Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811206072
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8811206072.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Československá

obchodní banka, a. s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, právne
zastúpeného: JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom Fazuľová 1, 811 07
Bratislava - Staré Mesto proti žalovaným 1. : S. S., J.. XX,XXXX a 2. S. S.V., J.. XX.X.XXXX, Q. Y. G. I. J.
Y., N. X. S. XX/XX, teraz obaja bytom S.Á. G., E. XXX, Č. V., o zaplatenie 139.903,05 Kč s prísl., takto,

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 56%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne, zaplatenia sumy
139.903,05 Kč so zmluvným úrokom vo výške 13,90% p.a. z čiastky 88.858,77 Kč za obdobie od
27.6.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 15% p.a. z čiastky 88.858,77 Kč za obdobie od
27.6.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní uzavreli zmluvu
o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002674656R (ďalej len „zmluva“ ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery ( ďalej len „Obchodné podmienky“). Žalobca
na základe zmluvy poskytol žalovaným finančné prostriedky do výšky úverového limitu 100.000,- Kč a
žalovaní sa zaviazali k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalovaní napriek opakovaným urgenciám
svoje povinnosti riadne neplnili a splátky neuhradili. Žalobca im zaslal poslednú výzvu na zaplatenie
dlžnej čiastky, na ktorú žalovaní adekvátne nereagovali „dlžnú čiastku neuhradili, preto žalobca úver
dňa 15.5.2000 zosplatnil a žalovaných o tejto skutočnosti písomne informoval listom. Žalobca požadoval
v súlade s čl. IV. zmluvy uhradenie úroku vo výške 13,90% p.a. z. nesplatenej časti úveru odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru a taktiež uhradenie úroku z, omeškania vo výške 15% p.a. z.
čiastok, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Žalobcom
požadovaná čiastka 139,903,05 Kč predstavuje aktuálnu dlžnú čiastku vyčíslenú ku dňu 26.6.2011 a
skladásazozostatkunesplatenejistinyvovýške88.205,73Kč,zmluvnéhoúroku,ktorýkudňuvyčíslenia
predstavujesumu29.606,78Kč,úrokuzomeškania,ktorýkudňuvyčísleniupredstavujesumu21.437,50
Kč a dlžných poplatkov 653,04 Kč.

2. Žalovaní k žalobe pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedli, že dlžnú sumu chcú zaplatiť, avšak
žiadajú splátkový kalendár vzhľadom k svojim majetkovým pomerom.3. Súd vykonal dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou, zmluvou o úvere č. 002674656R,
Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, sadzobníkom poplatkov, poslednou výzvou
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 17.4.2009, opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa

24.3.2009, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 15.5.2009, prehľadom splátok, zistil tento skutkový
stav.

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako klienti dňa 4.3.2008 uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle bodu I.2 zmluvy žalobca poskytol žalovaným

peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000 Kč, úver bol
poskytnutý bezúčelovo.

5. Podľa bodu I.5. zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 13,90% p.a.. ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje
19,17% p.a. za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Za poskytnutie úveru sa klienti

zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Kč a za správu úveru mesačne poplatok
vo výške 60,- Kč, a to za každý, i začatý mesiac. V zmysle čl. I. 6 zmluvy klient sa zaväzuje splácať
úroky a Istinu v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 2.333,- Kč. vždy do 15. dňa v mesiaci. Prvá
splátka bude splatná dňa 15.4.2008 a posledná splátka bude splatná dňa 15.3.2013. Podľa bodu I.7
zmluvy pre prípad, že klient nedodrží termíny a výšky splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky

vyplývajúce zo zmluvy, dojednáva žalobca s klientom úrok z omeškaniu so sadzbou vo výške 15% p.a.
z čiastok, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli
zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti.

6.Listomoznačenýmakoopakovanávýzvanazaplateniedlžnejčiastkyzodňa24.3.2009žalobcavyzval

žalovaných na úhradu dlhu vo výške 4.849,66 Kč.

7. Dňa 17.4.2009 žalobca zaslal žalovaným poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením,
že v prípade, že záväzok nebude vyrovnaný, ČSOB pristúpi k prehláseniu celého úveru z uvedenej
zmluvy za predčasne splatný a uplatní si svoju pohľadávku súdnou cestou, žalovaní zásielky neprevzali,

tieto sa vrátili ako nedoručené.

8. Listom zo dňa 15.5.2009 žalobca žalovaným oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že sú aj naďalej
v omeškaní s plnením svojich záväzkov z predmetnej zmluvy o úvere, vyhlásil celú pohľadávku dňom
15.5.2009 za splatnú a vyzval ich na zaplatenie zvyšnej časti, ktorá predstavuje sumu 92.692,25 Kč,

vrátane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka.

9. Dňa 6.7.2012 Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 5C/201/2011-89 zaviazal žalovaných,
spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 92,692,25 Kč s 9% ročným úrokom z omeškania od
26.5.2009 do zaplateniu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá.

11. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 28.3.2013 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nevypočul vo
veci účastníkov, a to predovšetkým žalovaných, pričom urobil skutkové zistenia, ktoré nezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu práve so zreteľom na to, že žalovaní vôbec vypočutí neboli. Závery týkajúce

sa toho, že žalovaní textu zmluvy nevenovali pozornosť, túto si neprečítali, nemá oporu v žiadnom
vykonanom dokazovaní a závery súdu prvého stupňa týkajúce sa toho, že text zmluvy je nejasný
a neurčitý, pretože odkazuje na vnútorné predpisy žalobcu, ktoré bežnému spotrebiteľovi nie sú
zrozumiteľné, taktiež nemožno urobiť len úvahou súdu bez toho, aby vo veci boli vypočutí účastníci. Súd
sa nijakým spôsobom nezaoberal tým, aké právo je potrebné v predmetnej veci aplikovať, napriek tomu,

že ide o právny vzťah účastníkov, ktorí majú sídlo a bydlisko v rozdielnych štátoch (pokiaľ ide o sídlo
a trvalé bydlisko), to znamená, že vo veci ide o medzinárodný prvok, pričom zmluva uzavretá medzi
účastníkmi 4.3.2008 o úvere mala byť podľa textu zmluvy uzavretá- podľa § 497 Českého obchodnéhozákonníka. Predmetná zmluva bola totiž uzavretá v pobočke žalobcu v Mladej Boleslavi so sídlom
Pivovarská ulica 1113/11.

12. Následne rozsudkom zo dňa 17.4.2015 č.k. 5C/201/2011-133 súd zaviazal žalovaných na povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 47.210,80 Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 13,90% ročne
zo sumy 47.210,80 Kč od 27.6.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo
sumy 47.210,80 Kč od 27 6.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca ako aj žalovaná
v 1. rade. Uznesením zo dňa 21.11.2016 sp.zn. 18Co/35/2015-165 Krajský súd v Prešove zrušil
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie okrem toho, že je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, bolo
nesprávne prijaté aj z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s otázkou rozhodného

práva. Pokiaľ aj vychádzal z čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu č. 593/2008 o rozhodnom
práve, podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné sa zaoberať aj otázkou § 9 ods. 3 zákona o
medzinárodnom práve súkromnom Č. 97/1963 Zb. (ďalej len „ZoMPS“), ktorý priamo upravuje otázku
použitiaprávavprípade,žeideosporsmedzinárodnýmprvkomaideozmluvnývzťah.Vdanomprípade
súd prvej inštancie správne ustálil, že ide o vzťah spotrebiteľský. Bol poskytnutý úver žalovaným v 1/ a 2/

rade ako fyzickým osobám, nepodnikateľom. Následne potom bolo potrebné prihliadať na text a úpravu
spotrebiteľskýchvzťahovpodľaČeskéhoobčianskehozákonníkapodľaslovenskejprávnejúpravystým,
že podľa názoru odvolacieho súdu, slovenská právna úprava je výhodnejšia pre spotrebiteľa v zmysle
širšej poskytnutej ochrany jeho práv a z týchto dôvodov bolo potrebné postupovať podľa slovenskej
právnej úpravy. Ďalej však odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie aj rozhodnutie, ktoré postráda

komplexnosť rozhodnutia o celom predmete sporu, t.j. istiny, ktorá bola predmetom žaloby zmluvného
úroku, ktorej požadoval žalobca vo výške 13,9 %. Tento zmluvný úrok síce napadnutým rozsudkom bol
priznaný, ale z inej sumy, zo sumy 47.210,08 Kč, pritom žalobca žiadal v žalobe priznať tento zmluvný
úrokzosumy88.858,77Kč.Právoplatnýjevýrokrozsudkuč.k.5C/201/2011-89zo06.07.2012,vdruhom
výroku, t.j. za povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť sumu 92.692,25 Kč z 9 % ročným úrokom

z omeškania od 26.05.2009 do zaplatenia s povolenými splátkami. Tento výrok, keďže sa žalovaný v
1/ a 2/ rade neodvolali voči rozsudku zo dňa 06.07.2012, odvolanie podal len žalobca v prevyšujúcej
časti, ktorým bola žaloba zamietnutá a trovách konania. Tento druhý a tretí výrok z prvého rozhodnutia
súdu prvej inštancie bol zrušený odvolacím súdom, už vyššie citovaným uznesením. Z uvedeného
vyplýva, že súd prvej inštancie musí rozhodnúť o rozdiele medzi žalovanou sumou a už právoplatne

priznanou sumou špecifikovanou ako istina. Musí rozhodnúť o zmluvnom úroku, ktorý požaduje žalobca,
ale nie zo sumy 47.210,08 Kč, ale z požadovaného úroku v zmysle žaloby, teda zo sumy 88.205,73
Kč a musí prihliadnuť na to, že už raz bolo rozhodnuté o úroku z omeškania vo výške 9% ročne (aj
keď žalobca v žalobe požadoval úrok z omeškania vo výške 15%). Je potrebné vychádzať z toho,
či žalobca má nárok na úrok z omeškania, ak áno, je možné ho priznať len vo výške ako stanovuje

zákon a je nesporné, že tento úrok z omeškania priznaný duplicitne, tak v prvom rozhodnutí, ako aj v
druhom rozhodnutí. V prvom rozhodnutí tento úrok bol priznaný dokonca z vyššej sumy ako požadoval
žalobca a á za skoršie obdobie ako bolo uvedené v žalobe, čiže súd prvej inštancie prekročil tento návrh.
No napriek tomu tento výrok je už právoplatný a z toho dôvodu nie je možné už o tejto časti nároku
žalobcu opakovane rozhodovať. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť nárok v zmysle ustanovení

Občianskeho zákonníka, platnej úpravy podľa slovenského práva s poukazom na už vyššie citovaní
§ 9 ods. 3 ZoMPS, teda ustanovení slovenského právneho poriadku, zvážiť, či má žalobca nárok na
úrok z úveru, ak áno, potom rozhodnúť o tom, predovšetkým si ujasniť, čo tvorí istinu uplatňovanú v
žalobe, či je to len istina, ktorá tvorila4 poskytnutý úver alebo istina úveru spolu s úrokmi, resp. boli v tejto
istine zohľadnené prípadné splátky žalovaných na tomto úvere. Je zrejmé, že žalovaná istina prevyšuje

poskytnutý úver vo výške 100.000,- Kč, preto zvážiť, či žalobca na takto navýšenú istinu má nárok. Ďalej
je potrebné rozhodnúť o tom, či má nárok na zmluvný |úrok z úveru, v akej výške, z akej čiastky a pokiaľ
ide o úrok z omeškania, vychádzať z výšky úrokovej sadzby platnej na Slovensku v čase omeškania
žalovaných a s najväčšou pravdepodobnosťou tento úrok z omeškania už bol priznaný právoplatne
skorším rozhodnutím a z istiny, ktorá prevyšovala požadovanú sumu. O tomto nároku žalobcu o úrok z

omeškania v sume, ktorá bola priznaná bolo rozhodnuté, je správne ale v prevyšujúcej častí, ak bude
požadovať žalobca úrok z omeškania, žalobu zamietnuť. Odvolací súd upozorňuje aj na to, že pokiaľ súd
prvej inštancie bude rozhodovať v zmysle slovenského práva ako rozhodného práva pre posúdenie tohto
zmluvného vzťahu, potom na č.l. 9 súdneho spisu je dôkaz: oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru ana základe tohto zistenia je potom potrebné uvažovať o tom, v akom rozsahu a za aké obdobie má nárok
žalobcanaúrokzúveru.Ďalejjetiežpotrebné,tak,akotoužuvádzalodvolacísúdvskoršomrozhodnutí,
vypočuť žalovaných v 1/ a 2/ rade, a to pokiaľ sa teda zdržiavajú v Českej republike dožiadaným súdom,

keďže neboli vypočutí k tomuto celému procesu uzatvárania zmluvy, vedomosti o obsahu tejto zmluvy,
o podmienkach za akých mali plniť, zistiť tiež, či boli realizované splátky podľa už skoršieho rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý výrok dva nadobudol právoplatnosť a na základe tohto, riadne odôvodniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej istine, vo vzťahu k úrokom z úveru aj úrokom
z omeškania.

14. Súd doplnil dokazovanie písomnými podaniami žalobcu zo dňa 11.7.2017, zo dňa 18.9.2017, zo dňa
20.7.2018, zo dňa 1.8.2018, výsluchom žalovaných pred dožiadaným súdom, a to Okresným súdom v
Mladej Boleslavi a špecifikáciu žalovanej sumy z 13.9.2018 spolu s prílohou a to výpisom z úverového
účtu žalovaných č. 220233025.

15. Z výpovede žalovanej v 1. rade pred dožiadaným súdom vyplýva, že zmluvu podpisovala na
pobočke žalobcu v Mladej Boleslavi, pričom jej zamestnankyňou pobočky žalobcu bolo vysvetlené, z
akých podmienok bude platiť a akú čiastku im požičia, aká bude výška mesačnej splátky. Mala v tej dobe
problémyshovorenoučeštinou,muselačítaťformulárpomaly.Zmluvasadohodlanadvochschôdzkach,
zmluvumaližalovaníkdispozíciiažnadruhejschôdzke.Tútopodpísaliihneďpopredložení.Prvésplátky

zaplatili, potom prišla žalovaná o zamestnanie a už nič neuhradili.

16. Z výpovede žalovaného v 2. rade pred dožiadaným súdom vyplynulo, že na prvej schôdzke v
pobočke žalobcu nebol, všetko zariaďovala žalovaná v 1. rade. O podmienky zmluvy sa nezaujímal.
Zmluvu iba podpísal a ponáhľal sa do práce.

17. Žalobca v špecifikácii dlžnej sumy uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. 002674656R zo dňa
04.02.2008 za žalovaní zaviazali splácať predmetný úver v mesačných splátkach vo výške 2.333,00 Kč,
splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15.04.2008 a posledná
pri riadnom splácaní mala byť zaplatená dňa 15.03.2013, čo mal byť aj dátum konečnej splatnosti

úveru. Zároveň sa žalovaní zaviazali uhrádzať poplatok za správu úveru vo výške 60,- Kč a poplatok za
poistenie úveru vo výške 118,-Kč. Žalovaný čerpal úver dňa 04.03.2008 v sume 100.000,- Kč. Celkovo
žalovaní uhradili splátky úhrnom vo výške 29.666,61 Kč. Žalovaní prvý krát porušili svoju povinnosť v
zmysle zmluvy o úvere dňa 15.07.2008, kedy neuhradili splátku riadne, ale iba vo výške 42,85 Kč. Z
vyššie uvedeného je evidentné, že žalovaní nesplácali úver riadne a včas. Z tohto dôvodu žalobca v

súlade s obchodnými podmienkami oznámením zo dňa 15.05.2009 oznámil žalovaným zosplatnenie
úveru so stanovením jeho lehoty splatnosti dňom 26.05.2009. Právo žalobcu zosplatniť úver vyplýva z
čl. 9.1. písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 01.11.2007. IV. Istinu
tvorí zostatok neuhradených poskytnutých finančných prostriedkov. Príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky,
úroky z omeškania na poplatky nie sú súčasťou istiny. Žalobca požaduje od žalovaných kapitalizovaný

úrok vo výške 29606,78 Kč a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 21437.50 Kč. Kapitalizovaný
úrok vychádza z úrokovej sadzby 13,90 % ročne tak, ako je dohodnutá v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere I. časť čl. I.5. Zmluvy. Počíta sa z dlžnej istiny pohľadávky do dňa vyčíslenia uvedenom v Žalobe,
t. j. do 26.06.2011. Kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vychádza z úrokovej sadzby 15,00 %
ročne. Počíta sa z nezaplatených splátok do dňa zosplatnenia a ďalej z dlžnej istiny po splatnosti odo

dňa zosplatnenia, t. j. 15.05.2009 do dňa vyčíslenia uvedenom v Žalobe, t. j. do 26.06.2011. Žalobca
predkladá súdu ZUV, z ktorého je zrejmé, koľko bola dlžná čiastka zákonných úrokov z omeškania
za každý deň úverového vzťahu. Pre určenie príslušnosti súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv je
rozhodné ustanovenie čl. 15 až 17 nariadenia rady č. 44/2001. Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady ES č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa na daný vzťah

nepoužije, pretože toto nariadenie sa použije na zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Rozhodné právo
preto súd posudzoval podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980, tzv.
Rímsky dohovor. V zmysle čl. 5 v spojitosti s článkom 3 ods.1 Dohovoru zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. V danej veci si účastníci vo Všeobecných obchodných
podmienkach ČSOB v Spoločných ustanoveniach zvolili dohodu, podľa ktorej právne vzťahy medzi

žalobcom a žalovaným riadia právom Českej republiky. V danej veci je nepochybné, že účastníci dňa
4.3.2008 uzavreli zmluvu o ČSOB Spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Sb. Obchodníka zákonníka, ktorá zmluva je zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona
č. 257/2016 Sb.o spotrebiteľském úveru.18. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky(RímI),atočlánku3-Voľbarozhodnéhopráva,bod1.zmluvasaspravujeprávnymporiadkom,

ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

19. Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa

ustanovení článkov 10, 11 a 13.

20. V zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi ČSOB a právnickou
alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov v rámci
predmetu činnosti ČSOB sa riadi právom Českej republiky.

21. Na základe uvedeného je zrejmé, že zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá a má sa riadiť
právnym poriadkom Českej republiky.

22. Podľa § 497 Obchodního zákoníka, sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

23. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia

Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

25. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Súd je v prejednávanom prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) vysloveným v uznesení zo
dňa 21.11.2016 č.k. 18Co/365/2015-165. Na závery predmetného uznesenia súd preto v celom rozsahu
odkazuje.

27. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.

rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im boli poskytnuté
finančné prostriedky do výšky úverového limitu 100.000,- Kč, ktorú sumu sa zaviazali na základe
podmienok dojednaných v zmluve a obchodných podmienkach splácať, no túto svoju povinnosť si
nesplnili, a preto žalobca po splnení zmluvných a obchodných podmienok úver zosplatnil a žiadal, aby
súd zaviazal žalovaných uhradiť dlžnú sumu s príslušenstvom.

28. Žalovaní sú v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebitelia, keďže uzavreli úverovú zmluvu, obsah
ktorej ako aj obchodné podmienky boli dané žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek
zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej
formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym

vzťahom. Je neprípustné dojednať so spotrebiteľmi nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje
Občiansky zákonník a jeho príslušný vykonávací predpis.29. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

31. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

32. Súd sa v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zaoberal aj otázkou § 9 ods. 3 zákona o
medzinárodnom práve súkromnom č. 97/1963 Zb. (ďalej len „ZoMPS“), ktorý priamo upravuje otázku
použitia práva v prípade, že ide o spor s medzinárodným prvkom a zmluvný vzťah.

33. Podľa § 9 ods. 3 ZoMPS ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú
slovenským právnym poriadkom.

34. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je potrebné ako rozhodné právo aplikovať slovenské

právo ( s poukazom na ods. 11 uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 21.11.2016 v predmetnej veci,
ktorého závermi je súd pri rozhodovaní viazaný).

35. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

37. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný
ku dňu uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38.Vustanovení§52ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen
„Občiansky zákonník“) sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

39. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

42. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

44. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.45. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že v danom prípade prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne

zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom
poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie
v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahyvzásademedzipodnikateľmi,akObčianskyzákonníkakokódexobčianskehosúkromnéhopráva
takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

46. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

47. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

48. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

49. Súd je toho názoru, že ustanovenie bodu I.7 zmluvy, v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie
žalovaných ako spotrebiteľov, nakoľko nad rámec zákona obsahuje toto ustanovenie formulárovej
zmluvy dojednanie o úroku z omeškania presahujúce zákonom prípustnú úrokovú mieru. Je potrebné
uviesť, že sa jedná o ustanovenie formulárovej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná, čo

vyplynulo ja z výpovedi žalovaných pred dožiadaným súdom (pred žalovanými bol zamestnankyňou
žalobcu vytlačený formulár zmluvy, ktorý ihneď podpísali, pričom títo sa zaujímali iba o výšku úveru a
podmienky jeho splácania).

50. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky

zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

51. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

52. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

53. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktoromtrvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

54. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 26.5.2009 (lehota splatnosti stanovená
samotným žalobcom) bola 9,00 % ročne ( 8,0 % + 1,00 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu).
Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy, súd preto musel
nárok žalobcu na úrok z omeškania prevyšujúci sadzbu 9% ročne zamietnuť.

55. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

56. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

57. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

58. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

59.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom.

60. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 15.5.2009, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do mája 2009, potom
už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013

zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

61. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014
vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho
práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné

najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaných ako dlžníkov zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru
za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú
úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za

užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje
finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

62. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi zdohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu

správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

63. Pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné
uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (pozri. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012).

64.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostianato,žeúrokyzúverubolisúčasťoujednotlivýchsplátok,
žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom z úveru iba zo 14 splátok splatných od 15.4.2008

do 15.5.2009, kedy došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

65. Keďže v danej právnej veci pristúpil žalobca k zosplatneniu celého úveru listom zo dňa 15.5.2015,
teda zo strany žalobcu došlo k určeniu predčasnej lehoty konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel
k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba zo splátok splatných do mája 2009, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že úroky boli z úveru boli súčasťou
jednotlivých splátok, žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s úrokom iba zo 14 splátok po 2333,-
Kč do zosplatnenia úveru, teda istinu a úrok v sume 32.662,- Kč. Z ďalších 46 splátok po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti vznikol žalobcovi nárok iba na istinu úveru vo výške 76.666,67 Kč ( 46x splátka
istiny 1666,67Kč - Výpočet splátky istiny: 100.000:60 = 1666,67 Kč) Žalobcov nárok tak bol dôvodný vo

výške 109.328,67 Kč po odrátaní úhrad žalovaných v sume 29.666,61 Kč (ako to vyplýva zo špecifikácie
predloženej žalobcom zo dňa 13.9.2018 a výpisu z úverového účtu), teda v sume 79.662,06 Kč.

66. Po prirátaní uplatnených nárokov žalobcu na poplatky v sume 653,04 Kč ako aj nároku na zaplatené
poplatky v sume 4938,96 Kč (poplatky za správu úveru a poistenie podľa špecifikácie zo dňa 13.9.2018

vo výške 60 Kč a 118 Kč mesačne) a úroku z omeškania, by maximálna možná priznaná suma žalobcovi
predstavovala 85.254,06 Kč s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 27.5.2009
(podľa oznámenia o zosplatnení na čl. 9 spisu mala byť dlžná suma uhradená do 26.5.2009).

67. Rozsudkom zo dňa 6.7.2012 č.k. 5C/201/2011-89 bolo žalobcovi právoplatne priznaných 92.692,25

Kč s 9% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.5.2009 do zaplatenia. Uvedenou sumou
je pokrytý aj nárok žalobcu na uhradené úroky z omeškania vo výške 20,69 Kč, účtované do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a vyčíslené pri sadzbe prevyšujúcej 9% zákonnú sadzbu úroku z omeškania
(15% ročne).

68. Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

69. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaných najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn.
6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou

je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú

zmluvnú podmienku.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. Z pôvodne uplatnenej sumy 2615,24 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu
2170,54 eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

74. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku
žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 25.7.2011. Žalobca požadoval sumu 139903,05 Kč, úrok z úveru vo

výške 13,90% zo sumy 88858,77 Kč od 27.6.2011 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 25.7.2011
predstavuje sumu 917,79 Kč, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 88858,77 Kč od 27.6.2011
do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku 25.7.2011 predstavuje sumu 1058,99 Kč.

75. Z uplatnenej sumy 141879,83 Kč žalobcovi bolo rozsudkom zo dňa 6.7.2012 právoplatne priznaných
92.692,25 Kč s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 92.692,25 Kč, od 26.5.2009 do

zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 25.7.2011 predstavuje sumu 18078.74 Kč, teda spolu 110.770,99
Kč.

76. Žalobcov úspech predstavoval 78,07% (110.770,99 x100: 141879,83 = 78,07%) a neúspech 21,93%
a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania

v pomere 56,14 %, pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o
konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.