Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218624
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415218624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/613/2015-71 zo dňa 06.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, trov mediačného
a rozhodcovského konania a poplatku za upomienky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca na
základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 16.01.2012 č. XXXXXXXXX poskytol žalovanému úver 600 eur a
žalovaný sa tento úver zaviazal uhradiť v 8 splátkach po 124 eur mesačne počnúc dňom 24.02.2012.
Podľa žalobcu žalovaný zaplatil ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania sumu
868 eur. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdil ako právny vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri posúdení nárokov žalobcu vychádzal zo znenia úverovej zmluvy, ktorá
žalovaného vôbec nezaväzuje k zaplateniu zmluvného úroku 32 % ročne, úroku z omeškania 8 % ročne,
ani nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca nepreukázal existenciu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, a to poplatku za upomienky vo výške 36 eur a trov rozhodcovského konania
vo výške 120,58 eura. Oznámením o zastavení rozhodcovského konania nemal súd za preukázané
trovy v žalobcom uplatňovanej výške. Neboli preukázané ani príjmovým pokladničným dokladom a ani
žiadnou inou skutočnosťou, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobcovi vznikli trovy v rozhodcovskom

konaní, prípadne, že si ich uplatnil v takej výške, v akej si ich uplatnil v tomto spore. Súd sa nestotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu, že spor je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
pretože žalobca nepreukázal, že žalovanému bol poskytnutý úver na účel podnikania. Za absolútne
neplatnú považoval klauzulu pod bodom 15 všeobecných podmienok poskytnutie úveru (VPPÚ) o
aplikácii Obchodného zákonníka na právne vzťahy účastníkov zmluvy. Žalobca tiež nepreukázal, odkedy
sa mal žalovaný dostať s plnením do omeškania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, 2 § 263 ods.

1, 2, § 497 Obchodného zákonníka ako aj o ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len„zákonospotrebiteľskýchúveroch“).Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeúspešnémužalovanémuich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, a tento výrok súd oprel o ustanovenie § 255
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.
On ako veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 16.01.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť o príslušný poplatok 392 eur. Výška
zmluvného úroku 32 % ročne bola uvedená v bode 3. prílohy k zmluve o úvere - štandardné informácie o

spotrebiteľskom úvere, ktorú doložil spolu s odvolaním. Uviedol, že na úrok z omeškania 8 % ročne mu
vznikol nárok priamo zo zákona. Vychádzajúc z bodu 4. VPPÚ splatnosť celého dlhu nastane okamžite,
ak dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátky alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Keďže žalovaný neuhradil včas poslednú splátku, stal sa
dlh splatný dňa 29.09.2012. V čase uzatvorenia zmluvy nebola zákonom stanovená maximálna možná
výška odplaty. Pokiaľ bol úver poskytnutý spotrebiteľovi do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa

nemôže aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a odplata
nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vecbeznariadeniapojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozsudku(§385ods.1,§378ods.1,§219ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci pritom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.
1,2CSP,podľaktorého:(1)Akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s

výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal nárok na
zmluvný úrok vo výške 32 % ročne, pričom poukázal na to, že údaj o výške úroku je obsiahnutý v
prílohe k zmluve o úvere č. 409500477, Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom

na obsah spisu však odvolací súd konštatoval, že takúto listinu v prvoinštančnom konaní ani netvrdil a
ani ju na dôkaz nedoložil, preto operovanie ňou až v odvolacom konaní bolo bez ďalšieho neprípustné
(§ 366 CSP). Na úrok z omeškania má veriteľ nárok, ak sa dlžník dostane s plnením peňažného
dlhu do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca však v žalobe neuviedol, s ktorou
splátkou úveru sa žalovaný dostal do omeškania. Uviedol len veľmi všeobecne, že žalovaný neplnil svoj

záväzok riadne a včas, čím porušil ustanovenia zmluvy a stratil výhodu splátok. Úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne si podľa žaloby uplatnil zo sumy 370,56 eura od 30.09.2012 do 23.11.2012 vo výške
4,47 eura, zo sumy 246,56 eura od 24.11.2012 do 24.01.2013 vo výške 3,35 eura a zo sumy 122,56
eura od 25.01.2013 do 25.03.2013 vo výške 1,61 eura. Bližšie tvrdenia o tom, s ktorou splátkou sa
dostal žalovaný do omeškania, prečo si uplatňuje úrok z omeškania práve z vyššie uvedených súm

a z akého dôvodu práve za uvádzané obdobia však v žalobe ani netvrdil a ani listinnými dôkazmi
nepreukázal. Informáciu o splatnosti dlhu k 29.09.2012 žalobca uviedol prvýkrát až v odvolaní, čo je v
zmysle ustanovenia § 366 CSP neprípustné; je však zrejmé, že ani táto skutočnosť, ak by na ňu bolo
možné v odvolacom konaní prihliadať, by nemala vplyv na priznanie úroku z omeškania.

6.Okremzamietnutiažalobypreneuneseniedôkaznéhobremenauplatnenéhonárokužalobcu,odvolací
súd nad rámec odvolacích dôvodov namietaných žalobcom udáva, že podľa obsahu spisu si žalobca
uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola uzavretá ako úverová zmluvu upravená
Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú,a teda aj keď základ právnej úpravy zmluvy o úvere je v Obchodnom zákonníku, na daný vzťah sa
prednostne aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o
poskytnutí úveru bola v tomto prípade správne posúdená ako zmluva spotrebiteľská, pretože zmluvnými

stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek
a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane
druhejjesubjekt,t.j.dlžník,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre
aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec

ochranyspotrebiteľa,atiežpriestornaaplikáciuzákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorýupravujepráva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje,

pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na
obsah spisu je zrejmé, že v zmluve o úvere chýba povinný údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN) a aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/,y/), ktorých
absencia spôsobuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy to,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po prijatí takéhoto právneho záveru odvolací súd

konštatoval, že nielen z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke,
ale aj z dôvodu posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov žalobcovi neprislúchalo dôvodne s
domáhať nároku na úroky a poplatky, a žalobca preto nemohol byť v spore úspešný.

7. Vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby týkajúcej sa poplatkov a trov rozhodcovského konania žalobca

neuvádzal žiadne odvolacie dôvody, preto sa odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP týmto nárokom v
rámci odvolacieho konania bližšie nevenoval, len musel rovnako ako súd prvej inštancie skonštatovať,
že žalobca ani ohľadne týchto nárokov neuniesol dôkazné bremeno.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za

neopodstatnené a nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods.
1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1,

§ 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).