Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208430
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115208430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: C. Č., narodenej XX. G. XXXX,
bývajúcej P. XX, F., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Lukčom, narodeným 4. februára 1957, bývajúcim v
Košiciach, Bernolákova 27, proti žalovanému 1. Debt Collector, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO:
47 237 244, zastúpenému JUDr. Lukáčová & partners, so sídlom v Nitre, Mostná 72, 2. auctio, s.r.o., so
sídlom v Nitre, Kmeťkova 30, IČO: 36 765 121, 3. J. L.Y., narodenému X. C.XXXX, bývajúcemu v F., K.
XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom v Košiciach, Rooseweltova
6, 4. S.Y. R., narodenému XX. R. XXXX, bývajúcemu v F., P. X, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. januára 2017 č.k. 39C/240/2015-432 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade proti žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaným v 1. a 4. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10.
januára2017č.k.39C/240/2015-432zamietolžalobu,ktorousažalobkyňadomáhalaurčenianeplatnosti

opakovanej dobrovoľnej dražby. Rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania.

2. Rozhodnutie po opísaní skutkového stavu a citácii § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej
dražbe (ďalej len „zákona č. 527/2002 Z.z.“), § 21 ods. 4,6 zákona č. 527/2002 Z.z., § 137 písm. c/ CSP
a čl. 8 základných princípov CSP odôvodnil tým, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným
druhom žaloby a nemožno ju stotožňovať s určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm. c/ Civilného
sporového poriadku. Žalobou podľa ust. § 137 písm. c/ CSP sa totižto možno domáhať určenia, či

tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem.
Keďže právo podať žalobu o určenie neplatnosti dražby priznáva osobitný právny predpis - zákon č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, teda nie je potrebné aby v tomto prípade bol preukazovaný
naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP za bodkočiarkou - naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu). K úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby však musí
žalobca splniť podmienku (u)stanovenú v § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
- žalobca musí preukázať, že je dotknutou osobou, teda že mu bola spôsobená konkrétna ujma na

jeho právach, za súčasného spochybnenia platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdenia, že boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

3. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby.4. Z ustanovenia § 21 ods.4 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci

vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

5. V konaní nebolo sporné to, že dňa 10.03.2015 bola na Notárskom úrade notárky JUDr. Eriky
Szórádovej, so sídlom Vajnorská 98/k, Bratislava vykonaná opakovaná dražba nehnuteľnosti - bytu
č. 18 nachádzajúceho sa na 6. poschodí obytného domu so súpisným číslom 625 na ulici Hlinkovej

v Košiciach, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo 13982 katastrálne územie Severné mesto,
obec Košice - Sever, okres Košice I, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 51/2015,
Nz 7911/2015. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že vydražiteľom bytu sa stal žalovaný v 3.rade (v
konečnom dôsledku to vyplýva aj z predloženej Notárskej zápisnice N 51/2015, Nz 7911/2015 ako aj z
kópie originálu listu vlastníctva). Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že dražiteľom bol žalovaný v 2. rade
- spoločnosť auctio, s.r.o. a navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1.rade - spoločnosť Debt Collector,

s.r.o., ktorá nadobudla pohľadávku zo Zmluvy o OTPHYPO úvere č.056/50001/12SU uzavretej dňa 4.
júna 2012 medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a Patrikom Suchým ako dlžníkom, pričom predmetná
pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí obytného domu so súpisným
číslom XXX na ulici P. v F., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX vedenom pre katastrálne

územieR.H.,S.F.-R.,S.F.A.,akoajnapodielnaspoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku - medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a žalovaným vo 4.rade,
ktorý bol vlastníkom bytu, pričom po postúpení pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o OTPHYPO úvere
sa záložným veriteľom stal žalovaný v 1.rade. Nebolo sporné ani to, že vlastníkom bytu pred samotnou
dražbou bol žalovaný vo 4.rade. Spornou ostala tá skutočnosť, či je opakovaná dražba platná.

6. Žalovaní v 1. až 3. rade vo svojich vyjadreniach a prednesoch počas konania zhodne tvrdili, že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení dražby za neplatnú, a nie je aktívne legitimovanou
na podanie žaloby o neplatnosť dražby, nakoľko nemá k predmetu dražby žiadny právny vzťah, nie je
vlastníkom predmetu dražby, nie je záložcom ani dlžníkom a ani nie je účastníkom právnych vzťahov

(záložnej, úverovej zmluvy ani dražby). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd konštatoval, že tento
v prípade žaloby o neplatnosť dražby nemusí byť preukázaný, nakoľko ide o žalobu, kde právny záujem
vyplýva z osobitného predpisu - zo zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd preto v
ďalšom skúmal to, či má žalobkyňa aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

7.Vecnálegitimácia(aktívnačipasívna)jestavvyplývajúcizhmotnéhoprávaajejednýmzpredpokladov
úspešnosti žaloby na určenie. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie strán sporu je vždy dôvodom
pre zamietnutie žaloby. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva o ktoré v konaní ide. Vecná
legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie vyplývajúce z právneho predpisu, ktoré žalobcovi dáva oprávnenie, právo
respektíve nárok uplatňovať si žalobou. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy ex offo aj bez
návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

8. Z ustanovenia § 21 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Vychádzajúc z listín predložených žalobkyňou ako aj z listín
predložených žalovaným v 2.rade je zrejmé, že žalobkyňa nebola navrhovateľkou dražby, tým je

žalovaný v 1.rade, nebola ani dražobníkom, tým je žalovaný v 2.rade, nebola ani vydražiteľom, tým je
žalovaný v 3. rade a nebola ani vlastníkom predmetného bytu, tým bol v čase dražby žalovaný vo 4. rade,
čo nebolo v konaní sporné a čo nepochybne vyplýva aj z kópie originálu listu vlastníctva č.XXXXX pre
okres F. A., S. F. - R., katastrálne územie R. H.. Žalobu o neplatnosť dražby v zmysle ustanovenia § 21
ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách môže podať z dôvodov tam uvedených osoba,

ktorá tvrdí, že z týchto dôvodov bola dotknutá na svojich právach. Súd mal za to, že žalobkyňa nie je
touto dotknutou osobou a nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalobkyňa (jednak) nenamietala
platnosť záložnej zmluvy a ani žiadnym spôsobom nenamietala porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách tak, ako to upravuje ust. § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a anisúdu nepreukázala z akých dôvodov, by mali byť jej práva opakovanou dobrovoľnou dražbou, ktorej
neplatnosti sa domáhala dotknuté. Súdu nepreukázala, že by k predmetu dražby mala v čase konania
dražby vlastnícke právo (vlastníkom bol v čase dražby žalovaný vo 4. rade), nájomné právo - súdu

netvrdila, že má s vlastníkom predmetného bytu uzavretú nájomnú zmluvu, a ani nepredložila takúto
nájomnú zmluvu, vecné právo alebo právo vyplývajúce z vecného bremena (žiadna takáto skutočnosť
nevyplýva z listu vlastníctva ktorý bol súdu predložený Okresným úradom, Katastrálnym odborom), že
by bola záložnou veriteľkou (takisto to nevyplýva z listu vlastníctva a ani to žalobkyňa netvrdila), alebo
že by mala iné zákonné oprávnenie k tomuto predmetu dražby. Vychádzajúc z týchto skutočností mal

súd za to, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovanou na podanie tejto žaloby o neplatnosť dražby,
čím sa stotožnil s námietkou žalovaných v 1. až 3. rade ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobkyne. Z dôvodu tohto nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.

9. Návrh žalovaného v 3. rade na jeho vypočutie mimo nariadeného pojednávania, súd vzhľadom na to,
že nebola daná aktívna legitimácia žalobkyne, takýto dôkaz na pojednávaní nevykonal, nakoľko by bol v

tomto štádiu konania nadbytočným, a uznesením ho na pojednávaní konanom dňa 10.01.2017 zamietol.

10. Ohľadom žiadosti zástupcu žalobkyne na poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa (k žalobe) nakoľko
prevzal zastúpenie deň pred pojednávaním, súd poukázal na to, že táto žiadosť nebola dôvodná,
lebo žaloba bola na súde podaná dňa 09.04.2015, a žalobkyňa bola poučená o možnosti zvoliť si

právneho zástupcu, a mala na to dostatok času. Vo veci bolo nariadených viacero pojednávaní, ktoré
boli odročované, aj na základe žiadosti žalobkyne.

11. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v 1., 2., 3. a 4.rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko

žalovaní v 1.- 4. rade boli v plnom rozsahu úspešní v tomto konaní, súd im priznal 100%-nú náhradu
trov konania.

12. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

13. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolací
dôvod uviedla dôvod v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Poznamenala, že súd prvej inštancie svoje zamietavé stanovisko opierala o nedostatok

aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Žalobkyňa sa nestotožňuje s uvedeným
rozsudkom a tvrdí, že svoj naliehavý právny záujem viac ako dostatočne preukázala. Bola a je tzv.
dotknutou osobou, a tak o chýbajúcej nedostatočnej aktívnej legitimácie nemožno uvažovať. Žalobkyňa
bola a je obeťou vopred premysleného a pripraveného podvodného konania, ktorým bola pripravená o
vlastníctvo k dlhoročne užívanému bytu. Sama skutočnosť, že jej trestné oznámenia na žalovaného v 4.

rade a jeho brata E. R. boli neúčinné, neznamená, že k podvodnému protiprávnemu konaniu nedošlo.
Poznamenala, že v zápisnici o pojednávaní ani v rozsudku sa súd nezaoberá žalovaným v 4. rade.
Žalovaný v 4. rade je osobou, ktorá by mohla vniesť svetlo do celého prejednávaného prípadu, ak by
žalobkyni, resp. jej zástupcovi bolo umožnené položiť mu otázky priamo na pojednávaní, prípadne k
jeho písomnému stanovisku.

14. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Po citácii § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uviedla, že žalobkyňa v žalobe ani počas konania nenamietala platnosť
záložnej zmluvy ani porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Opätovne poukázala na tú skutočnosť,
že žalobkyňa nemala v čase dražby k predmetu dražby žiaden právny vzťah, a preto nemá naliehavý

právny záujem na určení dražby za neplatnú, a nie je ani aktívne legitimovanou na podanie takejto
žaloby. V deň konania opakovanej dražby nejestvovala žiadna prekážka k realizácii platnej a zákonnej
dražby. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dražba bola vykonaná v súlade s platnou právnou
úpravou a nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.

15. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za
nedôvodné. Aj on po citácii § 21 ods. 2 zákona č. 527 /2002 Z.z. konštatoval, že pre úspech žaloby o
neplatnosť dražby musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to :1. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách a
zároveň postavenie žalobkyne ako osoby dotknutej dražbou na svojich právach. Pokiaľ ide o námietku
žalobkyne, že sa súd nezaoberal žalovaným v 4. rade (S. R.) poznamenal, že táto námietka je

neopodstatnená, lebo súd môže nariadiť výsluch strany sporu podľa § 195 ods. 1 CSP len na návrh a
žalobkyňa v konaní výsluch žalovaného v 4. rade nenavrhla.

16. Uvedené vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade boli doručené zástupcovi žalobkyne dňa 31. júla 2017.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. decembra 2017 o 11.15
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli oznámené dňa 13. decembra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa

§ 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

20. Žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a

nebolo zistenie porušenie žiadneho procesného predpisu ani žiadne porušenie procesných práv ani iná
vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a správne sú aj dôvody rozsudku súdu

prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

24. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu,

a preto ani odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza nasledovné :

26. Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá
organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na

prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1). Navrhovateľ dražby je
povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložnýveriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je možné vykonať len na základe
písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1

text pred bodkočiarku). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí
ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby,
ak je fyzickou osobou. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhaťsaneplatnostidražbyajpouplynutítejtolehoty(§21ods.2).Navrhovateľdražbyzodpovedáza
správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu,

ktorá vznikne porušením povinností podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2).

27. Osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s
odovzdaním predmetu dražby (§ 33 ods. 8).

28. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že preukázala naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti
opakovanej dobrovoľnej dražby.

29. K tejto námietke žalobkyne odvolací súd len poznamenáva, že žalobkyňa nemusela preukazovať
naliehavý právny záujem, lebo tento vyplýva priamo zo zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách.

30. Neopodstatnená je aj námietka žalobkyne ohľadom chýbajúcej aktívnej legitimácie v danom spore,
lebo dôvod, ktorý uviedla, že je obeťou vopred premysleného a pripravovaného podvodného konania,
ktorým bola pripravená o vlastníctvo k dlhodobo užívanému bytu, nie je dôvodom, ktorý by napĺňal

aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na konanie o neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nebola ani predchádzajúcou vlastníčkou predmetného bytu,
lebo týmto vlastníkom bol žalovaný v 4. rade Oto Suchý.

32. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd nevypočul žalovaného v 4. rade, ktorý by vniesol svetlo do
prejednávanej veci odvolací súd len dodáva, že výsluch strany sporu môže súd vykonať len na návrh
(viď § 195 ods. 1 CSP). Žalobkyňa takýto návrh počas konania na súde prvej inštancie nepredniesla, a
tak súd prvej inštancie nemohol z úradnej povinnosti vypočuť žalovaného v 4. rade k predmetu konania.

33. Odvolací súd pritakáva názoru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa počas celého konania na
súde prvej inštancie nespochybňovala platnosť záložnej zmluvy, ani tú skutočnosť, že boli porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

34. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd

rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, a tak
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 2. a 3.

rade, a preto im súd priznal plnú náhradu trov konania proti žalobkyni s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

36. Žalovaným v 1. a 4. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že

žalovaným v 1. a 4. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).