Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200668
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616200668.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar.

XX.XX.XXXX, bydlisko K. M., G. Z. XXX/XX, práv. zast.: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom
Senica, J. Kráľa 738/12, proti osobe povinnej platiť výživné: B. G., nar. X.X.XXXX, bydlisko K. M., G.
Z.I. XXX/XX, práv. zast.: AK JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Konventná 7, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že otec ako osoba povinná platiť výživné nemá voči navrhovateľke nedoplatok na výživnom.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 2.2.2016 domáhala,

aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné - otca k navrhovateľke - dcére,
a to zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 250,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku
2013 bola prijatá na vysokú školu. Otec jej od začiatku prispieval sumou 250,- € mesačne, keď v
súčasnosti už uvedenou sumou neprispieva. Matka jej prispieva na výživu presne neurčenou sumou,
kupuje jej potraviny a potrebné oblečenie. Navrhovateľka a jej sestra študujú na Univerzite Tomáša Bati
v Zlíne, pričom navrhovateľka študuje denné bakalárske štúdium na Fakulte managementu a ekonomiky,
odbor marketing v treťom ročníku. Za školský internát platí 2370,- Kč, za dopravu automobilom 5,60

€/jednosmerná cesta, kupuje si skriptá. Navrhovateľka je zdravá, keď len príležitostne kupuje vitamíny
a lieky na respiračné ochorenia. Náklady navrhovateľky z dôvodu štúdia na vysokej škole predstavujú
približne 400,- €.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 29.6.2016, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na navrhovateľku zo sumy 600,-Sk na sumu 170,-€ mesačne s účinnosťou od 2.2.2016. Ďalej otca
zaviazal, aby nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 2.2.2016 do 31.5.2016 vo výške 206,06 €

zaplatil navrhovateľke v 30,-€ mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok až do zaplatenia. Súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Navrhovateľka podala na súde proti tomuto rozsudku dňa 13.7.2016 odvolanie. Krajský
súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 11Co/405/2016-221 zo dňa 23.8.2017, rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že zvýšil výživné otca zo sumy 600,- Sk na sumu 200,- € mesačne s účinnosťou od 2.2.2016
a napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom a trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd tak ďalej konal len o nedoplatku na výživnom a náhrade trov konania.4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Senica pod sp. zn. 11C/16/95-25, potvrdením
o štúdiu zo dňa 26.1.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2016, výpisom z účtu navrhovateľky,
faktúrou zo dňa 3.4.2016, výpismi z účtu otca, faktúrami zo dňa 7.2.2016, 7.3.2016, daňovým priznaním

navrhovateľky, ďalšími predloženými dokladmi, vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom účastníkov
konania a zistil tento stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 11C 16/95-25 zo dňa 27.4.1995 mal súd preukázané, že
súd rozviedol manželstvo B. G. a C. G., pričom odporcu zaviazal platiť výživné na navrhovateľku v sume

600,- Sk mesačne, ktoré od toho času nebolo upravované. Rodičia navrhovateľky opätovne uzatvorili
manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu 11C/23/2016 dňa 29.3.2016 rozvedené, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2016.

6. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.4.2018 uviedol, že vzhľadom k tomu, že
odporca ako osoba povinná platiť výživné zaplatil podľa predloženého výpisu celý nedoplatok na

výživnom do termínu, kedy sa navrhovateľa zamestnala, nežiada o nedoplatku rozhodovať.

7. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že táto nevie presne uviesť, kedy a v ktorom roku bola v Q..
Vie, že to bolo od polovice júna do polovice septembra 2015 a na tento pobyt jej otec prispel sumou
1.000,- €. Výživné, ktoré platil po auguste 2015 platil rôzne, niekedy ho dal jej do rúk, niekedy matke,

bolo to podľa situácie. Nevie uviesť, koľko jej dal otec na výživnom od septembra 2015, niekedy 250,-
€, niekedy 220,- €, niekedy 200,- €.

8. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že tento platil k rukám matky navrhovateľky 250,- €. Prestal platiť
až vtedy, keď našiel doma tri návrhy, jeden návrh na rozvod a dva návrhy na zvýšenie výživného voči

plnoletým dcéram. Otec zotrval na vyjadrení, že platil výživné i v januári 2016. Dňa 27.1.2016 zaplatil
na hypotéku manželke 350,- € a keď platil hypotéku, tak určite zaplatil aj výživné. Následne od augusta
2016 platil výživné vo výške vo výške 20,- € preto, že navrhovateľka nebola spokojná s rozhodnutím
súdu, odvolala sa, rozsudok nebol právoplatný. Tak otec začal platiť podľa rozsudku, ktorý bol v platnosti
od roku 1995, t.j. výživné vo výške 600,- Sk. Matka navrhovateľky mala k dispozícii kreditnú kartu, z

ktorej vyberala finančné prostriedky pre potreby rodiny. Keď mal otec peniaze v hotovosti, dal v hotovosti
a zbytok si vybrala matka z účtu. Za obdobie od septembra do novembra 2015 vybrala matka sumu
1.145,- €.

9. Z výsluchu svedkyne, T. G., vyplynulo, že otec od septembra 2015 neplatil dcéram výživné vôbec,

neprispel na výživu žiadnou sumou. Dcéry sa vrátili z Q. v septembri 2015. V roku 2015 navrhovateľke
neplatil výživné vôbec, iba hľadal dôvody prečo neplatiť. V roku 2015 žili v spoločnej domácnosti ako
rodina. Svedkyňa mala od otca kartu od účtu, z ktorej vyberala peniaze pre potreby rodiny. Dcéram z
toho kupovala väčšinou potraviny. Podľa vyjadrenia svedkyne v januári 2016 už chcel dať otec jednej
dcére 100,- €, druhej 150,- €, z toho dôvodu, že mu navrhovateľka zničila bundu, čo nebola pravda. Na

konci januára svedkyňa podávala návrh na rozvod manželstva a začiatkom februára si dcéry podávali
návrhy na výživné. Rodičia navrhovateľky boli opätovne manželmi od roku 2014 ( v roku 2013 začali
spolu žiť a v roku 2014 uzatvorili manželstvo). V spoločnej domácnosti žili i niekoľko mesiacov v roku
2016. Obidvaja rodičia navrhovateľky mali založený účet. Svedkyňa mala možnosť disponovať s vtedy
manželovým účtom, on s jej účtom nemal možnosť disponovať. Svedkyňa tvrdila, že od septembra 2015

otec neplatil výživné vôbec a bolo to tak do januára 2016. Finančné prostriedky vyberala v hotovosti z
jej účtu a dávala dcéram peniaze do ruky. V septembri dala každej dcére 500,- €, v októbri, novembri,
decembri každej 250,- €, ak bolo treba, dávala im viac. Svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky ktoré
vybrala z účtu otca, vybrala na jeho pokyn, aby mal peniaze k dispozícii. Inak kupovala iba potraviny
a pre neho lieky. Svedkyňa mala v roku 2015 príjem 800,- až 900,- €. Za elektrinu a plyn v roku 2015

platila asi 150,- €. Zobrala si úver a vykrývala rozdiel v príjmoch a výdajoch s úverom. Dcéry dostali Q.
ako vianočný dar, každá 1.000,- €. Otec jej do rúk peniaze nikdy nedával. Dcéry vedeli o tom, že v roku
2015 otec neplatí výživné. Do júna 2015 platil otec výživné tak, že dával dcéram do rúk peniaze alebo
svedkyňa vyberala z účtu. Peniaze z úveru si dala na účet a z toho účtu uhrádzala výdavky dcéram.
Svedkyňa nemala možnosť preukázať svoje tvrdenia žiadnymi listinnými dôkazmi.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Na pojednávaní dňa 11.4.2018 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že odporca ako osoba
povinná platiť výživné zaplatil celý nedoplatok na výživnom do termínu, kedy sa navrhovateľka

zamestnala. Na základe uvedeného navrhovateľka netrvá na návrhu v časti o zaplatenie nedoplatku
na výživnom. Súd tak mal preukázané, že otec ako osoba povinná platiť výživné nemá nedoplatok na
výživnom voči svojej dcére a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, o tejto súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že otec jej platil výživné
od septembra 2015 mesačne v sume minimálne 200,- €. Táto suma bola niekedy 250,- €, niekedy,-
220,- € a niekedy 200,- €. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec ponúkal navrhovateľke
200,- € výživné a chcel sa s navrhovateľkou i v priebehu konania dohodnúť. Navrhovateľka však s
takýmto návrhom otca nesúhlasila. Súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že otec mal záujem plniť

svoju vyživovaciu voči navrhovateľke, a to vo výške, ktorá bola určená rozsudkom Krajského súdu v
Trnavesp.zn.11Co/405/2016-221zodňa23.8.2017, tedavovýške200,-€.Bolobypretonespravodlivé,
aby otec platil navrhovateľke náhradu trov konania, keďže súdne konanie nebolo vedené v dôsledku
porušenia alebo zanedbania vyživovacej povinnosti zo strany otca. Naopak, otec svoju vyživovaciu
povinnosť plnil a aj chcel plniť. Táto nespravodlivosť by eventuálne spočívala aj v tom, že ak by

súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania, navrhovateľka by opätovne mohla podávať
nedôvodné návrhy na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom náhradu trov konania by musel znášať
otec. Skutočnosť, že navrhovateľka je osobou, ktorá má nárok na výživné, ešte samo o sebe nevylučuje
jej zodpovednosť za zváženie následkov ňou urobených podaní na súd. Rovnako tým nemôže byť
vylúčená ani jej zodpovednosť za postup v konaní, a to najmä s prihliadnutím na postoj otca k plneniu

vyživovacej povinnosti. Navyše vo výpovedi navrhovateľky a výpovedi jej matky bol zásadný rozpor,
keď matka navrhovateľky uviedla, že po septembri 2015 otec neplatil výživné vôbec. Táto skutočnosť
však preukázaná nebola. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.