Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Hlistová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/224/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231124
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1109231124.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu:
Z.. U.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, S. I..Č..X, XXX XX, S., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č.13, 811 01 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.08.2009 žalobca žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že podaním na MS
SR dňa 16.02.2009 žalobca požiadal v súlade splatnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o
predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume : 8.298,-
EUR ( 250.000,- Sk ) a to titulom zákonu odporujúceho konania - hrubého porušenia práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd a porušenia ustanovenia §-u 50 ods. 2 Exekučného poriadku zákonným sudcom / nerozhodol
v lehote 60 dní a spôsobil prieťahy viac ako 1/2 roka / v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok
sp.zn. 31 Er 2366/08 a to až po mojej sťažnosti podanej na OS PK dňa 29.01.2009. Okresný súd Pezinok
nereagoval na moje upozornenia na hrubú nezákonnosť konania zo strany súdnej exekútorky, Mgr. A.
Michnicovej, vykazujúce známky podvodu , čo odhalila a zdokumentovala Okresná prokuratúra Nové
Zámky. Napriek tomu si zákonná sudkyňa OS PK nesplnila jej povinnosť uloženú ustanovením §-u 103
OSP - nesplnila si prieskumnú povinnosť a nezákonne zlegalizovala zákonu odporujúce konanie súdnej
exekútorky a to vydaním nezákonného uznesenia , ktorým účelovo nevyhovela žalobcom vzneseným
námietkam , pričom aj toto nezákonné uznesenie vydala až po zákonom stanovenej lehote - pol roku ,
nerešpektujúc práva povinného na vydanie zákonného rozhodnutia , v zákonom stanovenej 60 dňovej
lehote , teda narušila stav právnej istoty s cieľom pripraviť žalobcu o majetok, i keď bola na nezákonnosť
konania súdnej exekútorky písomne upozornená.
2. V súvislosti s danou vecou uviedol, že je potrebné, aby sa súd oboznámil s exekučným spisom
č. Er 53/2008 vyžiadaním si ho od súdnej exekútorky, ako aj so spisom č.k. Pd 129/08 vedeným na
Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch a to z dôvodu, že súd vedome nekonal v súlade so zákonom
a vydaním nezákonného uznesenia na podklade nesprávneho zistenia skutkového stavu legalizoval
protiústavné a nezákonné konania súdnej exekútorky a šikanu voči jeho osobe - účastníkovi konania
- povinnému s cieľom zakryť "vydanie troch upovedomení o začatí exekúcie na podklade jedného
exekučného titulu" , z toho dva mu boli doručené a o jednom sa dozvedel až cestou OP NZ. Pritommu bolo, na podklade poučení zo strany súdneho exekútora, umožnené podať 2 krát námietky proti
exekúcii , čo zákonodarca nepripúšťa. Postupom OS PK ako aj súdnej exekútorky teda došlo k hrubému
porušeniu subjektívneho práva účastníka konania - povinného. Napriek tomu súd sa zámerne vydaním
nezákonného uznesenia dňa 2.2.2009 nevyrovnal s návrhom na zastavenie exekúcie podľa §-u 57 EP -
viď. odôvodnenie nezákonného uznesenia , ktorý bol ním podaný súčasne s námietkami proti exekúcii,
ako aj s ustanovením §- u 35,§- u 36 Občianskeho zákonníka a tak zlegalizoval bez pripustenia možnosti
podania opravného prostriedku šikanózne konanie zo strany súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej.
" Šikanózny výkon práva smeruje k poškodeniu druhého účastníka alebo kohokoľvek iného . Inými
slovami , šikanóznym výkonom práva je vlastne zneužitie subjektívneho práva , ktoré - a to netreba
zdôrazňovať -je z hľadiska dobrých mravov neprípustný. Za zneužitie práva sa považuje zneužitie
výkonu subjektívneho práva , napr. zneužitie povinností daných právom , pričom nepôjde len o aktívny
výkon práva alebo povinností , ale aj o pasivitu tam , kde mala byť aktivita , o zanedbanie výkonu , jeho
obchádzanie , ale tiež o výkon liknavý, nedostačujúci, i keď sa pohybuje v rámci subjektívneho práva . "
Až po takto uskutočnenej šikane zo strany súdu Okresný súd Pezinok na jeho podnet - návrh na
zastavenie exekúcie, vyhovel jeho argumentácii v súlade s domácim a komunitárnym právom EÚ a
exekučné konanie zastavil. V tejto súvislosti je potrebné sa oboznámiť so spisom zn. 31 Er 2366/08
z OS Pezinok , EX 53/2008 od súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej , spisu Pd 129/08 z Okresnej
prokuratúry Nové Zámky.
3. Tým , že sa žalobca bránil bolo preukázané, ako na slovenských súdoch fungujú prepojenia sudca vs.
súdny exekútor a je hrubo potláčané ústavné právo povinného na rovnosť zbraní , spravodlivé konanie
v primeranom čase a zákonnosť konania. Tento prípad jasne zdokumentoval ako a aké praktiky sú
praktizované v slovenskom súdnictve na škodu účastníka konania , t.j. v danom prípade povinného s
cieľom nezákonne a protiústavné ho pripraviť o majetok. Požiadavka na zaplatenie sumy 8.298,- EUR
sa mi zdá primeraná a spravodlivá , napríklad viď. rozhodnutie ÚS SR zo dňa 8.12.2008 vo veci sudcu
NS SR H..H..Š. - priznané finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk . Až po takto uskutočnenej
šikane zo strany súdu Okresný súd Pezinok na môj podnet - návrh na zastavenie exekúcie vyhovel mojej
argumentácii v súlade s domácim a komunitárnym právom EÚ a exekučné konanie zastavil.
4. V príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky vznikla žalobcovi a jeho manželke p.
U. Y. škoda zmarením predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kú J. Q. Ž. fy SLOVMONTAN s.r.o.
za cenu 21.250.000,- Sk, a to dňom 6.7.2008 - viď. dodatok č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 24.09.2007. Škoda predstavuje 705.370,77 eur s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od
6.7.2008 do zaplatenia a preto s akcentom na vyššie uvedené žiada , aby súd po prerokovaní veci
a vykonanom dokazovaní s akcentom na závažnosť nezákonného a svojvoľného konania OS Pezinok
potláčajúceho ústavné práva žalobcu a jeho manželky U. Y. s cieľom
privodiť im škody titulom nezákonného rozhodnutia ako aj nezákonné konanie a nezákonné rozhodnutia
súdnej exekútorky Mgr. A. Michnicovej, vykazujúce známky podvodu a neprípustnej šikany, vydávania
nezákonných rozhodnutí ( 3 upovedomenia o začatí exekúcie v tej istej veci ) , uvedenie do omylu
Správu katastra nehnuteľností NZ s cieľom získať bezdôvodné obohatenie na úkor majetkových práv
navrhovateľa a jeho manželky a iné vydal, s odkazom na ustanovenie §-u 17 ods. 1, ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z rozhodnutie, ktorým by žalovanú zaviazal k zaplateniu žalobcovi primeraného finančného
zadosťučinenie v sume : 8.298,- eur a sumu : 705.370,77 eur s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od
6.7.2008 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Podaním zo dňa 21.11.2009 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v presnej identifikácii
majetkovej a nemajetkovej ujmy, v rámci ktorého označil sumu 8.298 Eur za nemajetkovú ujmu a sumu
705.370,77 Eur s úrokom z omeškania za ušlý zisk.
6. Uznesením súdu zo dňa 20.12.2013 č.k.18C 224/2009-107 bola zmena žaloby pripustená v
nasledovnom znení: " Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 8.298 eur
a sumu 705.370,77 eura s úrokom z omeškania 8,50% p.a. od 06.07.2008 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. "
7. Podaním zo dňa 03.02.2012 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe, v rámci ktorého uviedla
nasledovné. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20.08.2009, doručenou Okresnému súdu Bratislava
I dňa 21.08.2009, doplnenou podaním zo dňa 21.11.2009, doručeným Okresnému súdu Bratislava Idňa 30.11.2009, domáha "zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8.298,- € a to
titulom zákonu odporujúceho konania - hrubého porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa
§ 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd". Podľa tvrdenia žalobcu došlo
v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er 2366/08 k nesprávnemu úradnému
postupu a to tak, že súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v lehote stanovenej ustanovením
§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku, čím spôsobil prieťahy v konaní. Podľa tvrdenia žalobcu pochybil súd
taktiež tým, že pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii nerozhodol zároveň aj o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie podanom súčasne s námietkami. Žalobca ďalej uviedol, že súd vydal
nezákonné rozhodnutie - uznesenie zo dňa 02.02.2009 sp. zn. 31Er 2366/08, ktorým zamietol námietky
povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Podľa tvrdenia žalobcu došlo k porušeniu jeho práv aj
konaním súdnej exekútorky Mgr. Anny Michnicovej, ktorej nesprávny úradný postup pri výkone exekúcie
vykazuje známky podvodu a šikany, pričom konkrétne označil ako nesprávny úradný postup vydanie 3
upovedomení o začatí exekúcie a uvedenie do omylu Správu katastra nehnuteľností Q. M.. Žalobca si
okrem náhrady nemajetkovej ujmy uplatnil aj nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 705.370,77
€ s prísl., ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky
zmarením predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky zapísaných na LV č. XXX, kat.
územie J. Q., Správa katastra Q. M., pare. č. XXX/X výmere 283 m2, rodinný dom súp. č. XX postavený
na pare. č. XXX/X firme SLOVMONTAN s.r.o.. Žalobca požiadal dňa 16.02.2009 MSSR o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené. Následne
požiadal dňa 24.04.2009 MSSR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu ušlého zisku, pričom jeho
žiadosti nebolo vyhovené.
8. K samotnej žalobe a k uplatneným nárokom uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu, upravená v
zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákona č. 514/2003 Z.z."), je jednou z
foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za
súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
resp. nezákonné rozhodnutie,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne
preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v
tomto smere leží na poškodenom.
9. K nesprávnemu úradnému postupu a nezákonnému rozhodnutiu.
Žalobca v podanej žalobe špecifikoval nesprávny úradný postup ako aj nezákonné rozhodnutie, v
súvislosti s ktorými si uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa tvrdenia žalobcu došlo v konaní vedenom
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er/2366/2008 k nesprávnemu úradnému postupu a to tým,
že súd nerozhodol o námietkach povinného (žalobcu) v lehote stanovenej v ustanovení § 50 ods. 2
Exekučného poriadku, nevysporiadal sa s návrhom povinného (žalobcu) na zastavenie konania.
Za nezákonné rozhodnutie súdu označil žalobca rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii zo
dňa 02.02.2009, sp.zn.31Er 2366/2008.
Žalobca taktiež namietal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky JUDr. Michnicovej, ktorá podľa
jeho tvrdenia vydala v rozpore so zákonom 3 upovedomenia o začatí exekúcie, uviedla do omylu Správu
katastra Q. M. a v celom konaní sa dopúšťala voči jeho osobe šikany a podvodu.
Zákon č. 514/2003 Z.z. síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak
vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Vychádzajúc z uvedenej definície, je potrebné
skúmať, či Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 3iEr/2366/o8 porušil pravidlá ustanovené
právnymi normami upravujúce rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, rozhodovanie o návrhu
povinného na zastavenie konania ako aj to, či pochybila súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie a
to žalobcom označeným spôsobom. Čo sa týka žalobcom namietanej skutočnosti, že exekučný súdnerozhodolonámietkachpovinného(žalobcu)vzákonomstanovenejlehote,ktoráje60dníoddoručenia
námietok, je nutné pripustiť, že v tomto prípade došlo zo strany súdu k nedodržaniu stanovenej lehoty
na vydanie rozhodnutia. Nakoľko námietky proti exekúcii boli súdu doručené dňa19.06.2008, lehota
na rozhodnutie určená ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňom 19.08.2008.
Okresný súd Pezinok o námietkach rozhodol dňa 02.02.2009 tak, že námietky zamietol. Žalovaná chce
však zdôrazniť skutočnosť, že aj v prípade, ak by súd rozhodol o podaných námietkach v stanovenej
lehote, nič by to nezmenilo na situácii žalobcu. Vzhľadom na zamietavý výrok rozhodnutia je zrejmé, že
ani v prípade včasného rozhodnutia o podaných námietkach by sa nezvrátil stav konania v prospech
žalobcu tak, aby mu to prinieslo s ohľadom na podané námietky proti exekúcii želaný účinok - zastavenie
exekučného konania vedeného proti jeho osobe.
10. Ďalšou žalobcom vytýkanou vadou predmetného konania je údajné nevysporiadanie sa súdu s
návrhom na zastavenie exekučného konania. Je síce pravdou, že žalobca spolu s námietkami proti
exekúcii podal aj návrh na zastavenie konania a teda tento bol súdu doručený dňa 19.06.2008, avšak
žalovaná sa nemôže stotožniť s tvrdením, že súd sa s týmto návrhom žalobcu nijakým spôsobom
nevysporiadal. Exekučný poriadok upravuje postup exekučného súd v exekučnom konaní. Námietky
sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie
alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Exekučný súd v
incidenčnom spore vyvolanom námietkami musí rozhodnúť, pričom ak sú námietky opodstatnené, súd je
povinný námietkam vyhovieť. Dôvodnosť námietok sa prejavuje v tom, že exekúcia je neprípustná a teda
predmetným uznesením súd exekúciu zastaví. V tomto konkrétnom prípade však súd námietky' žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodné a zamietol ich. Až po riadnom posúdení všetkých skutočností uvedených v
námietkach a rozhodnutí o nich, potom ako uznesenie nadobudlo právoplatnosť, mohol súd v ďalšom
procesnom postupe pristúpiť k preskúmaniu návrhu žalobcu na zastavenie exekučného konania a
rozhodovaniu o ňom. Súd tak aj urobil a uznesením zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 31Er 2366/08 exekučné
konanie zastavil. Pre tento typ rozhodnutia nie je v príslušnom právnom predpise t.j. Exekučnom
poriadku stanovená žiadna lehota. Tvrdenie žalobcu, že súd sa nevysporiadal s jeho návrhom na
zastavenie exekučného konania je zavádzajúce, nakoľko súd sa s jeho návrhom vysporiadal vydaním
uznesenia dňa 01.04.2009, pričom neporušil žiadnu stanovenú lehotu pre rozhodnutie, nakoľko takáto
lehota nie je príslušným právnym predpisom určená.
11. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Pezinok o zamietnutí
námietok proti exekúcii zo dňa 02.02.2009, sp. zn. 31Er/2366/o8. V súlade s § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Toto ustanovenie bližšie upravuje základnú podmienku objektívnej
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to práve existenciu nezákonného
rozhodnutia, pričom splnenie tejto podmienky je striktne viazané na podmienku zrušenia alebo zmeny
právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Žalovaná chce poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie,
v súvislosti s nezákonnosťou ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda, nebolo zrušené ani zmenené pre
nezákonnosť. V súlade s prezumpciou správnosti rozhodnutia nie je súd v konaní o zodpovednosti štátu
za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka
nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako
nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zo znenia zákona č. 514/2003 Z.z. nie je
možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že by štát zodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré
nebolo zrušené alebo zmenené. V tejto súvislosti chce žalovaná poukázať aj na judikát NS ČR zo
dňa 02.02.2006, sp. zn. 25Cdo 2162/05 " podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je, že toto právoplatné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo
zmenené príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhodoval o žalobe o náhradu škodu proti štátu, nie je
oprávnený posudzovať tvrdený nesúlad nezrušeného rozhodnutia so zákonom." Nakoľko rozhodnutie,
ktorého nezákonnosť žalobca namieta nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, nie je možné
stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
12. Ďalej žalobca namietal zákonnosť postupu súdnej exekútorky, ktoré podľa jeho názoru vykazuje
známky podvodu a šikany. Konkrétne namietol zákonnosť vydania 3
upovedomení o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie je procesne svojimi účinkami
postavené na roveň uzneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia. Proti tomutoupovedomeniu ako osobitnej forme rozhodnutia v občianskom procese sú prípustné námietky. Žalobca
podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ktoré však boli rozhodnutím Okresného súdu
Pezinok zamietnuté. Predmetné upovedomenie o začatí exekúcie nie je teda možné s prihliadnutím
na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. považovať za nezákonné rozhodnutie. Čo sa týka
žalobcom tvrdeného nezákonného vydania 3 upovedomení o začatí exekúcie, je žalovaná toho názoru,
že aj z označenia predmetných písomností je zrejmé, že nejde o 3 samostatné upovedomenia o začatí
exekúcie, ale písomnosti zo dňa 05.06.2008 a dňa 11.07.2008 sú opravnými upovedomeniami, nakoľko
v písomnom vyhotovení upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008 došlo k chybám vpísaní.
V Exekučnom poriadku síce absentuje právna úprava postupu pri oprave chýb v písaní, počítaní či
iných zrejmých nesprávnostiach, treba preto v súlade s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. aplikovať
ustanovenie § 164 O.s.p., ktorým je upravený mechanizmus Odstránenia nedostatkov rozhodnutia. Nie
je teda možné prisvedčiť argumentácii odporcu ohľadom nezákonného vydania 3 upovedomení o začatí
exekúcie. Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že súdna exekútorka "uviedla do
omylu Správu katastra Nové Zámky". Súdna exekútorka riadne zaslala upovedomenie o začatí zo dňa
05.06.2008 Správe katastra Nové Zámky, toto bolo doručené dňa 11.06.2008. Následne jej zaslala aj
opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008, ktorým bola opravená chyba v písaní, ku
ktorej došlo pri špecifikácii čísiel parciel, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo a to tak, že
namiesto parc. č. XXX/X bolo správne uvedené parc. č. XXX/X. Toto opravné upovedomenie o začatí
exekúcie bolo Správe katastra Q. M. doručené dňa 16.06.2008. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX
Správy katastra Q. M. zo dňa 12.06.2008 je zrejmé, že Správa katastra obratom vyznačila informatívnu
poznámku, ktorou bolo poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a
zriadením exekučného záložného práva č. EX 53/08 zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok parc. č. 119/6
(tedanieXXX/X).Jetedanepochybné,žespôsobenouchybouvpísanívupovedomeníozačatíexekúcie
a jej následnou Opravou neboli povinnému (žalobcovi) privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké
sa vydaným procesným úkonom sledovali t.j. nebolo zriadené exekučné záložné právo na iné čísla
parciel ako na pare. č. XXX/X, teda bezodkladným vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie
bolo len zabezpečené odstránenie formálneho nedostatku, pričom reálny stav zodpovedal od počiatku
skutočnosti. Chyba v písaní týkajúca sa nesprávneho označenia exekučného titulu v časti označenia
odvolacieho súdu, keď namiesto Krajský súd v Bratislave bolo uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici,
bola síce odstránená až opravným upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, avšak nemala
reálne žiaden vplyv na priebeh exekučného konania a tiež nezakladala neprípustnosť exekúcie. Žalobca
si bol vedomý existencie exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.10.2004
č.k. 11C 287/97-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2007 č.k. 5C0
242/05-283, na základe ktorého bola voči jeho osobe vykonávaná exekúcia, pričom namiesto toho, aby
zaujal zodpovedný postoj k uhradeniu dlžnej pohľadávky, svojimi účelovými tvrdeniami vytýkal formálne
nedostatky úkonov vykonaných v exekučnom konaní a dožadoval sa zastavenia exekučného konania.
Účelom exekúcie je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia iba v prípade, ak povinný neplní
dobrovoľne to, čo mu ukladá exekučný titul. Žalobca nielenže nesplnil dobrovoľne svoj záväzok pred
začatím exekučného konania ale ani v predmetnom exekučnom konaní ako povinný neprejavil vôľu plniť
svoj záväzok a je nepochybné, že exekúcia proti žalobcovi ako povinnému bola vedená od začiatku
oprávnene. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že síce exekučné konanie vedené pod sp. zn. 31Er
2366/2008 bolo na návrh žalobcu zastavené, avšak
následne bolo na podklade toho istého exekučného titulu vedené voči žalobcovi ako povinnému
nové exekučné konanie, pričom v rámci neho bolo zriadené exekučné záložné právo na identické
nehnuteľnosti.
13. K porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že opísaným postupom Okresného súdu Pezinok ako i súdnej
exekútorky JUDr. Michnicovej došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu
(čl. 46 ods. 1 Ústavy) a práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy).
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Zmyslom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavno-procesných princípov
upravenýchvdruhejhlavesiedmomoddieleústavy.Právonaspravodlivýsúdnyprocesvšakneznamená
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté vsúlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). (Podľa názoru ústavného súdu právo
na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi
názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné bez
ďalšieho považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a
aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležíte zdôvodnený, ústavný súd nemá
príčinu doň zasahovať (mutatis mutandis napr. I. ÚS ig/02). K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie
právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na
uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom
verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez
akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní
musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody. Ústavnosť týchto konaní
predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne
nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu
takýchto procesných postupov. Je prirodzenou tendenciou jedinca formovať si individuálnu definíciu
pojmov, čo vysvetľuje subjektívne vnímanie obsahu "práva na súdnu ochranu" žalobcom, avšak pri
skúmaní existencie reálneho porušenia tohto ústavou garantovaného práva je potrebné pridržiavať sa
objektívnych kritérií definovaných ústavou ako i judikatúrou v danej oblasti. Podľa názoru žalovanej
žalobca nepreukázal taký postup orgánu verejnej moci v predmetnom konaní, ktorým by bolo zasiahnuté
do ústavou zaručeného práva žalobcu na súdnu ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi
ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka
určovať ďalší právny osud veci. Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné
predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo
v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez
ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Avšak tvrdenie o existencii takého
absolútneho vlastníckeho práva k veci, ktoré by nebolo možné obmedziť alebo využiť bez
právneho dôvodu, ktoré naznačuje vo svojom podaní žalobca, vyvracia formulácia ustanovenia čl. 20
ods. 4 ústavy. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa článku
20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je žalovaná toho názoru, že k porušeniu takéhoto práva žalobcu
nedošlo, nakoľko k zásahu do vlastníckych práv žalobcu došlo podľa platných zákonných ustanovení.
Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že v časti žaloby namietajúcej porušenie práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj práva na
vlastnenie majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy nie je na rozhodovanie daná právomoc všeobecného
súdu. Nie je možné, aby súd v konaní o náhradu škody konštatoval porušenie ústavných práv žalobcu.
Právomoc rozhodnúť o tom, či došlo k porušeniu ústavného práva má len Ústavný súd. Práve Ústavný
súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom
ochrany ústavnosti. Jedine Ústavný súd má teda právo rozhodnúť podľa § 127 ods. 3 Ústavy SR o tom, či
došlo k porušeniu ústavného práva, túto otázku nemôže v žiadnom prípade riešiť ako predbežnú otázku
všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Následne má teda len Ústavný
súd právomoc rozhodnúť podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR o priznaní primeraného zadosťučinenia za
porušenie ústavného práva.
14. K existencii škody.
V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody vzniknutej v
príčinnej súvislosti s napadnutým postupom orgánu verejnej moci resp. nezákonným rozhodnutím.
Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy ako aj
z titulu ušlého zisku.
- k náhrade škody titulom nemajetkovej ujmy
Z podania žalobcu vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súvislosti s porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok, pričom podľa názoru žalovanej
nepreukázal, že reálne došlo k takýmto zásahom do jeho chránených osobnostných práv, pričom
posúdenie oprávnenosti takéhoto tvrdenia žalobcu by ani nemohlo byť predmetom konania pred
všeobecným súdom, nakoľko o porušení ústavnosti by mohol rozhodnúť len Ústavný súd, ktorý byrozhodoval aj o prípadnom poskytnutí finančného zadosťučinenia (ako žalovaná uviedla vyššie). Ak
by si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím (ktorých existenciu však podľa názoru žalovanej nepreukázal), má žalovaná
za to, že nakoľko nemajetková ujmy predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného,
nevyplývajú zo žaloby podanej žalobcom žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať
negatívne dopady na osobnostnú integritu žalobcu v takej intenzite, že by bolo dôvodné považovať za
opodstatnenú peňažnú kompenzáciu. Táto je totiž len subsidiárnym spôsobom náhrady nemajetkovej
ujmy pre prípad, ak by dostačujúcim prostriedkom nápravy nebolo samotné konštatovanie porušenia
práva. V podanej žalobe však nie sú v súvislosti s namietaným postupom a rozhodnutím uvádzané
žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na spôsobenie následkov v osobnostnej sfére žalobcu. Nie
je teda možné špecifikovať, akú nemajetkovú ujmu má žalobca na mysli a prečo si ju uplatnil práve
vo výške 8.298,- €. Odkaz na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 08.12.2008 vo veci sudcu NS SR JUDr. H..
Š. len evokuje záver, že žalobca sa podanou žalobou v tejto časti domáha primeraného finančného
zadosťučinenia v súvislosti s porušením svojich základných práv alebo slobôd podľa § 127 ods. 3 Ústavy
SR, čo ako žalovaná už uviedla, nie je možné riešiť v tomto konaní. Žalobca má možnosť domáhať sa
ochrany týchto práv podaním žaloby o ochranu osobnosti.
- k náhrade škody titulom ušlého zisku
Žalobca uviedol, že k škode došlo zmarením predaja nehnuteľností patriacich žalobcovi a jeho manželke
spol. SLOVMONTAN s.r.o.. Túto skutočnosť preukázal priložením Zmluvy o
budúcej zmluve zo dňa 24.09.2007 a jej dodatkov, z ktorej vyplýva, že medzi žalobcom, jeho manželkou
a spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. došlo k dohode o predaji nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX Správy katastra Q. M., kat. územie J. Q. R.. Č.. XXX/X o výmere 283 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XX postaveného na pare. č. XXX/X a to za kúpnu cenu
25.000.000,- Sk. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť na výzvu Budúceho kupujúceho, ktorú mal
tento urobiť do 05.10.2007, pričom Budúci Predávajúci mal reagovať do 10 dní najneskôr do 15.10.2007.
Zároveň je v čl. ods. 3 tejto zmluvy uvedené, že "záväzok budúceho predávajúceho uzatvoriť budúcu
zmluvu zanikne, ak kupujúci v lehote do 05.10.200y nevyzve budúceho predávajúceho Uzatvoriť
Kúpnu zmluvu podľa čl. II tejto zmluvy". Zmluva o budúcej zmluve bola riadne podpísaná, pričom
podpisy budúceho predávajúceho - žalobcu a budúcej predávajúcej - manželky žalobcu boli notársky
overené dňom 24.09.2007. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo
môžu vyplývať z dohody účastníkov. Samotná zmluva o budúcej zmluve zakladá medzi subjektmi
kontraktačnúpovinnosť,pričomobligatórnounáležitosťoujeurčeniedoby,vktorejmábyťbudúcazmluva
uzatvorená. Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 24.09.2007 je zrejmé, že mala byť uzatvorená
na výzvu budúceho kupujúceho najneskôr do 15.10.2007. Žalovaná chce podotknúť, že v dobe na
predmetných nehnuteľnostiach nebola iná ťarcha okrem zriadeného záložného práva v prospech
Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. i zo dňa 24.03.2006, ktorá
je riadne spomenutá v zmluve. K zablokovaniu nehnuteľností v dôsledku doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie Správe katastra došlo až dňom 05.06.2008. Žalovaná chce zdôrazniť, že v dobe určenej
v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 24.09.2007 t.j. do 15.10.2007 ani viac ako 7 mesiacov po nej nedošlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, hoci tomu nebránili žiadne skutočnosti týkajúce sa žalobcom namietaného
postupu súdu či súdnej exekútorky. Žalobca v tejto súvislosti predložil dodatok č. 2 k predmetnej
zmluve o budúcej zmluve, ktorým datuje dohodnutý okamih uzatvorenia kúpnej zmluvy do obdobia od
25.06.2008 do 30.06.2008. Týmto dodatkom zo dňa 05.01.2008 sa zásadne menia základné náležitosti
predmetnej zmluvy o.i. i kúpna cena, pričom okrem toho, že zásadne mení zmluvu o budúcej zmluve
v čase, kedy už malo byť na základe nej plnené, tento dodatok nie je opatrený overeným notárskym
podpisom, preto na neho nie je možné podľa názoru žalovanej prihliadať. Žalovaná má za to, že žalobca
predmetnou zmluvou o budúcej zmluve nepreukázal existenciu reálneho predpokladu uzatvorenia
kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ktorý by bol zmarený konaním súdnej exekútorky, nakoľko
v dobe určenej na plnenie ani po dobu 7 mesiacov po tejto dobe nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
pričom tomu nič nebránilo a dodatok č. 2 k predmetnej zmluve je podľa názoru žalovanej irelevantný
vzhľadom na nedostatok formy. Žalovaná má teda za to, že žalobca nepreukázal vznik škody titulom
zmareného predaja nehnuteľností. Je možné označiť za neracionálne očakávanie odporcu, ktorý vedel
o svojom záväzku z exekučného titulu najneskôr od dátumu právoplatnosti predmetného rozhodnutia
dňom 20.03.2008, avšak ho dobrovoľne nesplnil, že nedôjde k obmedzeniu jeho voľnosti v nakladaní s
nehnuteľnosťami, nakoľko v tom čase prebiehalo voči žalobcovi aj iné exekučné konanie a teda si mohol
byť plne vedomý následkov svojho vlastného rozhodnutia neuhradiť dobrovoľne svoju pohľadávku amoholzvážiť,žezodpovednýmpostojomksvojmuzáväzkuimpredíde.Žalovanáchcetaktiežpodotknúť,
že ako účastník na strane žalobcu v konaní vystupuje len žalobca, pričom tento nie je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností.
15. K príčinnej súvislosti
V konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je potrebné posúdiť, či medzi škodou
uplatnenou žalobcom a označeným nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
existuje príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu resp. nesprávneho úradného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah
príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať
medzí príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti za
nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, tieto musia byť následkom aspoň jednej z
hlavných príčin. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou
(akýmnásledkom),aakouskutočnosťou(akápríčina)tejtoujmymábyťpríčinnásúvislosťzisťovaná.Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada žalobcom v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym žalobcom označeným nesprávnym úradným
postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Žalobca si uplatnil škodu titulom nemajetkovej ujmy, pričom z
jeho tvrdení nie je zrejmé, či nejde o nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 127 ods. 3
Ústavy SR, o ktorom by mohol rozhodnúť len Ústavný súd, k čomu sa žalovaná už vyjadrila. V prípade,
ak by sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím (pričom žalovaná upriamuje pozornosť na to, že podľa jej názoru existencia
takéhoto postupu alebo rozhodnutia v tomto prípade nebola preukázaná), nie je možné považovať za
preukázanú ani samotnú existenciu škody (nemajetkovej ujmy), a preto nie je možné posúdiť, či existuje
priamapríčinnásúvislosťmedziúdajnenesprávnymúradnýmpostupomresp.nezákonnýmrozhodnutím
a vznikom škody (ujmy), pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou
pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
16. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, pričom uviedol, že táto mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním súdnej exekútorky v exekučnom konaní vedenom
pod Ex 53/08. Z hľadiska príčinnej súvislosti je významné, či označený nesprávny úradný postup
resp. nezákonné rozhodnutie súdnej exekútorky boli podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho,
že žalobcovi vznikla ním uplatnená škody, teda že priamym dôsledkom konania súdnej exekútorky
bola skutočnosť, že bolo zmarené zväčšenie majetku žalobcu predajom predmetných nehnuteľností.
Podľa názoru žalovanej (pričom stále zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani existenciu
nesprávneho úradného postupu ani nezákonného rozhodnutia v konaní súdnej exekútorky) neexistuje
ani v hypotetickej rovine príčinná súvislosť medzi zmarením predaja nehnuteľností a postupom
exekútorky v exekučnom konaní. V súvislosti s príčinou ušlého zisku chce žalovaná poukázať na judikát
NS ČR zo dňa 28.01.2003 sp. zn. 25Cdo 1501/2002, podľa ktorého "príčinou škody spočívajúcej v
ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale
len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila". K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na
základe zmluvy o budúcej zmluve nedošlo v určenom termíne nie v dôsledku blokovania nehnuteľností
vyznačením poznámky v katastri o
zriadení exekučného záložného práva, keďže takáto ťarcha na predmetných nehnuteľnostiach v období
rozhodujúcom pre uzatvorenie dohodnutej kúpnej zmluvy neexistovala, ale v dôsledku iných príčin.
Nič na tom nemení existencia dodatku č. 2 k zmluve o budúcej zmluve, pretože tento dokument
postráda formálne náležitosti nevyhnutné pre záver o dôveryhodnosti tejto písomnosti. Žalovaná chce
tiež poukázať na to, že k samotnej exekúcii došlo práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý nepristupoval
zodpovedne voči svojmu záväzku, neplnil dobrovoľne a preto musel štátny orgán pristúpiť k nútenémuvýkonu rozhodnutia. Oprávnenosť tohto spôsobu uspokojenia nároku veriteľa, potvrdzuje aj skutočnosť,
že napriek tomu, že došlo na základe návrhu žalobcu k zastaveniu exekučného konania, toto prebiehalo
opätovne na základe toho istého exekučného titulu tým istým spôsobom - zriadením exekučného
záložného práva na identických nehnuteľnostiach. Žalobcovi nevznikla škoda v dôsledku konania
štátneho orgánu, ale vlastným postojom voči svojmu záväzku, ktorý dobrovoľne nesplnil a preto musel
štátny orgán pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Podľa názoru žalovanej v danom prípade nie
je daná príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným konaním súdnej exekútorky a škodou titulom
ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha.
Rovnako je žalovaná toho názoru, že pre splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je taktiež významné, či bolo
splnenie priznaného nároku reálne. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.4.2009 sp.
zn. 36CbR/149/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2009, súd zrušil obchodnú spoločnosť
SLOVMONTAN spol. s r.o., so sídlom Radlinského 13, 811 07 Bratislava, IČO: 35 692511 bez likvidácie,
vymazaná z obchodného registra bola dňom 09.09.2009. Otáznou zostáva platobná schopnosť
spoločnosti v rozhodujúcom období, ktorej preukázanie by bolo nevyhnutné pri posudzovaní žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku.
17. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uvádzame, že tieto nepovažujeme za opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. V tejto súvislosti zastávame názor, že žalobca nemá právo na zaplatenie
úroku z omeškania odo dňa 06.07.2008, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovanej voči
žalobcovi,ktorýbybolsplatný.Žalovanásanemôžedostaťdoomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku
skôr než je jej známa výška náhrady škody.
18. Podľa názoru žalovanej, žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov pre uplatnenie
nároku na náhradu škody. Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho
povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde.
Okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
S ohľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadované
podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná tak považuje
žalobu za neopodstatnenú a žiada Okresný súd Bratislava I, aby ju v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.
19. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami sporových strán,
výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku žalobcu, Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom jeho manželkou a obcou J. Q. Ž. zo dňa
29.11.2005 a Dodatok č.1,2 k zmluve, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená so spoločnosťou
SLOVMONTAN s.r.o. zo dňa 24.09.2007, v znení Dodatkov č.1,2 ), oboznámením sa so žalobcom
špecifikovanými listinnými dôkazmi z obsahu spisu sp. zn. 31 Er 2366/08, výsluchom svedkyne U. Y.,
a zistil nasledovný skutkový stav.
20. Na základe poverenia zo dňa 21.05.2008 č. 5107 002644 Okresný súd Pezinok poveril súdneho
exekútora, Mgr. Annu Michnicovú, vykonaním exekúcie podkladom ktorej bolo vykonateľné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 287/97-199 zo dňa 05.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5Co 242/05-283 zo dňa 04.12.2007.
21. Súdna exekútorka na základe poverenia vydala dňa 05.06.2008 upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, KÚ Q., Správa katastra Q. Zámky, k.ú. J. Q. Ž., obec
J. Q. Ž., t.j. pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a stavby na nich stojace, v ktorom nesprávne
označila číslo parcely - nehnuteľnosti, tvoriacej predmet exekúcie. Súdna exekútorka riadne zaslala
upovedomenie o začatí zo dňa 05.06.2008 Správe katastra Q. M., toto bolo doručené dňa 11.06.2008.
Následne jej zaslala aj opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.06.2008, ktorým bolaopravená chyba v písaní, ku ktorej došlo pri špecifikácii čísiel parciel, na ktorých bolo zriadené exekučné
záložné právo a to tak, že namiesto parc. č. XXX/X bolo správne uvedené parc. č. XXX/X. Toto opravné
upovedomenie o začatí exekúcie bolo Správe katastra Q. M. doručené dňa 16.06.2008 a podľa výpisu z
listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Q. M. zo dňa 12.06.2008 je zrejmé, že Správa katastra obratom
vyznačilainformatívnupoznámku,ktoroubolopoznamenanéupovedomenieozačatíexekúciepredajom
nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva č. EX 53/08 zo dňa 05.06.2008 o.i. na pozemok
parc. č. XXX/X (teda nie XXX/X).
22. Uvedeným upovedomením o začatí exekúcie bol (povinný) žalobca vyzvaný k úhrade pohľadávky
oprávneného v lehote do 14 dní pod následkom vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
a súčasne mu uložila zákaz disponovať s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet exekučného konania,
špecifikovanými v upovedomení. Upovedomenie bolo žalobcovi doručené 11.06.2008.
23. Žalobca ( povinný) podal voči Upovedomeniu námietky, v ktorých rozporoval existenciu rozsudku
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2007 pod č. 5Co 242/05-283 vo vzťahu k svojej osobe
a žiadal exekučný súd exekúciu zastaviť ako neprípustnú.
24.V súvislosti s námietkou povinného, v tomto konaní žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho označenia
odvolacieho súdu, exekútorka vydala opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.07.2008, v
ktorom uviedla správne označenie odvolacieho súdu.
25. Podaním zo dňa 28.07.2008 žalobca ( povinný) vzniesol námietky proti exekúcii a súčasne žiadal
exekúciu zastaviť z dôvodu neprípustnosti.
26. Dňa 29.01.2009 bola na Okresný súd v Pezinku doručená sťažnosť žalobcu
( povinného) zo dňa 28.01.2009, doplnená podaním zo dňa 16.02.2009, na prieťahy
v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 31 Er/2366/2008 z dôvodu, že v zákonnej lehote exekučný súd
nerozhodol o jeho námietkach voči exekučnému konaniu a návrhu na oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Listom zo dňa 24.02.2009 predsedníčka súdu vybavila sťažnosť s tým, že konštatovala
existenciu prieťahov spôsobených objektívnymi okolnosťami za ktoré sa sťažovateľovi ospravedlnila.
27. Okresný súd v Pezinku uznesením zo dňa 02.02.2009 sp.zn. 31Er/2366 námietky povinného
zamietol. Proti uzneseniu nebol prípustný riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.02.2009
28. Uznesením Okresného súdu v Pezinku zo dňa 01.04.2009 sp.zn. 31Er 2366/08 bola exekúcia
zastavená z dôvodu, že exekúcia bola vedená nad rámec exekučného titulu a udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie, keďže exekútor v súvislosti s exekučným konaním vydal dve upovedomenia,
čo je neprípustné, keďže upovedomenie je neopakovateľný úkon, na ktorý sú viazané ďalšie právne
skutočnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2009.
29. V súvislosti s vedeným exekučným konaním, dôsledkom ktorého mala byť žalobcovi spôsobená
škoda zmarením predaja nehnuteľností, žalobca súdu za účelom preukázania vlastníctva k
nehnuteľnostiam, predložil kópiu Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom jeho manželkou a obcou
J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a dodatok č.1,2 k zmluve, z obsahu ktorých súd zistil, že predmetom kúpy
boli pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X a stavby na nich stojace evidované na č.S. X, k.ú.J. Q. Ž., obec J.
Q. Ž., okres Q. M.. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený rozhodnutím Správy
katastra katastrálneho Ú. Q. v Q. M. dňa 04.09.2006 č. V XXXX/XX.
30. Predmetné nehnuteľnosti boli aj predmetom Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ( ďalej
len Zmluvy), ktorú žalobca spolu s manželkou uzatvorili so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. dňa
24.09.2007. V čl. Z.. bod X. Zmluvy sa jej účastníci dohodli na tom, že budúci kupujúci vyzvú
predávajúceho k uzavretiu zmluvy do 05.10.2007 a budúci predávajúci najneskôr do 15.10.2007 zmluvu
uzavrie. Záväzok budúceho predávajúceho zaniká, ak budúci kupujúci ho k jeho uzavretiu nevyzve
v lehote do 05.10.2007. V Dodatku č.1 k Zmluve zo dňa 25.09.2007 účastníci zmluvy riešili zmenuplatobných podmienok. V Dodatku č.2 k zmluve zo dňa 05.01.2008 účastníci zmluvy riešili otázku kúpnej
ceny a platobných podmienok, pričom sa dohodli na tom, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad doručí
budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu do 23.06.2008.
31. Písomným oznámením zo dňa 30.06.2008 spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. odstúpila od Zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 a jej dodatkov č.1.a2. z dôvodu vedenia exekučného
konania súdnou exekútorkou Mgr. A. Michnicovou na nehnuteľnosti tvoriace predmet budúcej kúpnej
zmluvy.
32.Vzhľadom k tomu, že ku skutkovým okolnostiam o ktoré žalobca opiera oprávnenosť svojho nároku
došlo za účinnosti zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákona) súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu
posudzoval jeho dôvodnosť podľa ustanovení tohto zákona.
33. Podľa § 3 ods. 1) Zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo
znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo
nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv.
zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo
nesprávny úradný postup.
34.V znení § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 písm.a) koná v mene štátu, vzhľadom k tomu že škoda ktorej
náhradu si žalobca uplatňuje mala vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím súdu a exekútora, Ministerstvo
spravodlivosti SR.
35. Predpokladom uplatnenia nároku na súde podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je jeho predbežné
prerokovanie s príslušným orgánom štátu. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku na súde ( § 16 ). V rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je v
zmysle§16poškodenýpovinnýuviesťvšetkyskutočnostirelevantnépreposúdenieoprávnenostinároku
vrátane výšky škody, na skutkové okolnosti a škodu ktorá nebola prerokovaná v rámci predbežného
prerokovania nároku súd neprihliada. V danom prípade žalobca splnil hmotnoprávnu podmienku
podmieňujúcu prerokovanie nároku na súde, nakoľko svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadostí zo dňa 16.02.2009 a 23.04.2009 doručených Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 16.02.2009 a dňa 24.04.2009, ako orgánu oprávnenému v predmetnej veci konať.
36.Podľa§5ods.1právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ods.2) právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď
s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť.
Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods.2 právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa.
Z uvedeného vyplýva, že za nezákonné rozhodnutie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je
možné považovať akékoľvek rozhodnutie zrušené vyšším orgánom, ale len právoplatné rozhodnutie
ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušnýmorgánom a voči ktorému poškodený podal riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
37. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla
ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s
uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce
sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu
spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre
rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa
jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánuštátu.Toznamená,žezanesprávnyúradnýpostuporgánu
štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím
nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie
nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané,
právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.
38. Popri preukázaní existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako
základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca musí v konaní preukázať existenciu
škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť
preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku.
Podľa § 17 ods.1) zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Pojem škodu zákon č.514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a preto je potrebné v tomto smere aplikovať
príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy t.j. § 444 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa uhrádza
"skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo."
Skutočná škoda znamená zmenšenie , zničenie, stratu alebo iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk znamená zmarený
majetkový prospech.
39. Vzhľadom k vyššie uvedenému , súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
uplatnený nárok žalobcu nie je oprávnený z dôvodu absencie základu právneho nároku, ktorý by
bol v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou. Súd prisvedčil argumentácii žalovanej , že v
konaní žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu podľa zák.č.
54/2003 Z.z. a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. K jednotlivým skutkovým okolnostiam, podľa
žalobcu relevantným vo vzťahu k tvrdenej škode, dodáva nasledovné.
40. Nezákonné rozhodnutie exekučného súdu
Podľa§6ods.1zák.možnopovažovaťzanezákonnérozhodnutiezakladajúceobjektívnuzodpovednosť
štátu za spôsobenú škodu len také rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky
stanovené zákonom t.j. nadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom a súčasne, že poškodený proti takémuto rozhodnutiu podal
riadny opravný prostriedok, t.z. že sa pokúsil dosiahnuť zmenu rozhodnutia zákonnými prostriedkami
pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.
V danom prípade za nezákonné rozhodnutie označuje žalobca uznesenie Okresného súdu v Pezinku
sp.zn. 31 ER 2366/2008 zo dňa 02.02.2009. Uvedeným rozhodnutím boli zamietnuté námietky žalobcu
voči upovedomeniu o začatí exekúcie. Uvedené rozhodnutie nenapĺňa skutkovú podstatu § 6 ods.1
Zákona, nakoľko toto rozhodnutie nebolo ako právoplatné zrušené ani zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom.
Nesprávny úradný postup exekučného súduPokiaľ ide o nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov v konaní, ako právny základ nároku žalobcu
na náhradu škody, tak v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy zo
strany budúceho predávajúceho došlo na základe písomného oznámenia zo dňa 30.06.2008. I keď na
základe sťažnosti žalobcu boli zo strany súdu konštatované prieťahy v konaní, tak v čase odstúpenia
od zmluvy konanie súdu nebolo poznačené prieťahmi, keďže od podania námietok zo strany žalobcu
na súd dňa 16.06.2008 do dňa kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy neuplynula zákonná lehota na
rozhodnutie o nich, t.j. 60 dní. Preto nie je možné spájať prieťahy v konaní so žalobcom tvrdenou
škodou, nakoľko tu absentuje príčinná súvislosť. Budúci predávajúci síce uvádza ako dôvod odstúpenia
od Zmluvy vedenie exekučného konania, avšak nie z dôvodu dlhotrvajúceho neefektívneho exekučného
konania poznačeného prieťahmi, ale na základe samotného faktu, že sa vo vzťahu k nehnuteľnostiam
o ktoré mal záujem vedie exekučné konanie, ktoré je prekážkou predaja nehnuteľností.
41. Nezákonnosť a nesprávny úradný postup exekútora v exekučnom konaní
Ďalej žalobca poukazuje na nezákonný postup exekútorky v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.
31Er 2366/2008, Ex 53/2008 v rámci ktorého exekútorka vydala tri upovedomenia o začatí exekúcie
zo dňa 05.06.2008 a 11.07.2008. Po preskúmaní obsahu všetkých troch upovedomení súd dospel k
rovnakému záveru ako žalovaná, t.j. že sa nejedná o samostatné upovedomenia o začatí exekúcie ale
prvé v poradí je upovedomenie o začatí exekúcie a ostatné upovedomenia vydané dňa 05.06.2008 a
11.07.2008 sú opravnými upovedomeniami za účelom odstránenia chýb v písaní a počítaní ( nesprávne
označeniesúduktorývydalexekučnýtitul),ktorýchsaexekútorprivyhotovovaníupovedomeniadopustil.
Taktiež súd súhlasí s argumentáciou žalovanej ohľadom zákonného postupu pri vydávaní opravných
upovedomení.Takakouviedlažalovaná,Exekučnýporiadokneobsahujeosobitnéustanovenieohľadom
postupu pri oprave chýb v písaní a počítaní, ale zo samotného § 251 ods.4 ) v tom čase platného
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. špeciálnym
právnym predpisom , pričom ustanovenia O.s.p. sa použijú vtedy, ak chýba špeciálna právna úprava.
Inými slovami na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa exekučného poriadku sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak osobitný zákon ( Exekučný poriadok) neustanovuje inak
( NS SR 5Cdo 236/2009). Na základe uvedeného je teda možné uzavrieť, že oprava upovedomenia bola
uskutočnená v súlade s § 164 O.s.p. ktorý upravoval postup pri odstraňovaní chýb v písaní a počítaní
v rozhodnutiach. Postup exekútorky nenapĺňa ani skutkovú podstatu nesprávneho úradného postupu,
nakoľko exekútorka pri vydávaní opravných upovedomení nepostupovala v rozpore s právnymi normami
upravujúcimi exekučné konanie. Spôsobenou chybou v písaní v upovedomení o začatí exekúcie a
jej následnou opravou neboli žalobcovi privodené žiadne iné právne dôsledky, než aké sa vydaným
procesným úkonom sledovali. Exekučné záložné
právo nebolo zriadené na iné číslo parcely ako na parc. č. XXX/X, teda účelom vydania opravného
upovedomenia o začatí exekúcie bolo len zabezpečiť bezodkladné odstránenie
formálneho nedostatku za účelom eliminovania prípadných negatívnych následkov v súvislosti alebo v
dôsledku čoho žalobcovi nevznikla žiadna preukázateľná škoda.
42. Škoda
Žalobca si v konaní uplatňuje náhradu škody v podobe ušlého zisku z dôvodu, že v súvislosti s
exekučným konaním a vydaním upovedomenia o začatí exekučného konania mu bol uložený zákaz
disponovania s majetkom, ktorý sa vzťahoval aj na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. J.
Q. Ž.. A práve v súvislosti s nezákonným postupom súdnej exekútorky došlo k zmareniu predaja
nehnuteľnosti spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o., s ktorou mal uzavretú Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 24.09.2007 v znení dodatku č. 2 za cenu 21.250.000 Sk. Žalobca súdu, za účelom
preukázania vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacom predmet budúcej zmluvy predložil kópiu Kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom jeho manželkou a obcou J. Q. Ž. zo dňa 29.11.2005 a dodatok
č.1,2 k zmluve, z obsahu ktorých súd zistil, že predmetom kúpy boli pozemky parc.č. XXX/X G. XXX/X a
stavby na nich stojace evidované na č.LV X, k.ú.J. Q. Ž., obec J. Q. Ž., okres Q. M.. Vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich bol povolený rozhodnutím Správy katastra katastrálneho úradu Q. v Q. M.J.
dňa 04.09.2006 č. V XXXX/XX. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy žalobca spolu s manželkou
uzatvorili so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. dňa 24.09.2007. V čl. Z..U. 1) Zmluvy sa jej účastníci
dohodli na tom, že budúci kupujúci vyzvú predávajúceho k uzavretiu zmluvy do 05.10.2007 a budúci
predávajúci najneskôr do 15.10.2007 zmluvu uzavrie s tým, že záväzok budúceho predávajúceho
zanikne, ak budúci kupujúci ho k jeho uzavretiu nevyzve v lehote do 05.10.2007. V dodatku č.1 k Zmluvezo dňa 25.09.2007 účastníci zmluvy riešili zmenu platobných podmienok a v Dodatoku č.2 k Zmluve
zo dňa 05.01.2008 účastníci zmluvy riešili otázku kúpnej ceny a platobných podmienok, pričom sa
dohodli na tom, že kúpnu zmluvu a návrh na vklad doručí budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu
do 23.06.2008.
43. Hoci v danom prípade už bolo konštatované, že zo strany žalobcu nebol preukázaný právny základ
nároku, avšak pre úplnosť je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v čase odstúpenia budúceho
predávajúceho od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, táto nespĺňala náležitosti podľa § 50 a Obč.zák.
podmieňujúce jej platnosť.
44. Podľa § 50a ods.1) Obč.zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa ods.2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať
na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie
je dotknuté.
Podľa ods.3)Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali,
sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela
Podstata zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy spočíva v tom, že si jej účastníci písomne dohodnú, že spolu
do dohodnutej doby uzavrú budúcu zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť.
Povinnému subjektu tým vznikne kontraktačná povinnosť. To znamená, že je zaviazaný prijať návrh na
uzatvorenie budúcej zmluvy predložený druhou zmluvnou stranou (§ 43a a § 43c OZ). Ak do dohodnutej
doby zamýšľaná zmluva nebude
uzavretá, pretože povinný subjekt neprijme návrh na uzatvorenie budúcej zmluvy obsahujúci dohodnuté
podstatné náležitosti, môže sa oprávnený subjekt do jedného roka odo dňa, kedy
mala byť budúca zmluva uzavretá, domáhať žalobou, aby súd svojím rozhodnutím nahradil vyhlásenie
vôle povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o budúcej
zmluve podľa § 50a ods. 1 OZ , okrem iného, je dojednanie o dobe, do ktorej bude budúca zmluva
uzavretá. Táto doba môže byť stanovená buď priamo (konkrétnym termínom), alebo nepriamo (napr.
nájomca a prenajímateľ sa dohodnú, že obaja uzavrú kúpnu zmluvu ohľadne predmetu nájmu po
skončení nájomného vzťahu). Z hľadiska doby uzavretia budúcej zmluvy je dôležité určiť, odkedy sa
počíta doba na uzavretie zmluvy. Bez určenia tejto doby je zmluva o budúcej zmluve neplatná.
45. V pôvodnej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.09.2007 sa zmluvné strany dohodli na
uzatvorení zmluvy najneskôr do 15.10.2007. Strany si môžu aj lehotu predĺžiť , avšak i pri zmene
podmienok uzatvorenia zmluvy musí z ich prejavu vôle byť jednoznačne zrejmá doba do ktorej bude
zmluva uzatvorená. Prvotne určená doba uzatvorenia zmluvy bezvýsledne uplynula. V Dodatku č.2
k Zmluve sa účastníci zmluvy dohodli len na doručení návrhu zo strany budúceho predávajúceho
budúcemu kupujúcemu v lehote do 23.06.2008. Z takto formulovaného záväzku však nie je možné
vyvodiť dobu, do ktorej má prebehnúť kontraktačná povinnosť.
46. Nemajetková ujma.
Žalobcasivkonaníuplatnilajnároknanáhraduškodyvoformenemajetkovejujmy.Priposudzovaníjeho
oprávnenosti súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej , ktorá žiadal nárok zamietnuť z dôvodu, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy čo do základu
a výšky. Nemajetková ujma predstavuje satisfakciu za zásah do osobnostnej integrity poškodeného
v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V danom prípade je
možnéakonesprávnyúradnýpostupoznačiťprieťahyvexekučnomkonaníkonštatovanépredsedníčkou
Okresného súdu v Pezinku v súvislosti s vybavovaním sťažnosti žalobcu, za ktoré bolo žalobcovi
vyslovené ospravedlnenie v odpovedi na sťažnosť zo dna 24.02.2009 . Pokiaľ žalobca je toho
názoru, že satisfakcia v podobe konštatovania porušenia práva je nedostačujúca, musí svoj nárok
na nemajetkovú ujmu v peniazoch podložiť okolnosťami preukazujúcimi závažnosť vzniknutej ujmy,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.
Tvrdenie, že úmyslom exekútora prípadne exekučného súdu je nezákonne a protiústavne ho pripraviť
o majetok je nedostačujúce.47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, i keď žalovaná
mala plný úspech v konaní, nárok na náhradu trov si neuplatnila a preto súd s poukazom efektívnosť a
hospodárnosť konania jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.