolo aspoň v tejto
minimálnej miere, upravenej súdom umožnené podieľať sa na jeho výchove. Matka je povinná to otcovi
umožniť a nie mu toto právo pod rôznymi zámienkami odopierať. Otec má teda nielen právo podieľať
sa na výchove dieťaťa ale zároveň aj povinnosť výchovne vplývať na dieťa. Tým, že matka znemožňuje
otcovi toto právo uplatňovať, zároveň znemožňuje otcovi plniť si svoju povinnosť na výchovnom procese

k dieťaťu. Treba vidieť to, že ako má otec upravený styk s dieťaťom, je oproti matke, ktorá je s dieťaťom
neobmedzene len minimálna miera, v akej môže otec na dieťa reálne výchovne vplývať. Preto je tak
dôležité, aby sa styk otca s dieťaťom aspoň v tomto obmedzenom rozsahu uskutočňoval. Bez tohto
kontaktu sa nevytvoria potrebné citové väzby medzi otcom a dieťaťom, čo má ďalekosiahle negatívne
dôsledky z hľadiska zdravého psychického vývinu dieťaťa. To isté platí aj pre širšiu rodinu otca dieťaťa,

na ktorú má dieťa právo, aby k tejto širšej rodine, do ktorej sa počítajú prirodzene starí rodičia z otcovej
strany, aby si dieťa mohlo k týmto vytvoriť prirodzený vzťah. Nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak
sa vytváranie týchto citových väzieb, pod rôznymi zámienkami úplne neopodstatnenými znemožňuje.
Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná už počas trvania manželstva s otcom dieťaťa, bránila otcovi
neprirodzeným spôsobom, aby dieťa zobral v kočíku na prechádzku alebo aby dieťa zobral k starým

rodičom. Vyplynulo to z výpovede otca i starých rodičov. Z ich výpovedí ďalej vyplynulo, že obžalovaná
odmietala už vtedy dieťa dať s tým, že ho budú biť, čo starí rodičia, ako aj otec, označili za chorý výmysel
obžalovanej.Podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Návrh na rozvod manželstva podal otec dieťaťa práve z toho dôvodu, že mu matka už počas trvania
manželstva odopierala dávať dieťa. Domnieval sa, že po rozvode súd určí, aby aspoň v minimálnej
miere mohol svoje právo na dieťa uplatniť, ale ukázalo sa, že matka rozhodnutie o styku otca s dieťaťom
nerešpektuje. Styk otca s dieťaťom sa spočiatku po rozvode, i keď s určitými ťažkosťami, často za
asistencie polície, predsa len nejakým spôsobom realizoval, čo trvalo do februára 2013, kedy otec mal

naposledy kontakt s dieťaťom, dieťa bolo už v aute otca, keď matka z auta dieťa otcovi vytiahla. Už
predtým na Vianoce 2012 sa kontakt otca s dieťaťom uskutočnil za asistencie polície, vtedy si otec dieťa
zobral do svojho bydliska, pričom dieťa s otcom bolo v úplnej pohode o čom svedčia aj fotografie, ktoré
otec z Vianoc 2012 predložil súdu k nahliadnutiu (vzhľadom na to, že fotografie sa týkali obdobia, ktoré
nie je predmetom tejto obžaloby ale je predmetom obžaloby v konaní, ktoré predchádza na tomto súde

a ešte nie je ukončené, vedené pod sp. zn. 1T/34/2014, tieto fotografie súd po nahliadnutí otcovi vrátil).

Otec, rovnako ako starí rodičia, odmietli tvrdenie matky, že dieťa sa otca alebo starých rodičov bojí, ako
absolútne neopodstatnené. Napriek tomu obžalovaná na tomto tvrdení zotrvávala, pričom išla až tak
ďaleko, že obvinila otca s fyzického násilia voči dieťaťu, keď tvrdila, že otec mal. U. v minulosti (keď

mala cca 2,5 roka) bil po hlave, keď vyliala kakao, keď plakala, že chce ísť za matkou, ju vysadil v tme
v poli a zatváral ju na záchode. Tieto tvrdenia obžalovanej otec a starí rodičia odmietli, že sú absurdné
a tieto tvrdenia obžalovanej nie sú preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Výpoveď svedkyne C. Č., sesternice obžalovanej, ktorá mala údajne pozorovať, keď bola mal. U. u

nej v byte, že táto sa bála ísť na WC, v kontexte s ostatnými dôkazmi, najmä výpoveďami znalkýň a
poškodených, súd vyhodnotil ako účelovú, výpoveď odporujúcu ostatným dôkazom, z ktorých súd zistil
opak.

V tomto smere poukazuje súd nielen na výpovede poškodených, otca a starých rodičov L., ale aj na

výpovede znalcov a závery znaleckých posudkov z odboru psychiatrie znalcov MUDr. G. H. a MUDr.
H. L., ako aj znalkyne z odboru klinickej psychológie PhDr. B. H.. Títo znalci tvrdenie obžalovanej o
údajnom fyzickom násilí otca, prípadne starých rodičov voči dieťaťu, ktoré malo v tom čase cca 2,5 roka,
označili za veľmi nepravdepodobné, jednak, že o tom nie sú žiadne relevantné dôkazy, že na dieťati bolo
spáchané fyzické násilie a je nepravdepodobné, aby dieťa si mohlo toto pamätať a toto dokola opakovať.

Obžalovaná podala trestné oznámenie na políciu o fyzickom násilí otca, ktoré sa ukázalo ako
neopodstatnené, o čom svedčí spis polície sp. zn. ČVS:ORP-299/OVK-SE-2013, ktorý si súd zadovážil.
Z tohto spisu vyplýva, že obžalovaná podala trestné oznámenie dňa 14.8.2013 na H. L. H.. z dôvodu,
že tento mal biť a týrať maloletú U., X.. X.X.XXXX. Tohto konania sa mal dopustiť v čase od 18.2.2012

do 10.3.2012. U. sa jej mala sťažovať, že otec ju bil po hlave, keď plakala a pýtala sa za ňou, pričom
pri stretnutiach ako aj pri odovzdávaní v tom čase mala byť prítomná i matka poškodeného E. L.. Z
odstupom času, po niekoľkých mesiacoch sa jej dcérka priznala, že bola na WC zatvorená a po tme,
keď bola u otca v Holíči. Navštívila s dcérkou z dôvodu pretrvávania problému aj odborníka Mgr. S. V.
z ambulancie detskej psychológie, ktorej to údajne mala U. povedať. Zo spisu ďalej vyplýva, že trestné

oznámenie vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., ktorého sa mal dopustil H. L., X.. X.X.XXXX v uvedenom čase, bolo odmietnuté, nakoľko nebol
zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že tvrdenia oznamovateľky sa ukázali ako absolútne neopodstatnené.Súd vypočul Mgr. S. V., psychologičku súkromnej psychologickej ambulancie Malacky, ktorá na hlavnom
pojednávaní dňa 29.6.2016 uviedla, že ju obžalovaná požiadala o poskytnutie psychologických služieb

prvý krát dňa 11.6.2012 s tým, že chcela pomoc pre seba, pretože po rozvodovom období zle zvládala
situáciu, ktorá nastávala v kontakte s jej bývalým manželom. Vtedy jej nehovorila nič o týraní mal. U..
Následne ju navštívila ešte dva razy aj s dcérou U., prvý krát to bolo 24.9.2012, kedy mala U. tri roky
s tým, že chcela, aby jej mal. U. porozprávala, ako sa otec k nej neprimerane správa. Keďže U. bola
ešte malé dieťa, kontakt bol obtiažny, matka nabádala dieťa, aby jej povedalo, že otec ho bil. Dieťa

to zopakovalo po matke. Vôbec nebolo časovo ohraničené, kedy sa to malo stať, len že sa to malo
stať, keď bolo dieťa u otca na návšteve. Ako náhle sa psychologička spýtala na otca, tak dieťa bolo
nepokojné, zmätené. V zápise konštatovala, že emočný zmätok, ktorý je v dieťati, vzniká na teréne
konfliktov rodičov. Druhý raz obžalovaná navštívila psychologičku aj s U. dňa 25.2.2013, to bola zároveň
posledná jej návšteva, vtedy chcela matka, aby jej dieťa povedalo ako nesprávne ho učí otec stravovať
sa, napr., že mu dáva jesť salám, vtedy malo dieťa 3,5 roka, bol to podobný stav ako predtým pol rokom.

Psychologička s tým nemohla nič urobiť, lebo nebol dôvod, aby s tým niečo robila. Doporučila vtedy
matke dieťaťa, aby sa dohodli s otcom, že úplne najlepšie pre dieťa je, keď má oboch rodičov, lebo má
na nich právo a tým jej psychologická intervencia skončila. Viac obžalovaná v jej ambulancii nebola.
Psychologička ďalej uviedla, že na U. nevidela žiadne stopy po fyzickom násilí, iba emočný zmätok.
Pamätala si, že, keď sedeli vedľa seba matka C. U., obžalovaná vyslovene dieťa pobádala „no povedz,

povedz ako sa to stalo“, nakoniec to povedala obžalovaná a U. to len zopakovala.

Z výsluchu svedkyne súd nezískal dôkaz o tom, že otec by bol U. v minulosti ubližoval, hoci obžalovaná
tvrdila, že to bola práve svedkyňa psychologička V., ktorej to mala U. ako prvej povedať o fyzickom násilí
otca voči nej. Z jej výpovede vyplynulo to, čo sme zistili z výpovedí znalcov a z návštev otca s U., že

obžalovaná opakovane U. nabádala, aby povedala o nejakom fyzickom násilí zo strany otca, z ktorého
dôvodu sa otca bojí, pričom o násilí hovorí len obžalovaná.

Napriek tomu obžalovaná opakovane tvrdí, že mal. U. nechce ísť za otcom, lebo sa ho bojí. Toto tvrdenie,
z pohľadu znalkyne PhDr. B. H. nezodpovedá tomu, ako sa dieťa pri návštevách otca (za bránou) k

otcovi chová. Dieťa síce memoruje, po intervenciách obžalovanej, že nechce ísť za otcom a to preto, že
ju bil, keď bola ešte „malé bábenko“, pričom mal. U. to hovorí s úsmevom, resp. s úškrnom. Neverbálna
komunikácia dieťaťa nenasvedčuje, nezodpovedá tomu, že by dieťa malo z otca strach. Táto neverbálna
komunikácia skôr nasvedčuje tomu, že dieťa má hnev, vzdor k otcovi ale nie strach.

Toto podľa názoru súdu usvedčuje obžalovanú z manipulácie dieťaťa a to je už úmyselné konanie.
Obžalovaná si je veľmi dobre vedomá, že nedbalostné konanie nie je z hľadiska tohto prečinu, z ktorého
je obvinená, trestné. Preto sa obžalovaná vyhýba tomu, aby priamo, t.j. aktívnym konaním bránila v
styku, robí to však skryte, tak že sa s dieťaťom v určenú hodinu postaví vždy na miesto vo dvore
rodinného domu patriaceho jej rodičom, ktoré je od brány vzdialené 10-15 metrov, pričom poškodený H.

L. H.. spoza brány z chodníka ulice je nútený hlasne hovoriť na mal. U., keď chce, aby ho počula a to už
využíva obžalovaná k tomu, aby vyvolala konflikt s poškodeným a styk končí bez toho, aby poškodený
sa mohol dieťaťa čo len dotknúť.

Toto konanie nemožno označiť inak ako účelové zo strany obžalovanej, v snahe znemožniť styk otca s

U.u, čo sa jej aj doposiaľ darí. Dôsledkom tohto správania obžalovanej je, že dieťa sa vzďaľuje od otca
a citové väzby medzi otcom a dieťaťom sa nemôžu ani vytvoriť.

Treba vidieť, že súd rieši styk otca s dieťaťom za obdobie od 19.10.2013 do 2.8.2014, kedy mal. U.,
X.. X.X.XXXX mala cca 4 roky. Obdobie, ktoré tomuto obdobiu predchádzalo, rieši sa súčasne v inom

trestnom konaní na tunajšom súde. Dnes má U. X rokov a žiaden pokrok vo veci realizácie styku otca a
starých rodičov s U. nenastal. Vyplýva to zo správy z psychologickej poradne psychologičiek Mgr. B. a
Mgr. H. a opäť z týchto správ vyplýva, že nebolo zistené, že by dieťa malo z otca strach, a to sú úplne
čerstvé správy. Príčinu toho, že sa nerealizuje styk dieťaťa s otcom aj psychologičky tejto poradne, vidia
na strane matky.

Obžalovaná síce tvrdí, že ona nabáda U., aby išla s otcom eventuálne starými rodičmi, toto znalkyňa
PhDr. B. H. označila len ako formálne prejavy zo strany obžalovanej, keď tomuto nezodpovedá
neverbálna komunikácia obžalovanej, ktorá naopak sa prejavuje voči otcovi dieťaťa a starým rodičomnepriateľsky. Dieťa z tohto môže byť jedine zmätené, čo prejavuje hnevom a odmietaním otca ako aj
starých rodičov. Obžalovaná nenabáda U., aby išla za otcom, ale ju nabáda k tomu, aby otcovi povedala,
prečo za ním nechce ísť. Je to celkom evidentné z videí, ktoré dokonca predložila sama obžalovaná a

ktoré videá ju priamo usvedčujú z toho, že je to obžalovaná, na ktorej záleží, či sa styk otca s dieťaťom
zrealizuje alebo nie. Obžalovaná tvrdí, že otec sa pri jednom stretnutí, bolo to v roku 2015 (teda mimo
obdobia, ktoré je žalované) na jednej zo sekvencií týchto videí mal priznať, že U. bil, že si to nemôže
U. pamätať, lebo bola vtedy veľmi malá. Je až absurdné ako obžalovaná využije všetko, čo sa jej hodí.
V tomto prípade vôbec nemožno hovoriť o priznaní sa poškodeného - otca k násiliu voči dieťaťu. Ide

len o jeho konštatovanie rovnakého charakteru ako konštatovali aj znalkyne, že ak by to aj bola pravda,
tak vzhľadom na vek dieťaťa si dieťa nemôže toto pamätať, ak by sa jej to stále dokola nepripomínalo,
to neznamená, že sa to stalo, ale dieťaťu sa opakovane niečo predostiera. H.. H. vo svojej výpovedi to
prirovnala k sto krát opakovanej lži, ktorá sa stane pravdou. Motív konania obžalovanej, ak odhliadneme,
čo tvrdí poškodený a starí rodičia L.í, že je to výlučne v jej rukách, či sa styk uskutoční alebo nie, lebo
dieťanemáznichstrach,nebojísaich,vyplývazvýsledkovznaleckéhodokazovania,najmäzvyšetrenia

duševného stavu obžalovanej, ktoré šetrenie vykonali znalci z odboru psychiatrie MUDr. G. H. a MUDr.
H. L. a ktorí zistili u obžalovanej, že táto trpí na poruchu osobnosti, že ide u nej o disharmonickú, emočne
instabilnú osobnosť a vyjadrili sa k charakteristickým rysom takejto osobnosti.

Znalecký posudok súd považuje za objektívny dôkaz a súd tento dôkaz znalcov z odboru psychiatrie

vyhodnotil ako relevantný dôkaz, z ktorého zistil motív konania obžalovanej. Je to charakteristika jej
osobnosti, ktorá je za tým, že styk otca s dieťaťom, ako aj styk starých rodičov s dieťaťom, sa doteraz
nerealizuje a to napriek všetkým sankciám, ktoré boli v občiansko-právnom konaní voči obžalovanej
použité, pokuty a aj súčasne bežiace civilné konania, z ktorých väčšina je už skončená, v ktorých
konaniach obžalovaná žiadala úplne zakázať styk otca s dieťaťom, v ktorom nebolo jej návrhu vyhovené

a ďalšie súvisiace konania, v ktorých zo žiadneho nevyplynulo, že problém neuskutočňovania styku
dieťaťa s otcom a jeho rodinou, by bol v dieťati, ale ten je taký, že rodičia dieťaťa nedokážu spolu
komunikovať.

Súd vypočul Mgr. H. H., ktorá spolu s Mgr. B. na pokyn civilného súdu vykonali psychologické

poradenstvo s rodičmi mal. U., pričom ani po tomto poradenstve sa naďalej styk dieťaťa s otcom ani
starými rodičmi nerealizuje. Jednoznačne však z neho vyplynulo, že dieťa sa otca nebojí, čo tvrdí
obžalovaná a že problém nie je na strane dieťaťa ale práve naopak na strane obžalovanej.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom

obžaloby je jedným pokračujúcim konaním, ktorým boli naplnené pojmové znaky žalovaného prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., keďže bolo preukázané, že obžalovaná
po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k
výkonu rozhodnutia súdu, marila výkon takéhoto rozhodnutia. Zavinenie obžalovanej, dané priamym
úmyslom obžalovanej, spôsobiť svojím konaním následok, ku ktorému jej konanie zákonite smerovalo,

bolo jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním, pričom obranu obžalovanej bolo v konfrontácií
s týmito dôkazmi, ktoré obžalovanú usvedčovali z manipulácie dieťaťa, bolo treba hodnotiť len
ako účelovú obranu obžalovanej, učinenú zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Je až zarážajúce, že
napriek niekoľkonásobným znaleckým posudkom, napriek výpovediam znalcov o nutnosti zmeniť svoje
správanie a otcovi umožniť realizovať styk s dieťaťom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa na jeho

výchove podieľali obaja rodičia, doteraz tak neurobila.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej bolo zistené, že táto má trvalé bydlisko
v L. H., J. R. XXXX/XX, kde aj prišlo k schápaniu predmetných skutkov. Býva v spoločnej domácnosti s
dcérou U., so svojimi rodičmi a súrodencami. O výchovu dcéry sa riadne stará, sociálna situácia rodiny

a občianske spolužitie v obci sú dobré.

Obžalovaná nemá žiadny záznam v registri trestov GP SR.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal súd preukázané, že obžalovaná

sa dopustila 30 priestupkov, z toho 29 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d/ zákona SRN č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a jedno porušenie pravidiel cestnej premávky
podľa § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. - rýchlosť jazdy.Pri ukladaní trestu obž. C. L. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. že
obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho
výmery súd vzal do úvahy túto poľahčujúcu okolnosť a s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.

zák. a na okolnosti daného prípadu a na osobu obžalovanej, uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden
rok, pričom výkon trestu bol obžalovanej v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/, §50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu dva roky.

Súd v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. uložil obžalovanej povinnosť podrobiť sa

v skúšobnej dobe psychoterapii za účelom zlepšenia vzťahu k manželovi, k jeho rodičom, ako aj
predchádzaniu v pokračovaní páchania ďalšej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senicado15dníodoznámeniarozsudku.Odvolaniemáodkladný účinok.(§306/2Tr.por.).Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1cTr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 18, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016