Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220221
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713220221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO. 36789615, proti
žalovanej T. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX N., štátna občianka SR, zastúpená
Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, o zaplatenie 485,11 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 300,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025
% denne zo sumy 300,32 € od 14.7.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.11.2013 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcu zo dňa 19.11.2013, ktorým sa domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú formou platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 485,11€, kapitalizovaný
denný úrok z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške l05,25 €, úrok z omeškania

vo výške 0,025% denne zo sumy 485,11 € od 20.11.2013 do zaplatenia, súdny poplatok 29 € a trovy
právneho zastúpenia 98,42 € za dva úkony právnej služby vrátane dvoch režijných paušálov všetko
zvýšené o DPH.
Svoj návrh zdôvodnili tým, že žalobca uzavrel dňa 29.6.2010 so žalovanou úverovú zmluvu
č.4006095766, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná
oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná. Predmetom úverovej
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 576 € zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná

sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 2l,71 €
mesačne, v počte splátok 36. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené
v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob
ich započítania. Žalovaná bola navrhovateľom vyzvaná listom zo dňa 28.6.2011 k splateniu celého
zostatku úveru vo výške 575,11 € v lehote l5 dní od odoslania výzvy. Pokiaľ ide o úrok z omeškania,
denná úroková sadzba 0,025% bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 29.6.2011 + 8 percentuálnych bodov/365

dní (skrátená na 3 desatinné miesta). Vzhľadom k vyššie uvedenému dlh, ktorý eviduje žalobca voči
žalovanej pozostáva z istiny ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) +
zosplatnenej istiny ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná
uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) vo výške 425,01 €, z úroku z vyššie uvedenej istiny do časuzosplatnenia vo výške 7,82 €, z úroku z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny ( tzv. ušlý úrok, ktorý by
mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru ) vo výške 52,28 € a z úroku z omeškania od
zosplatnenia do dňa spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške l05,25 €.

2. Na návrh vydal súd dňa l8.l2.2013 platobný rozkaz sp.zn. 8Ro/290/2013-19, ktorý bol žalovanej
doručenýdňa4.2.2014,protiktorémupodalažalovanáprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodpor
zo dňa l8.2.2014, doručený tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa l8.2.2014 s tým, že toto
podanie bolo doplnené písomne, doručené prostredníctvom pošty na tunajší súd dňa 21.2.2014.

V podanom odpore tvrdila, že zo žaloby nie je zrejmé, či suma 485,11 € predstavuje iba istinu
úveru alebo má v sebe zahŕňať aj úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky a ďalšie
peňažné plnenia. Rovnako podľa jej názoru nie je jasné, či doterajšie plnenia žalovanej boli žalobcom
započítané iba na istinu alebo aj na úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky a podobne, a či má
žalobca na takéto platby nárok. Žiadali, aby súd preskúmal, či predmetná úverová zmluva spĺňa všetky
požiadavky vyžadované predpismi na ochranu spotrebiteľa, a či nemá byť predmetný spotrebiteľský

úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový. Z pripojeného splátkového kalendára má vyplývať,
že takmer polovicu každej splátky navrhovateľ započítaval na úroky a len zvyšok na úhradu istiny
s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere žalobcu neoprávňovala k takémuto započítaniu a takýto
postup je v neprospech spotrebiteľa. Taktiež žalovaná žiadala preveriť, či v predmetnej úverovej zmluve
nie je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a teda či sa nemá spotrebiteľský úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy. Žalovaná tiež poukázala nato, že v Hlave l6-Riešenie sporov v úverových
zmluvných podmienkach je obsiahnutá rozhodcovská doložka a teda v súlade s ustanovením § 106
ods.1 O.s.p. týmto pri svojom prvom úkone vo veci samej vzniesla námietku, že vec sa má podľa

zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní a preto žiadala, aby súd toto konanie zastavil.
Alternatívne, aby súd žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na úhradu trov konania z titulu súdneho
poplatku 29 € za podanie odporu a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 92,44 €.

3. Dňa l8.l2.2013 oznámilo občianske združenie, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že

vstupuje do konania na pomoc a podporu žalovanej spotrebiteľky T. Š. ako vedľajší účastník a zároveň
požiadali o doručenie žalobného návrhu s prílohami a navrhli, aby im bola priznaná náhrada trov konania
voči žalobcovi.
Dňa 11.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odporu žalovanej zo
dňa 9.9.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že podľa žalobného návrhu si žalobca uplatňuje nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty, s čím nemôžu súhlasiť. Podľa ich názoru žalobca nemá nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 52,28 € a táto suma je žiadaná od žalovanej bez právneho titulu, a žalobca
má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v sume 477,98 €. Poukázali
na rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp.zn. l5Co/180/2012 zo dňa l2.6.2013. Súčasne namietli formálnu
nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným len veľmi ťažko čitateľným písmom v kombinácii

s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi, čo považujú
za nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Žalobu preto žiadali zamietnuť v rozsahu, v
akom to vyplynie z vykonaného dokazovania s tým, že v konaní si náhradu trov konania neuplatnili.

4. Dňa 2.10.2014 bolo prostredníctvom e-mailu na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k

odporu žalovanej, a tiež k tvrdeniam vedľajšieho účastníka zo dňa 1.10.2014, následne doručené
aj prostredníctvom pošty dňa 6.10.2014, v ktorom okrem iného uviedli, že zmluva je celistvá, bola
uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej a jej
neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná oboznámená
a podpisom zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná a potvrdila, že sú jej všetky ustanovenia úverových

zmluvných podmienok žalobcu zrozumiteľné a dostatočne určité. Podstatné náležitosti vyplývajú v
zrozumiteľnom znení, buď priamo zo zmluvy alebo z úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré
sú nesporne neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a preto nesmú byť materiálne alebo formálne oddeľované
a rozlišované od úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia súdov v SR a v
ČR, resp. odborné články s tým súvisiace, taktiež poprel, že by väčšia časť splátok bola započítavaná na

úrok z úveru s tým, že celkovo žalovaná uhradila na splatenie svojho dlhu sumu 275,68 €, z ktorej časť
l50,99 € bola započítaná na istinu, suma 96,69 € na úrok z úveru a suma 28 € na poplatok za upomienky.
Čo sa týka započítavania platieb žalovanej, nakoľko ide v tomto prípade o plnenie v splátkach, má
žalobca zato, že spôsob započítania je v súlade s právnymi predpismi, ktoré určujú spôsob započítaniaiba pri čiastkovom plnení. Nakoľko ide o plnenie v splátkach a nie o čiastkové plnenie v zmysle § 566
ods.2 OZ, nie je možné posudzovať spôsob započítania v zmysle predmetného ustanovenia. Pri plnení
v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení

to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Ohľadne
tohto právneho názoru odkázali na rozsudok NS SR vo veci 4 Obo 54/2007. Žalobca od úverovej zmluvy
neodstupoval, ale celý zostatok čerpaného úveru sa stal splatným ku dňu 28.6.2011, keďže žalovaná
sa dostala do omeškania so zaplatením splátok č.8-12 s poukazom na znenie § 3 Hlavy 7 úverových
podmienok. Žalobca trval na tom, že má nárok aj na zaplatenie čiastky 52,28 € uplatňovanej z titulu tzv.

ušlého úroku, ktorý podľa jeho názoru nie je možné chápať ako zmluvnú pokutu, nakoľko tento nárok
nie je sankčným nárokom a žalobca si voči žalovanej nežiada zaplatiť o nič viac ako to, čo by žalovaná
žalobcovi v priebehu riadneho splácania úveru uhradila, keďže v prípade riadneho plnenia predpísaných
splátok úveru by žalovaná žalobcovi zaplatila plnú sumu dohodnutého úroku z úveru. V tejto súvislosti
odkázali na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa l3.3.2013 sp.zn. 29C/172/2012. Žalobca si v tomto
konaní nenárokuje úrok z úveru do vrátenia peňažných prostriedkov ale len vo výške neuhradenej časti

úroku z úveru vyrubeného v rámci splátok do zosplatnenia vo výške 7,82 € a tzv. ušlý úrok vo výške
52,28 € (úrok, na ktorý by žalobcovi vznikol nárok keby došlo k uhradeniu splátok riadne a včas). Ku
kapitalizovanému úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 105,25 € uviedol,
že ročná úroková sadzba vo výške 9,5% bola stanovená ku dňu l4.7.2011 (l5 dní odo dňa zosplatnenia
úveru) a od tohto dátumu l4.7.2011 si tento úrok z omeškania aj uplatnil do l9.11.2013 (spísanie

žalobného návrhu), následne si úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne uplatnil zo sumy 485,11 €
od 20.11.2013 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že úverová zmluva obsahuje jednotlivé
zákonom vyžadované náležitosti v zmysle §9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a tiež, že úverová zmluva bola uzavretá v súlade s
ustanoveniami §53 Občianskeho zákonníka s tým, že poskytnutý úver je potrebné považovať za úver s

úrokmiapoplatkami.Poprelitiež,žebyvtomtoprípadebolazmluvaakoiúverovépodmienkynečitateľné
s ohľadom na drobnosť písma a neprehľadnosť a teda, že by zmluva bola „formálne nedostupná“. Trvali
na tom, že zmluva vrátane úverových podmienok je dobre čitateľná voľným okom aj vo fotokópií, takže
nemôže ísť zo strany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku. K námietke žalovanej ohľadne rozhodcovskej
doložky uviedli, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie rozhodcovského rozsudku podaný rozhodcovi

JUDr.RadimoviKuchtovidňa9.7.2012domáhalvočižalovanejzaplateniazostávajúcejdlžnejčastiúveru
ztituluúverovejzmluvy,nárok ktorejjepredmetomajtohtosúdnehokonania.Vuvedenejprávnejvecibol
dňa3l.10.2012vydanýrozhodcovskýrozsudoksp.zn.PEC-A694/2012,ktorýmbolažalovanázaviazaná
na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej úverovej zmluvy. Na základe tohto rozsudku sa žalobca
domáhal voči žalovanej núteného výkonu povinnosti uloženej žalovanej v rozhodcovskom rozsudku

„ (exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen, sp.zn. 15Er 218/2012“). Okresný súd Zvolen
však zamietol návrh žalobcu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na
základevydanéhorozhodcovskéhorozsudkuzdôvodukonštatovanéhonedostatkuprávomocirozhodcu
na rozhodovanie v predmetných právnych veciach, t.j. vo veciach spotrebiteľských úverov. Súd mal
zato, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle

ustanovenia § 53 OZ neplatná. S poukazom na uvedené tak žalobca vyjadril názor, že v súlade s § 106
ods.1 O.s.p. je založená právomoc súdu, v tomto prípade konať a námietka žalovanej, že vec by mala
byť prejednaná rozhodcovským súdom je nedôvodná.

5. Dňa 06.10.2014 bolo na tunajší súd prostredníctvom e-mailu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe

zo dňa 3.10.2014, ktoré bolo následne doručené súdu aj poštou dňa 9.10.2014, v ktorom opätovne
žiadali súd, aby prihliadol na námietku uplatnenú už v podanom odpore s poukazom na ustanovenie §
106 ods.1 O.s.p., že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, a žiadali,
aby súd toto konanie zastavil. Opätovne namietali tiež, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne § 9 ods.2 písm.c), f), g), i), j) teda s poukazom

na § 11 ods.1 tohto zákona sa má tento spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže žalovaná uhradila sumu 275,68 € a celkový poskytnutý úver bol 576 €, neuhradená zostáva iba
suma 300,32 €. Taktiež žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila, že žalobca
v súlade s ustanovením § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 v spojení s § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 bol
povinnýpreduzavretímzmluvyposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťžalovanejakospotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver a inak teda nebol žalobca oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru už dňa 28.8.2011, ale žalovanej mala zostať zachovaná výhoda splátok
a splatnosť každej splátky by zostala v pôvodnej lehote splatnosti, čo by malo dopad na žalobcu
svojvoľne vypočítané kapitalizované úroky z omeškania v sume 105,25 €, ktoré žalobca vypočítaval zcelej sumy úveru, teda aj zo splátok, ktoré ešte nemali byť splatné. Tiež namietali, že žalobca žiada
zaplatenie úrokov z úrokov, keď žiada zaplatiť úrok z omeškania aj zo sumy 7,82 € a zmluvnej pokuty
52,28 €.

6. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k.10C/66/2014-113 zo dňa
8.10.2014, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 485,11 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,025 % denne zo sumy 425,01 € od 14.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy
konania vo výške 176,91 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume

29,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 147,91 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že na základe
vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by predmetná zmluva neobsahovala všetky obligatórne
náležitosti vyžadované v zmysle § 9 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež sa súd nestotožnil s námietkami žalovanej resp. jej

právneho zástupcu, ani s námietkami vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ohľadne toho, že vec
sa má prejednávať v rozhodcovskom konaní v zmysle § 106 ods. 1 O.s.p., ani ohľadne údajnej formálnej
nedostupnosti úverovej zmluvy, ktorá mala byť spôsobená veľmi ťažko čitateľným drobným písmom v
kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi, ani
ohľadne porušenia povinností žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z., ani

ohľadne námietky týkajúcej sa započítavania zaplatených súm na istinu resp. úroky resp. poplatky, a
rovnako ani ohľadne námietky, že žalobca nemá mať nárok na zaplatenie sumy 52,28 €, z dôvodu, že
sa malo jednať o zmluvnú pokutu, s tým, že sa v skutočnosti jednalo o tzv. ušlý úrok, teda o čiastku, na
ktorú by spoločnosti žalobcu vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých
splátkach. Súd preto vyhodnotil, že vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov a sumu,

ktorú žalovaná na poskytnutý úver uhradila je nárok žalobcu, pokiaľ ide o žalovanú istinu, v celom
rozsahu dôvodný a rovnako súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania uplatnený žalobcom v
podanej žalobe s výnimkou úroku z omeškania uplatneného nad sumu 425,01 €, čiže nad sumu istiny
úveru, keďže súd zastáva názor, že na úroky z úveru nemal žalobca nárok, nakoľko ani Občiansky,
ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky, pričom úroky sú v súlade s § 121 ods. 3 OZ, tiež považované za príslušenstvo pohľadávky.

7. Na základe odvolania žalovanej proti rozsudku 10C/66/2014-113 zo dňa 8.10.2014 Krajský súd v
Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k.12Co/46/2015-146 (16Co) zo dňa 17.3.2016 tento
rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 485,11 € s príslušenstvom a

nahradiť trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, zostal týmto rozhodnutím nedotknutý. Dospel totiž k záveru, že okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil s tým, že toto rozhodnutie bolo
predčasné, pretože sa nevyrovnal s dôležitými skutočnosťami, ktoré majú pre skutkové a právne
posúdenie veci význam, a to konkrétne pri posúdení námietky žalovanej a vedľajšieho účastníka, že

sporná zmluva neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona
č.129/2010 Z.z., bol urobený predčasný záver, podľa ktorého nemal súd preukázané, že by zmluva
neobsahovala všetky predpísané náležitosti. Zo spornej úverovej zmluvy, ani zo splátkového kalendára
preukazujúceho predpísané a vykonané úhrady okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neurobil žiadny
záver ohľadne toho, či zmluva skutočne obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
na účely splatenia záväzku tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ mala vedomosť o tom na úhradu čoho bola
použitá úhrada splátky. Výška mesačnej splátky bola síce dohodnutá vo výške 21,71 €, ale v zmluve
chýbajú údaje, v akej výške sa dohodnutá splátka započíta na úhradu istiny a na úhradu úroku. Žalobca
musí v konaní preukázať, že spotrebiteľ mal v momente uzavretia zmluvy vedomosť o výške splátok

istiny, úrokov a poplatkov a o poradí v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na záver
uviedol, že v ďalšom konaní má okresný súd znovu posúdiť celý žalobou uplatnený peňažný nárok.
Znovu posúdiť, či zmluva skutočne obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely

splateniazáväzku.Apokiaľtomutaknieje,okresnýsúdmôžežalobcovipriznaťpeňažnýnárokvovýške,
ktorá zodpovedá neuhradenej sume poskytnutých peňažných prostriedkov, bez zmluvných úrokov a
poplatkov. Navyše odvolací súd dodal, že na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka upravujúce úverovúzmluvu, avšak v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo
účinnosť od 1.5.2014 sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by si inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

9. Dňa 8.7.2016 bolo na tunajší doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom zo dňa 7.7.2016, ktorý navrhol, aby súd s touto
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal
počnúc od 1.7.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1
C.s.p., resp. aby súd v súlade s § 95 ods. 1 C.s.p. pribral túto právnickú osobu do konania ako osobitný
subjekt konania. Zároveň žiadal, aby súd priznal jeho klientovi v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. náhradu

trov konania za obdobie do 30.6.2016.
O tomto procesnom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením sp.zn.10C/66/2014-159 zo dňa 28.9.2016
tak, že súd nepribral ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej do konania Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778. Bližšie zdôvodnenie tohto procesného postupu súdu je
uvedené v predmetnom uznesení.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.11.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani
právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.11.2016, doručené tunajšiemu
súdu dňa 24.11.2016, z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň dal súhlas, aby súd rozhodol

v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorú
súd na pojednávanie nepredvolával, nedostavil sa právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho

zástupcu žalovanej.

11.Súdvychádzajúczdoterajšiehodokazovanialistinnýmidôkazmi,ktoréoznačilistranysporuaktorých
fotokópie doložili v priebehu konania do súdneho spisu a to: splátkový kalendár týkajúci sa žalovanej
z č.l.3, Úverovú zmluvu zo dňa 29.6.2010 z č.l.5-13, list zo dňa 28.6.2011 z č.l.14 vrátane poštového

podacieho hárka z č.l.15, rozhodcovský rozsudok zo dňa 31.10.2012 z č.l.66-68, uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 1.3.2013 sp.zn.15Er/218/2012-17 z č.l.69-73, výpočet RPMN z č.l.75, zistil tento skutkový
a právny stav.
Z Úverovej zmluvy č.4006095766 zo dňa 29.6.2010 súd zistil, že ako klient je tu uvedená žalovaná
s tým, že zmluva je spísaná na hlavičkovom papieri žalobcu a zároveň je v záhlaví zmluvy uvedený

žalobca s uvedením jeho obchodného mena, sídla a IČO. V zmluve je uvedená výška úveru 576 €,
druh úveru účelový/úhrada tovaru (služby), názov tovaru technika čistenia, poplatok za poskytnutie
úveru 0 €, poplatok za vedenie úverového účtu 0 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom 78l,56 €,
mesačná splátka 2l,7l €, počet splátok 36, ročná úroková sadzba 2l,40% RPMN 23,90 %, priemerná
hodnota RPMN 5l,49 %, celkové náklady spotrebiteľa 205,56 €, dátum prvej splátky 29.7.2010, úhrada

nasledujúcich splátok vždy do l5-teho dňa v kalendárnom mesiaci, spôsob úhrady splátok poštovou
poukážkou, lehota splatnosti l5.6.2013, názov predajcu RAYPATH a.s. , IČO: 35 755 318, Hattalová l2/A,
Bratislava 3, 83l 03. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti
žalobcu, pričom klient svojim podpisom potvrdil, že dostal úverové podmienky s kódom ISS110, je s nimi
oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje

súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. súd zistil, že v Hlave 1 §
2 je uvedené, že uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť
dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.
VHlave4§1jeuvedené,žeúverjespoločnosťouklientoviposkytnutývokamihupoukázaniapredmetnej

finančnej čiastky na účet predajcu podľa pokynu klienta, ak úverová zmluva, či tieto úverové podmienky
neustanovujú inak. V Hlave 5 § 1 veta prvá je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet výška a termín splatnosti sú
určené v úverovej zmluve. V Hlave 5 § 7 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nieje viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu
klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z
iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí
vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich
pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí. V Hlave 7 § 3 písm.a) je uvedené, že klient je povinný
celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch
splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V Hlave 7 § 6 je

uvedené, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm.a), b) a c) § 3 tejto Hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Ide o čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Zo splátkového kalendára č.zmluvy 4006095766 kde ako klient je uvedená žalovaná, súd zistil, že
splátky č.1 až 11 boli uhradené žalovanou v predpísanej výške t.j. 2l,71 € a splátka č.12 bola uhradená

vo výške 8,87 €, celková výška úhrady je evidovaná 275,68 €. Pri splátke č.2, č.3, č.4, č.6, č.7 sú
evidované upomienky.
Z listu označeného ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 28.6.2011 súd zistil, že
tento adresoval žalobca žalovanej, ktorej bolo týmto oznámené, že vzhľadom nato, že nesplácala úver
z úverovej zmluvy č.4006095766 riadne a včas, uplatnili si voči nej svoje právo na splatenie celého

čerpaného úveru v nadväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
predmetnej úverovej zmluvy s tým, že s celým poskytnutým úverom je povinná uhradiť i zmluvnú pokutu
vo výške ušlého úroku. Na základe vyššie uvedeného bola teda povinná uhradiť okamžite dlžnú čiastku
vo výške 575,11 €.
Z pripojeného poštového podacieho hárku zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený

žalobca, a ako jeden z adresátov pod poradovým číslom 327, podacie číslo 5516338 je uvedená
žalovaná.
Z rozhodcovského rozsudku sp.zn.PEC-A694/2012 zo dňa 31.10.2012, vydaného rozhodcom JUDr.
Kuchtom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2012 a vykonateľnosť 9.11.2012 súd zistil, že strany
sporu sú totožné ako v súdenej veci s tým, že bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

425,01 € spolu s úrokom z úveru do zosplatnenia vo výške 7,82 € a úrokom z omeškania vo výške 0,025
% denne z čiastky 485,11 € odo dňa l4.7.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 52,28 € do 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 1.3.2013 sp.zn. l5Er/2018/2012-17 súd zistil, že vo veci exekučného
konania oprávneného Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176 proti povinnej T. Š., nar. XX.X.XXXX

o vymoženie sumy 425,01 € s prísl. vedenej pod sp.zn. EX 1632/12 súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Juhásom o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd tak,
že túto žiadosť zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že exekučným titulom, na podklade
ktorého sa domáhal oprávnený vykonania exekúcie proti povinnému bol rozhodcovský rozsudok,
rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu zo dňa 3.10.2012 sp.zn.PEC-A-694/2012, pričom tento rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve zo dňa 29.6.2010, ktorá bola
obsiahnutá v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. ( Hlava 16 § 1 a § 2 ). Súd
preto skúmal, či rozhodcovské konania vedené JUDr. Radimom Kuchtom prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, teda či exekučný titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným, pričom dospel k záveru, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky

nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom,
a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného
titulu so zákonom zamietol.
Z dokladu preukazujúceho výpočet RPMN predmetného úveru súd zistil, že sa tu nachádza vzorec pre
výpočet RPMN, vstupné údaje korešpondujúce s údajmi predmetnej úverovej zmluvy s tým, že ročná

percentuálna miera nákladov je uvedená 23,9 %.

12. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené, toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods.8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od meškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 106 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) len čo súd k námietke odporcu
uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov

prejednaťvrozhodcovskomkonaní,nemôževecďalejprejednávaťakonaniezastaví;vecvšakprejedná,
ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v SR odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne, že vôbec neexistuje alebo,
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30.6.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 30.6.2011, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ v znení účinnom do 30.6.2011, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2010,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 768k ods.3 -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 Obchodného zákonníka
ustanovenie o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia

peňažnéhozáväzkudlžníka,ktorýmjesubjektverejnéhopráva(§340b),ustanovenieoomeškanídlžníka
(§ 365) sa ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxe ( § 369d) účinné
od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiťúroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba Európskejcentrálnejbanky,platnákprvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.l.2013.

13. Súd prvej inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového
rozsudku, v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, pričom dospel
k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je čiastočne dôvodná.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že nie je možné k námietke žalovanej uplatnenej v zmysle § 106
ods.1 O.s.p. prihliadnuť a vec prejednal a následne rozhodol, nakoľko bolo zistené, že v predmetnej

veci bol už vydaný rozhodcovský rozsudok, avšak tento bol tunajším súdom vyhlásený za nespôsobilý
exekučný titul z dôvodu, že bol vydaný na podklade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky.
Súd sa ani nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ohľadne formálnej
nedostupnosti úverovej zmluvy, ktorá mala byť spôsobená veľmi ťažko čitateľným drobným písmom
v kombinácií s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanej ako úverovému dlžníkovi,

čo považovali za nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Súd má zato, že tak úverová
zmluva zo dňa 29.6.2010 ako i úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť sú voľným okom čitateľné bežnému človeku a to i v doloženej fotokópií,
ktorá je súčasťou súdneho spisu zažurnalizované na čl. 5 až l3.
Súd rovnako nemal preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods.1 zákona

č. 129/2010-Z.z. v tom zmysle, že by neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa,
teda žalovanej splácať spotrebiteľský úver a následne potom v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010
Z.z. nemal byť žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru, keďže samotná žalovaná nepredložila jediný dôkaz preukazujúci toto
jej tvrdenie, teda že by v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebola schopná spotrebiteľský

úver splácať.
Naopak vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol oprávnený vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celého zostatku úveru naraz vrátane úroku z omeškania, čiže
postupovať v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods.8 OZ, keďže zo splátkového kalendára týkajúceho
sa odporkyne bolo zistené, že táto bola v omeškaní s úhradou už splátky č.2, resp. splátky č. 3,4,6 a

7, pri ktorých boli evidované upomienky.
Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
úverová zmluva dňa 29.6.2010 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou ( typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným

spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje

za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné primárne aplikovať
ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj
ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp.
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že z predmetnej úverovej zmluvy žalovaná uhradila žalobcovi
čiastku 275,68 € a rovnako medzi stranami sporu nebola sporná výška celkového poskytnutého úveru vo
výške 576,- €, avšak nakoľko žalovaná tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne pod písm. c), f), g), i),j), k), má sa poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by mal mať
žalobca nárok len na zaplatenie sumy 300,32 €, keďže suma 275,68 €, ktorá bola uhradená žalovanou,
bola podľa splátkového kalendára započítaná na 11 splátok po 21,71 € + časť ďalšej splátky vo výške

8,87 € a na poplatky za upomienky vo výške 28,- €.
Súd odkazujúc na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 17.3.2016 vyhodnotil,
že minimálne jedna z obligatórnych náležitostí uvedená v § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne v § 9 ods. 2 písm. k/, v predmetnej úverovej zmluve absentovala,
keďže z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva ani úverové

zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto
úverovej zmluvy, neobsahovali konkretizáciu toho, ako má byť predmetná mesačná splátka v zmluve
uvedená vo výške 21,71 €, rozpočítavaná na istinu, úrok a iné poplatky, keďže v predmetnej úverovej
zmluve je iba vo všeobecnosti uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej
istiny, úroku a poplatku za vedenie úverového účtu resp. úhrady za poistenie, avšak vyčíslenie týchto
jednotlivých nárokov absentuje, rovnako ako prípadné poradie v ktorom sa mali splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom na účely splatenia záväzku a na základe tejto skutočnosti je
potrebné vychádzať z toho, že predmetný úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania už nebolo potrebné preskúmavať ďalšie náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe týchto skutočností súd teda dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok je dôvodný len do výšky 300,32 €, keďže žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi len

to, čo jej bolo reálne zo strany žalobcu plnené, keďže žalobca nemal právo požadovať od žalovanej
úhradu zmluvného úroku resp. poplatkov, ktoré boli dojednané v úverovej zmluve.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal od l4.7.2011, čo zodpovedá dátumu, od
ktorého si uplatnil úrok z omeškania aj samotný žalobca v rámci kapitalizovaného úroku z omeškania
od zosplatnenia do podania návrhu vo výške l05,25 € (viď vyjadrenie navrhovateľa zo dňa l.10.2014,

strana 6 Ad 3.5., v spise na čl. 90 ), keďže súd vychádzal z toho, že list zo dňa 28.6.2011, ktorým bola
žalovaná vyzvaná na splatenie celého úveru po jeho zosplatnení jej bol zasielaný dňa 30.6.2011, keď v
zmysle VOP bol klient v takomto prípade povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti.
Pokiaľ ide o výšku úroku, súd mu tento priznal vo výške ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo
o úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, čo zodpovedá úroku 9,l25 % ročne, keď základná úroková

sadzba ECB bola od 13.4.2011 do l2.7.2011 l,25% a od l3.7.2011 do 8.11.2011 l,5 % ročne, teda úrok
z omeškania bol žalobcom uplatnený ešte v nižšej než v zákonnej výške. Súd však prisúdil žalobcovi
nárok na úrok z omeškania len zo sumy 300,32 €, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú súd vo výroku
tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny, ako i úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 24 %, keď súd vychádzal z toho, že
predmetom konania bola suma 485,11 €, žalovaná bola zaviazaná na sumu 300,32 €, teda úspech

žalobcu bol 62 % a úspech žalovanej 38 %, čiže rozdiel predstavuje 24 % v prospech žalobcu s tým, že
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.