Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Cpr/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204148
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517204148.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL &

FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 8,
821 08 Bratislava, proti žalovanému: H., o zaplatenie 806,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 806,97 eur a úroky z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 806,97 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 806,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 806,97 eur od 25.05.2017 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca od žalovaného domáhal náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.09.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o
dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný
dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom

Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava. Dňa 16.01.2017 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie
pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov ku dňu 31.03.2017. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného
pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru
dohodouneakceptovalatútopovažovalzavýpoveďzpracovnéhopomeru.Žalobcažalovanéhosúčasne
upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 28.02.2017,

pričom žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu.
Odo dňa 10.02.2017 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.
Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného
a dĺžky výpovednej doby, t. j. 806,97 eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 806,97
eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného
hodinového zárobku žalovaného za 1. štvrťrok roku 2017 (4,9492 eur/hod.) vynásobený priemerným

počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného
časužalovaného(163,05hodín).Žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyzvalžalovaného
výzvou zo dňa 25.05.2017 na úhradu dlžnej sumy vo výške 806,57 eur v lehote do dňa 17.11.2016.
Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, preto si žalobca uplatňuje svojnárok v tomto konaní. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz: Pracovná
zmluva a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 01.09.2016 (ďalej len „Pracovná zmluva“),
Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 16.01.2017, Mzdový list za obdobie 09/2016

- 03/2017, Výzva na zaplatenie 806,97 eur zo dňa 25.05.2017.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že bol uznesením č. k. 20Cpr/10/2017 - 18 zo dňa
26.10.2017 na vyjadrenie sa vyzvaný. Žalovaný sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 10.12.2018, bez
ospravedlnenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z Pracovnej zmluvy súd zistil,
že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 01.09.2016 predmetnú pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce
PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, kde žalovaný mal pre žalobcu
vykonávať druh prácu ako tlmočník/výpomoc pre koordinátora ADZ. V zmysle čl. IV žalovaný súhlasil
s pridelením k užívateľskému zamestnávateľovi s dňom vzniku dočasného pridelenia dňa 01.09.2016 s

dobou na ktorú sa dočasne pridelenie dohodlo - doba trvania pracovného pomeru, druh práce - operátor
výroby.

5. Zo Žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 16.01.2017 súd zistil, že žalovaný
požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2017. V prípade neakceptovania danej

žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k uvedenému dňu, má byť žiadosť považovaná
za výpoveď podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Súčasťou uvedenej žiadosti bolo aj vyjadrenie
žalobcu, ktorý podanie žalovaného považuje za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím
výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,
v opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného

mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalovaný potvrdil prevzatie vyjadrenia
zamestnávateľa (žalobcu) dňa 16.01.2017. Žalobca predložil mzdového listy žalovaného a jeho výkonu
práce u žalobcu za obdobie od 09/2016 - 03/2017.
6. Z Výzvy na zaplatenie 806,97 eur súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi
čiastku vo výške 806,97 eur do 17.11.2016. V uvedenej výzve žalobca uviedol, že žalovaný dňa

16.01.2017 požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2017 ku ktorej
sa žalobca vyjadril, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru považoval za výpoveď pracovného
pomeru. Pracovný pomer sa preto mal skončil až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 28.02.2017.
Odo dňa 10.02.2017 žalovaný nenastúpil na výkon práce. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezotrval v
pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi podľa ustanovenia čl. XIII. ods.

13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu
v sume 806,97 eur, ktorý je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej
doby.

7. Na výzvu súdu žalobca podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.06.2018, predložil požadované

doklady (výplatné pásky za mesiac január 2014 a február 2017, doklad o odoslaní výzvy na zaplatenie
sumy 806,97 eur zo dňa 25.05.2017 žalovanému) a výpočet náhrady mzdy, kde žalobca uviedol, čo
sa týka výpočtu priemerného zárobku žalovaného, žalobca použil pre účely jeho výpočtu v súlade
s ustanovením § 134 ods. 2 Zákonníka práce, príjem zamestnanca za IV. kvartál roku 2016, t. j.
štvrťrok, ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Za IV. kvartál 2016

dosiahol žalovaný príjem vo výške 2.439,98 eur, čím jeho priemerný hodinový zárobok činil 4,9492
eur. Takto zistený priemerný zárobok vynásobil žalobca priemerným počtom pracovných hodín v roku
2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného, čím dostal sumu
priemerného mesačného zárobku vo výške 806,97 eur.

8. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.

9. Podľa § 67 ZP, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez

uvedenia dôvodu.

10. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,
zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto

zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o
peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

12. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný
hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov

má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
01.09.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi. Listom zo dňa 16.01.2017 dal žalovaný výpoveď, pracovný pomer skončil po uplynutí
jednomesačnej výpovednej doby, teda dňa 28.02.2017. Zo mzdového listu a výplatných pások súdu

zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovaného v rozhodnom období bol 4,95 eur, pričom žalovaný
odo dňa 10.02.2017 nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, súčin priemerného
hodinového zárobku a priemerného počtu hodín v rozhodnom období zodpovedá žalobou uplatnenému
nároku. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca písomne vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 17.11.2016, omeškanie žalovaného začalo plynúť v

nasledujúci deň po márnom uplynutí lehoty.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).