Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214200983
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214200983.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B.T. Transport s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická
6, IČO 36 331 171 zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Špitálska 10 proti odporcovi Q. R., štátnemu občanovi B. republiky ,bytom S. N. XXX, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. septembra 2014 č. k. 6Cpr/1/2014 - 102, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 2. septembra 2014 č. k. 6Cpr/1/2014 - 102 okresný súd určil, že pracovný pomer
medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2013 sa skončil dohodou
podľa§78ods.3písm.b)Zákonníkaprácekudňu05.02.2014. Odporcoviuložilnahradiťnavrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 549,46 eur (z toho 99,50 eur ako náhradu

za zaplatený súdny poplatok a 449,96 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia), a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že návrh bol podaný v dvojmesačnej
lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Podľa jeho názoru ide o žalobu o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, preto podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) najprv
skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, naliehavý právny záujem na tom, aby rozhodol súd, je nesporný. Pokiaľ

však ide určenie, že pracovný pomer sa skončil k určitému dňu (v tomto prípade k 5.2.2014), tu je
naliehavý právny záujem sporný. Ak sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením zo strany
zamestnanca, ktoré súd vyhlási za neplatné, pričom zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní
tohto zamestnanca, spôsob skončenia pracovného pomeru dohodou aj jeho dátum určuje priamo
Zákonník práce v § 78 ods. 3 písm. b) a v zásade nie je potrebné, aby o ňom rozhodol súd. Treba
však pripustiť, že v určitých situáciách môže byť sporný dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý sa

mal skončiť spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, pričom tento dátum je potrebné
ustáliť práve výrokom súdu po vykonaní dokazovania. V takom prípade je daný naliehavý právny
záujem nielen na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj na určení dátumu
skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tak je tomu podľa názoru
súdu aj v prípade súdenej veci. Keďže zamestnanec podal okamžité skončenie pracovného pomeru
ako obyčajnú zásielku, neexistuje žiaden doklad o dátume jeho doručenia zamestnávateľovi, a teda

- ako poukázal právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči - zamestnanec i zamestnávateľ by
mohli mať problém preukázať pred úradmi (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a pod.) dátum
skutočného skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tento
dátum je potrebné ustáliť v súdnom konaní. Preto súd dospel k záveru, že v súdenej veci je daný
naliehavý právny záujem na určení dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods.
3 písm. b) Zákonníka práce, samozrejme len v prípade, ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Vo veci samej dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania a po
právnom posúdení zisteného skutkového stavu k záveru, že návrh je dôvodný. Zákonník práce v§ 70 vyžaduje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi, pričom
stanovuje aj sankciu neplatnosti v prípade nedodržania niektorej z tam uvedených podmienok, vrátane
podmienky doručenia. Spôsoby doručovania sú pritom definované v § 38 Zákonníka práce. Ak má

Zákonník práce takéto vymedzenie spôsobov doručovania, potom treba predpokladať, že pod pojmom
„doručiť druhému účastníkovi“ v § 70 Zákonníka práce sa myslí práve taký spôsob doručenia, aký
určuje ustanovenie § 38. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa
okrem iného aj zániku pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú
zásielku. V prípade doručovania inou formou nie je teda splnená definícia doručenia podľa ustanovenia

§ 38 ods. 3 Zákonníka práce, čiže písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú, aj keď sa
zamestnávateľ o tejto písomnosti dozvedel. V danom prípade odporca doručil okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľovi obyčajnou zásielkou, nie ako doporučenú zásielku. Táto skutková
okolnosť bola zistená len z tvrdenia navrhovateľa, avšak odporca - napriek tomu, že mu žaloba bola
riadne doručená - toto tvrdenie nevyvrátil, najmä nepredložil súdu doručenku k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, z ktorej by vyplývalo, že túto listinu doručil navrhovateľovi doporučene. Odporca

sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, na čo má samozrejme právo, avšak
pri neúčasti na pojednávaní musí rátať s tým, že nebude mať možnosť reagovať na skutkové a
prípadne aj právne posúdenie, ktoré súd na pojednávaní uvedie. Okresný súd uviedol, že bazírovanie
na správnej forme doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje v tomto prípade
za prehnaný formalizmus. V danom prípade navrhovateľ doručenie okamžitého skončenia pracovného

pomeru (obyčajnou zásielkou) potvrdil a napadol toto okamžité skončenie (vrátane spôsobu jeho
doručenia) na súde. Ak by sa však zamestnávateľ tváril, že žiadnu písomnosť od zamestnanca nedostal,
vznikala by medzi účastníkmi pracovného pomeru (ale aj vo vzťahu k iným subjektom, štátu, Sociálnej
poisťovni, zdravotným poisťovniam a pod.) značná právna neistota a ďalšie spory. Tak zamestnávateľ
ako aj zamestnanec si musia byť vedomí, že zásadné písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru

je potrebné doručovať spôsobom, ktorý je v súlade so Zákonníkom práce, a najmä ktorý umožní v
prípadnom spore preukázanie tohto doručenia. Súd teda považuje okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré odporca odoslal ako obyčajnú zásielku bez doručenky, za neplatné z dôvodu, že tým
neboli dodržané podmienky riadneho doručenia ustanovené v § 38 ods. 3 Zákonníka práce, pričom
doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (jeho nedoručenie

zákonným spôsobom je v ustanovení § 70 Zákonníka práce sankcionované neplatnosťou).Pokiaľ ide o
druhý výrok, teda určenie dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm.
b) Zákonníka práce, navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu
bolo doručené (hoci neplatne) dňa 5.2.2014. Odporca toto tvrdenie navrhovateľa nenamietal a nebol
ani dôvod rozumne predpokladať nepravdivosť tohto tvrdenia, keďže okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo datované 3.2.2014, teda dva dni pred jeho doručením podľa tvrdenia navrhovateľa. Súd
preto ustálil, že pracovný pomer sa skončil spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce (teda
dohodou) ku dňu 5.2.2014. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keď
priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v rozsahu súdneho poplatku
zaplateného navrhovateľom a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania

(vrátane náhrady za zaplatený súdny poplatok) je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, uvedeného v záhlaví tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Vec právne posúdil podľa § 69
ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3, § 70, § 77, § 78 ods. 3 písm. b) a § 38 ods. 3 Zákonníka práce.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca napáda

správnosť výroku rozsudku okresného súdu a domáha sa jeho zmeny. V odvolaní odporca uviedol, že
navrhovateľ mu nevyplatil výplaty pred januárom 2014, preto u neho skončil pracovný pomer. To, že
navrhovateľ tieto okolnosti zamlčal, ho usvedčuje z toho, že sa dodatočne snažil doladiť pochybnosti
a predkladal dodatočne ošetrené dôkazy. Dňa 17.12.2013 prevzal výplatu za november 2013 vo výške
221,96 Eur, pričom mu prislúchala výplata 405,- Eur v hrubom. Navrhovateľ mu tak bezdôvodne

krátil mzdu, no o krátení mzdy mu nedoručil žiadne oznámenie, ako predložil do spisu. Poukazoval
na skutočnosť, že nemal v práci žiadnu absenciu. Od mája do októbra 2013 bol nepretržite v práci,
za čo mal nárok na náhradné voľno, alebo preplatenie nadčasu. Dňa 19.11.2013 prevzal výplatu za
mesiac október vo výške 270,21 Eur, pričom mu prislúchalo 405,- Eur v hrubom. Dňa 18.10.2013 prevzal
mzdu za mesiac september 2013 vo výške 343,41 Eur, pričom mu prislúchalo 405,- Eur v hrubom.

Dňa 19.08.2013 prevzal mzdu za mesiac jún 2013 vo výške 371,92 Eur, pričom mu prislúchala výplata
405,- eur v hrubom. Takto mu vyplácal navrhovateľ mzdu v čase jeho skúšobnej doby, keď mohol
ukončiť pracovný pomer ihneď. Po tomto dátume mu navrhovateľ začal krátiť mzdu bezdôvodne ahlavne bez jeho vedomia. Uviedol, že nevyplatenie mzdy je na Slovensku trestné. Ospravedlňoval svoju
neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práce v zahraničí.

Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 221ods. 1. písm. h) zrušiť z týchto dôvodov:

Okresný súd založil svoj názor o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu
ako zamestnanca na nedoručení zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru
navrhovateľovi ako zamestnávateľovi doporučenou zásielkou, ale len obyčajnou zásielkou, s odkazom
na § 38 ods. 3 Zákonníka práce.

Odvolací súd s týmto právnym záverom okresného súdu nesúhlasí.

Aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, musia byť dodržané všetky podmienky
zakotvené v § 70 Zákonníka práce zákona č. 311/2001 Z.z. ( ďalej len „Zákonníka práce“), t. j. okamžité
skončenie pracovného pomeru musí byť:

- písomné,
- doručené druhému účastníkovi pracovného pomeru (zamestnancovi do vlastných rúk)
- musí byť doručené v stanovenej lehote,
- musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia (dôvod nemožno dodatočne meniť).

Doručovanie v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje § 38 Zákonníka práce. V tomto ustanovení
Zákonník práce rozlišuje a následne rozdielne upravuje doručovanie v závislosti od toho, či
odosielateľom je zamestnávateľ alebo zamestnanec, t.j. či sa jedná o písomnosť zamestnávateľa alebo
zamestnanca.

Pokiaľ ide o doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi, túto otázku upravuje Zákonník
práce v § 38 ods. 1 a 2. Z použitých slov v § 38 ods. 1 je zrejmé, že Zákonník práce výslovne
(expressis verbis) ustanovuje povinnosť zamestnávateľa (použitím slova „musí“) doručovať písomnosti
týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnanca, a to
buď osobným doručením zamestnávateľom priamo zamestnancovi, alebo odovzdaním písomnosti

na poštovú prepravu. Doručovanie do vlastných rúk poštovou prepravou automaticky predpokladá
doporučenú zásielku v zmysle § 38 ods. 2.

Úprava doručovania zo strany zamestnanca k zamestnávateľovi sa realizuje v odlišnom právnom rámci.
Ten je podstatne jednoduchší. V prípade doručovania písomností zamestnanca zamestnávateľovi túto

otázku nerieši Zákonník práce striktným príkazom.
V § 38 ods. 3 vytvára pre zamestnanca možné alternatívy doručovania písomnosti hneď od začiatku.

Nepoužitie striktného príkazu v súvislosti s právnou úpravou doručovania zamestnanca nepovažuje
odvolacísúdzanáhodné.TakátoúpravazodpovedácelkovejkoncepciipracovnéhoprávanaSlovensku,

ktorého dominantnou funkciou je vo vzťahu medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu chrániť
predovšetkým zamestnanca.

Zamestnanec tak môže svoje písomné právne úkony doručiť zamestnávateľovi, ak nebolo ustanovené
alebo dohodnuté niečo iné, akýmkoľvek spôsobom, a to i vtedy, ak sa právny úkon týka skončenia

pracovného pomeru, zániku práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo zániku práv a
povinností z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (pozri „Demek Peter, JUDr., PhD.;
Mačuha Miroslav, Ing. Olšovská Andrea, Doc.JUDr.Mgr., PhD ;Rozšírený komentár Zákonníka práce;
www.epi.sk“).

Zákonníkom práce výslovne vyžadovanou podmienkou platnosti toho adresovaného jednostranného
právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca je jeho doručenie
zamestnávateľovi. To znamená, že daný písomný právny úkon sa stal právne perfektným, keď sa
dostal do sféry dispozície zamestnávateľa doručením. Vtedy, ak sa doručovanie uskutočňuje poštovýmpodnikom, povinnosť doručiť písomnosť zamestnanca je splnená, ak zamestnávateľ písomnosť
prevezme, ak bola písomnosť vrátená poštovým podnikom ako nedoručiteľná, doručenie písomnosti
bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa, zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne

(§ 38 ods. 4 Zákonníka práce) .

V danej veci nebolo sporné, že navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu
doručované mu poštovým podnikom prevzal. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 05.02.2014 bol na
jeho adresu doručený list odporcu zo dňa 03.02.2014 označený ako „Okamžité skončenie pracovného

pomeru“. Odvolací súd preto na rozdiel od okresného súdu konštatuje, že v danom prípade je splnená
definíciadoručeniapísomnostizamestnancavyžadovaná §70Zákonníkaprácepreplatnosťokamžitého
skončenia pracovného pomeru zamestnancom.

Okresnýsúdvrozsudkuuvádza,ženavrhovateľ napadoltotookamžitéskončenie(vrátanespôsobujeho
doručenia obyčajnou zásielkou) na súde. Z návrhu však vyplýva, že neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru navrhovateľ odvodzoval od jeho nezrozumiteľnosti, nepravdivosti, neurčitosti,
nedostatku skutkového vymedzenia dôvodu neplatnosti podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a
rozporu s § 69 Zákonníka práce. Navrhovateľ síce v návrhu uviedol, že odporca mu zaslal okamžité
skončenie pracovného pomeru obyčajnou poštou a nie ako doporučenú zásielku, ale túto skutočnosť
posúdil len ako porušenie ustanovení pri doručovaní, ktorého sa dopustil odporca, pričom výslovne

dodal „okrem neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru“. Z uvedeného je zrejmé, že ani
navrhovateľtútoskutočnosťnepovažovalaneoznačovalzadôvodneplatnostisporného úkonuodporcu.

Keďže okresný súd v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, je naplnený dôvod zrušenia

rozsudku súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

Preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a podľa
§ 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu zopakovať
dokazovanie a ustáliť skutkový stav a vec následne správne právne posúdiť správnou aplikáciou a

interpretáciou právneho predpisu. Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade
trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

Vpriebehu ďalšiehokonaniajeokresnýsúdviazaný právnymnázorom odvolaciehosúdu(§226O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .