Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205025
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413205025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: LUPAREAL s.r.o., Nové
Zámky, L. Kassáka 8, IČO: 43 839 053, zastúpený Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát, s.r.o. so sídlom:
Ľ. Štúra 19, 934 01 Levice, proti žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q., G. R. XX, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, o zaplatenie
2.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 6C/38/2014- 188 zo dňa 13. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
14.1.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.3.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.000

eurs8,75%ročnýmúrokomzomeškaniaod14.01.2013do31.01.2013a vovýške9,75%ročnezosumy
2.000 eur od 01.02.2013 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 07.01.2013 vystavil žalovanému
faktúru č. 1/2013, ktorá bola splatná dňa 14.01.2013 za sprostredkovanie predaja nehnuteľností, ktoré
boli zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Q. na LV č. XXXXX k.ú. U. Q., a to byt č.
XX, ktorý sa nachádza na X.poschodí bytového domu na ulici G. R. č. XX v U. Q.. Žalovaný uvedenú
fakturovanú sumu 2.000,00 eur neuhradil, i napriek výzve žalobcu.

2. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č.k. 6C/38/2014- 116 zo dňa
19.9.2014 tak, že zamietol návrh žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď v priebehu celého konania nepreukázal vierohodným spôsobom, že so
žalovaným uzavrel sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že podľa výpovede svedkyne L. F. bolo
obvyklé, že navrhovateľ spisoval písomnú sprostredovateľskú zmluvu, avšak v danom prípade sa
tak nestalo a sprostredkovateľská zmluva ani dohoda o provízii nebola uzavretá v písomnej forme.

Tiež považoval za nepreukázané, že výsledok, t.j. uzavretie kúpnej zmluvy bol dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa, a teda aj keby medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy,
odmena za sprostredkovanie by navrhovateľovi nenáležala. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď
svedka B.. D. - otca B.. D. z ktorej vyplynulo, že keď sa svedok dozvedel, že odporca ako jeho známychce predať byt, túto informáciu posunul svojej dcére B.. D., ktorá následne kúpnou zmluvou zo dňa
26.10.2012 kúpila predmetný byt. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 7Co/969/2014 -137 zo dňa 28.12.2015 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s dôkazmi, ktoré na preukázanie svojho tvrdenia uvádzal v priebehu konania žalobca, keď sa dôsledne
nezaoberal výpoveďou žalovaného. Žalovaný hodnoverne nevysvetlil na čom sa so žalobcom dohodol
ohľadne predaja bytu, keď za týmto účelom navštívil žalobcu a následne aj prebehli telefonické
rozhovory. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny a to záznamy o vykonanej obhliadke

bytu, ktorú vykonal dňa 30. 07. 2012 s Ing. R. D. a dňa 09.08. 2012 s D. H., ktorí dňa 26. 10. 2012
uzatvorili so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 18. 12. 2012. V ďalšom konaní
uložil súdu prvej inštancie opätovne dôkladne vypočuť žalovaného, ktorý sa musí jednoznačne vyjadriť
k tej skutočnosti, ako sa so žalobcom dohodol. Tiež musí objasniť, prečo sám urobil dňa 30. 01.
2012 popis nehnuteľnosti (č.l. 40) a z akého dôvodu poskytol žalobcovi byt, keď sa vyhotovovali
fotografie bytu a vykonali ohliadky , keď teraz v konaní tvrdí, že sa na sprostredkovaní predaja bytu

so žalobcom nedohodol. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že účastníci konania neuzatvorili platnú
sprostredkovateľskú zmluvu, ale sprostredkovateľskou činnosťou navrhovateľa došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, bude sa zaoberať výškou bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému v tejto súvislosti
vzniklo.

3. Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým
rozsudkom ( v poradí druhým) tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne posúdil
v zmysle ustanovení § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 34, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 774, § 775, §

777, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že
v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vypočul strany sporu, ako i svedkyňu G.
G. ( pracovníčku realitnej kancelárie MAREAL) a svedkyňu B.. R. T., ktorá predmetnú nehnuteľnosť
kúpila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže žalobca v priebehu
celého konania nepreukázal vierohodným spôsobom, že so žalovaným uzavrel sprostredkovateľskú

zmluvu podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka a že medzi stranami došlo k dohode o provízii v
súvislosti s uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy. Zo záznamov o ohliadke bytu ako i z výpovedí
strán bolo preukázané, že žalovaný umožnil žalobcovi, aby predmetný byt ohliadol. Uviedol, že takýmto
spôsobom však postupoval žalovaný aj vo vzťahu k iným realitným kanceláriám, ktorým tiež ponúkol
predmetný byt na predaj a umožnil um ohliadku bytu. Skutočnosť, že žalovaný vedel aká je provízia pri

sprostredkovaní nehnuteľnosti, sama o sebe nemohla spôsobiť to, že medzi stranami došlo k dohode o
výške provízie. Opakovaná výpoveď B.. R. T. potvrdila, že predaj predmetného bytu nebol uskutočnený
pričinením žalobcu. Zdôraznil, že skutočnosť, že B.. R. T. a pán H. ako kupujúci predmetného bytu
byt ohliadli 30.07.2012 a 05.08.2012 a potom byt kúpili 26.10.2012 nemôže byť dôkazom toho, že k
uvedenej kúpnej zmluvy došlo pričinením žalobcu. Uviedol, že v tomto smere nebol zo strany žalobcu

predložený relevantný dôkaz. Tvrdenie žalobcu, že k predaju predmetného bytu došlo pričinením
žalobcu, poprel aj samotný žalovaný a svedkyňa Ing. R. T., ktorá jednoznačne vypovedala, že kúpnu
zmluvu so žalovaným na podnet svojho otca, ktorý sa poznal so žalovaným. Argumentoval, že samotná
ohliadkapredmetnéhobytunemohlaspôsobiťskutočnosť,žedošlokuzavretiukúpnejzmluvypričinením
žalobcu. Preto na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že súd

prvej inštancie nepovažoval výpoveď svedkyne L. F., zamestnankyne žalobcu, že medzi stranami bola
uzavretá sprostredkovateľská zmluva a dohodnutá provízia v sume 2.000,- eur, za vierohodnú, keďže
menovaná je vo vzťahu podriadenosti ku konateľke žalobcu, keďže je zamestnankyňou žalobcu. Iný
dôkaz o tom, že bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva a dohodnutá provízia žalobca nepredložil a
žiadni iní svedkovia túto skutočnosť nepotvrdili. Z výpovede svedka B.. D. vyplynulo, že keď sa dozvedel,

že žalovaný ako jeho známy chce byt predať, túto informáciu posunul svojej dcére, ktorá následne
kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2012 kúpila predmetný byt žalovaného. Nakoniec súd uviedol, že za
vierohodný dôkaz o uzatvorení sprostredkovateľskej zmluvy nepovažoval e-mailovú korešpondenciu
medzi žalobcom a B.. R. T. zo dňa 14.08. a 16.08.2012 ohľadne rezervačnej zmluvy, pretože ku kúpe
predmetného bytu žalovaného nedošlo pričinením žalobcu, a to s poukazom na výpoveď svedka B.. D..

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiasprihliadnutímnaneuneseniedôkaznéhobremenazostrany
žalobcu na preukázanie svojich tvrdení súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, z dôvodu, že súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy došlo. Túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný,
ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.05.2014, kde žalovaný uviedol: ,,To, či sa dohodli
na sprostredkovaní udáva, že to nemôže povedať, že sa nedohodli, lebo sa obrátil na žalobcu, čí
je možné predať byt.“ Súd však napriek tomuto tvrdeniu uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu
dohody o sprostredkovaní, pričom zákon pre jej existenciu či platnosť obligatórne písomnú formu

nevyžaduje. Rovnako žalovaný vo výpovedi uviedol, že vypisoval záznam o popise nehnuteľnosti s tým,
že on vypísal len prvé štyri riadky, pričom výslovne uviedol, že to bolo za účelom, aby žalobca jeho
nehnuteľnosť mohol dať do databázy. Podľa žalobcu, uvedené nepochybne potvrdzuje, že žalovaný so
žalobcom ústne uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja svojho bytu. Zdôraznil, že B.. R. T. sa dňa
30.7.2012 a dňa 9.8.2012 sa D. H. zúčastnili obhliadky predmetného bytu. Obaja podpísali záznam o
vykonanej obhliadke, a preto jej výpoveď na pojednávaní zo dňa 13.2.2017, kde opätovne uvádza, že

k predmetnému bytu sa dostala cez svojho otca B.. C. D. považuje za nepravdivú. Poukázal na to, že
pán B.. C. D. sa o byte a o tom, že ho žalovaný chce predať, dozvedel až na jeseň roku 2012. Uviedol,
že emailová komunikácia zo dňa 14.8.2012 a 16.8.2012 medzi B.. R. T. a žalobcom je jednoznačným
dôkazom, že len pričinením žalobcu došlo k sprostredkovaniu predmetného bytu a že e B.. R. T. mala
záujem o kúpu predmetného bytu, nakoľko rezervačnú zmluvu nijakým spôsobom nespochybnila a na

žiadosť konateľky žalobcu zaslala svoje osobné údaje aj osobné údaje D. H.. Ďalej žalobca poukázal na
výpoveď svedkyne G. G., ktorá sa zaoberá sprostredkovaním a predajom nehnuteľností, potvrdila, že aj
s ňou mal žalovaný uzatvorenú ústnu sprostredkovateľskú zmluvu, pričom potvrdila, že klient zaplatí
odmenu tej realitnej kancelárii, ktorá obstará uzavretie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti. Tiež potvrdila,
že s ňou bola dohodnutá provízia asi 1.500 až 2.000 eur. Žalobca dôvodil, že skutočnosť, že k

uzavretiu zmluvy a k dohode o provízii v sume 2000 eur došlo, bola preukázaná výsluchom svedkyne
L. F.. Nakoniec žalobca uviedol, že v prípade, že by odvolací súd posudzoval bezdôvodné obohatenie
žalovaného na úkor žalobcu, zároveň predkladá dve potvrdenia realitných kancelárií, ktoré sa zaoberajú
realitnou činnosťou v danom regióne, konkrétne realitnej kancelárie KOREKT - Ing. Gabriela Pilhovičová
a realitnej kancelárie Mikuláš Maczkó - KONTAKT KLUB, ktorá potvrdzuje, že v období rokov 2012-2013

bolavýškaodmenyzasprostredkovaniepredajanehnuteľností(provízia)naúrovni4%-5%zkúpnejceny
nehnuteľností, minimálne však 2000 eur. Žalobca s poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Uviedol, že v priebehu celého dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobca pričinil o uzavretie
kúpnej zmluvy medzi ním a kupujúcimi , ale práve naopak bolo jednoznačne preukázané, že kúpna
zmluva bola uzavretá jedine pričinením pána Ing. C. D.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto
konaní, pretože všetci svedkovia potvrdili, že kúpna zmluva medzi ním a kupujúcimi nebola uzavretá
pričinením žalobcu. Jediným svedkom, ktorý potvrdil tvrdenie žalobcu bola svedkyňa L. F., ktorá je však

jej zamestnankyňou a je teda podriadenou konateľky žalobcu. Konateľka žalobcu tvrdí, že k údajnej
dohode prišlo u nej doma, keď jej opravoval kotol, avšak jej zamestnankyňa slečna F. tvrdí, že k uzavretiu
údajnej dohody o sprostredkovateľskej zmluve prišlo v kancelárii žalobcu, pričom on v kancelárii žalobcu
ani nikdy nebol. Okrem toho na tlačive, na ktorom je popis nehnuteľnosti sa nenachádza jeho podpis, on
vypĺňal iba prvé štyri riadky. Argumentoval, že v prípade, ak by bola sprostredkovateľská zmluva riadne

dohodnutá a uzavretá, tak vzhľadom na predmet činnosti žalobcu by bola uzatvorená v písomnej forme
za jasne vymedzených a dohodnutých podmienok. V neposlednom rade by bolo bývalo došlo minimálne
k oznámeniu mien kupujúcich, minimálne k jednému stretnutiu s nimi za účelom dohodnutia podmienok
kúpnej zmluvy a došlo by aj k vypracovaniu návrhu kúpnej zmluvy. On sa však s kupujúcimi skontaktoval
a zoznámil jedine pričinením jeho dlhoročného priateľa B.. C. D. na jeseň roku 2012.

7. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný a to v časti trov konania namietajúc, že tento výrok je
neurčitý.Poukázalna§255a§256CSP,podľaktorýchmalbyťnárokna náhradutrovkonaniavyjadrený
percentom alebo zlomkom, resp. iným vyjadrením, z ktorého by bolo možno identifikovať určitú výšku
priznaného nároku. Výrok o náhrade trov konania v rozsudku sa javí ako neurčitý a preto je potrebné

ho z dôvodu právnej istoty doplniť o percentuálne, resp. zlomkové vyjadrenie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že
žalovanémupriznánáhradutrovkonaniavovýške100%,resp.žalovanémupriznánáhradutrovkonania
v plnom rozsahu.8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) vec prejednal na

nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť s poukazom na ustanovenie § 388 CSP.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovať poskytnutú
odmenu vtedy, ak bol výsledok dohodnutý pričinením sprostredkovateľa.

11. Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu

treba dojednať so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

12. Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou. Uzaviera
sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Charakteristickým pojmovým
znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom,

ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva
je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však
skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol
výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť
pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu

sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva
pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ
zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu,
a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy. Výška odmeny sprostredkovateľa sa
určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi

uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho
pričinením dostaví sledovaný výsledok.

13. Odvolací súd v zmysle § 384 ods. 3 CSP doplnil dokazovanie na nariadenom pojednávaní,
na ktorom vypočul strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k rovnakému záveru

ako súd prvej inštancie v tom, že strany sporu neuzavreli medzi sebou platnú sprostredkovateľskú
zmluvu. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal bez pochybností, že strany
sa dohodli na konkrétnej výške odmeny za sprostredkovanie, čo bolo najmä v dôsledku chýbajúcej
písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy. Chýbajúca dohoda o výške odmeny spôsobuje neplatnosť
sprostredkovateľskej zmluvy ( § 775 OZ). Je potrebné však súhlasiť so žalobcom v tom, že žalovaný ich

skutočne oslovil so záujmom sprostredkovať predaj predmetného bytu, keďže žalobcovi oznámil cenu
nehnuteľnosti, umožnil mu vyhotovenie fotografií pri ohliadke bytu, ako aj nehnuteľnosť sprístupnil za
účelom ohliadnutia bytu záujemcami, ktorých našiel žalobca. Medzi týmito záujemcami boli aj Ing. R.
spolu so svojím partnerom D., ktorí sa nepochybne zúčastnili dvoch ohliadok bytu, a to dňa 30.7.2012 a
dňa 9.8.2012. Skutočnosť, že títo záujemcovia mali skutočný záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti

preukazuje emailová komunikácia zo dňa 14.8. a 16.8.2012 medzi B.. R. D. a zamestnankyňou žalobcu
( F.) ohľadom zaslania rezervačnej zmluvy. Následne už k stretnutiu predávajúceho a kupujúcich
nedošlo, keďže sa obaja nedostavili na žalobcom dohodnutý termín stretnutia. Napriek uvedenému
však dňa 26.10.2012 medzi týmito stranami došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu
predmetného bytu.

14. S poukazom na vykonané dokazovanie odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že k predaju nehnuteľnosti žalovaného došlo práve pričinením žalobcu, ktorý sprostredkoval
predaj bytu tým, že nehnuteľnosť inzeroval, kupujúcim umožnil ohliadky bytu a malo dôjsť k uzatvoreniu
rezervačnej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy následne ( o

dva mesiace) došlo už priamo medzi predávajúcim a kupujúcim, je typickým prípadom obchádzania
realitnej kancelárie za účelom neuhradenia provízie za predaj nehnuteľnosti. Odvolací súd nepovažoval
za relevantné tvrdenie kupujúcej R. D., že práve od otca C. D. sa dozvedela o predaji predmetného bytu,
keď z dokazovania nesporne vyplynulo, že o predaji bytu sa dozvedela podstatne skôr a prejavila ajskutočný záujem o jeho kúpu, a to všetko prostredníctvom činnosti žalobcu. V danej veci bolo podstatné
to, že žalobca svojímpričinením našiel kupujúceho, ktorý nehnuteľnosť skutočne aj kúpil, a to bez ohľadu
na to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy už došlo priamo zmluvnými stranami.

15. V uznesení č.k. 7Co/969/2014 -137 zo dňa 28.12.2015 odvolací súd konštatoval, že v prípade,
že súd dospeje k záveru, že strany sporu neuzatvorili platnú sprostredkovateľskú zmluvu, ale
sprostredkovateľskou činnosťou žalobcu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, bude sa zaoberať výškou
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému v tejto súvislosti vzniklo. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na základe vykonaného dokazovania odvolací
súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného,
u ktorého ide o majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu. Výšku bezdôvodného
obohatenia odvolací súd ustálil na sumu 2000 eur vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom

prvej inštancie a zopakovaného v odvolacom konaní. V konaní svedkyňa G. G. potvrdila, že odmena
za sprostredkovanie predstavovala sumu 1 500 - 2 000 eur a odmena môže byť určená percentuálne
alebo fixnou cenou podľa dohody. V konaní bola predložená aj listina - ponukový list zo dňa 3.1.2012
spoločnosti Espritt, s.r.o. týkajúci sa uvedeného bytu, v ktorom súčasne bolo uvedené, že záujemca
súhlasí so 4% províziou z predajnej ceny nehnuteľnosti ( uvedená vo výške 56 000 eur). Z uvedeného

vyplýva, že provízia by v danom prípade predstavovala sumu 2240 eur ( 4% zo sumy 56 000 eur ).
Odvolací súd preto dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 2 000
eur, pretože minimálne o túto sumu sa bezdôvodne obohatil žalovaný, ktorý dosiahol predaj svojej
nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie - žalobcu.

16. S poukazom na vykonané dokazovanie odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur s 8,75% úrokom z
omeškania ročne od 14.1.2013 do zaplatenia. Žalobkyňa žiadala v žalobe úrok z omeškania vo výške
8,75% zo sumy 2000 eur od 14.01.2013 do 31.01.2013 a vo výške 9,75% ročne od 01.02.2013 do
zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa 14.1.2013, t.j. odo dňa splatnosti vystavenej

faktúry na sumu 2000 eur, preto mu od tohto dňa patrí úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, pričom uplatnená výška 8,75 % je v súlade so zákonnými sadzbami úroku z
omeškania, na ktoré odkazuje nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. Odvolací súd nárok žalobcu na úrok z
omeškaniavovýške9,75% ročne zosumy2000eurod01.02.2013dozaplateniazamietol,pretožeúrok
z omeškania veriteľovi patrí v takej výške, aká je určená k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 14.1.2013

a následne sa už táto sadzba nemení. Preto odvolací súd žalobu v tejto časti zamietol.

17. Podaním odvolania sa zrušil aj výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací
súd rozhodoval aj o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov
celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalobkyni, ktorá mala celkový úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov celého konania
voči žalovanému.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).