Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116227374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116227374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Regionálna Inovačná Agentúra z.p.o.,
Slovenská 26, Košice-Sever, IČO: 35 578 157, o zaplatenie 518,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/160/2016-33 zo 6.6.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.

II. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k úhrade istiny 518,73 eur (z toho istina 485,73 eur, pokuta 33,00 eur) spolu s úhradou
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,15 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania. Žalobca uviedol, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená zák.č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a

televízii Slovenska, je oprávnený vyberať úhrady za služby verejnosti v zmysle zák.č. 340/2012 Z.z.
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný je v zmysle uvedeného zákona platiteľom
úhrady za služby verejnosti s mesačnou periodicitou úhrad a keďže si svoju povinnosť neplnil, bol
žalobcom vyzvaný (výzvou z 8.6.2016) k zaplateniu nedoplatku na úhradách za služby verejnosti, ktorý
pozostáva z nedoplatku na úhradách za služby verejnosti vo výške 450,08 eur (97 mesiacov x 4,64
eur), poštovného za výzvy vo výške 3,80 eur (september 2014, marec 2015, jún 2016). Žalovaný na
výzvu žalobcu nereagoval, svoj dlh neuhradil, preto je povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 33,00 eur (§

10 ods. 3 zákona).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie vydal dňa 7.12.2016 platobný rozkaz č.k. 32Cb/160/2016-11, ktorý následne

uznesením z 2.2.2017 zrušil z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk žalovanému.5. Súd vykonal dokazovanie (listinným dôkazmi - prehľad predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie
nedoplatkuúhradyz8.6.2016,podacímhárkomč.EPH007126011z10.6.2016,výpisomzoštatistického
registra k 23.2.2017) a nemal preukázané, že žalovaný je platiteľom úhrady za poskytovanie služieb

verejnosti žalobcovi, pretože žalobca aj napriek výzve súdu (uznesenie z 26.4.2017) nepreukázal,
že žalovaný je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov. Totiž v danom prípade sa nejedná o
záväzkový vzťah založený na dobrovoľnosti (čiže nejde o zmluvný vzťah medzi stranami sporu), ale
ide o verejnoprávny vzťah založený zákonodarcom na základe zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a predchádzajúcich zákonov (zák.č. 68/2008 Z.z.). Teda zákonodarca určil okruh zamestnávateľov,
ktorí majú zákonnú povinnosť platiť úhradu, pričom nestanovil, že každý podnikateľ je zamestnávateľ
zamestnávajúciaspoňtrochzamestnancov. Vtejtosúvislostisúdkonštatoval,žežalobcamáoprávnenia
v zmysle zák.č. 340/2012 Z.z., na základe ktorých vie hodnoverne preukázať svoje skutkové tvrdenia,
napr. o počte zamestnancov žalovaného (napr. doloženie vyjadrenia zo Sociálnej poisťovne). Súd však
z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný má dvoch zamestnancov, a teda nespĺňa podmienku

platiteľa úhrad v zmysle ust. § 3 písm.b Zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska. Navyše žalobca nepreukázal, že v mesiacoch 09/2014, 03/2015 bola žalovanému
zasielaná výzva na zaplatenie nedoplatkov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 1, 2, § 3 písm.b/, § 4
ods. 1, § 6 ods. 5 písm.a/, § 7 ods. 1,2, 6, § 8, § 9 ods. 1 písm.b/, ods. 4 a 6, § 10 ods. 1, 2, 4 písm.a/, §
12 ods. 2, 6 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska, § 13 ods. 4 a § 3 písm.b/ zák.č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, čl. 2 ods. 1, čl. 5 veta prvá, čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 150, § 153, § 191 ods. 1, § 205 a § 217 ods. 1 veta prvá
CSP) dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 251, § 252, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a hoci bol
žalovanývsporeúspešný,súdmunepriznalnáhradutrovkonania,pretožemuvkonanížiadnenevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom vysloví záväzný
právny názor, že prehľad predpisov a platieb (bez jeho relevantného spochybnenia protistrannou)
postačuje na preukázanie počtu zamestnancov pre určenie povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti.

9. Zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď prehľad predpisov a platieb nepovažoval za dôkaz o počte zamestnancov rozhodujúcom
pre určenie povinnosti platiť úhrady a podací hárok za dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalobcovi.

10.Žalobcajepresvedčený,žesúdprvejinštancieprišielnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam. Sociálna poisťovňa je v zmysle § 9 ods. 4 zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované RTVS povinná poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri kontrole počtu zamestnancov
platiteľa. Táto súčinnosť reálne prebieha tak, že údaje o počte zamestnancov Sociálna poisťovňa
poskytuje automaticky bez potreby osobného úkonu žalobcu. Tieto údaje sú automaticky zaevidované

v evidencii platiteľov, ktorú žalobca na účely výberu úhrad vedie podľa § 9 zák. č. 340/2012 Z.z. Z
dôvodu enormného počtu platiteľov vedie žalobca evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom
z tejto evidencie je prehľad predpisov a platieb, kde je rozhodujúci počet zamestnancov žalovaného
uvedený a žalobca ho predložil spolu so žalobou. Žalobcovi ako verejnoprávnej inštitúcii zákon nedáva
inú možnosť, ako počet zamestnancov žalovaného preukázať. Preto sa žalobca nemôže stotožniť

s názorom súdu prvej inštancie, že svoje tvrdenie o počte zamestnancov nepreukázal, pretože daná
skutočnosť jasne vyplýva z prehľadu predpisov a platieb, ktorý žalobca ako dôkaz predložil, pričom
v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia konať len to, čo mu
zákon dovoľuje. Zákonodarca sa zrejme pri ustanovení povinnosti Sociálnej poisťovne na poskytnutiesúčinnosti spoliehal na to, že práve Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorej zamestnávatelia odvádzajú
dávky na sociálne poistenie dokáže poskytnúť hodnoverný a úplný údaj o reálnom počte zamestnancov
daného zamestnávateľa. Podľa žalobcu teda súd prvej inštancie prehliadol skutočnosť, že údaje zo

Sociálnej poisťovne sa automaticky importujú do prehľadu predpisov a platieb.

11. K údajom uvedeným v registri Štatistického úradu, na ktoré súd odkázal, žalobca uviedol, že tieto
nepovažuje za dostatočný dôkaz o preukázaní počtu zamestnancov za jednotlivé žalované obdobie.

Žalobca má skúsenosť, že (akékoľvek) údaje z registra Štatistického úradu sú neaktuálne, keďže
závisia iba od vôle subjektu, či Štatistickému úradu zmenu údajov oznámi, pričom nesplnenie povinnosti
oznamovať tieto zmeny údajov nie sú žiadnym spôsobom sankcionované.

12. Žalobca v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že namietanie nesplnenia dôkaznej povinnosti a
povinnosti tvrdenia, poťažmo neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je vzhľadom na

princíp kontradiktórnosti konania (ktorý je novým procesným kódexom zdôrazňovaný) primárne úlohou
žalovaného (resp. druhej strany sporu), a nie konajúceho súdu. V zmysle uvedeného má teda žalobca
za to, že prehľad predpisov a platieb, ktorý predložil na základe údajov od Sociálnej poisťovne podáva
hodnoverný obraz o počte zamestnancov žalovaného a súd prvej inštancie mal považovať jeho tvrdenie
o rozhodujúcom počte zamestnancov v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

13. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal, že by bola žalovanému zaslaná výzva na zaplatenie
nedoplatkov, žalobca uviedol, že výzvu na zaplatenie nedoplatkov doručoval doporučene s podacím
hárkom t.j. absolútne štandardným spôsobom. Bez spochybnenia doručenia zo strany žalovaného nie

je dôvod pochybovať o tom, že Slovenská pošta zásielku doručovala v zmysle platných Poštových
podmienok. Spochybniť doručenie predmetnej výzvy spočíva predovšetkým na protistrane a kým
žalovaný doručenie výzvy nespochybnil, tvrdenie žalobcu o jej doručení je podľa § 151 ods. 1 CSP
nesporné. Teda podací hárok dostatočne preukazuje doručenie výzvy žalovanému.

14. Žalobca má za to, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok, a to
prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad vyžadovanú v zmysle § 10 ods. 2, hromadný
elektronický podací hárok a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy.

15. V závere odvolania žalobca uviedol, že pokiaľ tvrdenia a dôkazy žalobcu postačovali súdu
na vydanie platobného rozkazu a tieto tvrdenia neboli spochybnené žiadnymi tvrdeniami/dôkazmi
protistrany mali by súdu prvej inštancie postačovať aj na to, aby rozhodol v rozsudku v prospech žalobcu.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

17. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.

2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd uvádza:

18. Žalobca žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že jeho návrh je oprávnený.

19. Samotný návrh neobsahuje tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho oprávnenosť a sú iba odkazovaním
na právne predpisy.20. Dôkazné bremeno je na žalobcovi a z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný má iba

2 zamestnancov, teda nespĺňa podmienky úhrad a žalobca nepreukázal opak.

21. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).