Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/275/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710209082
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7710209082.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu R.. X. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y., Š. X, zastúpeného JUDr. Petrom Krajčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Michalovciach, Námestie osloboditeľov 39, proti žalovanému DAPHNE, spol. s.r.o. so sídlom Vinné 378,
IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu na zaplatenie kúpnej ceny, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.3.2017 č.k. 14C 96/2010-275
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a zamietol taktiež vzájomný návrh
žalovaného. Stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na určenie, že je vlastníkom
osobného motorového vozidla značky U. T., evidenčného čísla Y. XXX Z.. Tohto nároku sa domáhal
na základe tvrdenia, že uvedené osobné motorové vozidlo nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 4.1.2010 od žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 12.000,-eur.

3. Rovnakým rozsudkom bolo rozhodnuté aj o vzájomnom návrhu žalovanej na zaplatenie kúpnej ceny
za uvedené motorové vozidlo vo výške 12.000,-eur, vychádzajúcom z tvrdenia, že žalobca uvedenú
kúpnu cenu žalovanému nezaplatil.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že podľa obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 4.1.2010 žalobca ako kupujúci odkúpil od
žalovaného ako predávajúceho motorové vozidlo značky U. T., evidečného čísla Y. XXX Z. za kúpnu
cenu 13.000,-eur s tým, že slovom bola uvedená suma v zmluve vyčíslená na 12.000,-eur. Konštatoval,
že v článku II bod 3 je uvedené, že predávajúci svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že zmluvne
dohodnutá kúpna cena mu bola odovzdaná pri podpise zmluvy. S poukazom na ďalšie vykonané
dôkazy zároveň konštatoval, že bolo preukázané a to z obsahu časti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa
potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny, že táto mala byť uhradená pri podpise zmluvy konateľkou žalovanej

Janou Išky-Janíkovou, ktorý bol overený na notárskom úrade dňa 12.1.2010 pod poradovým číslom
I.. Konštatoval, že uvedená skutočnosť je v rozpore s obsahom výpovede samotného žalobcu podľa
ktorej mal tento kúpnu cenu zaplatiť až dňa 13.1.2010 v dopoludňajších hodinách druhému konateľovi
žalovanej Romanovi Išky-Janíkovi. Konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia sizmluvnej povinnosti a to zaplatenie kúpnej ceny je v takejto situácii na žalobcovi a mal za to, že tento
neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno na tvrdenie, že žalovanej vyplatil kúpnu cenu. Konštatoval,
že podpis konateľky žalovaného na zmluve zjavne nemohol objektívne potvrdzovať aj prevzatie kúpnej

ceny, keďže v tom čase nesporne ešte vyplatená nebola, čo vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania.
Skutočnosť, že žalobca pred podpisom kúpnej zmluvy preukázal súdu dostatok finančných prostriedkov
na účte ešte nepreukazuje skutočnosť, že tieto finančné prostriedky aj žalovanej vyplatil. Vzhľadom
na to s poukazom na ust. § 132 ods. 1, § 588, § 133 ods. 1 ako aj § 601 Občianskeho zákonníka
uzavrel, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vyplatenie kúpnej ceny žalovanej a

preto nebola splnená podmienka výhrady vlastníctva pojatá do zmluvy v súlade s ust. § 601 OZ a z
toho vyvodil, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a preto jeho žalobu v celom rozsahu
zamietol. Ďalej uviedol, že zamietol aj vzájomný návrh žalovanej na vyplatenie kúpnej ceny 12.000,-eur,
keďže s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastníkom predmetného
motorového vozidla je naďalej žalovaná a preto nepovažoval za dôvodný jej nárok na zaplatenie kúpnej
ceny vo vzťahu k žalobcovi. Toho totiž nepovažoval za vlastníka ani faktického držiteľa uvedeného

motorového vozidla. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a vychádzajúc
zo záveru, že každá zo strán bola úspešná v konaní na 50%, nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov
konania.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom

výroku zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne
rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal
na tvrdení, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych skutkových záverov ohľadne rozhodnej skutočnosti a to v otázke ako
posudzovaťčlánokIIkúpnejzmluvyuzavretejmedziúčastníkmivznení„predávajúcisvojímpodpisomna

tejtozmluvepotvrdzuje,žezmluvnedohodnutákúpnacenamubolaodovzdanápripodpisetejtozmluvy“.
Uviedol, že toto ustanovenie v kúpnej zmluve je zakotvením tzv. kvitancie, teda potvrdenia veriteľa (v
tomto prípade žalovanej) o prijatí peňažného plnenia, teda kúpnej ceny. Konštatoval, že táto je upravená
v ust. § 569 Obč. zákonníka. Ide o veľmi frekventovaný inštitút práve v prípade kúpnopredajných
zmlúv a zakotvuje sa priamo do textu zmlúv pri hotovostných úhradách z dôvodu, aby nebolo potrebné

vystavovať osobitnú kvitanciu resp. osobitné potvrdenie o tom, že bol peňažný dlh splnený. Má za to, že
odovzdanie kvitancie zohráva v tejto právnej veci dôležitú úlohu. Žalobca zaplatil kúpnu cenu žalovanej
až potom (resp. zároveň v tom momente), čo mu bola odovzdaná za spoločnosť žalovaného podpísaná
kvitancia obsiahnutá v samotnej kúpnej zmluve. Skutočnosť, kedy (t.j. v akom dátume resp. v ktorý deň)
dlžníkkvitanciuvystaví,akjupodpíše,niejepredlžníkadôležité,aledôležitýmjeažsamotnéodovzdanie

kvitancie dlžníkovi do jeho rúk, aby sa ňou mohol kedykoľvek preukázať v tom smere, že jeho dlh
zanikol, teda že bol zaplatený. Pokiaľ teda spoločnosť žalovaného konateľkou Janou Išky-Janíkovou
uvedenú kvitanciu v kúpnej zmluve odovzdala prostredníctvom druhého konateľa Romana Išky- Janíka
žalobcovi, žalovaný tým potvrdil splnenie dlhu, teda zaplatenia kúpnej ceny. Má za to, že formulácia
kvitancie v obsahu zmluvy „predávajúci svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje“ ... znamená

vyjadrenie patriace spoločnosti žalovaného, že kúpna cena bola zaplatená a toto vyjadrenie - kvitanciu
odovzdalpozaplateníspoluskúpnouzmluvouzaspoločnosťjejkonateľ.Výraz„pripodpisetejtozmluvy“
je treba rozumieť tak, že zmluva je podpísaná a uzatvorená vždy až podpisom všetkých zmluvných
strán, t.j. podpísanie zmluvy sa završuje až posledným, najneskorším podpisom zmluvnej strany. V
predmetnej veci skutočný dátum podpisu kúpnej zmluvy teda moment, kedy možno považovať tiež za

podpis zmluvy, je jej podpísanie poslednou z zmluvných strán, ku ktorému došlo 13.1.2010. Vyjadrenie
(pri podpise zmluvy) teda znamená, že ak zmluvu podpísal žalobca 13.1.2010, v ten deň žalobca tvrdí
aj odovzdanie kúpnej ceny a v tej istý deň mu bola odovzdaná aj kvitancia obsiahnutá v kúpnej cene,
potom má žalobca k dispozícii právne relevantnú a platnú kvitanciu a teda týmto momentom naň prešlo
vlastníctvo k motorovému vozidlu. Dôkazom o zaplatení kúpnej ceny je podľa žalobcu nielen samotná

kvitancia,aleajobsahsvedeckejvýpovedeT.F.,ktorúsúdvodôvodnenírozsudkuodignorovalzhľadiska
jej hodnotenia. Za nesprávny považuje aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ním navrhnutý
dôkaz a to opätovný výsluch konateľky žalovanej na odstránenie rozporov, resp. jej konfrontácie so
žalobcom, ktorý navrhol na pojednávaní 8.7.2016. Súd napriek tomu, že konateľku predvolal, táto sa
opätovnenedostavilaaneskôrprostredníctvomdruhéhokonateľasícezaslalapísomnévyjadrenie,ktoré

však nemôže nahradiť dôkaz jej výsluchom, resp. konfrontáciou so žalobcom. Súd teda tento dôkaz ani
nevykonal, ani nezamietol, pritom práve odstránením rozporov vo výpovediach by sa mohli okolností
dôležité pre rozhodnutie vo veci objasniť. Za spornú okolnosť, s ktorou sa súd nevyporiadal, považoval
taktiež to, či podpis žalovanej na zmluve bol skutočne overený notárskym úradom. Na túto okolnosť totižjestvujú dva protichodné dôkazy a to vyjadrenie Notárskeho úradu JUDr. Márie Kožuškovej a výpis z
Centrálneho registra overovania podpisov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd vyvodil záver o tom, že toto smeruje iba proti výroku
rozsudku súdu prvej inštancie označeného pod bodom I, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu a taktiež
proti výroku o trovách konania. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním nebol napadnutý výrok označený

pod II, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalovanej. Tento výrok teda ani nebol predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

8. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch
podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci týkajúcej sa nároku žalobcu dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci. Takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 C.s.p.,
vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol
súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštačného

rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a
s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k otázke výkladu ust. § 588 Obč. zákonníka ohľadne
kúpnej zmluvy hnuteľnej veci a prechodu vlastníckeho práva na základe nej, ako aj výkladu ust. § 601

Obč. zákonníka o výhrade vlastníctva zaujal právny názor už v svojom predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení zo dňa 29.1.2014 a na týchto záveroch zotrváva. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú
odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho výkladu časti kúpnej zmluvy označenej článkom
II s obsahom „predávajúci svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že zmluvne dohodnutá kúpna
cena mu bola odovzdaná pri podpise tejto zmluvy“. Za správne považuje tvrdenie žalobcu, že časť

zmluvy s takýmto obsahom má charakter tzv. kvitancie podľa ust. § 569 Občianskeho zákonníka. Táto
predstavuje osvedčenie, ktoré má významnú dôkaznú silu na preukázanie toho, či došlo k naplneniu (v
tomtoprípadekuhradeniukúpnejceny)avakomrozsahu.Odvolacísúdsavšaknestotožňujestvrdením
žalobcu o tom, že týmto dôkazom bolo v prejednávanej veci nesporne preukázané splnenie si jeho
povinnosti ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Samotné vydanie kvitancie totiž nemá vplyv na dôkazné

bremeno dlžníka preukázať, že svoj dlh splnil. V prípade predloženia kvitancie v konaní na súde je
potrebnéodlišovaťotázkudôkaznéhobremenaasamotnéhodnotenievykonanýchdôkazov.Skutočnosť
vyplývajúcu z obsahu kvitancie teda možno považovať za vyvrátiteľnú, pokiaľ skutočnosti v nej uvedené
boli vyvrátené inými dôkazmi. Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom článku II zmluvy tak, ako ho
žalobca vykladal v svojom odvolaní. Podľa jeho obsahu mala konateľka žalovaného ako predávajúceho

svojím podpisom potvrdiť, že zmluvne dohodnutá kúpna cena bola odovzdaná pri podpise tejto zmluvy.
Táto formulácia nepochybne znamená, že predávajúci potvrdzuje, že v čase opatrenia jeho podpisu
(ktorý bol v tomto prípade overený notárom ) bola už kúpna cena zaplatená (vyjadrená formou minulého
času). Ide teda o jednostranný úkon (prehlásenie) predávajúceho, ktoré je oddeliteľné od samotného
obsahu kúpnej zmluvy. Z tohto hľadiska teda samotný podpis kupujúceho na kúpnej zmluve nemá na

túto časť jednostranného právneho úkonu predávajúceho žiadny vplyv. Vydanie kvitancie je možné aj v
neskoršom čase, avšak svoje účinky môže vyvolať iba v prípade, ak prehláseniu predchádza zaplatenie
kúpnej ceny.

11. Dôvodným nie je ani odvolanie žalobcu vo vzťahu k nevykonaniu ďalších ním navrhovaných dôkazov

súdom prvej inštancie. Vykonaním dôkazov sa totiž ustálili sporné otázky ohľadne skutkových tvrdení
účastníkov. V prejednávanej veci však vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nemožno považovať
za spornú skutočnosť to, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo k momentu podpisu zmluvy a teda aj
kvitancie žalovaného. Takúto skutočnosť totiž netvrdila ani strana žalovaná, ale ani samotný žalobca,
keďže tento sa v konaní opakovane vyjadril, že kúpna cena mu bola uhradená až nasledujúci deň,

teda 13.1. čo vylučuje pravdivosť obsahu kvitancie o vyplatení vystavenej kúpnej ceny skôr, teda už
12.1.2010. Z tohto pohľadu teda ďalšie navrhované dokazovanie medzi ním aj konfrontácia medzi
žalobcom a konateľkou žalovaného nemôže v tomto smere priniesť zmenu v skutkovom závere o tom,
že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo dňa 12.1.2010 tak, ako je to uvedené v kvitancii. Z uvedenéhozároveň vyplýva správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné
bremeno na preukázanie úhrady kúpnej ceny a preto odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane správneho výroku o trovách

konania.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.